Mar 292017
 
 29. Marec 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.
Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Sep 092016
 
 9. September 2016

Podnikateľské prostredie na Slovensku je známe veľmi častými zmenami zákonov, legislatívnou neistotou, podnikatelia musia veľmi pozorne sledovať, ktoré zmeny sa ich dotýkajú a čo budú pre nich znamenať.

Dôsledkom je, že sa nemôžu naplno venovať svojmu podnikaniu a musia sa zaoberať napĺňaním byrokratických požiadaviek, právnickým a účtovníckym problémom a podobne. Predražuje to ich podnikanie, zhoršuje to ich schopnosť konkurovať svojim kolegom z okolitých krajín a hlavne ich to demotivuje rozširovať svoje podnikanie, zlepšovať služby a zavádzať inovácie. Pre Slovensko je to akoby guľa na nohe, s ktorou má súperiť na dráhe s pretekármi s iných krajín, ktorí majú podstatne menšie závažie, alebo ho vôbec nemusia za sebou vláčiť.

Legislatívna smršť

Podľa prieskumu, ktorý na jeseň 2015 vykonalo ZMPS patrí „stálosť legislatívy a frekvencia zmien“ medzi najzávažnejšie bariéry podnikania na Slovensku – v prieskume sa umiestnila na treťom mieste.

Slovensko skutočne v posledných rokoch zasiahla doslova „legislatívna smršť“ – ekonomické zákony sa menili v priemere každé dva týždne, vlani dokonca aj častejšie.

 V roku 2015 sa počet noviel v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o viac ako 56 %. Niektorý z desiatich zákonov zásadne ovplyvňujúcich podnikanie sa teda v roku 2015 menil v priemere každého 9,36 dňa.

Inak povedané, miesto toho, aby sa podnikatelia venovali biznisu, riešia zhruba raz za 10 dní novelu nejakého významného zákona. Ako podnikatelia by sme chceli spoločne poukázať na škodlivosť takejto aktivity politikov a vyzvať ich, aby ju zastavili a priniesli do tvorby zákonov systém, logiku, udržateľnosť a stabilitu.

Brzda nebrzdí

Zmeny zákonov v ekonomickej oblasti by od 1.10.2015 mali najprv prejsť procesom, ktorý sa nazýva posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Jednotná metodika je záväzná pre ministerstvá a štátne inštitúcie, ktoré zákony predkladajú. Mala by to byť brzda, ktorá spomalí legislatívnu smršť, zabráni príchodu nezmyselných zmien, pomôže identifikovať úpravy, ktoré by podnikateľské prostredie zhoršili. Ako sa však táto jednotná metodika dodržiava? Zdá sa, že brzda nebrzdí.

Počet predložených materiálov Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov:
Unikátnych (bez ohľadu na fázu predloženia), v prípade slov-lexu len výber (vplyv na podnikateľské prostredie – PP)

280

Z toho s identifikovaným vplyvom na PP

154

Z toho počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nedodržal postup podľa JM (len z hľadiska identifikácie vplyvu na PP!), tzn. neinformoval MH SR o príprave materiálu, aby rozhodlo (na základe odporúčania CLR), či je potrebné vykonať pred predložením na predbežné pripomienkové konanie konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi

62

                                                                                                                                                         Z toho

  • rovno do predbežného pripomienkového konania (PPK)

18

  • rovno žiadali o skrátené PPK

14

  • rovno na záverečné posúdenie po ukončení medzirezortného pripomienkového konania (MPK)

27

  • žiadali o poskytnutie výnimky z JM v čase, keď prebiehalo MPK

3

Miera procesných nedostatkov spomedzi materiálov predložených na posúdenie a v ktorých CLR identifikovalo vplyv na podnikateľské prostredie (podiel # materiálov, ktoré nedodržali postup podľa JM a celkový # materiálov s identifikovaným vplyvom na PP)

40 %

CLR – Centrum lepšej regulácie, Slovak business Agency, PPK – predbežné pripomienkové konanie Stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov (pred MPK), MPK – medzirezortné pripomienkové konanie

 V skratke, podľa analýzy Centra lepšej regulácie sa v legislatívnom procese objavilo takmer 300 unikátnych materiálov, pričom viac ako polovica z nich bola s vplyvom na podnikateľské prostredie. Z nich skoro polovica bola takých, pri ktorých predkladatelia nedodržali postup podľa jednotnej metodiky.

Žiadostí o výnimku a žiadostí o skrátené pripomienkové konanie bolo niekoľkonásobne viac, ale vzhľadom na predchádzajúcu informáciu o príprave materiálu boli tieto ostatné v súlade s jednotnou metodikou.

 Legislatívny proces od 1.10.2015

 

Predkladatelia, ktorí nepostupovali v súlade s JM:

rezort počet predložených materiálov, pri ktorých predkladateľ nepostupoval v súlade s JM
MDVRR SR

11

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR

9

MF SR

9*

ÚNMS SR

8

MPaRV SR

7

MŽP SR

6

MH SR

5

ÚVZ SR

3

MV SR

2

MZ SR

2

MS SR

2

NBS

1

MŠVVaŠ SR

1

NBÚ

1

MPSVaR SR

1

* pri balíku 6 daňových zákonov MF metodiku formálne splnilo (PPK zrelizovalo až po začatí MPK), ale de facto porušilo, pretože na PPK vyhradilo 2-3 pracovné dni

Zdroj: Centrum lepšej regulácie, Slovak Business Agency, september 2016.

Sme teda presvedčení, že príprava legislatívnych zmien je na Slovensku uponáhľaná, nesystematická a neberie ohľad na vplyvy na spoločnosť a najmä podnikateľské prostredie. Aj po pripomienkovom konaní sa zákony navyše narýchlo menia v parlamente cez poslanecké návrhy na poslednú chvíľu, či prílepky. To všetko prispieva k neprehľadnému prúdu noviel, v ktorých sa najmä malí a strední podnikatelia nemajú šancu vyznať.

Zjednodušiť podnikanie

Na základe tohto obrovského a neprehľadného množstva zmien, ktoré sa na podnikateľov valia sme sa rozhodli spoločne navrhnúť niekoľko krokov, ktoré by pomohli. Ušetrili by podnikateľom veľmi veľa energie a času, ktoré musia namiesto do podnikania vložiť do štúdia a zavádzania zmien vo svojich spoločnostiach.

1)      Jednotný termín účinnosti ekonomických zákonov 1 – 2x do roka

V súčasnosti zákony platia od rôznych dátumov kedykoľvek v polovici mesiaca, čo je neprehľadné a veľmi ťažko sledovateľné najmä pre malé a stredné firmy. Navrhujeme, aby zákony vstúpili do platnosti vždy napríklad od 1. januára a 1. júla kalendárneho roka. To by pomohlo sprehľadniť zmeny a ukázalo by aj na ich množstvo, čo by pomohlo robiť ich uvážlivejšie a premyslenejšie.

2)      Princíp one in, one out, limity počtu noviel zákonov

Podľa neho by sa pri tvorbe nového zákona muselo počítať s tým, že nejaký iný zákon alebo zákony sa ním nahradia. Počet noviel zákonov by mohol byť navyše obmedzený – napríklad dvakrát za päť rokov.

3)      Zlepšenie prehľadnosti legislatívneho procesu a zmien v zákonoch

Navrhované zmeny v zákonoch sú často nejasné, ťažko identifikovateľné a výsledné znenie zákona je často pochopiteľné iba pre právnikov. Veľmi by napríklad pomohlo zverejňovanie zmien cez klasické sledovanie zmien, známe z programu MS Word. Tiež navrhujeme vytvorenie špeciálneho portálu, kde by sa verejnosť mohla jednoducho zoznámiť s pripravovanými zmenami, ako aj s výsledným znením zákona s vyznačením zmien a prípadne komentármi, ktoré vysvetľujú praktický dopad zákona. Terajšie platformy sú príliš zložité a byrokratické, zle štruktúrované.

4)      Rada pre regulačnú politiku

Podobne ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vniesla zodpovednosť a nestranný pohľad odborníkov do hospodárenia štátu, podobný prínos by mohla mať aj nezávislá rada, ktorá by analyzovala legislatívu a jej dopady na podnikateľské prostredie. Súčasné vyjadrenia ministerstiev o dopade noviel na podnikanie sú často zjednodušené a účelové.

Tieto kroky by pomohli zlepšiť podmienky na podnikanie pre všetkých občanov Slovenska. Veríme, že to bude prínosom pre celú ekonomiku Slovenska, povzbudí ľudí v podnikaní, investovaní a inováciách. Bude to podporou pre ekonomický rast, zamestnanosť a konkurenčnú schopnosť slovenských firiem.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Júl 292016
 
 29. Júl 2016

Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.

Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.

Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.

Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.

 V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.

Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.

Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.

Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.

Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.

Všetky grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Júl 252016
 
 25. Júl 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto zníženie byrokracie pridalo podnikateľom nové druhy povinností, ktoré štát nedokáže zvládnuť. Hrozí im vysokými pokutami. 

Tvorcovia nových ekonomických zákonov na Slovensku sa často odvolávajú na to, že za ich zavedením sú „povinnosti voči Bruselu“. Býva to však iba zámienka zaviesť podnikateľom nové povinnosti a obmedzovať podnikateľské prostredie.

Z Analýzy nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie pri Slovak Business Agency (SBA) vyplýva, že zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov je dôsledkom gold-platingu, čiže nemá pôvod v legislatíve EÚ. Platí to o až 99 % nákladoch nových povinností pre podnikateľov, ktoré zaviedol.

Príklad pre Európu

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva vládu na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov, čo podporí ekonomický rast a tým aj zamestnanosť, okrem iného jeden z cieľov slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Praktické kroky týmto smerom by boli najlepším dôkazom, že Slovensko takéto vyjadrenia myslí vážne a chce v nich ísť Európe príkladom. Namiesto toho niekoľko dní pred začiatkom svojho predsedníctva uviedlo do platnosti zákon, ktorý je nezmyselný, slúži na zvýšenie byrokracie a nakoniec ani nemá pôvod v európskej legislatíve.

Zákon 351/2015 Z.z o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinný od 18. júna. Slovenským podnikateľom z neho vyplývajú nové druhy povinností. Napriek tomu, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodnilo jeho prijatie povinnosťou transponovať smernicu 2014/67, väčšina novo prijatých  povinností pre podnikateľov nemá pôvod v legislatíve EÚ, píše sa v analýze Centra lepšej regulácie: 

  1. podľa smernice je povinné ustanoviť zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti; slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,
  2. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný; slovenský zákon však  túto povinnosť zaviedol,
  3. smernica neustanovuje povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol,
  4. smernica neustanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby, resp. dodávateľom prác; slovenský zákon túto povinnosť zaviedol.

Zákon tiež prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút (až do 200 000 €) a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.

Centrum lepšej regulácie SBA vypracovalo návrhy opatrení, ktoré by znížili regulačnú záťaž malých a stredných podnikov. Kompletná Analýza nákladov a prínosov pre MSP je na stránke SBA.

Zatraktívniť zamestnávanie

Podnikateľská aliancia Slovenska vyzýva ministerstvo na čo najskoršiu novelizáciu spomínaného zákona tak, aby zodpovedal reálnemu životu a neprenášal na podnikateľov kontrolné povinnosti štátu. PAS tiež vyzýva na zníženie výšky odvodov a daní fyzických osôb, ako aj administratívnej záťaže zamestnávania. Tým by sa zjednodušilo a zatraktívnilo legálne zamestnávanie na úkor čiernej práce a podvodov.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Zákon o nelegálnej práci je odtrhnutý od života, v praxi bude nemožné dodržiavať ho dôsledne, iba papierovo

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“