Dec 082016
 
 8. December 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Nov 152016
 
 15. November 2016

V 3. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt SR medziročne o 3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 3. štvrťroku 2015 o 3,2 % a oproti 2. štvrťroku 2016 o 0,7 %. V bežných cenách sa v 3. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 21,256 miliardy eur. Celková zamestnanosť v 3. kvartáli dosiahla 2,331 milióna osôb, v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 2,4 %. Informuje o tom TASR.

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku podľa očakávaní spomalila na 0,7 % z 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.

Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla o silných 0,6 % medzikvartálne, čím prekonala očakávania NBS. Sú za tým pravdepodobne služby, v rámci ktorých viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v SR aj bez výrazného rastu investičných nákladov a s nimi súvisiaceho HDP.

Zabrzdenie na rast zo začiatku roka

Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku 2016 o 0,7% medzikvartálne. Po minuloštvrťročnom raste o 0,9 % prišla očakávaná korekcia a návrat na rastové tempo zo začiatku roka. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu pred sezónnym očistením spomalilo z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 %.

Mesačné ukazovatele indikujú, že návrat na dynamiku zo začiatku roka môže byť výsledkom slabšieho vývoja exportu a investícií. Pokiaľ ide o export, 3. štvrťrok priniesol podľa mesačných štatistík zahraničného obchodu korekciu vysokej bázy predchádzajúceho štvrťroka (silné júnové preddovolenkové vývozy), myslia si analytici NBS.

Pokles investícií naznačujú slabé tržby stavebníctva v 3. štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by mohla byť rozbehnutá stabilnejším rastovým tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby.

Služby neinvestujú, pritom priberajú nových ľudí

Za rýchlejším rastom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami môže byť na základe mesačných štatistík silný rast v službách. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia ako IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v tomto segmente v SR, na čo nemusí byť potrebný výrazný rast investičných nákladov ani HDP.

Dominancia služieb v rámci rastu zamestnanosti sa prejavovala najmä v období 1995 – 2012. V posledných dvoch štvrťrokoch služby pravdepodobne opäť zvýšili svoj podiel na zamestnanosti v ekonomike. Exportom ovplyvňovaný priemysel mohol naopak zaznamenať miernejší rast zamestnanosti a počet zamestnaných v stavebníctve pravdepodobne nevzrástol vôbec. Aktuálny nowcasting zamestnanosti za celú ekonomiku na 4. štvrťrok hovorí o pokračovaní priaznivého tempa vývoja, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Nov 142016
 
 14. November 2016

September podľa Národnej banky Slovenska potvrdil dobrý vývoj na trhu práce. Septembrová zamestnanosť medziročne narástla o 2,8 %, medzimesačne po očistení o 0,2 %. Nárast v treťom štvrťroku bol medzikvartálne o niečo miernejší ako v predošlom období. Zdrojom rastu je najmä sektor služieb, naopak vôbec nerastie stavebníctvo, vysvetľuje analytik NBS Alexander Karšay.

Rast miezd za tretí štvrťrok ako celok zrýchlil na 3,6 % medziročne. Rastúci dopyt po pracovnej sile sa postupne môže začať viac prejavovať v raste miezd. Jeho zrýchlenie podporuje aj silnejší výber odvodov Sociálnou poisťovňou, píše sa v rýchlom komentári NBS.

Vývoj zamestnanosti a miezd je podľa neho približne v súlade s predpoveďou NBS. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v septembri vzrástla medzimesačným tempom o 0,2 %. Potvrdil sa tak nárast aj za celý tretí štvrťrok. Mesačná štatistika naznačuje zmiernenie rastu zamestnanosti oproti druhému štvrťroku, čo ovplyvnilo najmä zmiernenie v priemysle a čiastočne aj v obchodných činnostiach, zdôrazňuje A. Karšay.

Viac ľudí do služieb

Dopyt po pracovnej sile pramení podľa neho najmä zo sektora služieb. V tomto segmente ekonomiky došlo v treťom štvrťroku pravdepodobne k zrýchleniu rastu. V stavebníctve zatiaľ nie sú dostatočné objemy zákaziek na dosiahnutie trvalého rastu zamestnanosti. Rast zamestnanosti za tretí štvrťrok z hľadiska celej ekonomiky (verejný aj súkromný sektor, ako aj malé a väčšie podniky) by mohol byť na základe nových informácii približne v súlade s predpoveďou NBS.

Rast miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku zrýchlil. Očakávame, že stále sa zvyšujúca zamestnanosť a dopyt po pracovnej sile sa postupne začne viac prejavovať v nominálnom mzdovom vývoji. V treťom štvrťroku tomu navyše mohlo dopomôcť aj zvyšovanie tarifných platov učiteľov.

Najviac zvyšujú platy obchodníci

Akceleráciou podporili rast miezd odvetvia priemyslu a služieb. Naďalej silná približne 5 %- ná dynamika ostala zachovaná v obchodných činnostiach. V stavebníctve naopak došlo k zmierneniu rastu platov, nakoľko tohtoročný objem produkcie zaostáva za silným koncom minulého roka, čo sa odráža aj v mzdovej oblasti.

Volatilita v mzdách v jednotlivých mesiacoch tretieho štvrťroka súvisí najmä s medziročnými rozdielmi v načasovaní dovoleniek. Mierne zrýchlenie medziročnej dynamiky miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku naznačuje, že predpovede NBS by sa mohli naplniť, myslí si Alexander Karšay.

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

 

Okt 122016
 
 12. Október 2016

Minimálna mzda budúci rok stúpne zo súčasných 405 eur na 435 eur. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %.

Vyplýva to z nariadenia rezortu práce, ktoré dnes schválila vláda. Sociálni partneri o výške minimálnej mzdy opakovane rokovali, ale nedohodli sa. V takom prípade sumu navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda v novej výške dosiahne 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento rok je pomer 51 %.

“V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu,” uviedol po nedávnom rokovaní tripartity k tejto téme minister práce Ján Richter (Smer-SD). Informovala o tom TASR.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %. V porovnaní s júlom klesla o 0,01 percentuálneho bodu (p. b.), keďže vtedy predstavovala 9,44 %. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka sa znížila o 1,89 p. b., keďže v auguste 2015 predstavovala 11,32 %.

Niekoľkoročný trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a v súčasnosti Slovensko zaznamenáva historické maximum počtu zamestnaných pracovníkov. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v ôsmom mesiaci tohto roka 256 271 osôb. V porovnaní s júlom 2016 klesol o 189 osôb a medziročne sa znížil o 48 916 osôb, čo je o 16,03 % menej.

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v auguste 10,85 %. V porovnaní s júlom poklesla o 0,11 p. b., medziročne sa znížila o 2,01 p. b.

Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste 294 721 osôb. Medzimesačne sa znížil o 2928 osôb, čo predstavuje pokles o 0,98 %. Medziročne poklesol o 52 250 osôb, čo je o 15,06 % menej.

Pokles miery evidovanej nezamestnanosti bol v auguste zaznamenaný v štyroch krajoch, najvýraznejší bol v Trenčianskom kraji. Najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to 14,53 %.

Na okresnej úrovni sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila v 47 okresoch a v 32 došlo k jej nárastu. Najvyššiu nezamestnanosť mal okres Rimavská Sobota (25,26 %), najnižšiu dosiahla Galanta(3,83 %).

Ku koncu augusta bolo na úradoch práce voľných 39 885 pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast voľných pracovných miest o 1577.

Zamestnanosť v auguste 2016 medziročne vzrástla vo vybraných trhových službách o 7,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,6 %, doprave a skladovaní o 4 %, priemysle o 3,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %, stavebníctve o 1,1 % a v ubytovaní o 0,5 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, počet zamestnaných osôb klesol v auguste v medziročnom porovnaní len vo veľkoobchode o 4,9 % a maloobchode o 1,1 %.

V priemere za osem mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 5,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,3 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, stavebníctve o 1,7 %, ubytovaní o 1,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,9 %. Klesla vo veľkoobchode o 5 %, maloobchode o 1,1 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.
Prečítajte si aj:
Okt 062016
 
 6. Október 2016

Jedným z riešením môžu byť pracovníci z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú Slovensku kultúrne blízke.

Situácia na slovenskom trhu práce sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Dlhodobo vysoký hospodársky rast, príchod investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich firiem výrazne zvýšil dopyt po pracovných silách. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.

 

 Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, hlásia firmy dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Inštitútom INEKO pripravili štúdiu Nová krv pre slovenskú ekonomiku. V prvej časti sa zaoberá možnosťami a potenciálom zamestnávať ľudí zo zahraničia, najmä z nečlenských krajín Európskej únie. Štúdiu  si môžete stiahnuť tu.

Susedia, ale aj Rumuni, Srbi a Ukrajinci

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunska, Bulharska, či Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Byrokracia, čas, objemy

Ako náhrada nedostatočnej ponuky pracovníkov na trhu práce sa ponúkajú občania kandidátskych krajín EÚ, najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných. Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť, píše sa v štúdii.

V posledných rokoch sa preto prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike celkovo oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Nedostatok pracovných síl je však rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.

Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín.

Blíži sa zima

Slovensko navyše začína trpieť nízkym počtom narodených detí a zhoršovaním demografickej štruktúry. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa od roku 2012 zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak začne byť limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. Rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.

Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Návrhy vyplývajúce zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku

  1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ, najmä kandidátskych, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.
  2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb,  priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).
  3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.
  4. Skrátenie doby potrebnej na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných, kvartálne, či mesačné namiesto jednorazového overovania.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

 

 

 

v spolupráci s  

 

 

Partneri projektu: