Máj 232018
 
 23. Máj 2018
IPP_1Q2018_zmeny

V pohľade podnikateľov na podnikateľské prostredie v prvom štvrťroku 2018 sa odrazila neistota ohľadom schopnosti politického systému riešiť politické krízy a zistenie, že korupcia a organizovaný zločin siaha do najvyšších úrovní štátu.

Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku 2018 nie je prekvapujúca. Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo. Vážne podozrenia, že korupcia a organizovaný zločin siahajú až do najvyšších úrovní štátu a že sú ním zasiahnuté aj centrálne orgány štátnej moci bol pre mnohých šok.

IPP dosiahol úroveň 45,90 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 3,41 %. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte (-10,16 %) a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-9,34 %). Nasledujú indikátory Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-9,18 %) a Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-8,81 %). Až na piatom mieste je Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (- 8,36 %).

Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu. V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj vyššie uvedených kritérií za posledných 12 rokov, ktoré pokrývajú posledný rok vlády M. Dzurindu a všetky vlády R. Fica a I. Radičovej. Z týchto grafov vyplýva, že podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a Úroveň korupcie na úradoch.

To čo je nóvum za posledných desať rokov je prepad dôvery vo Funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o Výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém. Za dôležité považujeme ten fakt, že uvedené oblasti sú nevyhnutne potrebné na fungovanie štátu a dôveru ľudí v schopnosť vlády zabezpečiť elementárny výkon práva, základnú spravodlivosť chápanú ako rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom a schopnosť štátu očisťovať verejný priestor od ľudí, ktorí porušujú pravidlá.

V porovnaní s týmito základnými predpokladmi existencie štátu ako takého, stojí pohľad na čisto ekonomickú oblasť, akou je Pracovnoprávna legislatíva, o ktorej si podnikatelia nemyslia, že je tak zle spravovaná ako vyššie uvedené veci. Je zrejmé, že dôvera podnikateľov v štát, právny systém a elementárnu spravodlivosť je vážne narušená. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne v zásade len stabilný kurz Euro a neutrálne hodnotili prístup k úverom.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak.

Indikátory IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2018
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

 

Pozn.: Východiskovou hodnotou pre každý indikátor bolo 100 bodov v roku 2001. Graf zachytáva vývoj vybraných kriticky vnímaných indikátorov v ostatných 12 rokoch. Čím nižšia hodnota, tým kritickejšie je hodnotený stav danej oblasti. Zdroj: Index podnikateľského prostredia, PAS.

 

Hodnotenie zákonov za 1. štvrťrok 2018

Z právnych úprav podnikanie najviac poškodí nový Zákonník práce V prvom štvrťroku 2018 vstúpili do platnosti viaceré právne úpravy, ktoré majú značný dopad na podnikateľské prostredie. Z prieskumu PAS vyplýva, že podnikateľom najviac prekážajú úpravy v Zákonníku práce (-40,63 bodu na škále od -300 do 300 bodov), najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sviatok, nadčas a počas víkendu. Podnikatelia súčasne upozorňujú na vysoké odvodové zaťaženie, zníženú konkurencieschopnosť a žiadne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by kompenzovalo vyššie náklady. Vyššie mzdy si medzičasom vyžiadal trh v dôsledku nedostatku kvalifikovaných ľudí, preto nebolo nutné takto radikálne a plošne zvyšovať mzdové náklady. Podnikatelia by privítali rozloženie zvyšovania na dlhšie časové obdobie.

Novela zákona o podpore okresov bola hodnotená mierne pozitívne (+9,07 b.) a to i napriek tomu, že podnikatelia sa sťažujú, že reálne je v praxi tento nástroj ťažko použiteľný kvôli vysokej byrokracii a nastaveniu podmienok. Pozitívne ocenili podnikatelia zákon o službách zamestnanosti (+16,18 b.), ktorý zľahčuje zamestnávanie cudzincov v okresoch, kde je najväčší nedostatok zamestnancov a tiež zákon o regionálnej pomoci (+19,11 b.), ktorý smeruje štátne dotácie do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pozitívne bol hodnotený aj zákony o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (+18,32 b.), hoci prináša podnikateľom ďalšie byrokratické náklady.

Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.

Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia:Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2018, čo predstavuje horizont viac ako 16 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Feb 152018
 
 15. Február 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Feb 142018
 
 14. Február 2018

Podnikateľom sa nepáči, že ministerstvo hospodárstvo neodstráni vysoké ceny elektriny aj pre menšie firmy, zbytočne im zhoršujú konkurencieschopnosť.

Takmer  90 percent opýtaných nepokladá zníženie cien elektriny pre 200 najväčších firemných odberateľov za správne. Opačný názor má približne desatina. Zvyšok by súhlasil so znížením ceny za určitých podmienok. Opatrenie nedávno ohlásil minister hospodárstva Peter Žiga bez toho, aby zverejnil podmienky podpory, či zdroj, z ktorého sa zlacnenie pokryje. Predpokladá sa, že priamo alebo nepriamo zo štátneho rozpočtu.

Podľa ministra sa plánuje úprava tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí asi 15% ceny elektriny.  Odberatelia v nej platia sprievodné náklady na podporu výroby elektriny (najmä dotácie na obnoviteľné zdroje a uhoľnú elektráreň Nováky, kde sa spaľuje nepriamo dotované hornonitrianske hnedé uhlie).

Podpora na zníženie TPS v objeme 80 až 100 miliónov eur by sa podľa Žigu mala týkať asi 200 podnikov, ktoré majú energeticky náročnejšie výroby. Patria medzi nich napríklad US Steel Košice, Železiarne Podbrezová, Slovalco, Slovnaft, Železnice Slovenskej republiky alebo automobilky. Priemerné ceny elektriny pre podnikateľov sú na Slovensku podľa Eurostatu druhé najvyššie v EÚ po Dánsku. Dosahujú 0,187 €/kWh (prepočet podľa parity kúpnej sily), v Česku je to 0,114 a v Maďarsku 0,148 €/kWh.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oslovila od 25. do 31. januára 2018 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, čo si myslia o znížení cien elektriny pre veľkých odberateľov, čo to prinesie a ak s ním nesúhlasia, ako by to navrhovali vyriešiť. Prieskumu sa zúčastnilo 111 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Výrazný odpor voči zvýhodňovaniu veľkých odberateľov elektriny svedčí o tom, že navrhnuté riešenie je neférové a nespravodlivé ku všetkým podnikom na trhu, hodnotí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Väčší odberatelia majú navyše lepšie ceny ako výsledok množstevnej zľavy pri odbere elektrickej energie, čiže v tomto prípade by išlo o ďalšie zvýhodnenie.

Opatrenie ministerstva hospodárstva pokladá za nespravodlivé viac ako 60 percent opýtaných. Veľkým firmám by prinieslo úsporu nákladov a malým vyššie dane, pretože by to štát musel z niečoho financovať. Ďalších takmer 60 % súhlasí s vyhlásením, že pre menšie firmy bude elektrina naďalej drahá, bude im zbytočne zvyšovať náklady a znižovať konkurencieschopnosť najmä voči rivalom zo zahraničia.

V zlepšenú konkurencieschopnosť veľkých firiem verí naopak iba štvrtina opýtaných. Na druhej strane si respondenti ani nemyslia, že by menšie firmy kvôli tomu zo Slovenska odchádzali. Pri iných odpovediach sa vyskytovalo najmä volanie po množstevných zľavách a zvýhodneniu tých, čo platia vysoké dane.

Na otázku, ako by bolo treba tento problém riešiť, ak takéto riešenie nie je správne, odpovedalo 102 respondentov, ktorí si mohli vybrať iba jednu ponúkanú možnosť, prípadne navrhnúť svoje riešenie. Viac ako polovica opýtaných sa priklonila k zastaveniu dotovania hnedého uhlia z Hornej Nitry cez navýšenie ceny elektriny. Práve na to vynakladá štát ročne zhruba 100 miliónov eur, ktoré chce úpravou TPS veľkým odberateľom ušetriť.

Vyše 15 percent opýtaných je presvedčených, že by sa uhlie a obnoviteľné zdroje nemali dotovať v cenách elektriny, ale priamo zo štátneho rozpočtu. Takmer 12 percent dokonca zastáva názor, že treba úplne prestať dotovať obnoviteľné zdroje – nech sa využívajú iba tie, ktoré dokážu predať elektrinu na voľnom trhu. Takmer 9 percent opýtaných chce ostať pri doterajšom systéme bez zvýhodňovania veľkých firiem.

Viac ako desatina respondentov pridala vlastné riešenie, pričom sa objavovali najmä návrhy prestať kradnúť v energetike, zlepšiť štátny dohľad nad ňou, či vniesť do systému transparentnosť a zastaviť sociálnu politiku cez ceny elektriny, pretože baníci by sa veľmi skoro zamestnali v stavebníctve a automobilkách.

Zdá sa, že verejná mienka je výrazne za radikálnejší postup pri ukončení ochrany súkromných baní v okolí Prievidze a schvaľuje skoršie zastavenie ich dotovania, ako naposledy zverejnený cieľ v roku 2030. Ak ich už chce štát ďalej dotovať, nech to podľa podnikateľov robí priamo zo štátneho rozpočtu, myslí si riaditeľ PAS.

Na prieskume sa zúčastnili zástupcovia podnikov všetkých veľkostí, pričom najviac bolo prirodzene mikropodnikov – vyše 40 percent. Z veľkých podnikov s tržbami nad 50 mil. eur pochádzalo vyše 12 % odpovedí.

Prečítajte si aj:

Korupcia je na Slovensku bežná a rastie, osobnú skúsenosť s ňou majú tri štvrtiny podnikateľov

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Jan 152018
 
 15. Január 2018

Dôsledkom doterajšieho prístupu štátu je čoraz väčšie zaostávanie Slovenska vo využívaní digitálnych technológií pri poskytovaní verejných služieb.

Zhrnutie rozhovorov s desiatimi podnikateľmi o ich požiadavkách na väčšiu informačnú otvorenosť a digitálnu komunikáciu štátu.

 Peter Kremský, január 2018


Za pomoc pri príprave a vykonaní rozhovorov s podnikateľmi, ako aj pri spracovaní dokumentu ďakujem Jánovi Kovalčíkovi a Petrovi Goliašovi z INEKO.

Dokument vznikol vďaka finančnej podpore Center for International Private Enterprise (CIPE).

Úvod a hlavné závery

Slovensko v posledných rokoch významne nepokročilo v zlepšovaní e-governmentu, nepodarilo sa mu nadviazať na inovatívne a priekopnícke kroky z konca minulého a začiatku tohto desaťročia. Hoci mnohé krajiny Slovensku môžu iba závidieť systémy ako Centrálny register zmlúv alebo Obchodný register na internete, iné v digitálnej agende zaradili podstatne vyššiu rýchlosť a Slovensko predbehli.

V rebríčku Organizácie spojených národov E-Government Development Index, ktorým hodnotí vyspelosť digitálnej otvorenosti krajín a teda najmä ich schopnosť poskytovať verejné služby pomocou informačno-komunikačných technológií, bolo Slovensko ešte v roku 2008 na 38. mieste sveta. Odvtedy sa prepadlo na 67. miesto zo 193 hodnotených. Posunuli sa predeň dokonca krajiny ako Bulharsko, Grécko alebo Chorvátsko, už tradične digitálne vyspelé Estónsko obsadilo 13. priečku. Spomedzi našich susedov sa Poľsko umiestnilo na 36. mieste, Maďarsko na 46. mieste a Česko na 50. mieste.  Aj keď digitálne technológie a internet sú na Slovensku rovnako populárne ako v iných krajinách sveta, zjavne sa nepodarilo využiť ich na zlepšenie procesov, ktoré doteraz prebiehali iba v papierovej forme. Často dochádza iba k formálnemu zverejneniu komplikovaných postupov štátu namiesto toho, aby sa procesy zjednodušili a zlepšili práve ich presunom do digitálneho sveta.

Umiestnenie štátov v celosvetovom rebríčku E-Government Development Index

2008 2016

Estónsko

13. 13.
Poľsko 33. 36.
Chorvátsko 47. 37.
Grécko 44. 43.
Maďarsko 30. 46.
Česko 25. 50.
Bulharsko 43. 52.
Slovensko 38. 67.

Zdroj: OSN

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO vykonali počas roku 2017 prieskum medzi podnikateľmi, ako hodnotia prístup k verejným informáciám, ako ich využívajú  v praxi a aký majú tieto informácie prínos k transparentnosti ekonomiky a najmä štátnej správy. Mohli aj navrhnúť, akými zmenami by sa prístup k štátnym dátam dal zlepšiť. Takúto možnosť dostali najprv v anonymnom prieskume a neskôr aj v osobných rozhovoroch, ktorých sa zúčastnilo desať podnikateľov z veľkých i malých firiem, z rôznych odvetví ekonomiky. Výsledkom rozhovorov sú tieto závery:

  • Podnikatelia iba zriedka využívajú infožiadosti, všetko čo by mohli potrebovať, požadujú automaticky zverejňovať na internete.
  • Podnikatelia využívajú hlavne portály, ktoré sú jednoduché, prehľadné a poskytujú im potrebné informácie. Ide napríklad o Centrálny register zmlúv, Obchodný register, Vestník verejného obstarávania alebo Register rozsudkov. Na mnohých portáloch podľa nich treba zlepšiť prehľadnosť, intuitívnosť, logickú štruktúru informácií, vyhľadávanie, možnosti sťahovania a tlačenia.
  • Najväčšia kritika sa zniesla na portál slovensko.sk, ktorý je podľa podnikateľov zaostalý a neprehľadný. Kritizujú tiež nepraktické zverejňovanie príloh súťažných podkladov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejňované jednotlivo, často ide o desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov. V Centrálnom registri zmlúv niekedy chýbajú dodatky, resp. nie sú uvedené pri pôvodnej zmluve, niekedy sú dokonca pod iným názvom a sú tak ťažko vyhľadateľné.
  • Podnikatelia požadujú lepšiu digitálnu komunikáciu so štátom. Slúžiť na to by mal jeden portál, kde by sa sústreďovali všetky dôležité informácie. Mohlo by ísť napríklad o portál slovensko.sk, prostredníctvom ktorého by si štátne inštitúcie medzi sebou vymieňali rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť. Vyžadovanie overených výpisov a osvedčení, ktoré sú k dispozícii vo verejných registroch, by sa malo zakázať. Ako príklad digitálnej komunikácie uviedli požiadavku, aby pri výstavbe bolo možné zadať číslo parcely a automaticky by im chodili notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané. Ďalším príkladom je zvýšenie prehľadnosti súdnych úkonov pri konaní podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul.
  • Podnikatelia tiež požadujú na jednom mieste a prehľadne zverejniť všetky zákonné požiadavky na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Viacero podnikateľov by uvítalo zavedenie možnosti pripomienkovať súťažné podklady dopredu s cieľom obmedziť výskyt zmanipulovaných súťaží, či z nevedomosti zle nastavené podmienky. Po vyhlásení tendra už totiž obstarávatelia väčšinou zamietajú aj odôvodnené žiadosti o nápravu. Následne tak podnikateľom zostáva rozhodovanie, či ešte podať námietky na Úrad pre verejné obstarávanie (ktoré súťaž zdržia a niekedy si vynútia aj jej zrušenie) alebo sa vzdať a akceptovať nekorektnosť súťaže. Podmienkou úspechu odôvodnených námietok je totiž funkčný a predvídateľný Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dokáže o námietkach rozhodovať rýchlo a objektívne, čo dnes, bohužiaľ, často neplatí.
  • Podnikatelia sú presvedčení, že osoby, ktoré majú dobré kontakty na úradoch, sa k informáciám dokážu dostať pohodlnejšie, dopredu a exkluzívne, z čoho finančne ťažia. Ide napríklad o informácie v súvislosti s možnosťou čerpať eurofondy, dotácie, zúčastniť sa pripravovaných verejných obstarávaní, ale aj o informácie ohľadom zmien v legislatíve.
  • Pokiaľ ide o zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, podnikatelia sú za zverejňovanie údajov o dcérskych firmách štátu, miest či regiónov, analýz, štúdií, platov verejných funkcionárov, zjednodušene všetkého, čo sa produkuje za verejné zdroje. Požadujú tiež zverejňovať rozhodnutia prokuratúry.
  • Od infozákona očakávajú, že stanoví jasné podmienky, aby sa úradníci nemohli vykrúcať a vyhovárať, ak sa im do zverejnenia informácií príliš nechce.

 

Otázky pre podnikateľov na osobný rozhovor:

Využívate infožiadosti alebo len dáta, zverejnené na webe? Prečo? V akej oblasti, k akým témam infožiadosti využívate? V akom prípade by ste využívali infožiadosti, čo by Vám v tom pomohlo?

Ktoré verejné portály a verejné dáta využívate a ako ich hodnotíte?

Ako by sa dala zlepšiť prehľadnosť a prístupnosť verejných dát tak, aby bolo ich zverejnenie z hľadiska občana a podnikateľa užívateľsky priateľské a intuitívne?

Aké verejné dáta, ak by boli (lepšie) zverejnené, by Vám pomohli v podnikaní? Pomohlo by zverejňovanie predbežných súťažných podkladov ako prevencia šitia verejných obstarávaní na mieru, zúčastnili by ste sa pripomienkovania?

Vnímate, že niektoré firmy majú exkluzívny prístup k niektorým informáciám z verejnej sféry, čo im dáva výhodu pri podnikaní? Aké sú najčastejšie neformálne získavané informácie z verejného sektora založené na osobných kontaktoch?

Prístup k akým informáciám by urobil Slovensko (viac) transparentným?

Čo by sa malo zmeniť v infozákone, aby bol praktickým prínosom pre zlepšenie podnikateľského prostredia?

 

Podrobnejšie závery

Podnikatelia, s ktorými sme osobne hovorili, sa nešpecializujú na vyhľadávanie vo verejných dátach, ani na tom nezakladajú svoje podnikanie. K získavaniu informácií z verejných zdrojov sú skôr nútení príležitostne v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Využitie verejných portálov

Podnikatelia najviac využívajú:

  • Centrálny register zmlúv (veľmi dobrý prehľad dávajú povinne zverejňované faktúry)
  • Obchodný register
  • Portál Sociálnej poisťovne
  • Register rozsudkov
  • Register partnerov verejného sektora
  • Vestník verejného obstarávania
  • Slovensko.sk
  • itms2014.sk (informácie o eurofondoch),
  • ďalej súkromné portály využívajúce verejné dáta ako finstat.sk, sims.sk, uvostat.sk, foaf.sk a ďalšie.

Firmy väčšinou vyhľadávajú informácie o firmách, o ich finančnom zdraví, dlhoch, komerčné aplikácie, kde sa zobrazujú úvery, leasing, zisťujú mieru rizika pri obchodných partneroch.

Hodnotenie verejných portálov a návrhy na zlepšenie

Hodnotenie podnikateľov je väčšinou kritické, nepáči sa im hlavne neprehľadnosť portálov, odlišný dizajn a štruktúra, slabé prelinkovanie. Podľa nich si vyhľadávanie vo verejných portáloch vyžaduje špeciálne znalosti a know-how, informácie treba z nich páčiť a vyhrabávať, nie sú užívateľsky priateľské. Pritom by sa to dalo výrazne kvalitatívne zlepšiť a ani by to veľa nestálo.

Treba zlepšiť aj vyhľadávanie cez heslá, pri niektorých stránkach sa často dokumenty nedajú vytlačiť, prípadne sú zverejnené neprakticky (prílohy nahraté jednotlivo – desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov), nie všetko je zverejnené, čo by malo byť, napríklad v Centrálnom registri zmlúv. Najmä mestá a obce majú neprehľadné weby, radšej nezverejňujú všetko, vykladajú si zákon po svojom, úradníci nemajú smernice.

Ak je firma dcérou mesta alebo VÚC, veľa vecí nezverejňuje, pričom sa odvoláva na interné nariadenie firmy. Niekedy sa informácie aj dajú nájsť, ale treba si pre dokumenty prísť osobne, nedajú sa napríklad vytlačiť. Centrálny register zmlúv začierňuje informácie, ktoré sú pre kontrolu hospodárenia štátu dôležité, vo zverejnených zmluvách často chýba práve to, čo je najdôležitejšie. Veľká väčšina podnikateľov, ktorí sa osobného rozhovoru zúčastnili, sa sťažuje na hlavný elektronický portál Slovensko.sk. Podľa ich predstavy by sa cez tento portál mali dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa vo verejnej sfére zverejňujú vrátane efektívneho vyhľadávania, triedenia, štrukturovania. Existujúca stránka však nie je užívateľsky priateľská pre bežných ľudí, vyzerá to ako keby sa robila pred 20 rokmi. Práve tento portál by pritom mohol zlepšiť digitálnu komunikáciu firiem so štátom. Prostredníctvom neho by si napríklad štátne inštitúcie mohli medzi sebou vymieňať rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť.

Sťažujú sa aj na portál Sociálnej poisťovne, často niečo nemôžu nájsť, chýba to tam, informácie sa zložito hľadajú. Problémom je aj, že všetky ministerstvá nemajú jednotný vizuál pre webstránky, tiež sa v zmluvách zverejňuje málo informácií.  Sťažujú sa aj, že pri elektronickom kontraktačnom systéme EKS chýbajú niektoré funkcie. Systém pre štatistické hlásenie dovozov a vývozov intrastat.sk je podľa nich „hlúpy“, napríklad sa nedá do neho kopírovať, iba ručne vypisovať údaje.

Obmedziť kopu neproduktívnej administratívy by sa dalo obnovením možnosti dokladovať splnenie podmienok účasti vo verejných tendroch čestným vyhlásením. Preukázanie splnenia všetkých podmienok stačí vyžadovať na konci – od víťaza tendra. Teraz sa akceptuje iba tzv. jednotný európsky dokument (18 strán náročných na vyplnenie), a to aj za každého subdodávateľa. Ak sa to nedá jednoduchšie, treba to dať do registra, nie vyžadovať vždy znova.

Zverejňovanie a pripomienkovanie predbežných súťažných podmienok

Na otázku, či by pomohla povinnosť zverejňovať súťažné podmienky na pripomienkovanie ešte pred vyhlásením súťaže, väčšinou odpovedajú kladne a tiež sa vyjadrili, že by ich určite pripomienkovali. Jeden účastník povedal, že by bolo lepšie predĺžiť čas na prípravu ponúk a zároveň limitovať možnosť žiadať nápravu skorším termínom, aby sa zamedzilo špekulatívnym žiadostiam krátko pred termínom na predkladanie ponúk a „vypaľovaniu“ obstarávateľov či iných uchádzačov. Ďalší podotkol, že treba záujem o zlepšenie kvality súťaží na strane štátu.  Nateraz štátne inštitúcie a firmy reagujú  aj na opodstatnené  žiadosti o nápravu negatívne, lebo im to komplikuje priebeh súťaže. Často sú obstarávatelia nepripravení a ani nevedia jasne zadefinovať predmet či rozsah prác, čo znemožňuje korektnú súťaž.

Exkluzívny prístup k verejným informáciám

Všetci opýtaní podnikatelia súhlasia s tvrdením, že niektoré firmy alebo osoby sú na Slovensku zvýhodnené v podnikaní exkluzívnym prístupom k informáciám. Dostanú sa k nim cez známych, ľudí pri prameni, s ktorými udržiavajú blízke vzťahy a finančne ich k tomu motivujú.

Prejavuje sa to najmä tak, že majú informácie dopredu o tom, čo sa chystá a môžu sa na to lepšie pripraviť, uchádzať sa o eurofondy, dotácie, zapojiť sa do verejných súťaží, obstarávaní a podobne, dokonca môžu tieto procesy aj ovplyvňovať. Tiež sa dopredu získavajú exkluzívne informácie o plánoch na zmenu legislatívy, nových zákonoch, zmenách pravidiel na trhu, informácie o dotáciách na rozvoj pôdohospodárstva, kde a aká je voľná pôda na prenájom od štátu a ako ju získať. Bolo to tak podľa nich za každej vlády, záleží len na tom, v akom rozsahu sa to deje.

Aké zverejnené informácie a zlepšenia by urobili Slovensko viac transparentným:

  • Malo by byť jasné, ako sa využijú verejné zdroje, peniaze daňových poplatníkov
  • Všetko čo je financované z verejných zdrojov, všetko, čo sa týka majetku štátu, by malo byť verejné, aj platy a odmeny funkcionárov, ak sú z verejných zdrojov
  • Zverejňovať analýzy, ktoré sa robia za štátne a verejné peniaze, napríklad nechcú zverejniť analýzu, na ktorú sa ministerstvo a ZSSK odvoláva, či treba štátne IC-čka
  • Analýzy, štúdie, často existuje aj viac verzií analýz, odvoláva sa na ne štát a štátne firmy, ale sa nezverejňujú, napríklad koľko stojí bezplatná doprava alebo štátny letecký dopravca
  • Najväčšie predaje štátneho majetku
  • Dotácie, detailne na čo boli použité, napr. nenávratné dotácie pre súkromné firmy, obce
  • Zverejňovanie platov a najmä odmien verejných predstaviteľov a riaditeľov verejných podnikov, odstupné a zlaté padáky v zmluvách,
  • Informácie o výsluhových dôchodkoch
  • Zmeny zákonov, informácie o novelách na jednom mieste + prehľadnosť všetkých zákonných požiadaviek na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Portál s čiernou listinou firiem, ktoré sú neseriózne, dlhujú partnerom, robia podvody, aby podnikatelia boli varovaní pre špekulantmi a podvodníkmi
  • Rozhodnutia prokuratúry, nezverejňujú sa často s čudnými zdôvodneniami
  • Pri výstavbe by malo byť možné zadať číslo parcely a chodili by notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané
  • Prehľadnosť súdnych úkonov podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul
  • Dať mestám a obciam podmienku, že podmienky obstarávania nesmú byť šité na mieru
  • Malo by byť viac informácií o zelených investíciách, projektoch, dotáciách, výbery sú málo transparentné a predvídateľné, napríklad podporné programy na spaľovanie biomasy sú tak štedro nastavené, že umožňujú vykupovať drahé rezivo, dokonca celé stromy spáliť
  • Verejných informácií, ktoré sa dajú vytiahnuť z internetu je dosť, ale v ČR, kde ich je menej dostupných, aj na ich základe dokážu stíhať politikov
  • Zlepšiť portál slovensko.sk, aby mal inteligentné vyhľadávanie podľa životnej situácie, mali by tam byť možnosti nastavenia notifikácie, keď sa zaujímam o nejakú tému, dotácie, zmluvy
  • Webstránky všetkých úradov by mali byť štrukturálne a vizuálne integrované, nesystémovosť bráni štruktúrovaniu zverejňovaných dát, metadáta sa potom nemôžu využívať napríklad pri prognózovaní ekonomiky
  • Viac dát o tom, kam sa odvetvie, ekonomika, školstvo bude uberať, predvídateľnosť, plán verejných obstarávaní, aby firmy mali šancu plánovať si kapacity

 Využívanie infožiadostí

Podnikatelia iba výnimočne využívajú žiadosti o poskytnutie informácií, podobne ako to ukázal anonymný prieskum. Dôvodom je administratívna náročnosť, zdĺhavé vybavovanie, prípadne skúsenosti, že sa z odpovedí nedozvedia to, čo by potrebovali, lebo sú vyhýbavé.

Výnimkou je oslovená právnická kancelária, ktorá pri zastupovaní klientov siaha k infožiadosti napríklad vtedy, keď potrebuje získať informácie o stavebných povoleniach, stavbách, pri susedských sporoch a podobne. Aj z údajov, ktoré sa dnes už zverejňujú automaticky, sa staršie údaje napríklad spred roku 2000 (alebo zmluvy do roku 2010) dajú získať iba cez infožiadosti, pretože neboli digitalizované a zverejnené na internete. Firmy cez infožiadosti zisťujú napríklad aj informácie o štatistikách registrácie vozidiel od polície.

Stáva sa, že podnikatelia na žiadosť o informácie nedostanú žiadnu odpoveď, napríklad od Štátnej obchodnej inšpekcie, keď sa chceli informovať o postupe pri predaji, aby sa vyhli pokute od nej. Dôvodom zrejme bolo, že štátna inštitúcia sa necítila byť kompetentná odpovedať na to, neposlala však žiadnu odpoveď, ani negatívnu.

Inštitúcie sa často odvolávajú aj na to, že informácia je súčasťou obchodného tajomstva. Podnikateľom prekáža aj používanie kolkov, ktoré musia kupovať a ísť na úrad osobne, aj keď by sa to dalo vybaviť aj prevodom a cez internet.

Širšiemu využívaniu infožiadostí by určite pomohlo, ak by sa znížila ich administratívna náročnosť, dali by sa odoslať napríklad cez jednoduchý webový formulár na portáli slovensko.sk. Podľa predstáv niektorých podnikateľov by ani nemuselo byť povinné špecifikovať, na ktorú inštitúciu sa obracajú, len zanechať žiadosť, čo potrebujú. Inštitúcii by to priradil administrátor, ktorý by potom aj sledoval vybavenie a spokojnosť klienta podobne, ako je to v prípade e-shopov a call centier.

Ako optimálnejšie riešenie pre úradníkov i pre podnikateľov sa však javí aktívne a prehľadné zverejňovanie informácií na internete, kde by boli rýchlo vyhľadateľné a prístupné každému, bez nutnosti písať a vybavovať individuálne infožiadosti.

Potrebné zmeny v infozákone

Podnikatelia často nevedeli presne označiť konkrétne zmeny, skôr sa vyjadrovali k tomu, čo si od nich sľubujú. Mnohí apelovali na zjednodušenie infozákona, pretože sa im zdá príliš komplikovaný.

V infozákone by podľa nich malo byť jednoznačne napísané, že sa majú poskytovať všetky informácie, ktoré sa týkajú verejného majetku alebo financií. Mal by zaručiť dostupnosť všetkých informácií o štátnych peniazoch, ich použitie, prínosy, informácie o zákazkách, aby mali všetci rovnaké informácie. Okrem toho by mali aj sfunkčniť inštitúcie a vymožiteľnosť práva, zadať jasné lehoty, priniesť sfunkčnenie poskytovania informácií, aby sa úradníci nemohli na nič vyhovárať.

Prečítajte si aj:

Dec 212017
 
 21. December 2017

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Približne tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedlo, že sa na Slovensku osobne stretli s korupciou alebo klientelizmom. Výrazná väčšina ju zažila pri podnikaní, ostatní v súkromnom živote. Ďalších takmer 20 percent ju pozná iba z rozprávania iných. S korupciou nemajú skúsenosti iba necelé 4 % opýtaných.

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila od 13. do 18. decembra 2017 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, či majú skúsenosti s korupciou, v akej oblasti a ako na ňu zareagovali. Prieskum im dal aj možnosť navrhnúť, ako proti korupcii bojovať. Prieskumu sa zúčastnilo 132 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Dve tretiny tých, ktorí korupciu zažili, sa s ňou stretli pri podnikaní, o niečo menej v zdravotníctve, či vybavovaní povolení na úradoch, v štátnej a komunálnej správe. Len 20 až 30 % ju zažilo v justícii, polícii, školstve či politike.

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti podnikania, vyše polovica opýtaných ukázala na dve možnosti, kde korupcia kvitne najviac – dotácie vrátane eurofondov a štátnej pomoci, či verejné obstarávanie.

Zaujímavé je, že hneď potom nasledovalo uplácanie manažérov firiem konkurentmi, obchodnými partnermi či zamestnancami. Približne štvrtina označila, že korupciu zažila pri vybavovaní povolení a potvrdení, prípadne na súdoch a v justícii.

Na otázku, ako sa na Slovensku úroveň korupcie mení, sa vyše 40 % respondentov vyjadrilo, že rastie, približne rovnaký počet ju vidí na rovnakej úrovni. O poklese je presvedčených len o niečo cez desatinu účastníkov. Nikto sa nevyjadril, že korupcia neexistuje.

Zaujímavé boli odpovede na otázku, ako podnikatelia na korupciu zareagovali.  Takmer polovica si vybrala radikálne riešenie, niektorí ju dokonca aj oznámili na polícii. Ďalších vyše 20 % sa tvárilo, že žiadosť alebo ponuku korupcie nepočulo. Celkovo podplácanie odmietli takmer tri štvrtiny opýtaných podnikateľov, čo hovorí o stále vysokej odolnosti voči korupčnému správaniu, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Približne pätina opýtaných sa priznala, že sa na korupcii podieľali, inak by stratili ponúkaný obchod. Niektorí dokonca hovoria o vyhrážaní, ktorým ich druhá strana prinútila podvoliť sa. Päť zo 103 odpovedí dokonca otvorene hovorí, že korupciu akceptovali, pretože je obojstranne výhodná.

Napriek tomu, že súdy a prokuratúra nepatria k najčastejším miestam, kde podnikatelia zažili korupčné správanie, pokladajú ich za oblasť, kde by mal štát bojovať proti korupcii najtvrdšie. Na druhé miesto sa dostala politika - vláda, parlament a tvorba zákonov. Tretie sú eurofondy, dotácie a granty. Mnohí vidia ako dôležitú aj oblasť verejného obstarávania, dodávok verejnému sektoru, či zdravotníctva a polície.

Podobne zneli aj odpovede na otázku, ako má štát účinne bojovať proti korupcii a klientelizmu. Vyše 60 % opýtaných sa priklonilo k možnosti, že treba vymeniť skorumpovaných politikov. Zdá sa teda, že dôvera v nich je nízka, podnikatelia naopak pokladajú nepoctivých politikov za najvýraznejší zdroj korupcie na Slovensku, myslí si Kremský.

Hneď po tejto možnosti nasleduje transparentnosť – širšie zverejňovanie dokumentov verejnej správy ako prevencia korupcie. Zjednodušenie odhaľovania korupčných prípadov a ich zverejňovanie si želá takmer polovica opýtaných, za vytvorenie silného nezávislého úradu pre boj proti korupcii je však len tretina respondentov. Naopak, mnoho účastníkov si nevybralo žiadnu ponúkanú možnosť a prišli s vlastnými návrhmi od zjednodušenia zákonov cez zníženie vplyvu štátu až po rozbitie väzieb politikov na oligarchov.

V boji proti korupcii v podnikaní by sa mal štát zamerať na oblasti, kde ju občania najviac cítia – v oblasti dotácií, eurofondov, štátnej pomoci, ako aj verejných obstarávaní a justície. Pomohlo by znižovanie vplyvu štátu v ekonomike a čo najväčšia nezávislosť polície a prokuratúry.

Na druhej strane však podnikatelia nedôverujú, že súčasní špičkoví politici dokážu s korupciou zatočiť, pretože ich nepokladajú za čistých a cítia ich prepojenie na oligarchov a ekonomické záujmy v pozadí. Volajú po ich nahradení novou generáciou a transparentnosti krajiny, čo by oslabilo podhubie korupcie v podnikateľskom prostredí, uzatvára výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Trh práce sa stále viac dusí, podnikateľom chýbajú ľudia