Sep 032014
 
 3. September 2014

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2014-2015

Slovenská republika sa v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 75. mieste. Oproti minulému roku si polepšila o 3 priečky. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2014-2015, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Po siedmych rokoch zhoršovania a minuloročnom historicky najhoršom umiestnení na 78. priečke dochádza v tomto roku k zmene trendu a malej korekcii pozície SR. Napriek tomu sa Slovensku nepodarilo dostať do prvej polovice rebríčka, v ktorej sa nachádzajú všetky krajiny EÚ okrem Chorvátska (77. miesto) a Grécka (81.).

„Obrat vo vývoji hodnotenia Slovenska spôsobilo najmä zvýšenie makroekonomickej stability, klesajúci deficit a intenzívnejší boj vlády s daňovými únikmi“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. „Napriek tomu je pozícia Slovenska v rebríčku naďalej mimoriadne nepriaznivá a je potrebné realizovať ďalšie zásadné opatrenia na zvýšenie našej konkurencieschopnosti, najmä zlepšiť fungovanie verejných inštitúcií – predovšetkým súdnictva a vymožiteľnosti práva, bojovať proti korupcii a klientelizmu, ktoré podnikatelia vnímajú mimoriadne kriticky a zvýšiť atraktívnosť daňového systému nie pridávaním, ale rušením výnimiek a znížením sadzby korporátnej dane na úroveň okolitých krajín“, dodáva Kičina. Ďalšími bariérami sú podľa Svetového ekonomického fóra administratívne zaťaženie, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rigidný pracovný kódex, zaostávajúci vzdelávací systém a nízka úroveň inovácií.

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 144 krajín z celého sveta. Na vrchole rebríčka sa už šiesty rok po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA sa posunuli z minuloročného piateho na tohtoročné tretie miesto. Fínsko (4.) a Nemecko (5.) poklesli medziročne o jednu priečku. Japonsko (6.) si upevnilo svoju pozíciu v top desiatke krajín a jeho pozícia sa zlepšuje už druhý rok po sebe. Hong Kong (7.) a Holandsko (8.) udržali svoje minuloročné pozície. Veľká Británia (9.) si vymenila pozíciu so Švédskom (10.) Aj v tomto roku prevažujú v najlepšej desiatke krajín európske ekonomiky. Česká republika zmazala svoj minuloročný pokles, posunula sa zo 46. miesta na 37. a stala sa lídrom v skupine krajín V4. O minuloročnú vedúcu pozíciu prišlo Poľsko, ktoré si medziročne pohoršilo o jednu priečku a obsadilo 43. miesto. Maďarsko sa posunulo o 3 miesta nahor a obsadilo v tomto roku 60. priečku.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a iné faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity v krajine.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do júna 2014 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 240 veľkých podnikov a 240 malých a stredných podnikov náhodne vybraných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu júna 2014. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

 

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2014-2015 (pdf)
Profil Slovenskej republiky (pdf)
Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

INTERNETOVÁ STRÁNKA WEF s podrobnými výsledkami

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2014-2015 (pdf)

Sep 042013
 
 4. September 2013

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014

Slovenská republika sa v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 78. mieste. Oproti minulému roku si pohoršila o 7 priečok. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Pozícia SR sa zhoršuje už siedmy rok v rade a tohtoročné 78. miesto je historicky najhorším umiestnením Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti. Slovensko sa dostalo do pozície druhej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádza už len Grécko (91. miesto). Tesne nad Slovenskom sa nachádzajú Chorvátsko (75.) a Rumunsko (76.).

„Prepad Slovenska v hodnotení konkurencieschopnosti je dôsledkom pesimizmu podnikateľov, ktorý plynie z dlhodobo neriešených bariér podnikania a zo zmien v daňovo-odvodovom systéme a pracovnoprávnej legislatíve, ktoré začali platiť od začiatku tohto roka“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. „Hlavnými problémami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú neefektívne verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, byrokracia, klientelizmus, neatraktívny daňový systém, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, rigidný pracovný kódex a nízka kvalita vzdelávacieho systému“, dodáva Kičina.

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 148 krajín z celého sveta. Na vrchole rebríčka sa piatykrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom mieste. Nemecko sa oproti minulému roku posunulo o dve miesta vyššie a obsadilo 4. priečku. USA po štyroch poklesoch v uplynulých rokoch zvrátili trend, zlepšili si pozíciu o dve priečky a skončili na 5. mieste. Stúpajú tiež Hong Kong (7.) a Japonsko (9.). Naopak, Švédsko (6.), Holandsko (8.) a Veľká Británia (10.) v rebríčku v porovnaní s minulým rokom mierne klesli. Česká republika klesla o 7 miest a skončila na 46. priečke. Lídrom v regióne krajín V4 sa po prvý krát stalo Poľsko, ktoré si medziročne pohoršilo o jednu priečku a obsadilo 42. miesto. Maďarsko kleslo o 3 miesta a obsadilo v tomto roku 63. pozíciu.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a iné faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity v krajine.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od januára do apríla 2013 a zapojilo sa doň viac ako 13 000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 250 veľkých podnikov a 250 malých a stredných podnikov náhodne vybraných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2013. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra
 

 

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014 (pdf)
Profil Slovenskej republiky (pdf)
Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

INTERNETOVÁ STRÁNKA WEF s podrobnými výsledkami

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2013-2014 (pdf)

Sep 052012
 
 5. September 2012

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).

Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hong Kong (9.) a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na 39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľsko si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.

„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek deklaratórnym vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty krát v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdavkov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia, klientelizmus a korupcia.“

Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konkurencieschopnosť ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verejných dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva (140. priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klientelizmu v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania (132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedostatočný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia (122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netransparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitálový trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhodami Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka nezávislosť súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách (115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničnému vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a bankrotov (11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruktúry sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetická infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozšírenosť internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu (27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.), vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného internetového pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningových centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vysokoškolského vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového internetového pripojenia (44.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybraných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2012-2013

Sep 072011
 
 7. September 2011

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 9 miest a skončila na 69. priečke v rebríčku 142 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Po minuloročnom výraznom prepade o 13 miest Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti v tomto roku znovu výrazne kleslo a dosiahlo historicky najhoršie umiestnenie od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Singapur, Švédsko a Fínsko. USA, ktoré klesajú v rebríčku už tretí rok za sebou, sa prepadli o jednu priečku a obsadili 5. miesto. V top 10 naďalej prevažujú krajiny severnej a západnej Európy, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (6.), Holandsko (7.), Dánsko (8.) a Veľká Británia (10.). Česká republika si pohoršila o 2 miesta a skončila na 38. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska takisto mierne poklesla, čomu zodpovedá pokles z minuloročnej 39. priečky na súčasnú 41. Maďarsko sa ako jediná krajina V4 v hodnotení posunulo nahor, obsadilo 48. miesto a medziročne si polepšilo o 4 priečky. Slovensko v rebríčku susedí s Kolumbiou a Rwandou a dostalo sa do pozície štvrtej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Bulharsko (74.), Rumunsko (77.), a Grécko (90.).

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť udržateľný hospodársky rast a vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

„Po minuloročných všeobecných poklesoch konkurencieschopnosti spôsobených svetovou hospodárskou krízou možno v tomto roku pozorovať mierne oživenie. Všetkých desať najvyššie umiestnených krajín dosiahlo vyššie  skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Ukazuje sa, že potenciál reforiem, ktoré sa podarilo zaviesť pred siedmimi rokmi, je vyčerpaný a nové reformy v tých oblastiach, ktoré podnikatelia označujú za problematické, neboli v čase hodnotenia konkurencieschopnosti zrealizované alebo ich dopady podnikatelia nepocítili v praxi. Naďalej teda v podnikateľskom prostredí prevláda pesimizmus a neistota. Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po piaty krát v rade a definitívne stratilo svoj niekdajší náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne opäť výrazne klesla, ďalšie krajiny V4 si po miernejšom poklese udržiavajú priaznivé pozície alebo v hodnotení stúpajú. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, naďalej zostávajú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií v ekonomike, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia a korupcia.“

Tab.: Index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)

Krajina

 

GCI 2011

GCI 2010

Zmena 2010-2011

Pozícia

Skóre

Pozícia

Švajčiarsko

1

5,7

1

0

Singapur

2

5,6

3

+1

Švédsko

3

5,6

2

-1

Fínsko

4

5,5

7

+3

USA

5

5,4

4

-1

Nemecko

6

5,4

5

-1

Holandsko

7

5,4

8

+1

Dánsko

8

5,4

9

+1

Japonsko

9

5,4

6

-3

V. Británia

10

5,4

12

+2

 

 

 

 

Česká rep.

38

4,5

36

-2

Poľsko

41

4.5

39

-2

Maďarsko

48

4,4

52

+4

Slovensko

69

4,2

60

-9

 

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva (139. priečka v 142 miestnom rebríčku). Nasleduje vysoká miera klientelizmu v krajine (135.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči politikom (132.) a netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (113). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (128.). Konkurenčnou nevýhodou Slovenska je aj vysoký deficit verejných financií (130.), neefektívna poľnohospodárska politika (120.), nízka kvalita vzdelávacieho systému (117.), vrátane ekonomických škôl (106.). Z ďalších nevýhod možno spomenúť prílišnú orientáciu zákazníkov na cenu a nie na kvalitu (122.), únik talentovaných ľudí do zahraničia (111.), nedostatočnú spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (104.), či nedostatočnú podporu zavádzania technologických inovácií prostredníctvom verejného obstarávania (129.).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov (4.), nízke colné bariéry (4.), otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim na Slovensko nové technológie (6.), nízky spread úrokových sadzieb (12.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (14.), rozšírenosť internetu (16.), nízke riziko terorizmu (20.) a zdravý bankový sektor (31.). V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava (21.) a energetická infraštruktúra (28.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011 a zapojilo sa doň 14.000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a  s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2011. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Pozícia

35

48

45

38

40

49

43

43

41

37

41

46

47

60

69

Zmena

 

-13

+3

+7

-2

-9

+6

0

+2

+4

-4

-5

-1

-13

-9


Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2011-2012

Sep 092010
 
 9. September 2010

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 13. miest a skončila na 60. priečke v rebríčku 139 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. USA sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (5.), Fínsko (7.), Holandsko (8.) a Dánsko (9.). Česká republika si pohoršila o päť miest a skončila na 36. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo v rebríčku o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor – z minuloročného 58. miesta na súčasné 52. Slovensko v rebríčku susedí s Vietnamom a Tureckom a dostalo sa do pozície piatej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (67.), Lotyšsko (70.), Bulharsko (71.) a Grécko (83.).

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

“Svetová hospodárska kríza v uplynulom roku naďalej negatívne ovplyvňovala konkurencieschopnosť krajín. Osem z desiatich najlepšie hodnotených krajín dosiahlo nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom”, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: “Negatívne zásahy vlády do podnikateľského prostredia v uplynulom roku, nízka schopnosť reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobili, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po štvrtý krát v rade, pričom tento rok ide o najvýraznejší pokles v histórii hodnotenia Slovenska. SR stratila svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, sú neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia, korupcia a reštriktívna pracovná legislatíva.”

Tab.: Index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)

Krajina

GCI 2010

GCI 2009

Medziroč. zmena

Pozícia

Skóre

Pozícia

Švajčiarsko

1

5.63

1

0

Švédsko

2

5.56

4

+2

Singapur

3

5.48

3

0

USA

4

5.43

2

-2

Nemecko

5

5.39

7

+2

Japonsko

6

5.37

8

+2

Fínsko

7

5.37

6

-1

Holandsko

8

5.33

10

+2

Dánsko

9

5.32

5

-4

Kanada

10

5.30

9

-1

 

 

 

 

 

Česká rep.

36

4.57

31

-5

Poľsko

39

4.51

46

+7

Maďarsko

52

4.33

58

+6

Slovensko

60

4.25

47

-13

 

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine; v hodnotení tejto oblasti sa SR v rebríčku prepadla z minuloročnej 127. priečky na predposlednú 138. pozíciu. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva (133. priečka v 139 miestnom rebríčku), mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov (132.), netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (127.), náklady poľnohospodárskej politiky (124.) a nízka efektívnosť verejných výdavkov (119.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (120.) a verejná doprava (117.). Mimoriadne nepriaznivo je hodnotená kvalita manažérskeho vzdelávania (114.) ako aj celková kvalita vzdelávacieho systému v krajine (111.). V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovnej legislatívy (rekordný prepad z 15. miesta na 104. v priebehu 4 rokov).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov (1.), nízke colné bariéry (4.), nízke riziko terorizmu (4.), otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim na Slovensko nové technológie (5.), nízky spread úrokových sadzieb (5.), legislatíva podporujúca prílev investícií (13.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (10.), rozšírenosť internetu (19.), nízke obchodné bariéry (19.), zdravý bankový sektor (23.) a priaznivý daňový systém (27.). V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava (21.) a energetická infraštruktúra (28.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2010 a zapojilo sa doň 13.500 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia tak odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2010.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Pozícia

35

48

45

38

40

49

43

43

41

37

41

46

47

60

Zmena

 

-13

+3

+7

-2

-9

+6

0

+2

+4

-4

-5

-1

-13


Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF
 (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2010-2011