Máj 112016
 
 11. Máj 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Apr 202016
 
 20. Apríl 2016

Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených vozidiel na 1000 obyvateľov. Ten sa medziročne zvýšil zo 179 v roku 2014 o 11 automobilov na 190 vozidiel v minulom roku.

V roku 2015 sa na Slovensku vyrobilo rekordných 1 038 503 automobilov, medziročne tak ich počet vzrástol o takmer 70 000 vozidiel. Výroba áut tvorila vlani 44 % celkovej priemyselnej produkcie v krajine a zároveň mal automobilový priemysel 40-percentný podiel na celkovom slovenskom exporte. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR.

Ako podľa TASR pripomenul prezident zväzu Juraj Sinay, Slovensko je svetovým lídrom v počte vyrobených vozidiel na 1000 obyvateľov. Ten sa medziročne zvýšil na 190 vozidiel v minulom roku.

„Rok 2015 bol pre automobilový priemysel veľmi priaznivým rokom, dokonca až tak, že sa bojíme, aby ten optimistický vývoj nešiel takto prudko a intenzívne ďalej. Lebo tam môžeme naraziť na otázky, či budeme schopní urobiť všetko pre to, aby ten rozvoj pokračoval ďalej aj z hľadiska pracovnej mobility a pracovnej sily,“ zhodnotil Sinay na tlačovej konferencii v Bratislave.

Automobilový priemysel na Slovensku aktuálne zamestnáva 125 848 ľudí, z toho 18 116 pracuje priamo u výrobcov automobilov a 107 732 je zamestnaných v subdodávateľskej sieti.

Zväz ocenil, že v programovom vyhlásení novej vlády sa objavili doslovné formulácie, ktoré kabinetu predložil. „Sme veľmi radi, že práve oblasť duálneho vzdelávania bola prevzatá skoro v tých formuláciách, aké sme navrhli my. Uplatnenie našla aj oblasť priemyselného výskumu a inovácií, ktorá tiež v istom smere kopírovala naše požiadavky,“ priblížil Sinay.

V malej časti sa vo vládnom programe vyskytli aj elektromobily a alternatívne palivá. „Ale hlavne v podpore infraštruktúry a my si myslíme, že v prvom rade by to malo byť vytvorenie motivácie pre nákup takýchto automobilov a ruka v ruke s tým by mala ísť infraštruktúra,“ dodal prezident ZAP.

Očakávania zväzu pre tento rok sú opatrnejšie a napriek tomu, že predpokladá opäť viac než milión vyrobených vozidiel, neráta s výraznejším rastom. „My sa nachádzame na hranici kapacitných možností našich troch automobiliek, preto nepočítame, že ten nárast bude v desaťtisícoch až státisícoch.

Ak chceme vidieť ďalší nárast, musí prísť štvrtá automobilka, takže počkajme dva roky. Bude to určite viac ako milión, už to je optimistická informácia,“ zdôraznil podľa TASR výkonný viceprezident ZAP Jaroslav Holeček.

Celý článok si prečítate tu:

Na Slovensku sa minulý rok vyrobilo viac ako milión automobilov

Apr 152016
 
 15. Apríl 2016

Programové vyhlásenie vlády (PVV) SR je pomerne všeobecné, obsahuje veľa silných vyhlásení a málo praktických opatrení.

Málo sa venuje podnikateľskému prostrediu, ktoré je určujúce pre rast ekonomiky a rozvoj ekonomicky slabých regiónov. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský v reakcii na PVV, ktoré v stredu 13. 4. schválil vládny kabinet.

Vláda podľa neho hovorí o kontinuite, chystá sa “pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja”. “Posledné štyri roky však podnikatelia pociťovali zhoršovanie podnikateľského prostredia, korupcie, súdnictva, nárast byrokracie a štátneho aparátu, takže ak by to malo pokračovať, budúcnosti by sme sa museli obávať.”

Je škoda, že sa záväzok dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu posunul z roku 2018 na 2020, v čase silného ekonomického rastu by malo mať Slovensko vyššie ambície, podobne ako v počte vytvorenia nových pracovných miest a poklesu nezamestnanosti.

“Na druhej strane oceňujeme plány, ako boj proti korupcii, rozvoj regiónov, definovanie Stratégie hospodárskej politiky, príprava zákona o malých a stredných podnikoch, podpora moderného priemyslu, vedy a výskumu, digitalizácie verejnej správy a podobne. Dúfajme, že to neskončí iba pri rečiach, ako sa to často stalo počas posledných štyroch rokov,” podčiarkol.

Slobodu živnostníkom a malým firmám

“Sme presvedčení, že vláda by nemala naháňať a “dusiť” malých podnikateľov, ktorých hlavnou devízou je, že nemusia byť závislí na štáte a veľkých firmách, ale dokážu sa postarať o seba, prípadne aj o členov svojej rodiny a pri úspešnosti neskôr rozšíriť svoje podnikanie a tvoriť pracovné miesta,” upozornil.

Vláda by podľa neho takýchto podnikateľov mala podporovať zjednodušením podnikania, nízkymi daňami a odvodmi, aby im pomohla rásť a nie vymýšľať na nich daňové licencie a sprísňovať daňové a odvodové pravidlá. Vedie to len k prechodu do tieňovej ekonomiky a k motivovaniu podvádzať.

Daňové licencie majú zmysel vtedy, ak podnikateľa oslobodia od zbytočnej administratívy a uľahčia mu štart podnikania, nie ak ho len zdania, či sa mu darí alebo nedarí. “Preto vítame plán zrušenia daňových licencií, aj keď rok 2018 je málo ambiciózny. Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva,” poznamenal.

Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019 až 2020, teda ich reálne pocíti až budúca vláda. Je to dobrý krok, pretože daňové licencie v súčasnej podobe sú prakticky daň zo straty alebo výpalné voči malým podnikateľom. Ich cieľom je postihnúť živnostníkov, ktorí pre drastické znevýhodnenie živnostenského podnikania po roku 2012 prešli na podnikanie cez s.r.o.

Dane môžu byť nižšie

“Vítame aj zníženie dane z príjmov právnických osôb, aj keď by sme skôr uvítali pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách,” povedal. Takáto úroveň by bola na 17 až 18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí, s výnimkou Rakúska. “Podľa nášho názoru dane z príjmu nemajú byť ťažiskové pre príjmy štátneho rozpočtu, mali by to byť skôr dane zo spotreby, teda DPH a spotrebné dane, ktoré by sa mali vyberať účinnejšie.”

“Vítame aj zámer vlády zvýšiť paušálne náklady pre živnostníkov, pomôže im to zjednodušiť podnikanie. Naša predstava je zvýšiť ich na úroveň 40 až 60 %, podla typu podnikania. Zamedzí sa napríklad obchodovaniu s bločkami, umelému vytváraniu nákladov, ktoré je často spojené s podvodmi na DPH,” doplnil.

Ešte lepšie by však podla PAS bolo zavedenie paušálnych odvodov a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva do ročného príjmu napríklad 50 000 eur. Umožní to rozvoj podnikania, remesiel, samozamestnávania a sebestačnosti, najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podobne to bolo v rokoch 2002 až 2003 po zavedení paušálnej dane pre živnostníkov. Prinieslo by to rozvoj a zlacnenie služieb živnostníkov, najmä pre domácnosti, či malé a stredné firmy. Takéto služby sú na trhu nedostatkové a takéto firmy si ich väčšinou nedokážu samy zabezpečovať.

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Investičné stimuly pre veľké podniky deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

Apr 132016
 
 13. Apríl 2016

Vláda dnes schválila svoje programové vyhlásenie, ktoré vychádzalo z programových priorít kabinetu na roky 2016 až 2020, dohodnutých koaličnými partnermi.

Rozdelené je do viacerých oblastí, ktorých cieľom je:

Posilnenie spoločenskej a politickej stability;

Pružne reagovať na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia;

Plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny;

Prehĺbiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Slovenska;

Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu.

Kabinet následne predstaví programové vyhlásenie Národnej rade SR a požiada ju o dôveru. Schôdza by sa mala začať v pondelok 18. apríla. Na základe Ústavy SR je vláda povinná tak urobiť do 30 dní po svojom vymenovaní. Prezident SR Andrej Kiska vymenoval nový kabinet Roberta Fica, ktorý tvoria strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť, v stredu 23. marca.

Východiskom pre spracovanie vyhlásenia sú programové priority vlády na roky 2016 až 2020. Návrhy za svoje rezorty predkladali ministri po rokovaniach so sociálnymi partnermi.

Platy učiteľov by sa mali od septembra zvýšiť v priemere o 6%

Platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku zvýšiť v priemere o šesť percent. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktorý dnes kabinet odsúhlasil. Dokument ešte musí odobriť parlament.

Vláda pripraví znenie zákona o zákaze privatizácie strategického majetku štátu

Vláda SR v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes na svojej schôdzi schválil vládny kabinet.

Cieľom vlády bude dôveryhodnejšie, efektívnejšie súdnictvo bez prieťahov

Zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci, efektívnosti súdnictva, zlepšenie vymáhateľnosti práva a odstránenie prieťahov v konaní. To sú základné ciele, ktoré si pred seba postavila nová vláda v oblasti spravodlivosti a súdnictva.

Najdôležitejšou prioritou vlády vo výstavbe diaľnic je spojnica do Košíc

Nová vláda strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť chce v oblasti dopravy udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Zaviazala sa k tomu vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes kabinet schválil.

Vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu blokov v Mochovciach

Vláda SR bude vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). Zanalyzuje možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes schválil vládny kabinet.

Prioritou vlády zostáva zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 %

Nezamestnanosť na Slovensku má klesnúť pod hranicu 10 % a vzniknúť by malo ďalších 100 000 pracovných miest. Toto je cieľ, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v Programovom vyhlásení, ktoré dnes schválila na rokovaní kabinetu.

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré dnes odobril kabinet. Zmeny by sa mali dotknúť aj ďalších obranných dokumentov s cieľom zefektívniť fungovanie systému obrany štátu.

Vláda sa zaviazala prijať nový stavebný zákon

Prijatie nového stavebného zákona – to je jedna z priorít novej vlády v oblasti výstavby a bývania. Nový kabinet strán Smer-SD, Most-Híd, SNS a #Sieť sa k takémuto kroku zaviazal vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes prijal.

Viac o tejto téme nájdete tu:

Vláda schválila programové vyhlásenie. Pozrite sa, čo obsahuje

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem