Apr 202016
 
 20. Apríl 2016

Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených vozidiel na 1000 obyvateľov. Ten sa medziročne zvýšil zo 179 v roku 2014 o 11 automobilov na 190 vozidiel v minulom roku.

V roku 2015 sa na Slovensku vyrobilo rekordných 1 038 503 automobilov, medziročne tak ich počet vzrástol o takmer 70 000 vozidiel. Výroba áut tvorila vlani 44 % celkovej priemyselnej produkcie v krajine a zároveň mal automobilový priemysel 40-percentný podiel na celkovom slovenskom exporte. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR.

Ako podľa TASR pripomenul prezident zväzu Juraj Sinay, Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených vozidiel na 1000 obyvateľov. Ten sa medziročne zvýšil na 190 vozidiel v minulom roku.

„Rok 2015 bol pre automobilový priemysel veľmi priaznivým rokom, dokonca až tak, že sa bojíme, aby ten optimistický vývoj nešiel takto prudko a intenzívne ďalej. Lebo tam môžeme naraziť na otázky, či budeme schopní urobiť všetko pre to, aby ten rozvoj pokračoval ďalej aj z hľadiska pracovnej mobility a pracovnej sily,“ zhodnotil Sinay na tlačovej konferencii v Bratislave.

Automobilový priemysel na Slovensku aktuálne zamestnáva 125 848 ľudí, z toho 18 116 pracuje priamo u výrobcov automobilov a 107 732 je zamestnaných v subdodávateľskej sieti.

Zväz ocenil, že v programovom vyhlásení novej vlády sa objavili doslovné formulácie, ktoré kabinetu predložil. „Sme veľmi radi, že práve oblasť duálneho vzdelávania bola prevzatá skoro v tých formuláciách, aké sme navrhli my. Uplatnenie našla aj oblasť priemyselného výskumu a inovácií, ktorá tiež v istom smere kopírovala naše požiadavky,“ priblížil Sinay.

V malej časti sa vo vládnom programe vyskytli aj elektromobily a alternatívne palivá. „Ale hlavne v podpore infraštruktúry a my si myslíme, že v prvom rade by to malo byť vytvorenie motivácie pre nákup takýchto automobilov a ruka v ruke s tým by mala ísť infraštruktúra,“ dodal prezident ZAP.

Očakávania zväzu pre tento rok sú opatrnejšie a napriek tomu, že predpokladá opäť viac než milión vyrobených vozidiel, neráta s výraznejším rastom. „My sa nachádzame na hranici kapacitných možností našich troch automobiliek, preto nepočítame, že ten nárast bude v desaťtisícoch až státisícoch.

Ak chceme vidieť ďalší nárast, musí prísť štvrtá automobilka, takže počkajme dva roky. Bude to určite viac ako milión, už to je optimistická informácia,“ zdôraznil podľa TASR výkonný viceprezident ZAP Jaroslav Holeček.

Celý článok si prečítate tu:

Na Slovensku sa minulý rok vyrobilo viac ako milión automobilov

Apr 112016
 
 11. Apríl 2016

Výrobcovia aj stavbári produkujú začiatkom roka výrazne viac, ako vlani. Badateľne sa však znížili investície, čo signalizuje obavy zo zastavenia rastu a novej krízy.

Priemyselná produkcia na Slovensku vo februári medziročne vzrástla o 7,4 %. Vývoj ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 7,8 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 5,9 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad SR.

Najviac sa na raste podieľali výroba dopravných prostriedkov, ktorá pridala o 13,9 %, výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 14,1 %, ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 16,8 %, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6 % a výroba drevených a papierových výrobkov, tlače o 14,1 %.

Od začiatku roka 2016 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,6 %, z toho v priemyselnej výrobe o 5,4 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,9 %. Produkcia v ťažbe a dobývaní klesla o 8,6 %.

Vo februári naďalej výrazne rástla aj produkcia v stavebníctve. V porovnaní s vlaňajškom sa zvýšila o 18,8 % na 297,4 milióna eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 2 % vyššia ako v januári 2016. Vývoj ovplyvnil rast pri inžinierskych stavbách o 21,8 % a budovách o 17,5 %. Práce na budovách tvorili takmer 74 percent výstavby, inžinierske stavby sa podieľali viac ako štvrtinou.

Doterajšie výsledky signalizujú podľa NBS na 1. štvrťrok vyšší ako prognózovaný rast exportu. Vývoz tovaru zo Slovenska vo februári vzrástol medzimesačne takmer o 4 percentá. Očakávania pomalšieho rastu v krajinách obchodných partnerov sa zatiaľ neprejavili. Dovoz tovarov na Slovensko nerástol. Po očistení od dovážaných vstupov na budúci vývoz sa dovoz dokonca medzimesačne prepadol o takmer 7%, čo potvrdzuje predpoklady o oslabení najmä investičného dopytu v 1. štvrťroku 2016.

Vo februári sa darilo najmä automobilkám, ktoré korigovali svoje januárové zaváhanie. Rekordný vývoz posledného štvrťroka 2015 sa im však pravdepodobne nepodarí prekonať. Koncom minulého roka bola hlavným ťahúňom globálneho dopytu po autách západná Európa. Rekordérom bolo Španielsko, rast dopytu po autách sa výraznejšie obnovil aj vo Francúzsku.

Na tento rok sa predpokladá nižší rast západoeurópskeho dopytu po autách. Brazília, Čína a Rusko výrazne obmedzili globálny dopyt po autách, čo má dopad aj na autá zo slovenskej produkcie, pozitívny zvrat v dopyte týchto krajín trhy zatiaľ neočakávajú, píše analytička A. Vladová z NBS.

Prečítajte si aj:

Investičné stimuly pre veľké podniky deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Apr 062016
 
 6. Apríl 2016

Ročne na Slovensku už teraz vzniká vyše 20-tisíc miest v službách, treba na ne pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zlepšiť vzdelávanie a zjednodušiť podnikanie.

Podnikateľská aliancia Slovenska víta zámery ministerstva hospodárstva podporiť rozvoj tovární 21. storočia – centier zdieľaných služieb na Slovensku. Ambíciu, aby v nich do roku 2020 vzniklo 20-tisíc pracovných miest, však PAS pokladá za príliš slabú. Týchto miest v službách môže vzniknúť oveľa viac, ak bude štát rozvoj služieb dostatočne a premyslene podporovať, nebude im klásť do cesty prekážky a zlepší podnikateľské prostredie v krajine.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo „Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku“. Rozvoj centier podnikových služieb má za cieľ „udržať a rozvíjať priaznivé podmienky“, ktoré investorov motivujú zakladať a rozširovať ich na Slovensku. Podľa koncepcie tieto centrá zamestnávajú na Slovensku aktuálne takmer 30-tisíc ľudí a 90 percent z nich sú občania Slovenska. Ich vekový priemer bol vlani 32 rokov a priemerná mzda dosahuje 1660 eur.

PAS preto už dlhšie poukazuje na to, že práve centrá zdieľaných služieb vytvárajú na Slovensku najviac nových pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Sú motorom zamestnanosti, prijímajú najmä vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Aj v súčasnom raste zamestnanosti služby výrazne vedú. Podľa Národnej banky Slovenska napríklad najvýraznejšie rastie zamestnanosť v službách, potom v priemysle, či obchode. V stavebníctve sa rast produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti.

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu odvetvie trhových služieb už teraz ročne vytvára vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle je to za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo za rok do júna 2015 vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

Trhové a administratívne služby zamestnávajú podľa Štatistického úradu už teraz vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je pribudnutie 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach do roku 2020 veľmi chabou ambíciou. Slovensko by ich aspoň toľko malo vytvoriť každý rok.

Prirodzene, pri každej novej investícii alebo rozšírení súperí Slovensko s okolitými krajinami, ale aj s Indiou, Čínou, Filipínami a ďalšími krajinami s nižšími mzdami. „Maximálny potenciál centier zdieľaných služieb možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, ktoré zvýši konkurenčnú výhodu Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami,“ konštatuje sa v koncepcii ministerstva.

PAS je presvedčená, že príchod a rozširovanie takýchto centier možno najlepšie podporiť zlepšením podnikateľského a právneho prostredia, vzdelávania a kvality života na Slovensku. To pritiahne na Slovensko nových investorov a podporí vznik desaťtisícov nových pracovných miest. V zahraničí podľa prieskumu PAS pracuje vyše tristo tisíc občanov Slovenska, pričom každý rok opúšťa krajinu ďalších tridsať tisíc mladých ľudí do tridsať rokov. Vrátili by sa podľa ich vyjadrení práve vtedy, ak by sa na Slovensku zvýšili platy a kvalita života.

Na druhej strane len v Košiciach chýba zhruba desať tisíc pracovníkov v centrách zdieľaných služieb, ešte vyšší počet voľných miest je v Bratislave. Preto je dôležitou úlohou Slovenska podporiť využitie týchto voľných miest v prvom rade Slovákmi zo zahraničia, prípadne príchodom vzdelaných ľudí z okolitých kultúrne blízkych krajín, najmä Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Rumunska. Ak bude Slovensko zaostávať v kvalite života a podnikateľského prostredia, tieto miesta vzniknú v iných krajinách a nevyužije sa tento potenciál rastu zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku.

Vláda môže podporovať rast centier služieb stimulmi, tie však môžu pomôcť iba dočasne a navyše nie sú použiteľné v Bratislave, kde je takýchto centier najviac. Oveľa väčším prínosom by však bola praktická pomoc, ako napríklad zjednodušenie a urýchlenie zamestnávania ľudí z okolitých krajín, ako aj spružnenie trhu práce a zlepšenie právneho a ekonomického prostredia na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Mar 292016
 
 29. Marec 2016

Ku koncu februára pracovalo na Slovensku 26,6 tisíc cudzincov, čo znamená medziročný nárast o 28 percent. Každý štvrtý zahraničný pracovník na Slovensku je Rumun.

Z údajov Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva, že ku koncu minulého mesiaca pracovalo u nás 6,3 tisíc Rumunov, čo je medziročne viac o 1,4 tisíc osôb. Na druhej priečke sú občania Českej republiky (3,3 tisíc) a tretí Poliaci Poľsko (3,1 tisíc) svojich občanov.

Každý tretí cudzinec pracuje v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných vyše 8,5 tisíc cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý koncom minulého mesiaca zaevidoval vyše 2,4 tisíc zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Čadci vykázal takmer 1,1 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín. Naopak, len traja cudzí štátni príslušníci pracovali vo februári v okrese Gelnica.

Viac si prečítate tu:

Počet zamestnaných cudzincov narástol o štvrtinu

Mar 042016
 
 4. Marec 2016

Vláda by mala podporovať daňovými a odvodovými úľavami iba vybrané odvetvia v dopredu určených ekonomicky slabých regiónoch, stimul by mal dostať každý, kto splní podmienky.

Podnikatelia by na Slovensku mali dostávať viac investičných stimulov. Ich nedostatok ich znevýhodňuje voči zahraničným konkurentom, kde sú vlády v tomto smere štedrejšie, napríklad v Českej republike.

Slabá a nepremyslená vládna podpora investorom v posledných rokoch sa negatívne odrazila napríklad v tom, že od začiatku ekonomickej krízy na Slovensko neprišiel žiadny nový veľký zahraničný investor, ktorý by zamestnal aspoň 500 ľudí.

Jediný, kto sa k tomu zaviazal – taiwanská firma AU Optronics, napokon svoju výrobu v Trenčíne prakticky nerozbehol. Výstavba automobilky Jaguar v Nitre je zatiaľ ešte len v príprave.

Nedávno ohlásené investície v Banskej Bystrici a Nitre vyzerajú pochybne, zdajú sa byť len predvolebnou reklamou vlády a pravdepodobne sa nakoniec ani neuskutočnia.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najviac stimuluje kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov