Apr 272018
 
 27. Apríl 2018
otázka1

Podnikatelia na Slovensku trpia nedostatkom pracovných síl. V ankete, ktorej sa zúčastnilo 115 zamestnávateľov, hlási 50 % výrazný nedostatok a ďalších 35 % skôr nedostatok pracovných síl. Zvyšných 15 % nedostatok nepociťuje. Pracovníci chýbajú najmä na pozíciách s hrubou mzdou 500-800 eur mesačne (51 % zamestnávateľov), nasledujú pozície s platom 800-1200 eur mesačne (33 %), viac ako 1200 eur mesačne (10 %) a do 500 eur mesačne (6 %).

Anketu uskutočnila v prvej polovici apríla Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Zúčastnili sa jej firmy z priemyslu (36 %), služieb (22 %), stavebníctva (15 %), poľnohospodárstva (13 %), obchodu (11 %) a tiež energetiky a spracovania odpadu (3 %).

Nedostatok pracovníkov sa podnikatelia snažia riešiť najmä zvyšovaním efektívnosti (68 % firiem) a  hľadaním pracovnej sily v zahraničí (50 %). Časť z nich je už ale nútená odmietať zákazky (38 %) či zamestnávať znevýhodnené skupiny, napríklad dlhodobo nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke alebo Rómov (19 %).

Cudzincov firmy zamestnávajú, pretože na domácom trhu už nie je dostatočná ponuka pracovnej sily (40 % firiem), ale aj preto, že voľní pracovníci z domáceho trhu majú podľa nich mzdové nároky nezodpovedajúce ich schopnostiam a zručnostiam (29 %), prípadne nemajú pracovnú morálku (21 %) či kvalifikáciu (11 %).

„Na Slovensku sú nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať,“ tvrdí respondentka, ktorej firma sa zaoberá pestovaním ovocia. Spomína skúsenosť, keď pred časom doviezli na zber ovocia autobus Rómov z Bardejova. „Mali slabú pracovnú morálku, preto sme to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší,“ hovorí.

Ďalší respondent súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať občanov Slovenska. „Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia,“ povedal. Dlhodobý nedostatok pracovných síl je podľa neho najmä v stavebníctve a priemysle.

Prevažná väčšina podnikateľov, ktorí zamestnávajú cudzincov, sú s nimi spokojní (58 % firiem) nespokojnosť vyjadrili len 4 % respondentov. Podľa ich skúseností zarábajú cudzinci v porovnaní s občanmi SR skôr menej (50 %) alebo rovnako (47 %), len minimum respondentov uviedlo, že zarábajú viac (2 %). Cudzinci sú podľa podnikateľov zároveň flexibilnejší (podľa 52 % firiem), ochotní pracovať viac (39 %) a dlhšie (24 %) ako dostupní občania SR.

Podnikatelia vyhľadávajú pracovnú silu v cudzine prevažne priamo (65 %), menšia časť aj prostredníctvom personálnych agentúr (35 %). Tesná väčšina si myslí, že na Slovensku je rozšírené zamestnávanie cudzincov načierno (51 %), zvyšní respondenti majú opačný názor (49 %).

Legislatívne možnosti pružne využívať pracovnú silu z krajín mimo EÚ považuje 29 % podnikateľov za skôr zlé a 26 % za veľmi zlé. Skôr spokojných je 24 % a veľmi spokojných 1 % podnikateľov. Viacerí majú problém získať povolenie na prácu a pobyt od cudzineckej polície, sťažujú sa na dlhý a komplikovaný administratívny proces. Podľa jednej respondentky stojí vybavenie dokladov na jedného zamestnanca 700 eur, napríklad za zdravotnú prehliadku platia 190 eur. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca, pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. „Rozhodnutie príde často až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujeme,“ uviedla.

Podnikatelia sa vyjadrili aj k novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá od 1. mája umožní zamestnať cudzincov zo štátov mimo EÚ jednoduchšie a rýchlejšie v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Spolu 45 % respondentov zmenu víta, 35 % sa k nej stavia skôr negatívne a 20 % sa nevedelo vyjadriť. Podľa jednej z respondentov „novela nerieši nič, lebo uvedenie do praxe sa zadrháva na neochote, neznalosti pracovníkov na úradoch“. Potrebné je podľa nej najmä zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce najmä pri práci na dohodu a dobu určitú.

 Konkrétne otázky a odpovede:

 

Súhrn individuálnych rozhovorov

Rozhovor 1: Podnikateľ pôsobiaci v stavebníctve využíva cudzincov na sezónnu prácu. Napríklad v jeseni roku 2017 zamestnával 20 cudzincov. Dostupní domáci pracovníci podľa neho nemajú potrebnú kvalifikáciu, chýbajú remeselníci, na stavbách podľa neho často robia čašníci. Keďže nevie nájsť dosť vhodných ľudí, odmieta zákazky. S cudzincami je skôr spokojný, chce ich využívať aj v budúcnosti. Cudzincov zamestnáva výhradne cez personálne agentúry. Agentúry podľa neho vyžadujú pre cudzincov dlhý pracovný čas, tí sú preto málo produktívni, vraj nerobia naplno a urobia menej práce za hodinu. Agentúram platí cca 11 eur na hodinu, pracovníci z toho vraj dostávajú len zhruba polovicu. Sťažuje sa, že agentúram platí príliš veľa.

Rozhovor 2: Podnikateľka z BA kraja pôsobiaca v poľnohospodárstve, pestovanie ovocia. Zo 70 kmeňových zamestnancov je cca 40 z krajín mimo EÚ. Ide najmä o Ukrajincov, ktorí potrebujú pracovné povolenie, nedá sa ich zamestnať sezónne. Firma okrem toho zamestnáva sezónne cca 500 brigádnikov, z toho 90 % je z cudziny, prevažne z Rumunska a Srbska. Skúšajú hľadať aj domácich pracovníkov, oslovujú stredné školy, ale bez výraznejšieho úspechu, mladí podľa nej chcú byť skôr inžinieri, než pracovať vonku alebo manuálne. Len cez prázdniny sa im darí zohnať študentov brigádnikov. Každoročne kontaktujú brigádnikov, s ktorými už majú dobré skúsenosti. Keďže majú dobré kontakty, zatiaľ vedia vyriešiť potrebu pracovnej sily, ale iní ovocinári vraj majú veľké problémy. Na Slovensku sú podľa nej nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať. V minulosti doviezli aj autobus Rómov z Bardejova, ktorí ale mali slabú pracovnú morálku, preto to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší. Traktorista u nich zarába v čistom vrátane odmien cca 1000 eur mesačne. Šikovní brigádnici zarobia 50 eur za deň. Cudzincov prihlasujú na cudzineckej polícii aj na úradoch väčšinou priamo, v menšej miere cez personálne agentúry. Vybavenie pracovného povolenia trvá podľa nej 3-4 mesiace, niekedy až 6 mesiacov. Vybavenie stojí cca 700 eur na zamestnanca – pas, doklady k žiadosti o povolenie na prácu a pobyt, výpis z registra trestov zo všetkých štátov, kde predtým pracovali, preklady dokladov, doklady o ubytovaní (napr. list vlastníctva), notár, zdravotná prehliadka za 190 eur, atď. Sezónni zamestnanci (na pol roka) musia splniť tie isté podmienky ako kmeňoví, preto vybavujú povolenie pre všetkých rovno na dva roky. Rumuni sú z EÚ, len pricestujú a pracujú, stačí rodné číslo a prihlásiť ich do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na Úrad práce. Pre pracovníkov zo Srbska platia rovnaké podmienky ako pre tých z Ukrajiny. Ak ale ide o zahraničného Slováka, môže prísť priamo, stačí vybaviť pobyt. Týchto je ale v ich firme málo, všetci sú už vraj v automobilkách. Cudzincom zabezpečujú ubytovanie. Sťažuje sa na dlhé vybavovanie na Úrade práce, procesné chyby úradníkov. Rozhodnutie často príde až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujú. Novela účinná od 1. mája pre nich nič nerieši, keďže už dnes prekračujú limit na 30 % zamestnancov z cudziny. Okrem toho podľa nej uvádzanie zákonov do praxe brzdí neochota či neznalosť pracovníkov na úradoch. Za kľúčové považuje zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce, najmä zvýšiť časové limity pre prácu na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce ako aj spružniť prácu na dobu určitú.

Rozhovor 3: Podnikateľka z BA kraja, ktorá pre iné firmy z celého Slovenska zabezpečuje pracovníkov z cudziny. Ide prevažne o väčšie firmy s vyššou pridanou hodnotou, ktoré hľadajú zamestnancov na pozície vyššieho a stredného manažmentu ale aj bežných zamestnancov napríklad v sektore zdieľaných služieb. Spolu majú vyše 80 klientov, ročne pre nich zabezpečia stovky zamestnancov z celého sveta. Zamestnávatelia podľa nej hľadajú najskôr ľudí na Slovensku, potom v rámci EÚ, až následne krajiny mimo EÚ s bezvízovým stykom a nakoniec aj s vízovou povinnosťou. Výrobné firmy využívajú cudzincov najmä z Ukrajiny a Srbska, často bez pomoci personálnych agentúr. Dopyt po pracovných imigrantoch rastie. Už ani Ukrajincov však podľa nej nie je veľa, keďže pre nich väčšinou nie sme cieľová krajina, chcú ísť ďalej na západ. Pri vybavovaní povolení považuje za hlavný problém výkon legislatívy, ktorý často predlžuje celý proces. Úrad práce napríklad často zamieta žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníka z tretích krajín, pretože ich nevie spárovať s nahláškou voľného pracovného miesta, ktorú už skôr predložil zamestnávateľ. Stane sa tak, ak napríklad zamestnávateľ v nahláške neuvedie, že hľadá pracovníka z tretích krajín (mimo EÚ). Podnikateľka preto navrhuje zrušiť povinnosť uvádzať v nahláške, že zamestnávateľ hľadá pracovníka z tretích krajín. Žiadosti úrady zamietajú aj vtedy, ak nájdu v nahláškach chyby. Podnikateľka preto odporúča zaviesť možnosť dodatočných opráv nahlášky. Ďalším problémom je, že informačný systém, do ktorého zamestnávatelia podávajú nahlášky (portál ISTP), tieto automaticky po troch mesiacoch vyhadzuje. Ak sa teda vybavovanie žiadosti zdrží, môže sa stať, že úrad práce už nahlášku v systéme nenájde a celý proces treba začať odznova. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca a náklady na poplatky a preklady sa vyšplhajú na 500-800 eur. Pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. Podnikateľka tiež upozorňuje na skreslenie štatistík Ústredia práce o voľných pracovných miestach. Tie totiž vychádzajú z nahlášok, ktoré zamestnávatelia podľa jej skúseností posielajú úradom práce až keď sami nevedia obsadiť pracovné miesto domácim pracovníkom. V čase podania nahlášky už sú rozhodnutí hľadať pracovníka v cudzine a neočakávajú, že im úrad práce pomôže pri obsadení pozície domácim pracovníkom. Nahlášku teda podávajú len preto, aby formálne splnili povinnosť, bez ktorej nemôžu získať žiadosť o povolenie na pobyt a zamestnanie cudzinca. Podnikateľka preto víta, že podľa novely účinnej od 1. mája už nahlášky nebudú potrebné pri nedostatkových pozíciách. Prínosom je aj skrátenie lehoty od podania nahlášky po podanie žiadosti o pobyt z 30 na 20 pracovných dní. Na druhej strane kritizuje zrušenie možnosti vysielania zamestnancov inými firmami a tiež zavedenie podmienky, podľa ktorej firmy so záznamom o nelegálnom zamestnávaní nemôžu zamestnávať občanov z tretích krajín. Uvedená podmienka je podľa nej nereálna, keďže už dnes mnoho významných firiem má záznam a občanov z tretích krajín zamestnáva.

Rozhovor 4: Podnikateľ z BA kraja pôsobil 10 rokov v stavebníctve, teraz pracuje v personálnej agentúre, ktorá vznikla nedávno ako spoločný srbsko-slovenský podnik s cieľom pomáhať zamestnávateľom, ktorým chýbajú pracovné sily. Podľa jeho slov je snahou srbskej vlády zastaviť činnosť mnohých agentúr, ktoré pracujú v tejto oblasti načierno a vytvoriť trh pre agentúry, ktoré budú dodržiavať zákony. Preto vznikla táto firma. Klienti firmy budú najmä zo stavebníctva a priemyslu, kde je dlhodobo po pracovníkoch z cudziny veľký dopyt. Veľké firmy si podľa neho vedia pracovníkov zabezpečiť už teraz, priamo aj s pomocou agentúr. Srbská vláda bude kontrolovať, aby Srbi na Slovensku dostávali také mzdy ako občania SR. Na Slovensku podľa neho tí, ktorí pracovať chcú, už pracujú. Ostatní buď nemajú kvalifikáciu alebo pracujú načierno. Tvrdí, že keď vláda nevytvorí zamestnávateľom vhodné podmienky na dovoz cudzincov, firmy zabuchnú dvere a odídu preč. Súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať Slovákov. Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia.

Rozhovor 5: Spoluzakladateľ a CEO firmy pôsobiacej v bratislavskom kraji v IT oblasti, má dcérsku spoločnosť aj v ČR. Na Slovensku zamestnáva 75 zamestnancov, z toho jedného z ČR, jednu z Ukrajiny. Pociťujú výrazný nedostatok pracovných síl. Experti na domácom trhu nie sú, alebo sú extrémne drahí. Najrizikovejší sú slobodní bez hypotéky a rodiny, pretože nemajú zábrany odísť ku konkurencii. Chcú hľadať v cudzine – cez agentúru pred tromi rokmi získali zamestnankyňu z Ukrajiny, ktorá je u nich dodnes. Iného Ukrajinca prepustili, lebo nebol šikovný. Cudzincom dávajú rovnaký plat ako domácim. Dovoz kolegyne z Ukrajiny bol veľmi drahý, agentúry si vraj pýtajú success fee vo výške 2-3 mesačných platov. Plus byrokratické pravidlá sú veľmi komplikované. Príchod zamestnankyne z Ukrajiny riešili rok, oni pritom potrebujú ľudí okamžite. Ich klienti nechceli hovoriť po anglicky, musela sa preto naučiť po slovensky. Do budúcna by chceli získať viac ľudí z Ukrajiny, lebo je nám blízka geograficky aj kultúrne. Do úvahy ale vraj prichádza aj Taliansko či Španielsko. Poľský trh je už nasýtený, nie sú tam voľní ľudia. Slovensko nie je pre Ukrajincov vysnívaná krajina, nie je to ich prvá voľba, skôr chcú ísť ďalej na západ. Našou výhodou je geografická, kultúrna a jazyková blízkosť. Kolegyni z Ukrajiny práve končí pracovné povolenie, preto museli vystaviť inzerát na 30 dní (nahlášku na úrade práce). Až potom sa môže uvoľniť pozícia pre cudzinca. Ukrajinka musela absolvovať celú procedúru, akoby žiadala po prvý raz. Urobila procesnú chybu, keď dala žiadosť o pár dní skôr, ako mala. Preto museli dať ďalšiu žiadosť na nové pracovné povolenie, čo celý proces zdržalo. Musela vycestovať na Ukrajinu kvôli potrebným dokladom a podaniu novej žiadosti. Bola vystresovaná, či stihne získať povolenie pred uplynutím platnosti starého. Bolo jej nepríjemné a mala strach z čakania na cudzineckej polícii a z prístupu niektorých úradníkov. Niektorí mali slabú kvalifikáciu, nevedeli jej poradiť. Podnikateľ odporúča, aby aspoň pri expertných pozíciách bol proces rýchlejší a jednoduchší, aby sa veci dali vybavovať elektronicky.

Feb 152018
 
 15. Február 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Nov 292017
 
 29. November 2017

Dôvodom je najmä netransparentné a zdĺhavé prideľovanie dotácií, chýbajúce hodnotenia reálneho prínosu a obrovská byrokracia pri vybavovaní.

Poskytovanie eurofondov pre súkromné spoločnosti v regiónoch Slovenska len málo splnilo svoj účel, ktorým bolo zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu. Väčšina hodnotených projektov nezvýšila tržby a zisk firiem, veľká časť firiem dokonca po prijatí dotácií znížila tržby, tvorí dlhy, niektoré sa dokonca dostali do konkurzu či reštrukturalizácie alebo zastavili výrobu. Nepomohlo to ani slabo rozvinutým regiónom, ktoré naďalej zaostávajú, aj keď do nich smerovalo najviac prostriedkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska analyzovala v rámci svojej štúdie Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?“ 32 náhodne vybraných spoločností, ktoré získali európske prostriedky najmä z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast, ale aj niektorých ďalších. Štúdia ukázala, že veľmi veľa projektov bolo iba priemerných, nijako zjavne teda neprispeli k prosperite firiem, hoci sa na ne minulo veľmi veľa verejných prostriedkov.

Viac ako tretina hodnotených spoločností, ktoré takéto prostriedky dostali dokonca napriek minutiu peňazí vykazuje horšie alebo výrazne horšie ekonomické výsledky. Iba pri 8 z 32 projektov štúdia PAS skonštatovala, že sa po prijatí eurofondov ich výsledky výraznejšie zlepšili. Napriek tomu veľká časť z nich patrí do skupiny projektov, kde sa prínos prejavil zatiaľ iba málo, prípadne dotácia predstavovala vysokú sumu v pomere k ich tržbám. Ako zjavne vydarené možno označiť iba tri projekty z 32 hodnotených, uvádza výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Byrokracia, zdĺhavosť, zhoršuje sa to

Podnikatelia v diskusii o využití eurofondov pre súkromné spoločnosti umožňujú niekoľko pozitívnych i negatívnych konštatovaní, ktoré vyplývajú z ich skúseností s implementáciou a využívaním eurofondov v súkromných spoločnostiach. Čiastočne ide o veľmi vážne výhrady, ktoré treba zohľadniť pri ďalšom plánovaní a využívaní eurofondových dotácií pre súkromné firmy.:

-          pomáhajú získať firmám technológie, ku ktorým by sa inak nedostali, kúpili by iba ich časť, prípadne použité namiesto nových

-          krivia trh, menia prirodzený rast a vývoj ekonomiky firiem na nárazový, závislý na eurofondoch

-          získať eurofondy je veľmi náročné, ak ich však firma nedostane, často stráca konkurencieschopnosť, pretože jej konkurenti eurofondy majú a získajú tým technologický a cenový náskok

-          zvyšujú ceny technológií, pretože ich dodávatelia si musia do nich započítať účasť vo verejnom obstarávaní, čakanie na platby a podobne

-          proces je extrémne byrokraticky náročný a zdĺhavý, pričom náročnosť sa rokmi ešte zvyšuje

-          nezmyselné podmienky, napríklad zamestnávanie Rómov, či mladých nezamestnaných

-          zložitosť písania projektov zabraňuje ich samostatnej tvorbe firmami, vyžaduje si to zadávanie cez agentúry, ktoré proces predražujú a vytvára sa tým aj priestor pre korupciu

-          všetko musí byť extrémne presne naplánované do poslednej skrutky, presný počet hodín, presná a limitovaná výška odmien pre lektorov, presné postupy, čo otvára priestor pre únik informácií a kopírovanie technologických postupov, inovácií a celých projektov

-          hodnotenie projektov je často neodborné, dobrým príkladom je, keď projekt bezobslužnej továrne hodnotil veterinár

-          pracovníci kontrolných orgánov sú často nastavení na sankcie za každú cenu, pričom žiadajú od firiem zodpovednosť aj za to, čo nemôžu ovplyvniť

-          firmy, ktoré dostali eurofondy, niekedy končia v konkurze alebo reštrukturalizácii, stroje sa presunú do iných firiem a verejné prostriedky sa zneužívajú, pretože sa to málo kontroluje a štát nedokáže uplatniť sankcie

-          bolo by lepšie využiť eurofondy na financovanie infraštruktúry, ktorá slúži všetkým podnikateľom, nie iba niektorým – napríklad ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky, proexportných opatrení a podobne

Celkové hodnotenie prideľovania projektov súkromným spoločnostiam manažérmi nie je príliš pozitívne. Vyčítajú im, že krivia podnikateľské prostredie, ale aj vytvárajú priestoru pre korupciu, rast byrokracie a malý prínos pre tvorbu nových pracovných miest. Nové technológie vo všeobecnosti pracovné miesta skôr nahrádzajú ako vytvárajú, pretože v princípe sa namiesto ľudskej manuálnej práce využíva vyššia automatizácia. Tá môže nepriamo vytvárať nové pracovné miesta, pridelenie dotácií však potom nemožno priamo viazať na vytvorenie pracovných miest, pretože to vedie k tomu, že sa vytvárajú iba formálne.

Ďalším negatívom je spôsob prideľovania eurofondov, ktorý je málo transparentný, málo flexibilný a zdĺhavý. Viacero firiem, ktoré eurofondy dostali, zdĺhavosť a náročnosť eurofondového projektu doviedla do situácie, že nakoniec skrachovali a celkom zastavili výrobu, niektoré ju premiestnili do inej spoločnosti. O takýchto prípadoch však správy ministerstiev neinformujú a ani nezverejňujú, ako ich riešia, aby pomoc EÚ nebola zneužívaná.

Prípad Kláštorná

Dobrým príkladom je spoločnosť Kláštorná, ktorá už pred niekoľkými rokmi zastavila výrobu a informácie o jej ďalšom osude chýbajú. S vedením firmy sa nedarí spojiť a technológie nakúpené z eurofondov sa zjavne nevyužívajú. Otázka je, či kontrolné orgány vôbec majú nejaké nástroje a víziu, ako takéto umŕtvené investície oživiť a využiť na hospodársky rast.

Podobných firiem sú desiatky, napriek tomu o tom ministerstvá nezverejňujú žiadne štatistiky a nevyvodzujú hmatateľné dôsledky. Tak isto chýbajú vyhodnotenia a vyčíslenia celkového prínosu eurofondov v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a ďalších ukazovateľov na základe tvrdých dát, faktov, ukazovateľov a analýz. Hodnotenia ostávajú v oblasti presvedčení, pocitov a nepodložených tvrdení.

Regióny to nerozbehlo

Najvýznamnejší objem dotácií z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast čerpali spoločnosti v Prešovskom kraji, kde sa zrealizovalo 374 projektov za celkovo 204,6 mil. eur, na druhom mieste bol Banskobystrický kraj so 188,7 mil. eur (308 projektov) a Žilinský kraj so 133,2 mil. eur (312 projektov). V prípade prvých dvoch ide o najviac ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska. Dalo by sa teda očakávať, že dotácie im pomôžu ekonomicky sa rozbehnúť a dostihnúť zostávajúce kraje.

Opak je však pravdou. Za posledných desať rokov sa zaostávanie Prešovského a Banskobystrického kraja za ostatnými krajmi Slovenska ešte prehĺbilo. Regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú a ekonomický rast sa sústreďuje najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z viacerých štúdií, napríklad z porovnania ekonomického rastu regiónov, ktoré v roku 2014 zrealizovala UniCredit Bank.

Možno teda konštatovať, že sa nepodarilo splniť zámer „napomôcť zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov, výkonnosti ekonomiky a zvyšovaniu zamestnanosti“ v ekonomicky najslabších regiónoch s pomocou eurofondov. Podľa podnikateľov by sa eurofondová pomoc firmám mala nasmerovať radšej do investícií, z ktorých nebude ťažiť iba jedna spoločnosť, ale všetci podnikatelia v regióne, či odvetví. Príkladom je financovanie ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky a podobne. Dôležité je tiež uľahčenie účasti na veľtrhoch spoločnými expozíciami, uľahčenie vstupu na nové trhy alebo marketing krajiny v zahraničí. Celkovo by poskytované výhody nemali byť schvaľované, ale nárokovateľné po splnení určitých podmienok.

Metodika projektu

Materiál analyzuje a hodnotí jednotlivé projekty na základe vývoja tržieb a ziskovosti prijímateľov pomoci, rastu a expanzie firiem, ich zamestnanosti a stability na trhu, ale aj pomeru poskytnutej pomoci k dovtedajším tržbám a zisku spoločnosti. Na základe týchto parametrov sme vypracovali hodnotenie jednotlivých projektov na stupnici 1 až 5, pričom podobne ako v škole, najlepšia je známka 1 a najhoršia známka 5.

Celú štúdiu si môžete stiahnuť tu.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Projekt “Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?” podporila Nadácia Pontis.

 

Nov 232017
 
 23. November 2017

Prieskum ukázal, že firmy využívajú najmä prácu cez víkendy a sviatky, platia ju aj štedrejšie, ako žiada zákon. Najviac sa búria voči povinnému príplatku za víkend.

Veľa slovenských spoločností využíva viaczmennú prevádzku, prípadne pracujú aj cez víkendy. Dostatok objednávok im tak umožňuje lepšie vyťažovať technológie a budovy. Prinieslo to nárast zamestnanosti a príjmov pracovníkov, pretože firmy sú za prácu v noci alebo cez víkend nútené priplatiť.

Takéto príplatky však firmám v budúcom roku môžu výrazne narásť. Do parlamentu sa nedávno dostal poslanecký návrh novely Zákonníka práce (poslanci Glváč, Petrík a Podmanický – Smer), ktorý zavádza povinné príplatky za prácu cez víkend a zvyšuje ich za prácu v noci a vo sviatok:

  1. Minimálna výška príplatku za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 % sumy minimálnej mzdy za nočnú prácu na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  2. Minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok sa má zvýšiť z 50 % priemerného zárobku na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
  3. Má sa zaviesť nový osobitný príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, za ktorú by zamestnancovi mal patriť mzdový príplatok najmenej 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zákon by mal byť účinný od 1. mája 2018. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. Odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 ďalších 1,023 mld. eur. Štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, navyše aj niektoré odvetvia (pekári a podobne).

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila v rýchlom anonymnom prieskume od 15. do 20. novembra 2017 zhruba 1400 podnikateľov, aby sa ich opýtala, čo si o tomto návrhu myslia, ako využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a čo by navrhovali ako kompenzáciu za zdraženie práce na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 144 respondentov, vyše polovica sú manažéri malých, ďalší zo stredných a veľkých firiem.

V prvom rade sa účastníci prieskumu stopercentne zhodli v nesúhlase s tým, že sa Zákonník práce má zmeniť poslaneckou novelou, hoci vláda o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája a opozícia od zimy. Ani jeden spomedzi 142 hlasujúcich nesúhlasí s postupom vládnej koalície. Jasne to vyjadruje názor podnikateľov na takýto neštandardný postup pri zmene zákonov. Je to úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Odpor najmä k povinnému príplatku za víkend

Účastníci prieskumu povinné príplatky celkom neodmietajú. Najväčší súhlas sa objavil so zvýšením príplatku za nočnú prácu – stotožňuje sa s ním vyše tretina z nich. Nesúhlasia takmer dve tretiny podnikateľov.

V prípade sviatkov je súhlasu o niečo menej, proti sú takmer tri štvrtiny vrátane tých, čo si zavedenie takéhoto pravidla vedia predstaviť iba čiastočne alebo v menšej miere.

V prípade víkendovej práce je proti ešte najviac podnikateľov, až takmer 80 percent. Bezvýhradne so zvýšením príplatkov súhlasí iba necelých 20 percent účastníkov prieskumu.

Dve tretiny potrebujú pracovať cez víkendy a sviatky

Podnikatelia v prieskume odpovedali aj na otázky, či využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem, hovorí P. Kremský.

Prácu v noci naopak využíva menej – iba polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do práce vôbec.

Z tých, ktoré pracujú aj v noci, poskytuje polovica príspevok k mzde podľa teraz platného zákona, teda 20 % úrovne minimálnej mzdy. Ďalších takmer 40 % však pripláca viac – niektoré aj vyše 50 percent minimálnej mzdy, ktoré požaduje novela zákona. Ďalšie firmy poskytujú iné benefity ako náhradné voľno a podobne.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny zvykne pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne. Necelých 30 percent vo voľné dni nepracuje.

Z tých, ktoré víkendové zmeny využívajú, pripláca najviac firiem svojim ľuďom 20 až 50 % sumy minimálnej mzdy, mnohé aj viac. Zhruba 20 percent firiem však nepripláca vôbec, čo je pochopiteľné najmä v prípade firiem, ktoré zamestnávajú rodinných príslušníkov. Niekoľkí účastníci prieskumu sa vyjadrili, že odmeňujú zamestnancov náhradným voľnom.

Na rovnakú otázku v prípade sviatku odpovedala väčšina firiem, že platí navyše 50 percent z priemernej mzdy pracovníka ako žiada zákon. Takmer tretina však za sviatok pripláca ešte viac, niekoľko ich poskytuje iné benefity, prípadne kombináciu. Niektorí zamestnanci majú dokonca víkendy a sviatky už zahrnuté v základnej mzde.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac – až vyše dve tretiny podnikateľov súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú.“

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať. Zhruba 20 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie, či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Riešenia pre vládu

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov. Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Druhé najpopulárnejšie opatrenie je vynahradiť ekonomike rast ceny práce zlepšovaním podnikateľského prostredia – najmä bojom s korupciou, klientelizmom, či byrokraciou, zlepšením vymáhateľnosti práva, či úrovne školstva alebo infraštruktúry. Až za ním nasleduje návrh, aby štát nestanovil výšku príplatkov, ale ich nechal na dohodu trhu práce. Zhruba tretina účastníkov sa priklonila k zníženiu počtu štátnych sviatkov.

Účastníci dostali aj možnosť súhlasiť s tým, že „je to v poriadku ako to navrhujú poslanci“, nestotožnil sa s tým však ani jediný respondent prieskumu. V individuálnych odpovediach sa objavili požiadavky oslobodiť tieto príplatky od daní a odvodov, spružniť Zákonník práce namiesto sprísňovania a uľahčiť príchod pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh práce.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov je vážny zásah do trhu práce a slovenskú ekonomiku to môže vážne poškodiť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale až po príchode krízy, keď slovenské firmy môžu trpieť horšou konkurencieschopnosťou a stratou trhov. Najviac to môže poškodiť malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví.

Štátu nemožno uprieť právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, je však nekultúrne robiť to pokútne a bez diskusie s podnikateľmi. Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

 

Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd