Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Máj 102017
 
 10. Máj 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukázal odpor najmä k povinným trinástym platom a zvyšovaniu minimálnej mzdy.

Podnikatelia jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.

Napriek čiastočnému súhlasu si viac ako polovica opýtaných podnikateľov myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu, politici si chcú nimi najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, čo si manažéri firiem a podnikatelia myslia o navrhovaných opatreniach na zlepšenie finančnej situácie zamestnancov. A cieľom „preliať výborné výsledky ekonomiky do peňaženiek zamestnancov“ ohlásil väčšinu z nich premiér Róbert Fico počas prvomájových osláv. Ďalšie navrhli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd.

Internetového prieskumu sa od 4. do 9. mája 2017 zúčastnilo 150 podnikateľov, ktorí odpovedali na otázky, či jednotlivé z ôsmich ohlásených opatrení považujú za správne, nesprávne alebo čiastočne správne. Uviesť mohli aj inú odpoveď. V deviatej otázke sa mohli stotožniť so siedmimi hodnoteniami pripravovaných opatrení, prípadne uviesť vlastné.

Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.


Ďalším opatrením zo „sociálneho balíčka“ je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, aj keď veľká časť z nich iba čiastočne. Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 % opýtaných ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.

Ďalšou otázkou bolo zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa. Za rozumný považuje tento návrh viac ako tretina, za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov. Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných sa vyslovila proti tomuto opatreniu.

S podobným názorom podnikateľov sa stretlo aj štvrté opatrenie vlády – podpora cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je aj úpadok prímestskej a medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.

Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s tým súhlasí vyše 70 % opýtaných podnikateľov. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.

Podľa očakávania vyvolali najväčšiu nevôľu úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.

Pomerne veľký nesúhlas sa zdvihol aj proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch – proti je takmer polovica opýtaných, pridali sa k nim aj tí, čo využili možnosť „iné“ na expresívnejšie vyjadrenie svojho nesúhlasu. Na druhej strane prekvapuje, že „za“ alebo „čiastočne za“ je takmer polovica opýtaných podnikateľov. Zvyčajne argumentujú, že by to na trh práce prinieslo viac transparentnosti a konkurencie.

Na záver opatrenie, ktoré si v hitparáde zámerov vládnej koalície získalo najväčšiu popularitu – zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eur ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.

Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

V poslednej otázke mohli účastníci označiť viacero výpovedí, ktoré predpovedajú, čo tieto iniciatívy slovenskej ekonomike prinesú. Takmer dve tretiny ľudí sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu.

Viac ako polovica súhlasí s tým že to zvýši mzdové náklady a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem, ako aj s tým, že je nebezpečné, keď sa štát takto mieša do trhu práce. Namiesto toho by mal ísť príkladom pri vlastných zamestnancoch, napríklad v oblasti trinásteho platu, zverejňovania platov, dodržiavania minimálnej mzdy alebo príplatkov za nočnú či víkendovú prácu.

Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa ľuďom síce platy na papieri zvýšia, štát im však z toho veľkú časť aj tak zoberie.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.

Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu. Je úlohou pre štát výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.

Prečítajte si aj:

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Mar 292017
 
 29. Marec 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.
Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.