Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Feb 132017
 
 13. Február 2017

Priemerná mesačná mzda sa najviac zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj v ubytovacích službách.

Na Slovensku v roku 2016 vzrástla zamestnanosť v porovnaní s rokom 2015 najvýraznejšie vo vybraných trhových službách o 6,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 3,8 %, priemysle o 3,6 %, ubytovaní o 1,8 %, stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 1,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,8 % a v maloobchode o 0,8 %.v priemysle stúpla o 2,9 %, priemerná mzda sa zvýšila medziročne o 1,9 %, priemyselné tržby tiež vzrástli, a to o 1,8 %.

Na konci roku 2016 pracovalo v priemysle podľa prieskumov Štatistického úradu takmer 700-tisíc ľudí, v info-komunikačnom priemysle vyše 70-tisíc ľudí. Ďalších vyše 200-tisíc ľudí pracovalo v trhových službách, teda najmä finančníctve, vývoji a centrách zdieľaných služieb.

Zamestnanosť v decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 vzrástla najmä v predaji a oprave motorových vozidiel o 7 %, a vybraných trhových službách o 6,6 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,5 % a v stavebníctve o 0,4 %. Informoval o tom dnes podľa tlačovej agentúry TASR Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná mzda sa zvýšila medziročne v decembri v priemysle o 1,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v decembri 2016 medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 17 % na 1115 eur, ubytovaní o 12 % na 727 eur, vybraných trhových službách o 6,9 % na 966 eur, maloobchode o 6,1 % na 674 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % na 406 eur, veľkoobchode o 4,9 % na 1004 eur, doprave a skladovaní o 4,5 % na 958 eur a v priemysle o 1,9 % na 1065 eur. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 9 % na 1880 eur a v stavebníctve o 3,3 % na 700 eur. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2016 medziročne vzrástla v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,8 %, ubytovaní o 11,8 %, vybraných trhových službách o 6,7 %, maloobchode o 5,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, veľkoobchode o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,3 % a v priemysle o 1,7 %. Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 9,2 % a v stavebníctve o 3,5 %.

V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 % na 942 eur, ubytovaní o 6,3 % na 673 eur, veľkoobchode o 5,8 % na 879 eur, vybraných trhových službách o 5,1 % na 869 eur, maloobchode o 5,1 % na 635 eur, doprave a skladovaní o 5 % na 856 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 % na 395 eur, priemysle o 3,1 % na 995 eur a v stavebníctve o 3 % na 651 eur. Klesla len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 % na 1747 eur.

Reálna mesačná mzda v roku 2016 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,7 %, ubytovaní o 6,8 %, veľkoobchode o 6,3 %, vybraných trhových službách a v maloobchode zhodne o 5,6 %, doprave a skladovaní o 5,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,7 %, priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 3,5 %. Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,6 %.

Tržby v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v priemysle o 1,8 %

Tržby za vlastné výkony a tovar v decembri 2016 medzimesačne vzrástli v informačných a komunikačných činnostiach o 3,3 %, priemysle o 1,8 %, vybraných trhových službách o 0,8 % a v doprave a skladovaní o 0,1 %. Klesli v stavebníctve o 3,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tržby v priemysle v decembri 2016 medziročne vzrástli o 3,8 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 17,8 %, priemyselnej výrobe o 1,1 % a pokles v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 6,8 % a v ťažbe a dobývaní o 1,5 %. V stavebníctve tržby naďalej medziročne klesali, v porovnaní s decembrom 2015 sa znížili o 17,4 %.

Celkové tržby v priemysle sa od začiatku roka 2016 medziročne zvýšili o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 7,6 %, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 5,2 %, priemyselnej výrobe o 3,6 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 5,3 %. Tržby stavebných subjektov sa znížili o 13,6 %.

Prečítajte si aj:

Výroba áut aj vlani prekonávala rekordy. Z troch závodov na Slovensku vyšlo viac ako milión áut.

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Dec 082016
 
 8. December 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Nov 152016
 
 15. November 2016

V 3. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt SR medziročne o 3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 3. štvrťroku 2015 o 3,2 % a oproti 2. štvrťroku 2016 o 0,7 %. V bežných cenách sa v 3. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 21,256 miliardy eur. Celková zamestnanosť v 3. kvartáli dosiahla 2,331 milióna osôb, v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 2,4 %. Informuje o tom TASR.

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku podľa očakávaní spomalila na 0,7 % z 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.

Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla o silných 0,6 % medzikvartálne, čím prekonala očakávania NBS. Sú za tým pravdepodobne služby, v rámci ktorých viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v SR aj bez výrazného rastu investičných nákladov a s nimi súvisiaceho HDP.

Zabrzdenie na rast zo začiatku roka

Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku 2016 o 0,7% medzikvartálne. Po minuloštvrťročnom raste o 0,9 % prišla očakávaná korekcia a návrat na rastové tempo zo začiatku roka. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu pred sezónnym očistením spomalilo z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 %.

Mesačné ukazovatele indikujú, že návrat na dynamiku zo začiatku roka môže byť výsledkom slabšieho vývoja exportu a investícií. Pokiaľ ide o export, 3. štvrťrok priniesol podľa mesačných štatistík zahraničného obchodu korekciu vysokej bázy predchádzajúceho štvrťroka (silné júnové preddovolenkové vývozy), myslia si analytici NBS.

Pokles investícií naznačujú slabé tržby stavebníctva v 3. štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by mohla byť rozbehnutá stabilnejším rastovým tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby.

Služby neinvestujú, pritom priberajú nových ľudí

Za rýchlejším rastom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami môže byť na základe mesačných štatistík silný rast v službách. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia ako IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v tomto segmente v SR, na čo nemusí byť potrebný výrazný rast investičných nákladov ani HDP.

Dominancia služieb v rámci rastu zamestnanosti sa prejavovala najmä v období 1995 – 2012. V posledných dvoch štvrťrokoch služby pravdepodobne opäť zvýšili svoj podiel na zamestnanosti v ekonomike. Exportom ovplyvňovaný priemysel mohol naopak zaznamenať miernejší rast zamestnanosti a počet zamestnaných v stavebníctve pravdepodobne nevzrástol vôbec. Aktuálny nowcasting zamestnanosti za celú ekonomiku na 4. štvrťrok hovorí o pokračovaní priaznivého tempa vývoja, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Nov 142016
 
 14. November 2016

September podľa Národnej banky Slovenska potvrdil dobrý vývoj na trhu práce. Septembrová zamestnanosť medziročne narástla o 2,8 %, medzimesačne po očistení o 0,2 %. Nárast v treťom štvrťroku bol medzikvartálne o niečo miernejší ako v predošlom období. Zdrojom rastu je najmä sektor služieb, naopak vôbec nerastie stavebníctvo, vysvetľuje analytik NBS Alexander Karšay.

Rast miezd za tretí štvrťrok ako celok zrýchlil na 3,6 % medziročne. Rastúci dopyt po pracovnej sile sa postupne môže začať viac prejavovať v raste miezd. Jeho zrýchlenie podporuje aj silnejší výber odvodov Sociálnou poisťovňou, píše sa v rýchlom komentári NBS.

Vývoj zamestnanosti a miezd je podľa neho približne v súlade s predpoveďou NBS. Zamestnanosť za vybrané odvetvia v septembri vzrástla medzimesačným tempom o 0,2 %. Potvrdil sa tak nárast aj za celý tretí štvrťrok. Mesačná štatistika naznačuje zmiernenie rastu zamestnanosti oproti druhému štvrťroku, čo ovplyvnilo najmä zmiernenie v priemysle a čiastočne aj v obchodných činnostiach, zdôrazňuje A. Karšay.

Viac ľudí do služieb

Dopyt po pracovnej sile pramení podľa neho najmä zo sektora služieb. V tomto segmente ekonomiky došlo v treťom štvrťroku pravdepodobne k zrýchleniu rastu. V stavebníctve zatiaľ nie sú dostatočné objemy zákaziek na dosiahnutie trvalého rastu zamestnanosti. Rast zamestnanosti za tretí štvrťrok z hľadiska celej ekonomiky (verejný aj súkromný sektor, ako aj malé a väčšie podniky) by mohol byť na základe nových informácii približne v súlade s predpoveďou NBS.

Rast miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku zrýchlil. Očakávame, že stále sa zvyšujúca zamestnanosť a dopyt po pracovnej sile sa postupne začne viac prejavovať v nominálnom mzdovom vývoji. V treťom štvrťroku tomu navyše mohlo dopomôcť aj zvyšovanie tarifných platov učiteľov.

Najviac zvyšujú platy obchodníci

Akceleráciou podporili rast miezd odvetvia priemyslu a služieb. Naďalej silná približne 5 %- ná dynamika ostala zachovaná v obchodných činnostiach. V stavebníctve naopak došlo k zmierneniu rastu platov, nakoľko tohtoročný objem produkcie zaostáva za silným koncom minulého roka, čo sa odráža aj v mzdovej oblasti.

Volatilita v mzdách v jednotlivých mesiacoch tretieho štvrťroka súvisí najmä s medziročnými rozdielmi v načasovaní dovoleniek. Mierne zrýchlenie medziročnej dynamiky miezd za vybrané odvetvia v treťom štvrťroku naznačuje, že predpovede NBS by sa mohli naplniť, myslí si Alexander Karšay.

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra