jún 182018
 
 18. júna 2018

Ústavný súd je kľúčovou inštitúciou aj pre podnikateľov. PAS preto žiada poslancov NRSR, aby prijali také pravidlá, ktoré umožnia súd obsadiť osobami s vysokým odborným a morálnym kreditom.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) víta snahu vlády upraviť pravidlá pri voľbe ústavných sudcov tak, aby bola posilnená ich legitimita, vrátane zavedenia verejného vypočutia kandidátov a prísnejších podmienok na preukázanie praxe a odbornosti.

PAS dlhodobo poukazuje na vážne problémy, ktorým podnikatelia a nie len oni, čelia v oblasti rovnosti pred zákonom, vymožiteľnosti práva, či rozmáhania sa korupcie.

Ide o dlhodobo problematické oblasti, bez ohľadu na to, ktoré politické zoskupenia zostavovali vládu za posledných 25 rokov. Ústavný súd SR preukázal za svoju existenciu opodstatnenie a kľúčovú pozíciu pri výklade práva a fungovaní demokracie a štátnych inštitúcií.

PAS preto žiada poslancov NRSR, aby pri tvorbe nových pravidiel prijali také riešenie, ktoré dlhodobo vylúči možnosť politizácie súdu, ako nástroja odmeny vybraných politikov a ich pomocníkov. Aby pravidlá voľby ústavných sudcov garantovali, že funkčnosť ústavného súdu nebude závislá od vôle jediného človeka, či úzkej časti politického spektra. Aby sa ústavnými sudcami stali osoby a osobnosti, nie len formálne, ale aj obsahovo odborné, vysoko morálne, s celospoločenským kreditom. Návrhy nedávno prezentované odborníkmi z oblasti práva ¹ považuje PAS za dobré východisko pri príprave kvalitného zákona a odporúča poslancom, aby si ich osvojili vo väčšej miere ako Minister spravodlivosti SR.

PAS preto vyzýva poslancov NRSR, aby tak dôležité pravidlá voľby ústavných sudcov nepodriaďovali úzkym straníckym záujmom a krátkodobým politickým ziskom. Ústavný súd SR je často posledným garantom ústavnosti a demokratického zriadenia, preto poškodzovanie až sprofanovanie jeho činnosti má dopad na schopnosť Slovenskej republiky existovať ako demokratický a prosperujúci štát.

PAS je toho názoru, že len etický, odborný a nezávislý výkon funkcie či už pri tvorbe zákonov v NRSR, ako aj pri výklade práva v pozícii ústavného sudcu, môže zmeniť pozitívnym smerom postoj obyvateľstva k vláde práva a prospešnosť demokracie v SR.

V Bratislave, 18. 06. 2018

¹Pozri: https://viaiuris.sk/aktuality/pravnici-navrhuju-zasadne-zmeny-vo-vybere-novych-ustavnych-sudcov/

máj 232018
 
 23. mája 2018

V pohľade podnikateľov na podnikateľské prostredie v prvom štvrťroku 2018 sa odrazila neistota ohľadom schopnosti politického systému riešiť politické krízy a zistenie, že korupcia a organizovaný zločin siaha do najvyšších úrovní štátu.

Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku 2018 nie je prekvapujúca. Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo. Vážne podozrenia, že korupcia a organizovaný zločin siahajú až do najvyšších úrovní štátu a že sú ním zasiahnuté aj centrálne orgány štátnej moci bol pre mnohých šok.

IPP dosiahol úroveň 45,90 bodu a oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 3,41 %. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte (-10,16 %) a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-9,34 %). Nasledujú indikátory Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-9,18 %) a Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-8,81 %). Až na piatom mieste je Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (- 8,36 %).

Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu. V tejto súvislosti sme sa pozreli na vývoj vyššie uvedených kritérií za posledných 12 rokov, ktoré pokrývajú posledný rok vlády M. Dzurindu a všetky vlády R. Fica a I. Radičovej. Z týchto grafov vyplýva, že podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a Úroveň korupcie na úradoch.

To čo je nóvum za posledných desať rokov je prepad dôvery vo Funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o Výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém. Za dôležité považujeme ten fakt, že uvedené oblasti sú nevyhnutne potrebné na fungovanie štátu a dôveru ľudí v schopnosť vlády zabezpečiť elementárny výkon práva, základnú spravodlivosť chápanú ako rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom a schopnosť štátu očisťovať verejný priestor od ľudí, ktorí porušujú pravidlá.

V porovnaní s týmito základnými predpokladmi existencie štátu ako takého, stojí pohľad na čisto ekonomickú oblasť, akou je Pracovnoprávna legislatíva, o ktorej si podnikatelia nemyslia, že je tak zle spravovaná ako vyššie uvedené veci. Je zrejmé, že dôvera podnikateľov v štát, právny systém a elementárnu spravodlivosť je vážne narušená. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne v zásade len stabilný kurz Euro a neutrálne hodnotili prístup k úverom.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak.

Indikátory IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2018
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

 

Pozn.: Východiskovou hodnotou pre každý indikátor bolo 100 bodov v roku 2001. Graf zachytáva vývoj vybraných kriticky vnímaných indikátorov v ostatných 12 rokoch. Čím nižšia hodnota, tým kritickejšie je hodnotený stav danej oblasti. Zdroj: Index podnikateľského prostredia, PAS.

 

Hodnotenie zákonov za 1. štvrťrok 2018

Z právnych úprav podnikanie najviac poškodí nový Zákonník práce V prvom štvrťroku 2018 vstúpili do platnosti viaceré právne úpravy, ktoré majú značný dopad na podnikateľské prostredie. Z prieskumu PAS vyplýva, že podnikateľom najviac prekážajú úpravy v Zákonníku práce (-40,63 bodu na škále od -300 do 300 bodov), najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sviatok, nadčas a počas víkendu. Podnikatelia súčasne upozorňujú na vysoké odvodové zaťaženie, zníženú konkurencieschopnosť a žiadne zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by kompenzovalo vyššie náklady. Vyššie mzdy si medzičasom vyžiadal trh v dôsledku nedostatku kvalifikovaných ľudí, preto nebolo nutné takto radikálne a plošne zvyšovať mzdové náklady. Podnikatelia by privítali rozloženie zvyšovania na dlhšie časové obdobie.

Novela zákona o podpore okresov bola hodnotená mierne pozitívne (+9,07 b.) a to i napriek tomu, že podnikatelia sa sťažujú, že reálne je v praxi tento nástroj ťažko použiteľný kvôli vysokej byrokracii a nastaveniu podmienok. Pozitívne ocenili podnikatelia zákon o službách zamestnanosti (+16,18 b.), ktorý zľahčuje zamestnávanie cudzincov v okresoch, kde je najväčší nedostatok zamestnancov a tiež zákon o regionálnej pomoci (+19,11 b.), ktorý smeruje štátne dotácie do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Pozitívne bol hodnotený aj zákony o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (+18,32 b.), hoci prináša podnikateľom ďalšie byrokratické náklady.

Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.

Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia:Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2018, čo predstavuje horizont viac ako 16 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

feb 152018
 
 15. februára 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

sep 252017
 
 25. septembra 2017

Podnikateľské prostredie sa nemôže pochváliť dobrými správami. V druhom štvrťroku 2017 sa opäť zhoršilo – najvýraznejšie za posledné tri kvartály.

Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska medzi podnikateľmi. Index podnikateľského prostredia, ktorý sa vytvára na základe tohto prieskumu klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Oproti poslednému hodnoteniu klesol celý index o 2,22 %. Najnegatívnejšiu známku si vyslúžil  indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15%). Podobný pokles zaznamenali aj Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86%), ktorá klesla najviac od 3. kvartálu 2015. Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie.

Z týchto oblastí v druhom štvrťroku 2017 v spoločnosti zarezonovali najmä protikorupčné protesty organizované študentmi, žiadosti o odstúpenie niektorých ministrov, ako aj správa o stave Slovenskej republiky prednesená prezidentom, ktorá poukazovala na nevyriešené korupčné kauzy.

Index odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Výrazný pokles hodnoty ukazovateľa Funkčnosť politického systému na najnižšiu hodnotu od začiatku roka 2013 mohlo spôsobiť odporučenie a neskoršie zvolenie poslanca Smeru Ľubomíra Jahnátka za predsedu nezávislého Úradu regulácie sieťových odvetví.

Sklamali sa tým očakávania verejnosti po škandále so zvyšovaním cien energií, že do tejto funkcie sa dostane nezávislý odborník, nie politický nominant. Pochybnosti rozvírili aj voľby šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá sa musela opakovať voľba najmä pre pochybnosti o odbornosti kandidáta, spájaného so stranou Most-Híd.

Najnegatívnejšiu hodnotu za posledných 7 rokov s jednou výnimkou dosiahla položka Výskyt hospodárskej kriminality a organizovaného zločinu.  Podnikatelia vnímajú túto hrozbu vo väčšej miere, čo mohli ovplyvniť medializované podozrenia z vyplatenia podvodných vratiek DPH a nedôsledného postupu daňových a policajných zložiek voči podvodníkom. Vysoko negatívne hodnotenie majú tradične aj položky ako byrokracia a efektívnosť hospodárenia štátu.

Určité zmiernenie hodnotenia nastalo v oblasti pracovnoprávnej legislatívy a stálosti právnych predpisov. Tieto položky podnikatelia stále vnímajú negatívne, indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov sa však zhoršuje už len podobne rýchlo, ako v období rokov 2011 až 2012. Pravdepodobne je to trvalejší trend, k zmierneniu negatívneho hodnotenia došlo už aj v prvom kvartáli, aj keď k zlepšovaniu zrozumiteľnosti zákonov má Slovensko ešte ďaleko.

Podnikatelia vnímajú pozitívne najmä zmeny v používaní virtuálnej registračnej pokladnice, kde sa využitie liberalizuje a rozširuje na väčší okruh používateľov, či prístup k finančným zdrojom. Naopak, veľmi negatívne je hodnotený prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý prenáša záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na ostatných zamestnávateľov bez ich súhlasu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 64. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

dec 152016
 
 15. decembra 2016

Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 42 % slovenských firiem označilo zmarený zisk ako dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku. 

Stále viac slovenských firiem sa musí zriecť vlastných ziskov a bojovať s krízou likvidity. Slovenské podniky v obchodných vzťahoch čoraz viac meškajú s úhradou faktúr alebo faktúry neplatia vôbec, píše portál webnoviny.sk. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 až 42 % opýtaných označilo za dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku zmarený zisk. Išlo pritom o komerčné spoločnosti.

Situácia je pre slovenské firmy pomerne nežiaduca, keď sa kvôli zlej platobnej disciplíne musia zriekať svojich vlastných ziskov. Tento trend má medziročne stúpajúcu tendenciu nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe,“ skonštatoval konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok, Michal Šoltes.

V minulom roku sa pre zlú platobnú disciplínu muselo vzdať svojich ziskov 38 % oslovených respondentov. V tomto roku údaj narástol o 4 percentuálne body. Ako ďalší dôsledok zlej platobnej disciplíny opýtané firmy na Slovensku uvádzali zvýšené úrokové náklady (30 %) či nedostatok likvidity (28 %).

Aj v rámci celej východnej Európy respondenti za najčastejší dôvod zmareného zisku označili oneskorené platby. V rámci prieskumu EOS sledoval osem krajín, pričom neschopnosť úhrady faktúr v rámci oslovených krajín sa pohybovala na úrovni 39 %. Nasledovali kríza likvidity (35 %) a zvýšené úrokové náklady (30 %).

Reprezentatívna EOS štúdia European Payment Practices vznikla na základe odpovedí 3 000 respondentov v 14 európskych krajinách. V rámci východnej Európy mapovali krajiny Rusko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Chorvátsko.