Sep 062016
 
 6. September 2016

V 2. štvrťroku prekvapili svojím výkonom exportéri a investície; pookriala aj spotreba domácností.

Septembrové spresnenie miery ekonomického rastu potvrdilo zrýchlenie medzikvartálneho rastu v druhom štvrťroku 2016 na 0,9 % (z 0,8 % začiatkom roka). Za zrýchlením je predovšetkým zvýšená aktivita exportérov a investorov. Prispel aj zvýšený záujem turistov o Slovensko.

Pozitívnu správu z domáceho trhu vyslali domácnosti svojím odvážnejším zvýšením spotrebných výdavkov. Rast súkromnej spotreby bol z medziročného hľadiska najsilnejším od krízy, teda najrýchlejším za 7,5 roka. Ekonomické podmienky sú spotrebe naklonené už dlhodobejšie, najmä vo forme nerastúcich spotrebiteľských cien či dobrého vývoja na trhu práce, hovorí analytička Národnej banky Slovenska (NBS) Anna Vladová.

Autá, oceľ a televízory

Medziročný sa rast slovenskej ekonomiky zrýchlil v 2. štrvťroku z 3,4 % na 3,7 % (sezónne neočistené údaje). To sa premietlo do zrýchlenia medzikvartálneho rastu z 0,8 % na 0,9 %. Pomohol mu najmä export, ktorý sa zvýšil o 5,1 % najmä prispením automobiliek, obnoveného vývozu kovov a v súvislosti sošportovými podujatiami aj vďaka vývozu elektrotechniky. Zvýšená exportná aktivita sa netýkala len tovarov, ale aj služieb (rast o 5,8 %), a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko.

Za dobrými výsledkami exportu treba vidieť tiež pokles exportných cien a čiastočnú korekciu slabého predchádzajúceho štvrťroka. Zrýchlený export kládol vyššie nároky aj na import výrobných vstupov. Ten však rástol pomalšie, a tak príspevok obchodovania so zahraničím (0,9 p. b. k rastu HDP) bol jedným z najvyšších za ostatného 3,5 roka, píše Vladová.

Domáci dopyt prispel ďalšími 0,7 p. b. (zmena stavu zásob a dopočtové položky znižovali rast HDP). Domácim dopytom hýbu investície, ktoré po poklese o 7,1 % vzrástli o 0,9 % medzikvartálne. Prekvapili verejné investície, ktoré nepokračovali ďalším prepadom, poklesli len nepatrne. Súkromné investície sa vrátili k svojim štandardným príspevkom, aký dosahovali v priemernom kvartáli v období 2014-2015.

Podľa odvetvovej štruktúry však nešlo o investovanie naprieč odvetviami; tvorba súkromných fixných investícií sa sústredila v automobilovom priemysle. Rástol nielen investičný, ale aj spotrebný dopyt. Kým verejná spotreba pokračovala stabilným rastom o 0,6 % medzikvartálne (rovnako ako začiatkom roka), súkromná spotreba sa zrýchlila z 0,6% v 1. štvrťroku na aktuálnych 0,8 %.

Menej sporiť, viac míňať

Dlhodobé prospotrebné faktory, akými sú nízkoinflačné prostredie a dobrý trh práce, oslabili rast sklonu domácností k úsporám a podporili spotrebné výdavky. Prispieť mohli aj jednorazové faktory typu vyššia minimálna mzda alebo vrátenie časti platieb za plyn, ktoré navýšili disponibilný dôchodok domácnostiam už začiatkom roka, avšak domácnosti ich v spotrebe rozpustili až neskôr.

Z medziročného pohľadu vzrástla reálna spotreba domácností pred sezónnym vyhladením o 3 % (2,5 % v 1. štvrťroku 2016), čo je najviac od krízy v roku 2009. Spotreba domácností aktuálne prekračuje predkrízovú úroveň o vyše 5 % (nad ňu sa prehupla pred dvomi rokmi). Reálne investície domácností rástli miernejším tempom ako spotreba a napriek investične podnetnému prostrediu stále nedosahujú predkrízovú úroveň.

Spotreba domácností prekonala svoju malátnosť, investície rástli nad očakávania, exportérom sa darilo. Z viacerých strán podkutý ekonomický rast v 2. štvrťroku 2016 je dobrým základom na dosiahnutie veľmi slušného rastu HDP za celý rok 2016, aj keď stále pod úrovňou „eurofondového“ roka 2015 (3,6 %), myslí si analytička NBS.

Prečítajte si aj:

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Prieskum GEM: Aktivita podnikateľov klesá, trápia ich chronické problémy zle fungujúceho štátu

Aug 152016
 
 15. August 2016

Od apríla do júna tohto roku sa na Slovensku sa vďaka tomu vytvorilo 14-tisíc nových pracovných miest.

Hrubý domáci produkt na Slovensku v 2. štvrťroku 2016 vzrástol oproti vlaňajšku o 3,7 % (v stálych cenách, pred sezónnym očistením), hovorí odhad Štatistického úradu SR. V 1. štvrťroku rástol HDP o 3,4 % , takže rast ekonomiky sa vrátil k úspešnej dynamike spred troch štvrťrokov, zdôrazňujú v komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Alexander Karšay a Anna Vladová.

Kým vtedy zrýchľovanie rastu zabezpečili eurofondy, tentoraz za ním stoja pravdepodobne exportéri (informáciu o štruktúre rastu HDP zverejní ŠÚSR začiatkom septembra). Po sezónnom očistení sa výkon ekonomiky medzikvartálne zvýšil o 0,9 % oproti 0,8 % zo začiatku roka. Pre NBS to bolo príjemné prekvapenie, jej prognóza očakávala rast iba o 0,7%.

Slovenské hospodárstvo v 2. štvrťroku vďaka rastu dynamiky vytvorilo aj ďalšie pracovné miesta. Mesačné štatistiky naznačujú, že za zrýchlením je zvýšená aktivita slovenských exportérov, najmä automobiliek a ďalších priemyselných podnikov.

Viac tvorením ako trovením

To mení profil ekonomického rastu, v ktorom by namiesto doterajšieho domáceho dopytu mal dominovať čistý export. Zamestnanosť medzištvrťročne vzrástla rovnako ako v 1. štvrťroku o ďalších 0,6 % (prognóza predpokladala o 0,4 %).

Z mesačných štatistík vyplýva významný rast exportu tovarov najviac automobilovým priemyslom, ostatné priemyselné výroby tiež zrýchlili. V dôsledku toho rástol aj dovoz vstupov na produkciu. Druhá časť dovozu, určená na krytie domáceho dopytu, rástla len mierne. To prispelo k vytvoreniu priestoru na značný pozitívny príspevok čistého exportu k rastu HDP, komentujú analytici NBS.

“V rámci domáceho dopytu počítame medziročne s útlmom verejných investícií, pokračovaním mierneho rastu ostatných investícií a pravdepodobne zrýchlením spotreby domácností,” hovoria Alexander Karšay a Anna Vladová. K dlhodobo pôsobiacim prospotrebným faktorom, ako nízkoinflačné prostredie a rastúce mzdy i rastúca zamestnanosť totiž v 2. štvrťroku pribudli niektoré ďalšie. Ide najmä o prebudený rast maloobchodných tržieb ruka v ruke s rastom objemu platieb platobnými kartami.

Nemožno opomenúť ani jednorazové efekty, ktoré domácnostiam mierne zvýšili príjem už začiatkom tohto roka (napríklad zvýšenie minimálnej mzdy alebo vrátenie časti platieb za plyn). Začiatkom roka ich však domácnosti v spotrebe nerozpustili. Predpokladáme, že tak mohli urobiť v 2. štvrťroku. Rovnako nižšie prírastky na vkladoch domácností ako doposiaľ môžu nasvedčovať tomu, že zdroje z trhu práce domácnosti vo väčšom rozsahu míňajú na tovary a služby, než na úspory.

Viac pracovných miest

Zamestnanosť v ekonomike SR v 2. štvrťroku vzrástla o 0,6 % medzikvartálne, čo predstavuje nárast počtu zamestnaných približne o 14 tis. osôb (v 1. štvrťroku rovnako o 0,6 %). Medziročný sezónne neočistený nárast predstavoval 2,3 % (2,2 % v 1. štvrťroku). Nárast zamestnanosti prekonáva očakávania predpovede NBS (0,4 %, čo súvisí aj s rýchlejším rastom ekonomiky). Za robustným rastom mohol byť najmä sektor služieb a obchodu vrátane maloobchodu.

V službách sa v 2. štvrťroku priaznivo vyvíjala zamestnanosť pravdepodobne najmä v doprave, gastronómii, IT sektore a trhových službách. V priemysle tiež zamestnanosť rástla solídnym, ale relatívne slabším tempom. Stavebníctvo mohlo naopak mierne klesnúť.

K vyššej tvorbe pracovných miest mohli čiastočne prispieť aj projekty na podporu zamestnanosti  (spolu počas 2. štvrťroka vzniklo takto približne 7-tisíc pracovných miest). Rast zamestnanosti pravdepodobne ťahali viac zamestnanci v porovnaní so živnostníkmi, tvrdia v komentári analytici NBS.

V bežných cenách sa podľa ŠÚSR od apríla do júna vytvoril HDP v objeme 20,055 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3,2 %. Celková zamestnanosť v 2. kvartáli dosiahla 2,315 milióna osôb. Rast HDP v EÚ bol v poslednom štvrťroku slušný, v Poľsku a Nemecku medziročne okolo troch percent, naopak v Grécku opäť mierny pokles. Ekonomika EÚ vzrástla medziročne o 1,6 %, najrýchlejšie Lotyšsko, Švédsko a Španielsko.

Prečítajte si aj:

V apríli zamestnancov opäť pribudlo, mzdy už rastú pomalšie

Rast HDP o 3,4 % v 1. štvrťroku je slušný, domácnosti stále skôr šetria, ako míňajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Jún 142016
 
 14. Jún 2016

Zvyšovanie platov oproti prvému štvrťroku sa spomalilo aj vďaka efektu marcovej Veľkej noci. Tento rok by však mali narásť o tri percentá.

Zamestnanosť za vybrané odvetvia v apríli medzimesačne vzrástla o 0,6 %. Medziročná dynamika dosiahla 2,2 % (oproti 1,8 % v marci). Priemerná mzda medzimesačne klesla o 1,8 %, pričom jej medziročný rast dosiahol 2,6 % (v marci to bolo až 6,8 %).

Zamestnanosť v apríli teda vzrástla pomerne solídnym tempom. K vývoju prispievajú všetky hlavné odvetvia. Mesačné indikátory signalizujú priaznivý vývoj zamestnanosti na druhý štvrťrok v súlade s predikciou, hodnotí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Rast priemernej mzdy za vybrané odvetvia podľa neho na druhej strane spomalil. Čiastočne bol za tým efekt príplatkov k Veľkej noci, ktorý sa tento rok prejavil v marci. Ani vývoj fundamentov mzdového vývoja však nenaznačuje oveľa silnejšie tempo mzdového rastu.

Rast zamestnanosti v apríli bol podľa NBS výsledkom súhry vývoja vo všetkých hlavných odvetviach. Na medzimesačnej báze najviac vzrástla zamestnanosť v službách. O niečo miernejší, ale naďalej kladný bol vývoj v priemysle, obchode a stavebníctve.

Aktuálne mesačné indikátory súvisiace s vývojom zamestnanosti – napríklad očakávania zamestnanosti, či ekonomická výkonnosť jednotlivých odvetví – naznačujú, že nárast zamestnanosti by mal pokračovať aj v druhom štvrťroku. Tempo jej rastu by mohlo byť približne v súlade s predikciou NBS.

V apríli došlo k zmierneniu rastu priemernej mzdy za vybrané odvetvia. Čiastočne za to mohol efekt marcovej Veľkej noci, ktorý „nafúkol“ príplatky k mzdám za marec a následne ich nadmerne stlmil za apríl. Avšak aj bez tohto efektu by mzdy spomalili oproti silnému vývoju mesačnej štatistiky za prvý štvrťrok.

Spomalenie oproti prvému štvrťroku sa prejavilo vo väčšine odvetví, najviac však v službách a priemysle. Postupné utlmovanie mzdového rastu v stavebníctve už v apríli nepokračovalo. Momentálny vývoj mzdových fundamentov ako inflácia, produktivita práce, či rast dopytu po pracovnej sile sa pretavil do očakávaného mzdového rastu 3 % na tento rok pre súkromný sektor v rámci prognózy NBS.

Aprílový vývoj je približne v súlade s týmto očakávaním. Tlmiacim faktorom mzdových vyjednávaní je slabá inflácia, opačným smerom však pôsobí pretrvávajúci dopyt po nových zamestnancoch, vysvetľuje analytik NBS Alexander Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Jún 062016
 
 6. Jún 2016

Biznisu na Slovensku sa darí, no nevie nájsť dosť ľudí. Ani v okresoch, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť.

Napriek tomu, že nezamestnanosť na Slovensku len nedávno podliezla dvojciferné číslo, firmy hlásia, že majú desaťtisíce voľných pracovných miest. Ústredie práce vlani evidovalo 17-tisíc voľných ponúk, dnes je ich dvojnásobok.

Číslo je za posledný sledovaný mesiac – apríl, ale zďaleka nie je úplné. Firmy totiž úradom nie sú povinné nahlasovať voľné pozície. Slovenskému biznisu teda chýba niekoľkonásobne viac ľudí.

„Presné štatistiky neexistujú, ale dá sa odhadnúť, že momentálne je na Slovensku neobsadených zhruba 100-tisíc pracovných miest,“ hovorí manažér marketingu a náboru personálnej spoločnosti Manpower Jiří Halbrštát.

Pracovníci z cudziny
A kvôli tomu sa boj zamestnávateľov o pracovníkov z mesiaca na mesiac vyostruje. Tam, kde nevedia nájsť vhodných ľudí zo Slovenska, dovážajú pracovníkov z cudziny.

Prichádzajú dokonca aj do regiónov s rekordnou nezamestnanosťou, tvrdí marketingový manažér personálnej agentúry Express People Erik Gošáni. Firmy podľa neho zamestnávajú zahraničných pracovníkov aj v okresoch ako je Rimavská Sobota či Revúca, kde je bez práce takmer tretina ľudí.

Celý článok si prečítate tu:

Chýba nám 100-tisíc ľudí

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní

Pracovných miest pribúda a ľudí je málo, začal sa výrazný rast platov

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov