jún 222016
 
 22. júna 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

apr 082016
 
 8. apríla 2016

Lákadlom pre podnikateľov je anonymné vlastníctvo, stabilita právneho systému a nízke dane.

Podnikateľská aliancia Slovenska oceňuje diskusiu o dokumentoch panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako Panama Papers. Je dôležité povedať, že protiprávne ukladanie nezdanených ziskov a prepieranie peňazí cez daňové raje je v rozpore s podnikateľskou etikou. Ide o porušovanie zákona a žiadny poctivý podnikateľ by sa nema k takýmto praktikám uchýliť.

Ešte viac odsúdeniahodné je, ak takto postupujú politici, ktorí ukrývajú svoje nelegálne príjmy pred voličmi, aby si zabezpečili ich hlasy aj v budúcnosti. Tieto financie navyše zvyčajne pochádzajú z trestnej činnosti, najmä korupcie a klientelizmu a teda sú ukradnuté občanom a daňovým poplatníkom.

Dôvodom otvárania spoločností a ukladania financií v krajinách ako je Panama, Seychely alebo rôzne britské územia však často bývajú aj iné dôvody, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Je to najmä anonymné vlastníctvo spoločností, dlhoročná stabilita a spoľahlivosť právneho systému, ako aj nízke, prípadne nulové majetkové dane a extrémne nízka byrokracia v týchto krajinách.

Najmä podnikatelia v stredo- a východoeurópskych krajinách sa často musia obávať vplyvu organizovaného zločinu, ktorý pátra po úspešných podnikateľoch a usiluje sa na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov. Polícia často nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu, objavujú sa dokonca náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje alebo aspoň jeho aktivity trpí. Podobne sa objavujú náznaky prepojenia zločincov s politickými špičkami na regionálnej či celoštátnej úrovni, hovorí P. Kremský.

Mnoho podnikateľov sa preto rozhodlo virtuálne preniesť svoje podnikanie do daňových rajov, aby zabránilo svojej vystopovateľnosti na Slovensku a následnému vydieraniu, útokom na svoju rodinu, zdravie a život. Ich hádzanie do jedného vreca s daňovými podvodníkmi a schránkovými firmami, tunelujúcimi štát, ktoré sa rozmohlo po zverejnení Panama Papers, je preto povrchné a nespravodlivé.

Môže viesť len k tomu, že takíto podnikatelia zo Slovenska definitívne odídu. Bola by to škoda najmä v prípade inovatívnych a technologických firiem, ktoré by mohli dlhé roky podporovať rast ekonomiky, vytvárať pracovné miesta a živiť rozvoj krajiny, myslí si Kremský.

Slovensko by si malo zo spomínanej kauzy vziať príklad v tom, že podnikanie potrebuje jednoduchú a stabilnú legislatívu, prehľadný daňový systém, transparentnosť vlastníckych vzťahov, fungujúce súdnictvo a hlavne silnú ochranu podnikateľov pred ekonomickou kriminalitou vrátane mafiánov s bielymi goliermi. Samozrejmosťou je zabrániť firmám s nejasnými vlastníkmi v obchodovaní so štátom a verejnými objednávateľmi.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

mar 242016
 
 24. marca 2016

Rozhovor s viceprezidentom PAS Petrom Serinom v TRENDe ide na kosť. Otvára témy, o ktorých sa v justícii často mlčí, pretože k nim málokto vie niečo múdre povedať. 

Pokiaľ politici, ktorí dostali vo voľbách od ľudí mandát, nezačnú riešiť korupciu, zlú vymožiteľnosť práva a nefungujúcu štátnu správu, nastanú na Slovensku ešte horšie časy, predpovedá advokát a viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.

Najväčší problém pre podnikateľov je dlhodobo fakt, že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Zlepšuje sa to alebo zhoršuje?

Z našich prieskumov medzi podnikateľmi, ktorí hodnotia legislatívu, vychádza, že ide o jeden z piatich hlavných problémov podnikania. Rozhodne sa situácia nezlepšuje, práve naopak. Podnikatelia majú čoraz väčšiu skepsu, že sa to niekedy zmení.

Prečo?

Nejde len o samotné exekučné konanie či pomalé rozhodovanie súdov, ale o celkový pocit, že právo nefunguje. Schopnosť domôcť sa svojich práv, ktoré mi zaručuje zákon, je čoraz menšia. Naopak, niektorí „podnikatelia“, jednotlivé osoby sú schopní presadiť sa všade. Nezáleží pritom na kvalite poskytovaných služieb a produktov, ale na iných vplyvoch.

Akých, môžete byť konkrétnejší?

Mal som klienta, ktorý po vláde Mikuláša Dzurindu a nástupe novej hovoril, že dovtedy sa v stavebníctve dávalo pri verejných tendroch desať percent a teraz pod tridsať nikto nepohne ani prstom. Nemôžem povedať, že konkrétna strana vypaľuje podnikateľov. Mám však pocit, že vymožiteľnosť práva súvisí s politikou a tým, kto je pri moci. Každá z garnitúr niečo žiadala, otázka je, či je to ešte z hľadiska podnikania akceptovateľné.

Viac si prečítate tu:

Korupcia Slovákom neprekáža, kým neprekročí únosnú mieru

 

mar 082016
 
 8. marca 2016

Zlepšenie môžu priniesť reformy najmä v oblasti justície, daní a odvodov, či byrokracie.

Index podnikateľského prostredia na Slovensku klesá už približne desať rokov, zhruba od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2006. Jedinou výnimkou bolo malé zlepšenie počas jediného štvrťroka po nástupe proreformnej vlády Ivety Radičovej v roku 2010.

Zlepšenie podnikateľského prostredia si vyžaduje výrazné reformy najmä v oblasti súdnictva, daní a odvodov, tvorby a uplatňovania zákonov, či potláčania byrokracie a korupcie vo verejnej správe. Podnikateľská aliancia Slovenska svoje požiadavky zverejnila v januári, podporilo ich viacero politických strán.

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom v poslednom štvrťroku najviac prekážali slabá vymáhateľnosť práva a nerovnosť pred zákonom, najmä v prípade investičných stimulov a eurofondov. Pre novú vládu to môže byť jednoduchý návod, ako čo najrýchlejšie zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť výkon ekonomiky a vytvoriť nové pracovné miesta.

Index podnikateľského prostredia zostavuje PAS na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi a hodnotiaceho modelu. Podnikatelia posudzujú zlepšenie alebo zhoršenie v jednotlivých oblastiach oproti minulému štvrťroku.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Investičné stimuly skôr zhoršujú podnikateľské prostredie, ak sa udeľujú neprehľadne, účelovo a neférovo

mar 022016
 
 2. marca 2016

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, teda vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku sa podľa vlastného hodnotenia podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Inak to podľa nich nebolo ani v poslednom štvrťroku 2015. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už len 56 bodov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,52 percenta.

Hlavnými dôvodmi negatívneho hodnotenia podnikateľov bolo veľké množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov, pričom súčasne sťažuje podnikanie hlavne malým domácim podnikom. IPP na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V hodnotení jednotlivých položiek Indexu podnikateľského prostredia si za posledný štvrťrok vlaňajška pripísala najväčší pokles „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Hoci táto oblasť prešla za posledný rok a pol viacerými zmenami, tie sa z pohľadu podnikateľov neprejavili na riešení bežných problémov, s ktorými sa v justícii stretávajú.

Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory, či procesné chyby často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, či doťahovanie sa medzi predsedkyňou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.

V poradí druhou položkou s najhorším hodnotením bolo v tesnom závese „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne.

Okrem investičných stimulov, či daňových prázdnin pre vybrané podniky vadia podnikateľom aj niektoré zákony či opatrenia, šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prečítajte si aj: Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

„Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov“ bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP, k čomu dopomohlo veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie.

Dobrou ukážkou tohto problému, na ktorý poukázali aj sami podnikatelia je zákon o verejnom obstarávaní. Ten bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo. Podnikatelia sa sťažujú, že účasť na verejnom obstarávaní je už aj tak dosť zložitá a neustále sa meniaca legislatíva im to ešte viac sťažuje.

Okrem toho býva často najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov, v komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Príkladom takéhoto zákona je novela zákona o DPH, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Z komplikovane formulovaného zákona majú problém určiť, či sa ich táto možnosť dotýka alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.

Prečítajte si aj: Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

Za tento štvrťrok podnikatelia okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia pozitívne hodnotili aj položky cenová stabilita, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ktorú podporuje aj veľmi nízka cena ropy, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kde boli v poslednom štvrťroku otvorené úseky Jánovce – Jablonov na D1 a Pstruša – Kriváň na R2, či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 58. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.