Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Mar 012013
 
 1. Marec 2013

Aktuálne zmeny v oblasti práce na dohodu výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa. Približne rovnaký podiel respondentov (34,4 %) hodnotí dopady nových dohôd ako mierne negatívne. Pozitívne nevníma predmetné zmeny takmer žiadny podnikateľ, v prieskume to bolo menej ako 1 % opýtaných. Neutrálne sa k zmenám podmienok zamestnávania na dohodu stavia 31,3 % podnikateľov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 131 podnikateľov.

Graf 1: Ako ovplyvnili Vaše podnikanie zmeny v odvodoch a pracovných podmienkach pre pracovníkov na dohodu?

Hlavnou príčinou negatívneho postoja podnikateľov sú zvýšené náklady vyplývajúce zo zavedenia plnej výšky odvodov zamestnávateľa na všetky dohody okrem tých, ktoré vykonávajú študenti alebo dôchodcovia. Na zvýšenie nákladov firmy zareagovali zväčša prepúšťaním dohodárov. V podnikoch, ktoré sa zapojili do prieskumu, predstavovali dohodári v minulom roku v priemere 14,56 % celkovej pracovnej sily. Od nového roka ich je len 5,8 %, čo predstavuje pokles o 60,2 %.

V polovici prípadov podniky znižovali počty dohodárov a ich prácu pridelili iným zamestnancom. Vo štvrtine podnikov časť dohodárov prepustili a ich pracovné aktivity zanikli. Čiastočne akceptoval zvýšené náklady pri súčasnom čiastočnom znížení čistých miezd pracovníkov na dohodu každý piaty podnik. Približne 17 % podnikov zachovalo čisté mzdy dohodárov a zvýšené náklady prebrali v plnej miere na seba. Opačne sa zachovalo 15 % podnikov, ktoré pri zachovanej úrovni nákladov práce premietli zvýšené náklady na odvody pracovníkov na dohodu do nižších čistých miezd. Iným spôsobom, napr. prijatím dohodárov na štandardný pracovný úväzok, alebo intenzívnejšou spoluprácou so študentmi, rieši novú situáciu 6 % podnikov.

Graf 2: Ako sa podniky vysporiadali s vyššími nákladmi na zamestnávanie dohodárov?

Pozn: Súčet percent v uvedenom grafe prekračuje hodnotu 100 %, nakoľko v každom podniku mohli aplikovať viaceré z uvedených opatrení.

PAS dlhodobo podporuje postupné približovanie daňovo-odvodových režimov rôznych právnych foriem práce, no v prípade zavedenia odvodov na práce na dohody v minulosti upozorňovala na potrebu ochrany dohodárov s nízkymi príjmami prostredníctvom odpočítateľnej položky na odvody – tak, ako je to stanovené pri brigádnickej práci študentov. Túto možnosť PAS odporúča vláde zvážiť v čo najkratšom čase, vzhľadom na radikálny pokles zamestnancov pracujúcich na dohody a rastúcu nezamestnanosť na Slovensku. Vláda by tým zjednodušila možnosť privyrobenia si pre ľudí s najnižšími príjmami, vytvorila by vhodnejšie podmienky na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce a zároveň by naďalej zamedzila zneužívanie systému dohôd na vyplácanie neúmerných odmien v snahe vyhnúť sa odvodom.

 

Jan 312013
 
 31. Január 2013

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) nesúhlasí so skrátením týždenného pracovného času zamestnancov verejnej správy, ktoré vyplýva z kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi odbormi a vládou SR. Skrátenie pracovného času vypovedá o rezervách v efektívnosti fungovania verejného sektora, ktorých odhaľovanie a odstraňovanie musí byť v čase konsolidácie verejných financií, rastúceho verejného dlhu a neistého ekonomického vývoja v nasledujúcom období absolútnou prioritou vlády. Kratší pracovný čas bez krátenia mzdových výdavkov prakticky znamená zvýšenie miezd dotknutých zamestnancov o 6,7 %. Takéto zvýhodnenie vybranej skupiny zamestnancov je v momentálnej situácii na Slovensku neprijateľné a neodôvodnené. Nielen preto, že v prípade zdravotných sestier, či učiteľov bolo obdobné zvyšovanie platov vládou odmietnuté. Je neprijateľné najmä preto, že uvedené zvýšenie je približne dvojnásobné v porovnaní s očakávaným rastom nominálnych miezd v ekonomike v tomto roku, ktorý sa bude niesť v znamení pretrvávajúcej dlhovej krízy, príjmovej stagnácie zamestnancov v súkromnej sfére a živnostníkov, ako aj rastúcej nezamestnanosti. Podnikateľský sektor, ktorý je najvýznamnejším zdrojom príjmov verejných rozpočtov, preto oprávnene vníma uvedené opatrenie v tomto čase ako necitlivé voči tej časti občanov, ktorá tvorí bohatstvo tejto krajiny.

PAS sa obáva, že skrátenie pracovného času zníži dostupnosť a kvalitu verejných služieb a zároveň vyšle spoločnosti negatívny signál, že vo verejnej správe stačí pracovať menej. Vhodnejším riešením je zachovanie rovnakého rozsahu pracovného času pre súkromných a verejných zamestnancov a pokiaľ vláda trvá na zvýhodnení verejných zamestnancov, môže to dosiahnuť transparentným zvýšením ich miezd za predpokladu prijatia úsporných opatrení v iných oblastiach tak, aby sa nezvýšil deficit verejných financií.  V prípade, ak nie je pre zamestnancov vo verejnej správe dosť práce, tak riešením je redukcia počtu zamestnancov, nie skracovanie pracovných úväzkov.

PAS dlhodobo volá po zvyšovaní efektívnosti vo verejnej správe. Táto potreba je o to urgentnejšia v čase, keď sa vláda rozhodla sanovať verejné financie predovšetkým zvyšovaním svojich príjmov aj cez vyššie dane a odvody, za čo však neponúkla adekvátne zvýšenie kvality verejných služieb. Naopak, dohodou o skrátení týždenného pracovného času zamestnancov verejnej správy dala v skutočnosti najavo, že skvalitňovanie služieb verejného sektora nepatrí medzi jej priority. PAS preto očakáva, že vláda SR prehodnotí svoj postoj v tejto záležitosti a pôjde cestou ďalšieho zlepšovania fungovania verejnej správy prostredníctvom intenzívnejšieho využívania informačnej techniky, automatizáciou procesov a prepájaním a zdieľaním databáz verejných inštitúcií namiesto od reality odtrhnutého zvýhodňovania verejných zamestnancov.

Sep 032012
 
 3. September 2012

Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest, odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest.

OECD od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Nový Zéland či Kanada, kde priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov prekračuje 70 %. Negatívnymi príkladmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko, ale tiež Belgicko s priemernou mierou zamestnanosti pod 60 %. Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Každopádne, dáta OECD za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný pracovný kódex je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.

Preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú Španielsko, Grécko a Portugalsko – krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v EÚ, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám. Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13%-nej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora, je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov napr. pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času. Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenia novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní.

Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľské ho prostredia. Reálne, nie na papieri.

Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS