Apr 062016
 
 6. Apríl 2016

Ročne na Slovensku už teraz vzniká vyše 20-tisíc miest v službách, treba na ne pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zlepšiť vzdelávanie a zjednodušiť podnikanie.

Podnikateľská aliancia Slovenska víta zámery ministerstva hospodárstva podporiť rozvoj tovární 21. storočia – centier zdieľaných služieb na Slovensku. Ambíciu, aby v nich do roku 2020 vzniklo 20-tisíc pracovných miest, však PAS pokladá za príliš slabú. Týchto miest v službách môže vzniknúť oveľa viac, ak bude štát rozvoj služieb dostatočne a premyslene podporovať, nebude im klásť do cesty prekážky a zlepší podnikateľské prostredie v krajine.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo „Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku“. Rozvoj centier podnikových služieb má za cieľ „udržať a rozvíjať priaznivé podmienky“, ktoré investorov motivujú zakladať a rozširovať ich na Slovensku. Podľa koncepcie tieto centrá zamestnávajú na Slovensku aktuálne takmer 30-tisíc ľudí a 90 percent z nich sú občania Slovenska. Ich vekový priemer bol vlani 32 rokov a priemerná mzda dosahuje 1660 eur.

PAS preto už dlhšie poukazuje na to, že práve centrá zdieľaných služieb vytvárajú na Slovensku najviac nových pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Sú motorom zamestnanosti, prijímajú najmä vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Aj v súčasnom raste zamestnanosti služby výrazne vedú. Podľa Národnej banky Slovenska napríklad najvýraznejšie rastie zamestnanosť v službách, potom v priemysle, či obchode. V stavebníctve sa rast produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti.

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu odvetvie trhových služieb už teraz ročne vytvára vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle je to za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo za rok do júna 2015 vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

Trhové a administratívne služby zamestnávajú podľa Štatistického úradu už teraz vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je pribudnutie 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach do roku 2020 veľmi chabou ambíciou. Slovensko by ich aspoň toľko malo vytvoriť každý rok.

Prirodzene, pri každej novej investícii alebo rozšírení súperí Slovensko s okolitými krajinami, ale aj s Indiou, Čínou, Filipínami a ďalšími krajinami s nižšími mzdami. „Maximálny potenciál centier zdieľaných služieb možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, ktoré zvýši konkurenčnú výhodu Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami,“ konštatuje sa v koncepcii ministerstva.

PAS je presvedčená, že príchod a rozširovanie takýchto centier možno najlepšie podporiť zlepšením podnikateľského a právneho prostredia, vzdelávania a kvality života na Slovensku. To pritiahne na Slovensko nových investorov a podporí vznik desaťtisícov nových pracovných miest. V zahraničí podľa prieskumu PAS pracuje vyše tristo tisíc občanov Slovenska, pričom každý rok opúšťa krajinu ďalších tridsať tisíc mladých ľudí do tridsať rokov. Vrátili by sa podľa ich vyjadrení práve vtedy, ak by sa na Slovensku zvýšili platy a kvalita života.

Na druhej strane len v Košiciach chýba zhruba desať tisíc pracovníkov v centrách zdieľaných služieb, ešte vyšší počet voľných miest je v Bratislave. Preto je dôležitou úlohou Slovenska podporiť využitie týchto voľných miest v prvom rade Slovákmi zo zahraničia, prípadne príchodom vzdelaných ľudí z okolitých kultúrne blízkych krajín, najmä Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Rumunska. Ak bude Slovensko zaostávať v kvalite života a podnikateľského prostredia, tieto miesta vzniknú v iných krajinách a nevyužije sa tento potenciál rastu zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku.

Vláda môže podporovať rast centier služieb stimulmi, tie však môžu pomôcť iba dočasne a navyše nie sú použiteľné v Bratislave, kde je takýchto centier najviac. Oveľa väčším prínosom by však bola praktická pomoc, ako napríklad zjednodušenie a urýchlenie zamestnávania ľudí z okolitých krajín, ako aj spružnenie trhu práce a zlepšenie právneho a ekonomického prostredia na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Jan 132016
 
 13. Január 2016

Viac tento rok ľudia zarobili najmä v predaji áut, stavebníctve, doprave či službách. Infokomunikácie rastú najviac v tržbách.

Počet pracujúcich na Slovensku tento rok rastie, v treťom štvrťroku ich bolo podľa Štatistického úradu viac ako 2,4 milióna, v porovnaní s vlaňajškom o 2,5 percenta viac. Najviac pracovných miest vytvárajú aj naďalej služby – najmä servisné centrá, ale aj ubytovanie a stravovanie, či IT a komunikačné činnosti.

Vo vybraných trhových službách narástla v novembri 2015 zamestnanosť o 7,8 %, reštauráciách a pohostinstve o 7,3 %, ubytovaní o 4,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,7 %, veľkoobchode o 2,1 %, priemysle o 2 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,3 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, počet zamestnaných osôb klesol v doprave a skladovaní o 1,3 %, v maloobchode o 0,3 % a dokonca aj v stavebníctve o 0,1 %.

V priemere za jedenásť mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 6,9 %, reštauráciách a pohostinstvách o 4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 %, priemysle o 1,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 1,4 %, veľkoobchode o 0,9 %, v doprave a skladovaní o 0,3 %. Klesla v ubytovaní o 1,3 %, stavebníctve o 0,9 % a v maloobchode o 0,5 %.

Priemerná mzda v novembri medziročne klesla len vo veľkoobchode o 3,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa na Slovensku zvýšila v novembri 2015 oproti novembru 2014 v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,9 % na 1023 eur, stavebníctve o 9,8 % na 714 eur, ubytovaní o 7 % na 676 eur, doprave a skladovaní o 6,5 % na 903 eur, vybraných trhových službách o 5,3 % na 895 eur.

Stúpla aj v informačných a komunikačných činnostiach o 5 % na 1946 eur, priemysle o 4,5 % na 1113 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,3 % na 384 eur a v maloobchode o 3,7 % na 653 eur. Klesla len vo veľkoobchode o 3,9 % na 883 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

V priemere za 11 mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 sa mzda zvýšila najviac v predaji a oprave motorových vozidiel o 5,8 % na 872 eur, ubytovaní o 5,5 % na 632 eur, doprave a skladovaní o 5,2 % na 815 eur, stavebníctve o 5 % na 626 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,6 % na 378 eur, maloobchode o 3,1 % na 602 eur, priemysle o 3 % na 956 eur, informačných a komunikačných činnostiach o 2,3 % na 1759 eur a vo vybraných trhových službách o 1,4 % na 820 eur. Iba vo veľkoobchode klesla o 1,2 % na 819 eur.

Reálna mesačná mzda v priemere za 11 mesiacov roka 2015 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,1 %, ubytovaní o 5,8 % a doprave a skladovaní o 5,5 %, či stavebníctve o 5,3 %.

Tržby v priemysle sa v novembri 2015 medzimesačne zvýšili o 1,1 %

Tržby za vlastné výkony a tovar sa v novembri 2015 medzimesačne zvýšili v informačných a komunikačných činnostiach o 5,5 %, doprave a skladovaní o 2,5 %, vybraných trhových službách o 1,4 % a v priemysle o 1,1 %. Klesli len v stavebníctve o 5,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad. Tržby v priemysle sa v novembri 2015 v porovnaní s novembrom 2014 zvýšili o 11,9 % v dôsledku rastu v ťažbe a dobývaní o 15,3 %, priemyselnej výrobe o 12,5 %. Celkové tržby v priemysle sa za 11 mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 zvýšili o 8,4 %.

Viac o tejto téme:
Mar 012013
 
 1. Marec 2013

Aktuálne zmeny v oblasti práce na dohodu výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa. Približne rovnaký podiel respondentov (34,4 %) hodnotí dopady nových dohôd ako mierne negatívne. Pozitívne nevníma predmetné zmeny takmer žiadny podnikateľ, v prieskume to bolo menej ako 1 % opýtaných. Neutrálne sa k zmenám podmienok zamestnávania na dohodu stavia 31,3 % podnikateľov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 131 podnikateľov.

Graf 1: Ako ovplyvnili Vaše podnikanie zmeny v odvodoch a pracovných podmienkach pre pracovníkov na dohodu?

Hlavnou príčinou negatívneho postoja podnikateľov sú zvýšené náklady vyplývajúce zo zavedenia plnej výšky odvodov zamestnávateľa na všetky dohody okrem tých, ktoré vykonávajú študenti alebo dôchodcovia. Na zvýšenie nákladov firmy zareagovali zväčša prepúšťaním dohodárov. V podnikoch, ktoré sa zapojili do prieskumu, predstavovali dohodári v minulom roku v priemere 14,56 % celkovej pracovnej sily. Od nového roka ich je len 5,8 %, čo predstavuje pokles o 60,2 %.

V polovici prípadov podniky znižovali počty dohodárov a ich prácu pridelili iným zamestnancom. Vo štvrtine podnikov časť dohodárov prepustili a ich pracovné aktivity zanikli. Čiastočne akceptoval zvýšené náklady pri súčasnom čiastočnom znížení čistých miezd pracovníkov na dohodu každý piaty podnik. Približne 17 % podnikov zachovalo čisté mzdy dohodárov a zvýšené náklady prebrali v plnej miere na seba. Opačne sa zachovalo 15 % podnikov, ktoré pri zachovanej úrovni nákladov práce premietli zvýšené náklady na odvody pracovníkov na dohodu do nižších čistých miezd. Iným spôsobom, napr. prijatím dohodárov na štandardný pracovný úväzok, alebo intenzívnejšou spoluprácou so študentmi, rieši novú situáciu 6 % podnikov.

Graf 2: Ako sa podniky vysporiadali s vyššími nákladmi na zamestnávanie dohodárov?

Pozn: Súčet percent v uvedenom grafe prekračuje hodnotu 100 %, nakoľko v každom podniku mohli aplikovať viaceré z uvedených opatrení.

PAS dlhodobo podporuje postupné približovanie daňovo-odvodových režimov rôznych právnych foriem práce, no v prípade zavedenia odvodov na práce na dohody v minulosti upozorňovala na potrebu ochrany dohodárov s nízkymi príjmami prostredníctvom odpočítateľnej položky na odvody – tak, ako je to stanovené pri brigádnickej práci študentov. Túto možnosť PAS odporúča vláde zvážiť v čo najkratšom čase, vzhľadom na radikálny pokles zamestnancov pracujúcich na dohody a rastúcu nezamestnanosť na Slovensku. Vláda by tým zjednodušila možnosť privyrobenia si pre ľudí s najnižšími príjmami, vytvorila by vhodnejšie podmienky na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce a zároveň by naďalej zamedzila zneužívanie systému dohôd na vyplácanie neúmerných odmien v snahe vyhnúť sa odvodom.

 

Sep 032012
 
 3. September 2012

Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest, odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest.

OECD od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Nový Zéland či Kanada, kde priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov prekračuje 70 %. Negatívnymi príkladmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko, ale tiež Belgicko s priemernou mierou zamestnanosti pod 60 %. Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Každopádne, dáta OECD za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný pracovný kódex je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.

Preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú Španielsko, Grécko a Portugalsko – krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v EÚ, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám. Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13%-nej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora, je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov napr. pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času. Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenia novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní.

Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľské ho prostredia. Reálne, nie na papieri.

Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS