Jan 312013
 
 31. Január 2013

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) nesúhlasí so skrátením týždenného pracovného času zamestnancov verejnej správy, ktoré vyplýva z kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi odbormi a vládou SR. Skrátenie pracovného času vypovedá o rezervách v efektívnosti fungovania verejného sektora, ktorých odhaľovanie a odstraňovanie musí byť v čase konsolidácie verejných financií, rastúceho verejného dlhu a neistého ekonomického vývoja v nasledujúcom období absolútnou prioritou vlády. Kratší pracovný čas bez krátenia mzdových výdavkov prakticky znamená zvýšenie miezd dotknutých zamestnancov o 6,7 %. Takéto zvýhodnenie vybranej skupiny zamestnancov je v momentálnej situácii na Slovensku neprijateľné a neodôvodnené. Nielen preto, že v prípade zdravotných sestier, či učiteľov bolo obdobné zvyšovanie platov vládou odmietnuté. Je neprijateľné najmä preto, že uvedené zvýšenie je približne dvojnásobné v porovnaní s očakávaným rastom nominálnych miezd v ekonomike v tomto roku, ktorý sa bude niesť v znamení pretrvávajúcej dlhovej krízy, príjmovej stagnácie zamestnancov v súkromnej sfére a živnostníkov, ako aj rastúcej nezamestnanosti. Podnikateľský sektor, ktorý je najvýznamnejším zdrojom príjmov verejných rozpočtov, preto oprávnene vníma uvedené opatrenie v tomto čase ako necitlivé voči tej časti občanov, ktorá tvorí bohatstvo tejto krajiny.

PAS sa obáva, že skrátenie pracovného času zníži dostupnosť a kvalitu verejných služieb a zároveň vyšle spoločnosti negatívny signál, že vo verejnej správe stačí pracovať menej. Vhodnejším riešením je zachovanie rovnakého rozsahu pracovného času pre súkromných a verejných zamestnancov a pokiaľ vláda trvá na zvýhodnení verejných zamestnancov, môže to dosiahnuť transparentným zvýšením ich miezd za predpokladu prijatia úsporných opatrení v iných oblastiach tak, aby sa nezvýšil deficit verejných financií.  V prípade, ak nie je pre zamestnancov vo verejnej správe dosť práce, tak riešením je redukcia počtu zamestnancov, nie skracovanie pracovných úväzkov.

PAS dlhodobo volá po zvyšovaní efektívnosti vo verejnej správe. Táto potreba je o to urgentnejšia v čase, keď sa vláda rozhodla sanovať verejné financie predovšetkým zvyšovaním svojich príjmov aj cez vyššie dane a odvody, za čo však neponúkla adekvátne zvýšenie kvality verejných služieb. Naopak, dohodou o skrátení týždenného pracovného času zamestnancov verejnej správy dala v skutočnosti najavo, že skvalitňovanie služieb verejného sektora nepatrí medzi jej priority. PAS preto očakáva, že vláda SR prehodnotí svoj postoj v tejto záležitosti a pôjde cestou ďalšieho zlepšovania fungovania verejnej správy prostredníctvom intenzívnejšieho využívania informačnej techniky, automatizáciou procesov a prepájaním a zdieľaním databáz verejných inštitúcií namiesto od reality odtrhnutého zvýhodňovania verejných zamestnancov.

Sep 032012
 
 3. September 2012

Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest, odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest.

OECD od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Nový Zéland či Kanada, kde priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov prekračuje 70 %. Negatívnymi príkladmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko, ale tiež Belgicko s priemernou mierou zamestnanosti pod 60 %. Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Každopádne, dáta OECD za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný pracovný kódex je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.

Preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú Španielsko, Grécko a Portugalsko – krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v EÚ, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám. Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13%-nej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora, je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov napr. pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času. Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenia novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní.

Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľské ho prostredia. Reálne, nie na papieri.

Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS

Jan 052012
 
 5. Január 2012

Analýza skúma systémy monitorovania potrieb trhu práce používané v jednotlivých krajinách EÚ. Skúma prepojenie trhu práce a vzdelávania v kontexte zisťovania perspektívnych profesií, zabezpečovania prípravy absolventov v štruktúre žiadanej na trhu práce a podpory vzdelávania v žiadaných profesiách.

Stiahnite si plné znenie analýzy.

Okt 142008
 
 14. Október 2008

Gordon Brown: “…in this new world a nation cannot be first in prosperity if you are second in education.”

Cieľom projektu “Profesie 2010-2020″ bolo identifikovať profesie, ktoré budú v dekáde 2010-2020 najvýraznejšie žiadané trhom práce a pre Slovensko kľúčové. Projekt realizovala organizácia Uni2010 na základe zadania PAS v rámci iniciatívy “Prepájenie vzdelávania s potrebami trhu práce”.

Projekt “Profesie 2010-2020″ sa realizoval v dvoch hlavných fázach – po individuálnych stretnutiach s takmer 50 osobnosťami hospodárskeho a spoločenského života, malo takmer 60 respondentov (50% prekrytie) možnosť kvantifikovať navrhované profesie a koncept, ktorý vyplynul z prvej časti.

V rámci projektu bolo identifikovaných 18 profesií v rámci troch kategórií – špecialisti, “princíp plášťa kocky” a “full service”. “Aktivátor-stratég” je podľa respondentov považovaná za najdôležitejšiu profesiu. Medzi najvýraznejšie hodnotené profesie takisto patrili “obchodník-vzťahovák”, “profesionálny remeselník”, “procesár-superstár” a “analytik-trendovač”.

Všetky identifikované profesie dosiahli skóre od 210% do 88% percent. Pre porovnanie 100% prestavuje fiktívnu profesiu, ktorej by respondenti priradili odpoveď “kľúčová profesia, odborník v tejto oblasti bude vždy potrebný a nevyhnutný”.

Jedným z kľúčových zistení prieskumu bolo definovanie potrieb zamestnávateľov a znalostnej spoločnosti v podobe T-modelu. Ten predstavuje dôležitosť rozvoja kľúčových kompetencií (horizontálna časť písmena T) a špecializácie jednotlivca v oblasti v ktorej je prirodzene dobrý (vertikálna časť). Z tohto pohľadu slúžia identifikované profesie (aj) ako inšpirácia pre mladých ľudí pri hľadaní odpovede na otázku “čím budem?” a nereprezentujú jediné profesie, ktoré zaručia úspešné pôsobenie resp. odporúčané kariérne smerovanie.

Radi by sme sa touto cestou poďakovali respondentom prieskumu za podnetné názory a námahu, ktorú do projektu vložili. Veríme, že “Profesie 2010-2020″ odštartujú iniciatívy, ktorých cieľom je užšie prepojenie školstva na požiadavky praxe a týmto spôsobom dodajú impulz k vytvoreniu prostredia, ktoré umožňuje vytvárať produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou.

Podrobné výsledky a informácie o projekte

Projekt pre PAS vypracovala:
 

Júl 152007
 
 15. Júl 2007

Systém sociálneho zabezpečenia sa v súčasnosti skladá z približne 70 rozličných sociálnych platieb. Na niektoré dávky stráca občan nárok vtedy, keď jeho príjem spolu s príjmom osôb, ktoré sa s ním posudzujú, dosiahne istú úroveň (napríklad minimálnu mzdu, životné minimum rodiny), výška iných dávok sa postupne znižuje s rastúcim príjmom rodiny (napríklad o 75 % príjmov rodiny), kým na niektoré dávky majú rodiny nárok bez ohľadu na príjem.

Táto koncepcia vyplácania štátnych dávok a príspevkov spôsobuje, že niektorým osobám sa neoplatí pracovať alebo zvyšovať si kvalifikáciu. Spolu s dávkami by dostali len o pár korún viac, ktoré vôbec neodrážajú ich vykonanú prácu, prípadne by dostali ešte menej, ako keby vôbec nepracovali.

Analýza PAS sa zamerala na zmapovanie vplyvu sociálneho systému na motiváciu pracovať v 10 typoch rodín. Pri každej rodine uvádza výšku sociálnych dávok, na ktoré má rodina nárok a tiež rentabilitu práce zarábajúcich osôb, ktorá vyjadruje o koľko percent z hrubej mzdy si rodina prilepšila oproti tomu keby ani jeden živiteľ nepracoval (čiže rodina by poberala len sociálne dávky).

Problémy súčasného systému

• problém 1 – Skoky v celkovej výške dávok

Mnoho dôležitých dávok patrí do kategórie, kde výška dávky klesne na nulu odrazu po presiahnutí stanoveného príjmu. Pokiaľ hrubé príjmy rodiny prekročia hranicu na vyplácanie dávky, rodina právo na túto dávku stratí a jej celkové príjmy môžu klesnúť aj o niekoľko tisíc korún. Tento problém demotivuje zamestnať sa za hrubú mzdu, ktorá je “blízko” nad hranicou nároku na dávku. Najväčší skok v celkových príjmoch rodiny nastáva, keď hrubé príjmy prekročia životné minimum danej rodiny. Pre rodinu s dvomi rodičmi a dvomi deťmi, ktoré navštevujú strednú školu, je to pokles až o 4 223 Sk, pokiaľ jeden rodič nepracuje a druhý si zvýši hrubú mzdu z 13 389 Sk na 13 390 Sk.

• problém 2 – Nízka rentabilita práce pre bezdetné rodiny s malými príjmami

Ak má rodina také hrubé príjmy, že má nárok na dávku v hmotnej núdzi, za každú zarobenú korunu jej klesne výška dávky o 75 halierov (ak zarábajúca osoba neplatí odvody) alebo o 78 halierov (ak platí odvody). Z hrubej mzdy tak rodina skutočne dostane len 25 %, respektíve 22 %.

Keď žije jednotlivec sám, bez detí a vykonáva aktivačné práce, ak nezarobí ani korunu, dostane od štátu 5 090 Sk. Ak pracuje na dohodu a zarobí životné minimum, teda 5 130 Sk, stratí právo na všetky dávky. Potom sú jeho celkové príjmy sú 5 130 Sk. Naproti tomu, keby nepracoval, pohorší si len o 40 Sk. Z jeho hrubej mzdy je to len o 0,8 %.

• problém 3 – Nízka motivácia pre rodiny s deťmi zarábať od polovice minimálnej mzdy po priemernú mzdu

Ak aspoň jeden rodič zarobí polovicu minimálnej mzdy, rodina dostane za každé dieťa 555 Sk. To znamená, že ak je príjem každého živiteľa menší ako polovica minimálnej mzdy, rodina nedostáva žiadne bonusy. V dôsledku veľkých skokov a vysokého zdaňovania začne rentabilita práce klesať od príjmu na úrovni polovice minimálnej mzdy. Rastúcu tendenciu získa, až keď rodina prestane byť v hmotnej núdzi. Vyplácanie daňového bonusu bolo myslené dobre, malo motivovať ľudí zarábať aspoň polovicu minimálnej mzdy. Nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí majú deti, však motivuje zarábať práve polovicu minimálnej mzdy.

• problém 4 – Komplikovanosť systému

Len hlavné dávky, ktoré majú najväčší vplyv na celkové príjmy rodiny, sa delia do štyroch kategórií podľa pravidiel nároku a vyplácania. Mnoho dávok je na seba naviazaných – nárok na jednu je podmienený neuplatnením nároku na inú; výška dávky sa určuje ako minimum z iných dávok; niektoré dávky závisia od čistej mzdy, iné od hrubej.

Súčasný systém je taký komplikovaný, že bežný človek sa v ňom len ťažko zorientuje. Pokiaľ je dlhodobo nezamestnaný alebo zamestnaný za nízku mzdu a žije prevažne z dávok, len s veľkými problémami vie zistiť, či a koľko sa mu najviac oplatí zarábať. Nemá tak motiváciu zvýšiť si príjem, keďže nemá istotu, čo mu táto zmena prinesie.

Dôsledky

Súčasný systém trpí dvomi najvážnejšími nedostatkami: a) motivuje ľudí zarábať len v niektorých príjmových skupinách, b) viac motivuje zvýšiť si príjem ľudí, ktorí majú už teraz vysoký príjem, ako ľudí s nízkym príjmom, čím sa prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Prvý problém spôsobuje, že ľudia s nízkou kvalifikáciou, ktorí navyše tvoria väčšinu dlhodobo nezamestnaných, majú veľmi malú motiváciu zvýšiť si príjem, prípadne sa vôbec zamestnať. Osoby, ktoré už sú zamestnané, súčasný systém motivuje zvýšiť si príjem len za istých podmienok, len v niektorých príjmových skupinách a len o istý interval. Tieto bariéry pri zamestnávaní a pohybe na trhu práce znižujú jeho likviditu, a bránia tak v rýchlejšom zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Druhý problém ukazuje, že systém sociálneho zabezpečenia je z hľadiska znižovania nezamestnanosti nastavený presne opačne, ako by mal byť. Rodiny, ktoré majú právo na dávku v hmotnej núdzi, majú príliš veľké marginálne zdanenie oproti rodinám, ktoré majú príjem omnoho väčší. Rodiny, ktoré majú príjem “blízko” za hranicou práva na dávku v hmotnej núdzi, majú zase veľmi nízku rentabilitu práce. Teda rodina, ktorej príjmy sú omnoho vyššie ako hranica straty nároku na dávku v hmotnej núdzi, má väčšiu motiváciu zvýšiť si príjem ako rodina, ktorá na túto dávku nárok má.

Návrh riešenia

Aby bolo možné efektívne a výrazne znižovať dlhodobú nezamestnanosť, treba zmeniť systém sociálneho zabezpečenia tak, aby motivoval zamestnať sa práve ľudí s nízkou kvalifikáciou. Nevyhnutným predpokladom na zmeny v sociálnom systéme je permanentné monitorovanie nízkopríjmových a nezamestnaných poberateľov sociálnych dávok, aby bolo možné upravovať parametre sociálneho systému a nastavovať motivačné prvky pre najpočetnejšie skupiny poberateľov dávok. Tento monitoring by mal byť v kompetencii Sociálnej poisťovne a mal by byť verejne dostupný. Následne by sa dal skúmať vplyv zmien v sociálnom systéme na zamestnanosť a aktivity jednotlivcov smerujúce k zvyšovaniu kvalifikácie a vlastných príjmov. Sociálny systém musí byť dostatočne flexibilný na to, aby vedel stimulovať najpočetnejšie marginalizované skupiny vstúpiť na trh práce pri zohľadnení rozpočtových možností Sociálnej poisťovne. K sprehľadneniu sociálnych dávok by prispelo vytvorenie jednoduchej softvérovej aplikácie – kalkulačky, prostredníctvom ktorej by si záujemcovia mohli jednoducho zistiť alebo overiť, na ktoré dávky majú nárok.

Plné znenie publikácie (v .pdf)