Máj 102017
 
 10. Máj 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukázal odpor najmä k povinným trinástym platom a zvyšovaniu minimálnej mzdy.

Podnikatelia jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.

Napriek čiastočnému súhlasu si viac ako polovica opýtaných podnikateľov myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu, politici si chcú nimi najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, čo si manažéri firiem a podnikatelia myslia o navrhovaných opatreniach na zlepšenie finančnej situácie zamestnancov. A cieľom „preliať výborné výsledky ekonomiky do peňaženiek zamestnancov“ ohlásil väčšinu z nich premiér Róbert Fico počas prvomájových osláv. Ďalšie navrhli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd.

Internetového prieskumu sa od 4. do 9. mája 2017 zúčastnilo 150 podnikateľov, ktorí odpovedali na otázky, či jednotlivé z ôsmich ohlásených opatrení považujú za správne, nesprávne alebo čiastočne správne. Uviesť mohli aj inú odpoveď. V deviatej otázke sa mohli stotožniť so siedmimi hodnoteniami pripravovaných opatrení, prípadne uviesť vlastné.

Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.


Ďalším opatrením zo „sociálneho balíčka“ je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, aj keď veľká časť z nich iba čiastočne. Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 % opýtaných ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.

Ďalšou otázkou bolo zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa. Za rozumný považuje tento návrh viac ako tretina, za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov. Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných sa vyslovila proti tomuto opatreniu.

S podobným názorom podnikateľov sa stretlo aj štvrté opatrenie vlády – podpora cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je aj úpadok prímestskej a medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.

Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s tým súhlasí vyše 70 % opýtaných podnikateľov. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.

Podľa očakávania vyvolali najväčšiu nevôľu úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.

Pomerne veľký nesúhlas sa zdvihol aj proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch – proti je takmer polovica opýtaných, pridali sa k nim aj tí, čo využili možnosť „iné“ na expresívnejšie vyjadrenie svojho nesúhlasu. Na druhej strane prekvapuje, že „za“ alebo „čiastočne za“ je takmer polovica opýtaných podnikateľov. Zvyčajne argumentujú, že by to na trh práce prinieslo viac transparentnosti a konkurencie.

Na záver opatrenie, ktoré si v hitparáde zámerov vládnej koalície získalo najväčšiu popularitu – zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eur ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.

Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

V poslednej otázke mohli účastníci označiť viacero výpovedí, ktoré predpovedajú, čo tieto iniciatívy slovenskej ekonomike prinesú. Takmer dve tretiny ľudí sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu.

Viac ako polovica súhlasí s tým že to zvýši mzdové náklady a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem, ako aj s tým, že je nebezpečné, keď sa štát takto mieša do trhu práce. Namiesto toho by mal ísť príkladom pri vlastných zamestnancoch, napríklad v oblasti trinásteho platu, zverejňovania platov, dodržiavania minimálnej mzdy alebo príplatkov za nočnú či víkendovú prácu.

Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa ľuďom síce platy na papieri zvýšia, štát im však z toho veľkú časť aj tak zoberie.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.

Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu. Je úlohou pre štát výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.

Prečítajte si aj:

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Máj 242016
 
 24. Máj 2016

Miera evidovanej nezamestnanosti – v apríli počet všetkých uchádzačov klesol, aj keď oproti prvému štvrťroku možno očakávať zmiernenie.

V apríli pokračoval pokles celkového počtu nezamestnaných, aj keď došlo k miernemu zvýrazneniu prítoku uchádzačov a oslabeniu odtoku, čo sa prejavilo v zmiernení tempa poklesu nezamestnanosti. Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest pretrváva, hovorí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Celková miera nezamestnanosti klesla o 0,06 percentného bodu, celkovo 1 600 osôb, na úroveň 11,53 %. Sezónne neočistená miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne klesla o 0,25 p.b. na 9,64%. Po sezónnom očistení však v apríli miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 0,05 p.b. na úroveň 9,83 % (o cca 1 300 osôb).

Celková nezamestnanosť pokračovala v apríli v klesajúcej tendencii, aj keď došlo k zmierneniu jej poklesu oproti priemeru za prvý štvrťrok. Za zmierneným vývojom bol mierne vyšší prítok uchádzačov, a to ako z radov predošlých zamestnancov, tak aj z radov neaktívnych osôb. Nárast prítoku zaznamenalo viacero odvetví, najviac prispieval obchod a administratívne služby, vysvetľuje analytik.

Odtok uchádzačov do zamestnania napriek svojmu zmierneniu dosiahol opäť pomerne vysokú úroveň, porovnateľnú s priemernou úrovňou za posledné dva roky, keď dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu ukazovateľov trhu práce.

Počet nedisponibilných uchádzačov klesol (vo viacerých podkategóriách, napríklad absolventská prax, aktivačné práce, atď.), čo sa prejavilo v miernom náraste počtu disponibilných uchádzačov a disponibilnej miery nezamestnanosti.

Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest zdôrazňuje aj naďalej vysoký počet nahlásených voľných miest. Aktuálny pokles nezamestnanosti spolu s ďalšími mesačnými indikátormi naznačujú pokračovanie priaznivého vývoja zamestnanosti v ekonomike v druhom štvrťroku, aj keď o niečo miernejšie ako v prvom štvrťroku, myslí si A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Máj 162016
 
 16. Máj 2016

Zamestnanosť v marci medziročne vzrástla o 1,5 %, priemerná mzda zrýchlila na 7,4 %. Najviac pracovných miest tvoria infokomunikačné odvetvie a služby, priemysel a stavebníctvo. 

Zamestnanosť a mzdy v marci výrazne narástli. Priaznivý vývoj počtu pracovných miest za prvý štvrťrok ťahal v absolútnych číslach najmä vývoj v priemysle a stavebníctve. Aj výhľad na druhý štvrťrok je pomerne priaznivý, tvrdí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Mzdy dosiahli vysokú dynamiku, za ich nárastom je aj vysoký dopyt po pracovnej sile. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v SR v marci medziročne vzrástla o 1,5 % (vo februári 1,6 %). Priemerná mzda medzimesačne vzrástla o 0,9 %, jej medziročný rast dosiahol 7,4 % (vo februári 6,4 %).

Zamestnanosť v marci potvrdila svoju rastovú tendenciu. S výnimkou do veľkej miery umelého prepadu v januári (spôsobeného metodickými zmenami) bol vývoj za prvý štvrťrok pomerne priaznivý. Podieľal sa na tom najmä vývoj v priemysle a do určitej miery aj stavebníctvo. Zmiernil sa vývoj v obchode a komerčných službách po silnom závere minulého roka, hovorí analytik NBS.

Očakávania rastu zamestnanosti sú aj naďalej pomerne priaznivé, pričom oproti maximu z konca minulého roka došlo len k nepatrnému zmierneniu. Naznačuje to pokračovanie rastu zamestnanosti aj pre druhý štvrťrok.

Rast priemernej mzdy aj v marci akceleroval. Dosiahol až 7,4 % treba však poznamenať, že viac 1,1 p.b. z tohto nárastu pravdepodobne tvoril efekt Veľkej noci (vyššie príplatky za prácu vo sviatok), nakoľko minulý rok bola v apríli.

Napriek tomu je však mzdový rast pomerne silný. K akcelerácii dochádza vo všetkých hlavných odvetviach s výnimkou stavebníctva, ktoré zaznamenalo mimoriadne silný koniec minulého roka, pravdepodobne kvôli vyššej vyťaženosti zamestnancov. Momentálne situácia v stavebníctve zjavne smeruje skôr k zvyšovaniu počtu zamestnaných ako k ďalšiemu navyšovaniu miezd.

Pravdepodobným dôvodom dynamického rastu miezd je naďalej rastúci dopyt po pracovnej sile a postupne vznikajúce medzery v jej dostupnosti. Či už rast miezd za vybrané odvetvia alebo rast zaplatených sociálnych odvodov vytvára riziko vyššieho ako očakávaného rastu miezd za celú ekonomiku. Aj keď treba podotknúť, že v poslednom období bol štvrťročný údaj nižší oproti mesačným štatistikám, upozorňuje A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Slovenská ekonomika spomalila keď došli eurofondy, predpovede boli ešte opatrnejšie

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Apr 062016
 
 6. Apríl 2016

Ročne na Slovensku už teraz vzniká vyše 20-tisíc miest v službách, treba na ne pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zlepšiť vzdelávanie a zjednodušiť podnikanie.

Podnikateľská aliancia Slovenska víta zámery ministerstva hospodárstva podporiť rozvoj tovární 21. storočia – centier zdieľaných služieb na Slovensku. Ambíciu, aby v nich do roku 2020 vzniklo 20-tisíc pracovných miest, však PAS pokladá za príliš slabú. Týchto miest v službách môže vzniknúť oveľa viac, ak bude štát rozvoj služieb dostatočne a premyslene podporovať, nebude im klásť do cesty prekážky a zlepší podnikateľské prostredie v krajine.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo „Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku“. Rozvoj centier podnikových služieb má za cieľ „udržať a rozvíjať priaznivé podmienky“, ktoré investorov motivujú zakladať a rozširovať ich na Slovensku. Podľa koncepcie tieto centrá zamestnávajú na Slovensku aktuálne takmer 30-tisíc ľudí a 90 percent z nich sú občania Slovenska. Ich vekový priemer bol vlani 32 rokov a priemerná mzda dosahuje 1660 eur.

PAS preto už dlhšie poukazuje na to, že práve centrá zdieľaných služieb vytvárajú na Slovensku najviac nových pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Sú motorom zamestnanosti, prijímajú najmä vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Aj v súčasnom raste zamestnanosti služby výrazne vedú. Podľa Národnej banky Slovenska napríklad najvýraznejšie rastie zamestnanosť v službách, potom v priemysle, či obchode. V stavebníctve sa rast produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti.

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu odvetvie trhových služieb už teraz ročne vytvára vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle je to za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo za rok do júna 2015 vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

Trhové a administratívne služby zamestnávajú podľa Štatistického úradu už teraz vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je pribudnutie 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach do roku 2020 veľmi chabou ambíciou. Slovensko by ich aspoň toľko malo vytvoriť každý rok.

Prirodzene, pri každej novej investícii alebo rozšírení súperí Slovensko s okolitými krajinami, ale aj s Indiou, Čínou, Filipínami a ďalšími krajinami s nižšími mzdami. „Maximálny potenciál centier zdieľaných služieb možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, ktoré zvýši konkurenčnú výhodu Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami,“ konštatuje sa v koncepcii ministerstva.

PAS je presvedčená, že príchod a rozširovanie takýchto centier možno najlepšie podporiť zlepšením podnikateľského a právneho prostredia, vzdelávania a kvality života na Slovensku. To pritiahne na Slovensko nových investorov a podporí vznik desaťtisícov nových pracovných miest. V zahraničí podľa prieskumu PAS pracuje vyše tristo tisíc občanov Slovenska, pričom každý rok opúšťa krajinu ďalších tridsať tisíc mladých ľudí do tridsať rokov. Vrátili by sa podľa ich vyjadrení práve vtedy, ak by sa na Slovensku zvýšili platy a kvalita života.

Na druhej strane len v Košiciach chýba zhruba desať tisíc pracovníkov v centrách zdieľaných služieb, ešte vyšší počet voľných miest je v Bratislave. Preto je dôležitou úlohou Slovenska podporiť využitie týchto voľných miest v prvom rade Slovákmi zo zahraničia, prípadne príchodom vzdelaných ľudí z okolitých kultúrne blízkych krajín, najmä Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Rumunska. Ak bude Slovensko zaostávať v kvalite života a podnikateľského prostredia, tieto miesta vzniknú v iných krajinách a nevyužije sa tento potenciál rastu zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku.

Vláda môže podporovať rast centier služieb stimulmi, tie však môžu pomôcť iba dočasne a navyše nie sú použiteľné v Bratislave, kde je takýchto centier najviac. Oveľa väčším prínosom by však bola praktická pomoc, ako napríklad zjednodušenie a urýchlenie zamestnávania ľudí z okolitých krajín, ako aj spružnenie trhu práce a zlepšenie právneho a ekonomického prostredia na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov