Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Jún 012010
 
 1. Jún 2010

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) hodnotí z hľadiska budúceho zlepšovania kvality podnikateľského prostredia najvyššie politickú stranu SDKÚ-DS. Vyplýva to z vykonanej analýzy volebných programov ôsmich najvýznamnejších politických strán. V rebríčku obsadila SDKÚ-DS na 100-bodovej stupnici prvé miesto so 68 bodmi. Na druhom mieste je KDH s 53 bodmi. Len tieto dve strany prekročili v hodnotení 50 bodovú hranicu. V strede rebríčka sa nachádzajú strany SaS (40 bodov) a Most-Híd (34) nasledované SMK (27). Strana Smer-SD avizuje naplnenie požiadaviek podnikateľov len z necelej štvrtiny (24 bodov). Na konci poradia sa ocitli ĽS-HZDS (16) a SNS (11 bodov). Od týchto strán nemožno očakávať, že by sa v prípade účasti vo vláde pričinili o skvalitnenie podnikateľského prostredia.

Výsledky hodnotenia sú uvedené v tabuľke:

Poradie

Strana

Celkové hodnotenie (%)

1.

SDKÚ-DS

68,1

2.

KDH

53,4

3.

SaS

39,6

4.

Most-Híd

34,1

5.

SMK

27,2

6.

Smer-SD

23,8

7.

ĽS-HZDS

16,4

8.

SNS

10,5

Pri zostavovaní rebríčka hodnotila PAS kvalitu volených programov politických strán. Ako podkladový hodnotiaci materiál slúžil Wish list, ktorý obsahuje desať najvýznamnejších požiadaviek PAS na skvalitnenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Pri skúmaní volebných programov sa PAS sústredila na podrobné identifikovanie problémov, predloženie konkrétnych nástrojov na ich riešenie a reálnosť ich použitia. Druhým kritériom bola vykonateľnosť zámerov politikov najsilnejších strán. PAS si všímala odborné zázemie na vykonávanie hospodárskej politiky v jednotlivých politických stranách, hodnotila doterajšie výsledky a schopnosť zostavovať vládnu koalíciu, pretože budúca vláda bude na Slovenskú tradične viaczložková.

Vo volebných programoch prisúdili politici najvyššiu pozornosť boju proti korupcii, byrokracii a ďalšiemu nezodpovednému zadlžovaniu štátu. Naopak, najmenej ich zaujímalo zdôrazňovanie nezastupiteľnosti podnikateľského stavu, presadzovanie disciplíny v Európskej únii a skvalitnenie školstva. Z tohto pohľadu treba posudzovať celkové hodnotenie politických strán pred voľbami zo strany PAS ako rámcové. Konkrétny prístup preukážu politici až po parlamentných voľbách, keď zostavia nový parlament a vládu.

PAS sa dlhodobo zasadzuje o skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. Len zlepšovanie v tejto oblasti podnieti vyššiu ekonomickú aktivitu, podnieti rozvoj zamestnanosti a skvalitní úroveň života obyvateľov na Slovensku.


Analýza volebných programov z hľadiska podnikateľského prostredia
(.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie (.pdf)

Okt 112006
 
 11. Október 2006

Doterajšie opatrenia vlády vnímajú podnikatelia skôr negatívne
(výsledky prieskumu PAS, realizovaného pri príležitosti 100 dní vlády)

Opatrenia prijaté počas prvých 100 dní novej vlády, ktoré sa priamo či nepriamo týkajú podnikateľského prostredia hodnotia podnikatelia združení v PAS skôr negatívne. Z osemnástich vybraných vládnych opatrení dostalo v prieskume PAS až štrnásť negatívne hodnotenie. Najväčšie výhrady majú podnikatelia k posilňovaniu právomocí vlády pri regulácii cien energií a oslabovaniu pozície nestraníckeho regulačného orgánu. Nezávislé postavenie regulačných úradov má pritom za cieľ eliminovať vplyv politikov. Tí môžu byť totiž vystavení pokušeniu realizovať opatrenia, ktoré chcú voliči teraz a na úkor opatrení, ktoré sú pre nich dobré v strednodobom horizonte. Ďalším rizikom je, že pokiaľ štát zareguluje ceny energií na neprimerane nízkej úrovni, odrazí sa to v znížených investíciách energetických spoločností, čo prinesie problémy v budúcnosti.

Rovnako negatívne hodnotili podnikatelia posilňovanie pozície štátu v podnikoch. Vláda odmieta privatizáciu viacerých štátnych podnikov, pristupuje v nich k personálnym zmenám, čo zdôvodňuje tvrdením, že štát ich dokáže riadiť v prospech všetkých občanov. Podiely štátu v podnikoch však popierajú nezainteresovanosť regulácie podnikania ako celku. Tretím najhoršie hodnoteným opatrením bolo októbrové zvýšenie minimálnej mzdy. Desiatky ekonomických štúdií pritom poukazujú na skutočnosť, že rast minimálnej mzdy vedie k vyššej nezamestnanosti, zhoršuje šancu zamestnať sa u chudobných, mladých, ľudí s malými schopnosťami, a tak zvyšuje ich chudobu. Z negatívne hodnotených opatrení vlády ďalej nasledujú zastavenie privatizácie v energetike a doprave a zmeny v súdnictve spojené s úvahami o zrušení špeciálneho súdu a obnovení zrušených okresných súdov. Až potom nasledujú zmeny v daňovom systéme, z ktorých je najhoršie hodnotené plánované zavedenie zníženej sadzby DPH. Okrem toho podnikatelia negatívne hodnotili zrušenie poplatkov v zdravotníctve, nesystémové vyplácanie vianočných dôchodkov, desať percentné plošné viazanie výdavkov v rezortoch za účelom využitia usporených prostriedkov na realizáciu predvolebných sľubov.

V rámci pozitívne hodnotených opatrení dostal najviac bodov zákon o elektronickom mýte, ktorý má zaviesť spravodlivejšie a účinnejšie spoplatnenie ciest a zároveň harmonizovať pravidlá spoplatnenia s predpismi EÚ. Zvyšné tri – prechodné zvýšenie zdravotného poistenia za poistencov štátu, zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa a podpora hypoték možno označiť ako nepatrné pozitíva. Na hodnotiacej škále od -300 do 300 bodov získali len 9, 4, resp. 1 bod.

PAS považuje za dôležité, aby vláda SR v nasledujúcom období venovala viac pozornosti zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Priority pre zlepšovanie podnikateľského prostredia definovala PAS už pred voľbami v dokumente s názvom Wish List 2006. V rámci udržiavania makroekonomickej stability PAS očakáva schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2007 s deficitom najviac 3 %. V tejto súvislosti upozorňuje vládu na potrebu vyhodnocovania efektívnosti verejných výdavkov, ktoré by odhaľovalo rezervy a vytváralo priestor na prípadné úspory. Podnikatelia majú jednoznačný záujem na znižovaní schodku verejných financií a dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu. Pozornosť treba zamerať na neefektívnosti sociálneho systému, ktorý je treba postupne optimalizovať. Kľúčovými otázkami v tejto oblasti sú eliminácia únikov na vstupe, výstupe, ako aj vnútri systému a zvyšovanie transparentnosti. PAS akceptuje zmeny v Zákonníku práce, ktoré je nevyhnuté realizovať z titulu vyhovenia predpisom EÚ. Zásadne však nesúhlasí s nadmerným zvyšovaním ochrany zamestnancov. Vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami definované súčasným Zákonníkom práce vníma ako vyrovnané. Zvyšovanie ochrany zamestnanca by sa odrazilo v raste transakčných nákladov a znížení flexibility pracovného trhu. Vyššia ochrana pracovných miest zvyšuje nezamestnaným bariéry vstupu na pracovný trh. V oblasti eurofondov očakáva PAS zvýšenie transparentnosti, pretože v prieskumoch podnikatelia upozorňujú na vysokú korupciu pri prideľovaní grantov. Rovnako dôležité je znižovanie byrokratických požiadaviek súvisiacich s eurofondmi a meranie výsledkov projektov a zrozumiteľné informovanie verejnosti o spoločenských prínosoch rozdelených peňazí.

PAS je presvedčená, že realizácia uvedených návrhov by prispela k ďalšiemu zlepšeniu podnikateľského prostredia, rastu zamestnanosti a rýchlejšiemu zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov SR.

PAS – 100 dní novej vlády – vyhodnotenie prieskumu

 

Hodnotiaci interval
[-300;300] *

1. Zákon o elektronickom mýte
Zákon o elektronickom mýte má zaviesť spoplatnenie diaľnic, rýchlostných ciest a vybraných úsekov ciest 1. triedy pre nákladné autá nad 3,5 tony. Majitelia áut by mali podľa nového systému platiť za prejazdené kilometre. Cena za km zatiaľ nie je stanovená.

54

2. Prechodné zvýšenie zdravotného poistenia za poistencov štátu
Opatrenie zvýši sadzbu zdravotného poistenia za ekonomicky neaktívne osoby zo štyroch na päť percent z priemernej mzdy na obdobie od januára do apríla 2007. Opatrenie zvýši príjmy do zdravotníctva o 2,1 mld.

9

3. Zvýšenie príspevku pri narodení 1. dieťaťa
Opatrenie pridalo k dnešnému príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je na každé dieťa 4 460 korún, extra príspevok na prvé dieťa vo výške 11-tisíc korún. Opatrenie bude stáť 288 mil. Sk.

4

4. Podpora hypoték
Vláda chce dotovať hypotéky vo výške 1,5 % z úrokov sadzby pre klientov do 35 rokov a s príjmom nižším ako je 1,3 násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Jedným percentom by k zvýhodneniu mala prispieť banka, ktorá bude úver poskytovať. Opatrenie sa vzťahuje približne na tretinu žiadateľov.

1

5. Zjednotenie výšky paušálnych výdavkov
Opatrenie zjednotí výšku paušálnych výdavkov živnostníkov na úroveň 40 %. Opatrenie sa dotkne cca 3800 živnostníkov, ktorí si túto výnimku uplatnili za r.2005, z celkového počtu 340 000.

-25

6. Viazanie výdavkov v rezortoch
Začiatkom augusta schválila vláda materiál s názvom Návrh viazania výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2006. Plošným, desaťpercentným znížením výdavkov 34 štátnych inštitúcií sa má ušetriť 4,3 mld. Sk. Tie chce vláda použiť na plnenie predvolebných sľubov.

-26

7. Zníženie poplatku za recept
Zníženie poplatku za recept z 20 Sk na 5 Sk. Päťkorunový poplatok ostáva v plnej výške lekárňam, zvyšných 15 Sk tvorili príjem zdravotných poisťovní. Opatrenie spôsobí výpadok príjmov zdravotných poisťovní vo výške 570 mil. Sk za rok; táto strata by sa mala pokryť v rámci limitov rozpočtov verejnej správy. Opatrenie platí od 1. októbra 2006.

-45

8. Vianočné príspevky dôchodcom
Dôchodcovia s dôchodkom do 10 365 Sk dostanú vianočný príspevok vo výške od 1500 do 2000 Sk. Opatrenie bude v tomto roku stáť 1,7 mld. Sk.

-53

9. Zmena daňovej asinácie pre PO
Zníženie percenta daňovej asinácie pre právnické osoby z 2 % na 0,5%. Opatrenie zníži príjmy tretieho sektora a zvýši príjmy štátneho rozpočtu o cca 650 mil. Sk.

-81

10. Zrušenie poplatkov v zdravotníctve
Vláda od 1. septembra tohto roku sa rušila 20-korunové poplatky za návštevu u lekára a 50-korunové poplatky za hospitalizáciu. Výpadok príjmov zdravotníckych zariadení predstavuje cca 570 mil. Sk. Vykryť by sa mal v rámci limitov rozpočtov verejnej správy. O presnom spôsobe kompenzácie však Ministerstvo zdravotníctva nehovorí.

-88

11. Milionárska daň
Opatrenie zavedie degresívnu odpočítateľnú položku v intervale hrubých príjmov od 47 572 Sk do 79 952 Sk; zvýši daňové zaťaženie osôb s hrubým príjmom nad 47 572 Sk; opatrenie má priniesť do štátneho rozpočtu v roku 2008 cca 1,1 mld. Sk. Maximálne zvýšenie dane o 1514 Sk mesačne pocítia ľudia s hrubým príjmom nad 79 952 Sk.

-101

12. Zníženie DPH na lieky
Zavedenie zníženej, 10 percentnej sadzby DPH na lieky predstavuje výpadok rozpočtových príjmov vo výške 2,67mld. Sk. Znížená DPH sa prejaví v nižších cenách liekov, z čoho budú profitovať najmä zdravotné poisťovne, ktoré hradia v priemere 80% ceny liekov.

-109

13. Zastavenie privatizácie Bratislavského letiska
Vláda rozhodla o odstúpení od zmluvy o kúpe akcií bratislavského letiska z titulu nepredloženie súhlasu s koncentráciou zo strany Protimonopolného úradu.

-120

14. Zmeny v súdnictve
Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zrušenie Špeciálneho súdu na boj proti organizovanej trestnej činnosti a obnovenie zrušených okresných súdov.

-154

15. Zastavenie privatizácie v energetike
Fond národného majetku SR zrušili privatizáciu šiestich teplárenských spoločností v Bratislave, Košiciach, Trnave, Žiline, Martine a vo Zvolene. Jediným akcionárom teplárenských spoločností tak naďalej zostáva FNM. Predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi schválila ešte bývalá vláda začiatkom septembra minulého roka.

-156

16. Zvýšenie minimálnej mzdy
Zvýšenie minimálnej mzdy zo 6 900 Sk na 7 600 Sk od 1. októbra 2006.

-175

17. Posilnenie pozície štátu v podnikoch
Vláda odmieta privatizáciu viacerých štátnych podnikov, pristupuje v nich k personálnym zmenám, avizuje, že štát ich dokáže riadiť v prospech všetkých občanov. Ide najmä o energetické a dopravné podniky. V spoločnostiach s majetkovým podielom hodlá vláda posilniť svoje právomoci v ich riadení.

-179

18. Opatrenia na znižovanie cien energií
Vláda uvažuje o posilnení právomocí pri regulácii cien energií a oslabenie pozície nestraníckeho regulačného orgánu. Cieľom má byť zníženie cien pre zákazníkov na úkor ziskov dodávajúcich spoločností.

-179

 
 
  PRIEMERNÉ HODNOTENIE OPATRENÍ

-79

* metodika hodnotenia bola inšpirovaná projektom HESO, ktorý realizuje inštitút INEKO