Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Nov 032016
 
 3. November 2016

Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.

Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

  Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.

Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.

Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Odvody a dane strašia

Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.

Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.

Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.

S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.

Nerovné pravidlá, neférová hra

Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a  množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.

Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.

Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.

 

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Sep 092016
 
 9. September 2016

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

Počet predložených materiálov Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov:
Unikátnych (bez ohľadu na fázu predloženia), v prípade slov-lexu len výber (vplyv na podnikateľské prostredie – PP)

280

Z toho s identifikovaným vplyvom na PP

154

Z toho počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nedodržal postup podľa JM (len z hľadiska identifikácie vplyvu na PP!), tzn. neinformoval MH SR o príprave materiálu, aby rozhodlo (na základe odporúčania CLR), či je potrebné vykonať pred predložením na predbežné pripomienkové konanie konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi

62

                                                                                                                                                         Z toho

  • rovno do predbežného pripomienkového konania (PPK)

18

  • rovno žiadali o skrátené PPK

14

  • rovno na záverečné posúdenie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania (MPK)

27

  • žiadali o poskytnutie výnimky z JM v čase, keď prebiehalo MPK

3

Miera procesných nedostatkov spomedzi materiálov predložených na posúdenie a v ktorých CLR identifikovalo vplyv na podnikateľské prostredie (podiel # materiálov, ktoré nedodržali postup podľa JM a celkový # materiálov s identifikovaným vplyvom na PP)

40 %

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

 

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

rezort počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nepostupoval v súlade s JM
MDVRR SR

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR

9

MF SR

9*

ÚNMS SR

8

MPaRV SR

7

MŽP SR

6

MH SR

5

ÚVZ SR

3

MV SR

2

MZ SR

2

MS SR

2

NBS

1

MŠVVaŠ SR

1

NBÚ

1

MPSVaR SR

1

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Aug 222016
 
 22. August 2016

Prostredie na podnikanie sa stále mierne zhoršuje, pokles sa spomalil aj pre málo nových zákonov vďaka volebnej odmlke parlamentu.

Podnikatelia stále hodnotia vývoj podnikateľského prostredia negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) za druhý štvrťrok 2016 je 54,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to znamená pokles o 1,74 percenta. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Na hodnotenie vplývali najmä udalosti ako kauza Bašternák a napätie medzi koalíciou a opozíciou, ktoré znižuje funkčnosť národnej rady. Objavili sa aj prvé negatívne dojmy z pripravovaného zavedenia zdanenia dividend a iných daňových zmien. Mierne pozitívne vnímajú účastníci prieskumu prerušenie toku zákonov vďaka parlamentným voľbám. To sa prejavilo už pred nimi, keďže odvtedy nebol schválený žiadny významnejší právny predpis.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desať rokov od začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul na 54 bodov. Niektoré položky však podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikov sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Neférový prístup trápi mnohých

Najväčší pokles spomedzi položiek IPP v druhom štvrťroku 2016 zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Príčinou je najmä kauza Bašternák s podozreniami, ktoré vrhá na ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kauzu podnikatelia vnímajú ako ukážku fungovania klientelizmu a prepojenia niektorých podnikateľov s politikmi na úkor štátu a občanov.

Nerovnosť pred zákonom vnímajú podnikatelia veľmi citlivo, najmä keď musia zápasiť s náročnou legislatívou, kontrolami a pokutami z úradov, či zadržiavaním prostriedkov. Na druhej strane sa vynárajú podozrenia, že špekulanti pod ochranou politikov podnikajú na úkor daňových poplatníkov a poctivých podnikateľov.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Tá má už dlho stále miesto medzi najhoršie hodnotenými kategóriami IPP, ešte nikdy sa nedostala do plusového pásma. Od volieb je však hodnotenie podnikateľov o niečo miernejšie, čo môže súvisieť s novou tvárou v kresle ministra spravodlivosti. Za negatívnym hodnotením podnikateľov sú práve chýbajúce zmeny, ktoré by smerovali k zlepšeniu fungovania slovenských súdov.

Štát prestáva fungovať

Na tretie miesto spomedzi negatívne hodnotených položiek sa prekvapivo dostala funkčnosť politického systému v štáte. Schôdze Národnej rady SR od volieb boli poznačené skôr neustálymi spormi koalície s opozíciou, odvolávaním ministrov a  častými obštrukciami z oboch strán. Takéto správanie poslancov znižuje dôveru podnikateľov v ich schopnosť riešiť problémy, s ktorými zápasia a zlepšovať podnikateľské prostredie. Zlé svetlo na fungovanie Slovenska vrhajú aj pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania najmä v  kauze Bašternák. Tesne za ňou skončila efektívnosť fungovania štátu.

Pozitívne hodnotili respondenti väčšinu položiek z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Najviac prístup k životnému prostrediu, ale aj úroveň likvidity a plnenie vlastných záväzkov, či vystupovanie voči obchodným partnerom a riešenie sporov. V tejto oblasti sa naopak do negatívneho pásma prekvapivo dostala položka produktivita a ziskovosť firiem.

Mimo oblasti vlastného vplyvu účastníci prieskumu pozitívne hodnotili predovšetkým prístup k finančným zdrojom a cenovú stabilitu. Naopak, problémom opäť začína byť organizovaný zločin a hospodárska kriminalita, ako aj dostupnosť zdrojov, najmä pracovnej sily, čo môže ohrozovať hospodársky rast.

Historický vývoj Indexu podnikateľského prostredia

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 60. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2016. Dáta ku grafu nájdete tu. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

 

Júl 292016
 
 29. Júl 2016

Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.

Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.

Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.

Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.

 V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.

Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.

Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.

Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.

Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.

Všetky grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí