Dec 082016
 
 8. December 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Apr 062016
 
 6. Apríl 2016

Ročne na Slovensku už teraz vzniká vyše 20-tisíc miest v službách, treba na ne pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zlepšiť vzdelávanie a zjednodušiť podnikanie.

Podnikateľská aliancia Slovenska víta zámery ministerstva hospodárstva podporiť rozvoj tovární 21. storočia – centier zdieľaných služieb na Slovensku. Ambíciu, aby v nich do roku 2020 vzniklo 20-tisíc pracovných miest, však PAS pokladá za príliš slabú. Týchto miest v službách môže vzniknúť oveľa viac, ak bude štát rozvoj služieb dostatočne a premyslene podporovať, nebude im klásť do cesty prekážky a zlepší podnikateľské prostredie v krajine.

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo „Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku“. Rozvoj centier podnikových služieb má za cieľ „udržať a rozvíjať priaznivé podmienky“, ktoré investorov motivujú zakladať a rozširovať ich na Slovensku. Podľa koncepcie tieto centrá zamestnávajú na Slovensku aktuálne takmer 30-tisíc ľudí a 90 percent z nich sú občania Slovenska. Ich vekový priemer bol vlani 32 rokov a priemerná mzda dosahuje 1660 eur.

PAS preto už dlhšie poukazuje na to, že práve centrá zdieľaných služieb vytvárajú na Slovensku najviac nových pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Sú motorom zamestnanosti, prijímajú najmä vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.

Aj v súčasnom raste zamestnanosti služby výrazne vedú. Podľa Národnej banky Slovenska napríklad najvýraznejšie rastie zamestnanosť v službách, potom v priemysle, či obchode. V stavebníctve sa rast produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti.

Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu odvetvie trhových služieb už teraz ročne vytvára vyše 20-tisíc nových pracovných miest.

V priemysle je to za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo za rok do júna 2015 vyše 50-tisíc nových pracovných miest.

Trhové a administratívne služby zamestnávajú podľa Štatistického úradu už teraz vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je pribudnutie 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach do roku 2020 veľmi chabou ambíciou. Slovensko by ich aspoň toľko malo vytvoriť každý rok.

Prirodzene, pri každej novej investícii alebo rozšírení súperí Slovensko s okolitými krajinami, ale aj s Indiou, Čínou, Filipínami a ďalšími krajinami s nižšími mzdami. „Maximálny potenciál centier zdieľaných služieb možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, ktoré zvýši konkurenčnú výhodu Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami,“ konštatuje sa v koncepcii ministerstva.

PAS je presvedčená, že príchod a rozširovanie takýchto centier možno najlepšie podporiť zlepšením podnikateľského a právneho prostredia, vzdelávania a kvality života na Slovensku. To pritiahne na Slovensko nových investorov a podporí vznik desaťtisícov nových pracovných miest. V zahraničí podľa prieskumu PAS pracuje vyše tristo tisíc občanov Slovenska, pričom každý rok opúšťa krajinu ďalších tridsať tisíc mladých ľudí do tridsať rokov. Vrátili by sa podľa ich vyjadrení práve vtedy, ak by sa na Slovensku zvýšili platy a kvalita života.

Na druhej strane len v Košiciach chýba zhruba desať tisíc pracovníkov v centrách zdieľaných služieb, ešte vyšší počet voľných miest je v Bratislave. Preto je dôležitou úlohou Slovenska podporiť využitie týchto voľných miest v prvom rade Slovákmi zo zahraničia, prípadne príchodom vzdelaných ľudí z okolitých kultúrne blízkych krajín, najmä Ukrajiny, Srbska, Bulharska či Rumunska. Ak bude Slovensko zaostávať v kvalite života a podnikateľského prostredia, tieto miesta vzniknú v iných krajinách a nevyužije sa tento potenciál rastu zamestnanosti a ekonomiky na Slovensku.

Vláda môže podporovať rast centier služieb stimulmi, tie však môžu pomôcť iba dočasne a navyše nie sú použiteľné v Bratislave, kde je takýchto centier najviac. Oveľa väčším prínosom by však bola praktická pomoc, ako napríklad zjednodušenie a urýchlenie zamestnávania ľudí z okolitých krajín, ako aj spružnenie trhu práce a zlepšenie právneho a ekonomického prostredia na Slovensku.

Prečítajte si aj:

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Mar 242016
 
 24. Marec 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Mar 212016
 
 21. Marec 2016

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia.

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva, že nová vládna zostava pripraví programové vyhlásenie, ktoré sa zameria na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku.

PAS pred voľbami predložila verejnosti a predstaviteľom politických strán Desatoro požiadaviek podnikateľov. Očakávame, že ústretovosť k Desatoru, ktorú vyjadrili niektoré strany vládnej koalície sa prejaví v programe budúcej vlády. Zároveň vyzývame všetkých členov novej vládnej zostavy, aby načúvali kritike podnikateľov a sústredili sa na odstránenie najväčších prekážok v podnikaní.

Priority programu novej vlády sa s predvolebnou výzvou PAS, nazvanou Desatoro požiadaviek podnikateľov, čiastočne prekrývajú v siedmich bodoch. V ďalších troch bodoch však nenachádzame žiadny prienik. Prekrývanie požiadaviek PAS s avizovanými prioritami budúcej vlády sme zoradili podľa miery prieniku.

Body Desatora

PAS oceňuje, že vznikajúca vládna koalícia reaguje na bod 9 Desatora zameraný na očisťovanie verejného života. Podľa zverejnených informácií sa má posilniť nezávislosť kontroly činnosti ozbrojených zborov a parlamentná kontrola menovania prezidenta policajného zboru, má sa zvýšiť osobná zodpovednosť sudcov za rozhodovanie, výraznejšia má byť kontrola justície od výberu cez hodnotenie až po disciplinárne konanie sudcov. Prehodnotiť sa má osobná hmotná zodpovednosť osôb, ktoré narábajú s verejnými zdrojmi.

bode 5 Desatora zameranom na zlepšenie vzdelávania môže nastať plnenie konkrétnych požiadaviek PAS, keďže podľa dohody budúcich koaličných strán sa majú udiať zásadné zmeny v systéme školstva, pracovať sa má podľa dlhodobej koncepcie obsahu výchovy vzdelávania. Tu si treba počkať na konkrétnejšie zámery.

bode 7 žiadala PAS zvyšovanie transparentnosti. Rokujúce politické strany sa zhodli na dôslednom uplatňovaní princípov otvoreného vládnutia, chcú prijať ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, má sa rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv. Tu tiež bude dôležité, aké konkrétne zámery pripraví budúca vláda.

bode 4 PAS žiadala ozdraviť verejné financie. Konkrétne zámery v tejto oblasti strany nezverejnili, no zaoberali sa zdravotníctvom, kde má nastať viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi, majú sa naplno uplatniť systémy DRG a eHealth. Pri platbách pacientov majú byť prehľadné pravidlá.

Budúce koaličné strany sa čiastočne zaoberali aj prvou požiadavkou PAS zameranou na zníženie daní a odvodov. Daň z príjmu právnických osôb ma klesnúť na 21 % a majú sa zrušiť daňové licencie. Do čiastočného prieniku možno zahrnúť aj body 2. odbúrať byrokraciu v podnikaní a 3. uľahčiť podnikanie, keďže nová koalícia plánuje znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní (napríklad zrušenie povinnej zdravotnej služby).

Na body 6 (sledovať efektívnosť verejného sektora), 8 (podporovať hospodársku súťaž) a 10 (otvárať spoločný trh EÚ) programové priority budúcej vlády nereagujú.

Vládna koalícia sa zaviazala dodržiavať aj požiadavky iniciatívy Rule of Law (Vláda zákona), ktorej je PAS signatárom, napríklad posudzovať vplyv zákonov na podnikateľské prostredie a zlepšiť kvalitu regulácie.

Čo chýba

Na druhej strane nám v prioritách chýba systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia, výraznejšie znižovanie daní a odvodov, či zavedenie hodnotenia stredných a vysokých škôl s transparentným dopadom na ich financovanie.

PAS sa pred voľbami pripojila aj k iniciatíve Štrngám za zmenu s cieľom posilniť právny štát a odstraňovať korupciu, pretože ide o nevyhnutné podmienky na plošné skvalitňovanie podnikateľského prostredia. PAS apeluje na všetky vládne politické strany, aby sa priklonili k prijímaniu navrhovaných reformných opatrení, a to bez ohľadu či sa k tejto iniciatíve pred voľbami prihlásili alebo nie.

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia, ktorých splnenie je vecou diskusie a uhla pohľadu. Dôležité je najmä, aby sa opatrenia v boji proti korupcii a klientelizmu neprijali iba naoko, ale aby sa začal reálny tlak na očistenie verejného života, po ktorom občania volajú. Práve ich sklamanie a znechutenie z fungovania demokratického systému a neriešenia problémov vedie k podpore extrémnych riešení.

PAS si uvedomuje dôležitosť postavenia Národnej rady SR v živote krajiny. Žiadame všetkých poslancov, aby dôstojne a zodpovedne zastávali svoj mandát, či budú podporovať vládu alebo budú súčasťou opozície. V snahe o zvyšovanie životnej úrovne všetkých obyvateľov Slovenska a o skvalitňovanie podnikateľského prostredia by sa poslanci mali vyhýbať extrémnym postojom a plniť svoje poslanie podľa zloženého poslaneckého sľubu.

PAS verí, že v novom volebnom období bude prezident Slovenskej republiky aktívne vstupovať do politického života a v plnej miere využije svoju autoritu a právomoci, aby sa v štáte naplňoval demokratický systém a liberálna ekonomika. To sú nevyhnutné predpoklady na zdarný vývoj hospodárstva a zlepšovanie kvality života jeho obyvateľov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

 

Feb 182016
 
 18. Február 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov