Mar 292017
 
 29. Marec 2017

Uplatneniu ľudí bez práce na trhu bráni slabé vzdelanie, neefektívna podpora regiónov, či bariéry podnikania, vyplýva z analýzy PAS.

Podnikateľská aliancia Slovenska ponúka na základe svojej štúdie desať odporúčaní, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou a podporiť zamestnanie dlhodobo nezamestna(teľ)ných.

Nezamestnanosť na Slovensku v minulých rokoch pomerne rýchlo klesala. Vo februári tohto roka sa miera evidovanej nezamestnanosti dostala podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) už na 8,39 %. Medziročne klesla o 1,70 p. b.

Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 228 665 osôb. Medziročne to je o 45 537  osôb menej. Celkovo bolo na Slovensku 267 219 uchádzačov o zamestnanie, medziročne o 58 856 osôb menej.

Na druhej strane eviduje UPSVAR vyše 48 500 voľných pracovných miest, portál profesia.sk inzeruje vyše 14-tisíc pracovných ponúk. Mnohí zamestnávatelia zúfalo hľadajú nových pracovníkov, aby mohli rozširovať výrobu, namiesto stoviek sa im však darí nájsť často len niekoľko jednotlivcov.

Napriek vyše 200-tisíc ľuďom, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, sa tieto miesta nedarí zaplniť. Analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorej autorom je Jozef Hajko našla niekoľko dôvodov, ktoré k tomu vedú.

Problémom Slovenska je v prvom rade obrovská dlhodobá nezamestnanosť, slabá rekvalifikácia nezamestnaných, neefektívne vzdelávanie, ale aj nefunkčná podpora rozvoja regiónov a neadresné, nesystémové poskytovanie investičnej pomoci.

Voľné pracovné sily sú teda v iných regiónoch, ako ponuky práce, nie sú dosť vzdelané a schopné zvládnuť ponúkanú prácu. Miestni podnikatelia či investori z iných regiónov nie sú navyše efektívne motivovaní priniesť prácu do regiónov, kde sú voľné pracovné sily.

Štatistiky nezamestnanosti sú navyše nepresné, nezahŕňajú napríklad niektoré odlúčené skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity. To by mohlo počet nezamestnaných zvýšiť o ďalších zhruba sto tisíc ľudí.

Aj to sú dôvody, prečo je nezamestnanosť v Slovenskej republike stále vyššia ako v susedných štátoch. Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti Slovensko dokonca zaraďuje medzi najviac postihnuté štáty Európskej únie. Ak k tomu pripočítame nedostatočne zmapovanú situáciu v uzavretých rómskych komunitách, nezamestnanosť môže byť ešte vážnejším problémom, ako ukazujú oficiálne merania.

 PAS víta opatrenia vlády a jej úsilie ďalej znižovať mieru nezamestnanosti. Na druhej strane však treba konštatovať, že existujú štrukturálne príčiny vysokej a dlhodobej nezamestnanosti, ktoré bránia jej ďalšiemu reálnemu poklesu.

Slovensko má napríklad nevhodnú štruktúru škôl, lebo dosiahnuté vzdelanie absolventov nezodpovedá potrebám trhu práce. Pomer ponuky a dopytu na trhu práce sa v jednotlivých regiónoch výrazne líšia od západu na východ.

Osobitný problém je nízka zamestnanosť rómskych obyvateľov, z ktorých mnohí ani nie sú zahrnutí v štatistike nezamestnaných. Zamestnávateľom zväzuje ruky vysoké odvodové zaťaženie, rigidný Zákonník práce a rýchlo rastúca minimálna mzda.

Doterajšia aktívna politika trhu práce je málo účinná hlavne pri podpore zamestnávania rizikových skupín a dlhodobo nezamestnaných. Vláda slabo reaguje na potreby trhu práce a nedostatočne pripravuje nezamestnaných na obsadenie pracovných príležitostí.

Na znižovanie regionálnej nezamestnanosti sa má zameriavať investičná pomoc pre firmy, no tá tomuto účelu neslúži. Otázny je aj prínos najnovšej formy pomoci najmenej rozvinutým okresom, keďže jej zameranie je odlišné od potrieb podnikov.

 Po vypracovaní analýzy PAS navrhuje desatoro opatrení na znižovanie nezamestnanosti:

  • vypracovať lepšiu metodiku na meranie miery nezamestnanosti
  • využívať najefektívnejšie opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a pravidelne ich vyhodnocovať
  • odbremeniť najnižšie zárobky odpočítateľnými položkami zo sociálnych odvodov, zrušiť alebo aspoň odstupňovať minimálnu mzdu podľa regiónov a veku zamestnancov
  • predstaviť zásadnú reformu vzdelávacieho systému
  • zrušiť štátnu investičnú pomoc prípadne ju udeľovať súťažnou formou a s dôrazom na efektívnosť
  • vytvárať lepšie podmienky na podnikanie v regiónoch
  • prijímať opatrenia, ktoré skvalitňujú podnikateľské prostredie
  • venovať pozornosť podpore malým a stredným podnikom a osobitne živnostníkom
  • poskytnúť samosprávam viac financií a kompetencií, pre prácu s rómskymi komunitami
  • budovať na Slovensku znalostnú ekonomiku.
Okt 162007
 
 16. Október 2007

Sociálny systém na Slovensku zohľadňuje mieru solidarity rešpektovanú verejnosťou. Pri presadzovaní zmien v sociálnom systéme treba brať do úvahy všetky rozhodujúce vplyvy, vrátane verejnej mienky a politickej situácie. Záujmom všetkých prispievateľov by malo byť, aby sociálny systém fungoval efektívne – aby sa pomoc v primeranej výške dostala len k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Úsilie vynaložené na zefektívnenie systému musí rešpektovať reálne podmienky.

Na Slovensku doteraz nebola vypracovaná analýza efektívnosti sociálneho systému. Nevieme presne povedať, kde sú rezervy, ktoré by mohli viesť k adresnejšiemu poskytovaniu sociálnej pomoci a prípadne aj k nižším odvodovým sadzbám. Dostupné analýzy síce formulujú desiatky odporúčaní, ktorých realizácia by zvýšila efektívnosť systému, no nedefinujú bariéry na implementáciu týchto odporúčaní. Cieľom tejto analýzy bolo na základe dostupných informácií vypracovať zoznam kľúčových opatrení na zvýšenie efektívnosti sociálneho systému a identifikovať prekážky, ktoré implementácii opatrení bránia.

Návrh 10 + 1 opatrení vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska v rámci nepravidelnej aktivity na rok 2007 Otvorená stratégia optimalizácie sociálneho systému. Po preštudovaní dostupných podkladov od rôznych autorov bol zostavený zoznam obsahujúci viac ako tri desiatky konkrétnych odporúčaní na zlepšenie sociálneho systému. Odporúčania následne posúdila Výkonná rada PAS a identifikovala také, ktoré môžu mať najpriaznivejší vplyv na zefektívnenie sociálneho systému. Pritom brala do úvahy dopad na podnikateľské prostredie.

Do TOP 10 sa dostali opatrenia s najvyššou prioritou z hľadiska dôležitosti a realizovateľnosti. Pri každom sú zmapované najväčšie bariéry brániace ich realizovaniu. Jedenáste opatrenie sumarizuje výsledky analýzy vplyvu výdavkovej strany sociálneho systému na motiváciu pracovať.

PAS odporúča vláde zaoberať sa konkrétnymi návrhmi. Dôsledkom realizovania opatrení by bolo zefektívnenie systému, čo by umožnilo pristúpiť k zníženiu vysokého odvodového zaťaženia. Slovensko by malo využiť práve obdobie silného hospodárskeho rastu a riešiť problémy, keď je na to relatívny dostatok zdrojov a ochota obyvateľov.

PAS nevolá po nezodpovednom znižovaní sadzieb, ktoré by vyvolalo nedostatok zdrojov a nestabilitu systému. Ponúka návrhy na riešenia, ktoré umožnia reálne uvažovať o zmene na príjmovej časti systému. Keďže podnikatelia vnímajú komplikovanosť a vysokú finančnú náročnosť odvodového systému ako jednu z najvážnejších bariér na skvalitňovanie podnikateľského prostredia, prisudzujú riešeniu tejto otázky veľkú váhu. Práve ďalšie zlepšenie podmienok na podnikanie by Slovensku pomohlo riešiť problémy s vysokou nezamestnanosťou a umožnilo by obyvateľom krajiny rýchlejšie dobiehať životnú úroveň vyspelých partnerov z Európskej únie.

 

VYHODNOTENIE OPATRENÍ

Pri posudzovaní opatrení vedúcich k efektívnejšiemu sociálnemu systému vzala PAS do úvahy vlastné doteraz spracované materiály a dostupné externé materiály z rokov 2004 až 2007. Napokon definovala 32 konkrétnych opatrení, ktorých zoznam je uvedený v prílohe. Z nich na základe dôležitosti a realizovateľnosti vybrala desať najdôležitejších. Ich zoznam je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

TOP 10

Por. Opatrenie

Ohodnotenie (max. 20 bodov)

Časový horizont (roky)

1. Pri možnosti znižovania daňovo-odvodového zaťaženia uprednostniť znižovanie odvodového zaťaženia

17,75

1

2. Zaviesť daňovo-sociálne účty, na ktorých by finančný úrad evidoval inkasované dane a odvody a cez ktoré by sa vyplácali všetky typy peňažných sociálnych dávok

16,50

3

3. Predkladať jedno ročné spoločné daňovo-odvodové priznanie fyzických osôb

16,25

2

4. Zjednotiť vymeriavacie základy na výpočet odvodov zamestnancov a živnostníkov

16,00

2,25

5. Povinne poskytovať záväzné a úplné informácie o aktuálnom odvodovom systéme na jedinom mieste, alebo aj e-mailom, ak podnikatelia o to prejavia záujem

15,75

1,5

6. Kľúčové parametre daňovo-odvodového systému (sadzby, limity vymeriavacieho základu) meniť len raz ročne a v rovnakom termíne (napríklad k 1. júlu)

15,75

1,75

7. Rozšíriť platenie odvodov podľa jednotného režimu na všetky príjmy fyzických osôb a primerane znížiť sadzby

15,50

2,5

8. Zefektívniť fungovanie I. piliera dôchodkového poistenia tak, aby bol udržateľný

14,75

2,5

9. Poistenie nad rámec definovanej základnej zdravotnej starostlivosti zmeniť na povinné komerčné poistenie

14,75

4

10. Zdobrovoľniť druhý pilier dôchodkového poistenia pre sporiteľov s nadpriemerným príjmom (premeniť ho na dobrovoľné komerčné sporenie)

14,75

12,5

 

Ak by sa bralo do úvahy čiastkové kritérium dôležitosti, z TOP 10 by boli najdôležitejšie tieto tri opatrenia:
- Poistenie nad rámec definovanej základnej zdravotnej starostlivosti zmeniť na povinné komerčné poistenie
- Zdobrovoľniť druhý pilier dôchodkového poistenia pre sporiteľov s nadpriemerným príjmom (premeniť ho na dobrovoľné komerčné sporenie)
- Pri možnosti znižovania daňovo-odvodového zaťaženia uprednostniť znižovanie odvodového zaťaženia.

Ak by sa bralo do úvahy čiastkové kritérium realizovateľnosti, z TOP 10 by boli najjednoduchšie realizovateľné tieto tri opatrenia:
- Pri možnosti znižovania daňovo-odvodového zaťaženia uprednostniť znižovanie odvodového zaťaženia
- Rozšíriť platenie odvodov podľa jednotného režimu na všetky príjmy fyzických osôb a primerane znížiť sadzby
- Kľúčové parametre daňovo-odvodového systému (sadzby, limity vymeriavacieho základu) meniť len raz ročne a v rovnakom termíne (napríklad k 1. júlu).

Čiastkové kritérium realizovateľnosti súvisí s bariérami, ktoré sa stavajú do cesty pri prijímaní opatrení. Do úvahy sa brali hroziace prekážky zo strany politickej priechodnosti, technickej realizovateľnosti, legislatívnej náročnosti, lobistických tlakov zainteresovaných skupín a ďalšie.

PAS odhadla časový horizont realizovania jednotlivých opatrení. Niektoré z nich možno realizovať pomerne rýchlo, drvivú väčšinu ešte v priebehu funkčného obdobia súčasnej vlády. Prijatie jedného z nich (zdobrovoľniť druhý pilier dôchodkového poistenia pre sporiteľov s nadpriemerným príjmom) presahuje nielen funkčné obdobie súčasnej vlády, ale aj dve ďalšie. Tri najrýchlejšie realizovateľné opatrenia z TOP 10 sú:
- Pri možnosti znižovania daňovo-odvodového zaťaženia uprednostniť znižovanie odvodového zaťaženia
- Zjednotiť vymeriavacie základy na výpočet odvodov zamestnancov a živnostníkov
- Kľúčové parametre daňovo-odvodového systému (sadzby, limity vymeriavacieho základu) meniť len raz ročne a v rovnakom termíne (napríklad k 1. júlu).

K desiatke najdôležitejších opatrení pripojila PAS jedenáste, ktoré sumarizuje výsledky čiastkovej analýzy vplyvu výdavkovej časti sociálneho systému na motiváciu pracovať. Parametre sociálneho systému by sa mali upraviť tak, aby sa odstránil negatívny vplyv na motiváciu pracovať. Aby bolo možné efektívne a výrazne znižovať dlhodobú nezamestnanosť, treba zmeniť systém sociálneho zabezpečenia tak, aby motivoval zamestnať sa najmä ľudí s nízkou kvalifikáciou.

Prílohy:

Analýza 10+1 opatrení na optimalizáciu sociálneho systému na Slovensku (opis opatrení)

Vyhodnotenie opatrení

Tlačová správa

 

Realizáciu projektu finančne podporili:

 

Júl 152007
 
 15. Júl 2007

Systém sociálneho zabezpečenia sa v súčasnosti skladá z približne 70 rozličných sociálnych platieb. Na niektoré dávky stráca občan nárok vtedy, keď jeho príjem spolu s príjmom osôb, ktoré sa s ním posudzujú, dosiahne istú úroveň (napríklad minimálnu mzdu, životné minimum rodiny), výška iných dávok sa postupne znižuje s rastúcim príjmom rodiny (napríklad o 75 % príjmov rodiny), kým na niektoré dávky majú rodiny nárok bez ohľadu na príjem.

Táto koncepcia vyplácania štátnych dávok a príspevkov spôsobuje, že niektorým osobám sa neoplatí pracovať alebo zvyšovať si kvalifikáciu. Spolu s dávkami by dostali len o pár korún viac, ktoré vôbec neodrážajú ich vykonanú prácu, prípadne by dostali ešte menej, ako keby vôbec nepracovali.

Analýza PAS sa zamerala na zmapovanie vplyvu sociálneho systému na motiváciu pracovať v 10 typoch rodín. Pri každej rodine uvádza výšku sociálnych dávok, na ktoré má rodina nárok a tiež rentabilitu práce zarábajúcich osôb, ktorá vyjadruje o koľko percent z hrubej mzdy si rodina prilepšila oproti tomu keby ani jeden živiteľ nepracoval (čiže rodina by poberala len sociálne dávky).

Problémy súčasného systému

• problém 1 – Skoky v celkovej výške dávok

Mnoho dôležitých dávok patrí do kategórie, kde výška dávky klesne na nulu odrazu po presiahnutí stanoveného príjmu. Pokiaľ hrubé príjmy rodiny prekročia hranicu na vyplácanie dávky, rodina právo na túto dávku stratí a jej celkové príjmy môžu klesnúť aj o niekoľko tisíc korún. Tento problém demotivuje zamestnať sa za hrubú mzdu, ktorá je “blízko” nad hranicou nároku na dávku. Najväčší skok v celkových príjmoch rodiny nastáva, keď hrubé príjmy prekročia životné minimum danej rodiny. Pre rodinu s dvomi rodičmi a dvomi deťmi, ktoré navštevujú strednú školu, je to pokles až o 4 223 Sk, pokiaľ jeden rodič nepracuje a druhý si zvýši hrubú mzdu z 13 389 Sk na 13 390 Sk.

• problém 2 – Nízka rentabilita práce pre bezdetné rodiny s malými príjmami

Ak má rodina také hrubé príjmy, že má nárok na dávku v hmotnej núdzi, za každú zarobenú korunu jej klesne výška dávky o 75 halierov (ak zarábajúca osoba neplatí odvody) alebo o 78 halierov (ak platí odvody). Z hrubej mzdy tak rodina skutočne dostane len 25 %, respektíve 22 %.

Keď žije jednotlivec sám, bez detí a vykonáva aktivačné práce, ak nezarobí ani korunu, dostane od štátu 5 090 Sk. Ak pracuje na dohodu a zarobí životné minimum, teda 5 130 Sk, stratí právo na všetky dávky. Potom sú jeho celkové príjmy sú 5 130 Sk. Naproti tomu, keby nepracoval, pohorší si len o 40 Sk. Z jeho hrubej mzdy je to len o 0,8 %.

• problém 3 – Nízka motivácia pre rodiny s deťmi zarábať od polovice minimálnej mzdy po priemernú mzdu

Ak aspoň jeden rodič zarobí polovicu minimálnej mzdy, rodina dostane za každé dieťa 555 Sk. To znamená, že ak je príjem každého živiteľa menší ako polovica minimálnej mzdy, rodina nedostáva žiadne bonusy. V dôsledku veľkých skokov a vysokého zdaňovania začne rentabilita práce klesať od príjmu na úrovni polovice minimálnej mzdy. Rastúcu tendenciu získa, až keď rodina prestane byť v hmotnej núdzi. Vyplácanie daňového bonusu bolo myslené dobre, malo motivovať ľudí zarábať aspoň polovicu minimálnej mzdy. Nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí majú deti, však motivuje zarábať práve polovicu minimálnej mzdy.

• problém 4 – Komplikovanosť systému

Len hlavné dávky, ktoré majú najväčší vplyv na celkové príjmy rodiny, sa delia do štyroch kategórií podľa pravidiel nároku a vyplácania. Mnoho dávok je na seba naviazaných – nárok na jednu je podmienený neuplatnením nároku na inú; výška dávky sa určuje ako minimum z iných dávok; niektoré dávky závisia od čistej mzdy, iné od hrubej.

Súčasný systém je taký komplikovaný, že bežný človek sa v ňom len ťažko zorientuje. Pokiaľ je dlhodobo nezamestnaný alebo zamestnaný za nízku mzdu a žije prevažne z dávok, len s veľkými problémami vie zistiť, či a koľko sa mu najviac oplatí zarábať. Nemá tak motiváciu zvýšiť si príjem, keďže nemá istotu, čo mu táto zmena prinesie.

Dôsledky

Súčasný systém trpí dvomi najvážnejšími nedostatkami: a) motivuje ľudí zarábať len v niektorých príjmových skupinách, b) viac motivuje zvýšiť si príjem ľudí, ktorí majú už teraz vysoký príjem, ako ľudí s nízkym príjmom, čím sa prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Prvý problém spôsobuje, že ľudia s nízkou kvalifikáciou, ktorí navyše tvoria väčšinu dlhodobo nezamestnaných, majú veľmi malú motiváciu zvýšiť si príjem, prípadne sa vôbec zamestnať. Osoby, ktoré už sú zamestnané, súčasný systém motivuje zvýšiť si príjem len za istých podmienok, len v niektorých príjmových skupinách a len o istý interval. Tieto bariéry pri zamestnávaní a pohybe na trhu práce znižujú jeho likviditu, a bránia tak v rýchlejšom zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Druhý problém ukazuje, že systém sociálneho zabezpečenia je z hľadiska znižovania nezamestnanosti nastavený presne opačne, ako by mal byť. Rodiny, ktoré majú právo na dávku v hmotnej núdzi, majú príliš veľké marginálne zdanenie oproti rodinám, ktoré majú príjem omnoho väčší. Rodiny, ktoré majú príjem “blízko” za hranicou práva na dávku v hmotnej núdzi, majú zase veľmi nízku rentabilitu práce. Teda rodina, ktorej príjmy sú omnoho vyššie ako hranica straty nároku na dávku v hmotnej núdzi, má väčšiu motiváciu zvýšiť si príjem ako rodina, ktorá na túto dávku nárok má.

Návrh riešenia

Aby bolo možné efektívne a výrazne znižovať dlhodobú nezamestnanosť, treba zmeniť systém sociálneho zabezpečenia tak, aby motivoval zamestnať sa práve ľudí s nízkou kvalifikáciou. Nevyhnutným predpokladom na zmeny v sociálnom systéme je permanentné monitorovanie nízkopríjmových a nezamestnaných poberateľov sociálnych dávok, aby bolo možné upravovať parametre sociálneho systému a nastavovať motivačné prvky pre najpočetnejšie skupiny poberateľov dávok. Tento monitoring by mal byť v kompetencii Sociálnej poisťovne a mal by byť verejne dostupný. Následne by sa dal skúmať vplyv zmien v sociálnom systéme na zamestnanosť a aktivity jednotlivcov smerujúce k zvyšovaniu kvalifikácie a vlastných príjmov. Sociálny systém musí byť dostatočne flexibilný na to, aby vedel stimulovať najpočetnejšie marginalizované skupiny vstúpiť na trh práce pri zohľadnení rozpočtových možností Sociálnej poisťovne. K sprehľadneniu sociálnych dávok by prispelo vytvorenie jednoduchej softvérovej aplikácie – kalkulačky, prostredníctvom ktorej by si záujemcovia mohli jednoducho zistiť alebo overiť, na ktoré dávky majú nárok.

Plné znenie publikácie (v .pdf)

Sep 112006
 
 11. September 2006

Po zverejnení programového vyhlásenia vlády SR vydala Podnikateľská aliancia Slovenska stanovisko, v ktorom upozornila na skutočnosť, že vláda vo svojom programe neidentifikuje potrebu znižovania odvodového zaťaženia. V prieskume, ktorý bol realizovaný v súvislosti s Auditom prekážok podnikania na Slovensku, podnikatelia identifikovali súčasné odvodové zaťaženie ako tretiu najväčšiu prekážku pre fungovanie a rast podnikania. Vysoké nominálne odvodové zaťaženie bráni rýchlejšiemu rastu zamestnanosti a pokiaľ nedôjde k reforme systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia, hrozí, že v horizonte nasledujúcich dekád bude potrebné daňovo-odvodové zaťaženie zvyšovať. PAS preto znova upozorňuje na potrebu riešenia tohto problému a ponúka verejnosti vlastnú analýzu možností znižovania daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku.

Z analýzy vyplýva, že podnikateľom prekáža nielen výška odvodových sadzieb, ktorých plošné zníženie by väčšina podporila aj za cenu rozšírenia odvodovej základne, ale tiež byrokracia. Časté zmeny, ktoré treba sledovať, duplicitné nahlasovanie informácií či riziko sankcií za nesplnenie povinností z nevedomosti považujú dokonca za väčšie negatíva ako samotnú výšku sadzieb. Tieto skutočnosti spôsobujú, že nemálo daňovníkov sa odvodom vyhýba. Čoraz častejšie sa v odborných diskusiách skloňujú riziká pre verejné financie vyplývajúce zo starnutia populácie, ktoré v nasledujúcich desaťročiach začne tlačiť na rast verejných výdavkov. A to sa týka nielen dôchodkového systému ale aj zdravotníctva.

Preto treba hľadať takú odvodovú schému, ktorá bude nielen čo najjednoduchšia, bude sa s ňou spájať čo najmenej administratívy, bude stimulovať k plateniu a odrádzať od unikania daniam, ale ktorá bude dlhodobo vytvárať na súkromný sektor čo najmenší reálny tlak. Stabilné zníženie odvodov si však napokon vyžiada redukciu miery štátneho prerozdeľovania. Čím skôr sa k tomu politici odvážia, tým to bude menej bolestnejšie.

PAS vo svojej analýze navrhuje dve skupiny odporúčaní, realizácia ktorých môže prispieť k zlepšeniu súčasného stavu. V prvej skupine sú opatrenia zjednodušujúce a sprehľadňujúcu daňovo-odvodovú agendu. Podnikatelia by v prvom rade privítali výrazné zníženie počtu zásahov do daňovo-odvodovej legislatívy a zväčšenie časového odstupu medzi vydaním nových noriem a ich účinnosťou. V konečnom dôsledku by malo toto opatrenie viesť k zavedeniu moratória na zásahy do legislatívy upravujúcej odvodové povinnosti s výnimkou zmien znižujúcich administratívne zaťaženie. Stabilizácii legislatívy by pomohlo dôsledné vyhodnocovanie počtu dotknutých subjektov a povinná kalkulácia vplyvu na finančné a administratívne zaťaženie týchto subjektov. Prínosom by bolo zverejňovanie informácií o praktických dôsledkoch zmien predpisov v oblasti odvodového zaťaženia na internete spolu s relevantným, nerozporným a včasným právnym výkladom.

Z hľadiska technického zjednodušenia výberu odvodov PAS odporúča stotožniť hrubú mzdu zamestnanca so mzdovými nákladmi zamestnávateľa a zlúčiť súčasné odvodové sadzby daňového charakteru do jedného redistribučného odvodu, ktorý by platil zamestnanec, ale štátu odvádzal zamestnávateľ jednou platbou na jeden účet. Úsporu verejných výdavkov i podnikateľskej administratívy môže priniesť zjednotenie výberu daní a odvodov a príslušné výkazníctvo a hlásenia na daňových či finančných úradoch. Tento krok by zároveň umožnil zaviesť jedno daňovo-odvodové priznanie fyzických osôb, ktorého primárnou vlastnosťou by mala byť jednoduchosť. Navrhované zjednotenie výberu daní cez individuálne účty, cez ktoré by sa vyplácali aj dávky, by zlepšilo sledovanie tokov medzi verejným sektorom a domácnosťami. To by pomohlo jednoduchšie a účinnejšie koncipovať aj dávkovú schému.

Ďalšie zníženie administratívnych povinností podnikateľov sa dá docieliť zabezpečením výmeny informácií medzi daňovými úradmi, zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou, obchodným registrom, živnostenskými úradmi a Štatistickým úradom. To vytvorí priestor na zrevidovanie počtu a rozsahu výkazov a hlásení. Súčasne sa odstráni duplicitné nahlasovanie rovnakých údajov viacerým inštitúciám. K zjednodušeniu systému by prispelo aj to, ak by sa kľúčové parametre daňovo-odvodového systému, ako sadzby a limity vymeriavacieho základu, menili len raz ročne a v rovnakom termíne.

Na Slovensku transferujú sociálne platby paralelne Sociálna poisťovňa a špecializovaná štátna správa. Mohla by to pritom zabezpečovať jedna inštitúcia, ktorá by mala v kompetencii nielen financovanie dávok, ale aj sociálnych služieb. Taký integrovaný systém by bol odolnejší proti zneužívaniu, hlavne keby bol zoznam beneficientov sociálnych dávok dostupný na internete, aby bolo zneužívanie solidarity verejne kontrolovateľné, a teda aj riskantnejšie.

Vyššie uvedené odporúčania zjednodušia a sprehľadnia daňovo-odvodový systém a sú teda v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu krajiny. Je však nutné poznamenať, že tieto opatrenia nevytvoria dostatočne veľký priestor na výraznejšie zníženie odvodových sadzieb. Tento priestor môže vzniknúť až po celospoločenskej diskusii o znížení miery štátom zabezpečovaného prerozdeľovania. PAS preto odporúča začať verejnú diskusiu o postupnej redukcii plnení a zásluhovosti v starobnom dôchodkovom poistení a zároveň o obmedzení zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného rozpočtu tak, aby boli solidárne systémy udržateľné aj v nasledujúcich desaťročiach. V oblasti dôchodkového poistenia je potrebné presadiť plán postupného zúženia prvého piliera dôchodkového poistenia do systému, ktorý zabezpečuje dôchodcom elementárnu solidárnu dávku.

Pre zníženie odvodov do systému zdravotného poistenia je potrebné povedať, kto bude mať nárok na aký verejný servis a kto bude tento servis zabezpečovať s jednoznačným cieľom významne znížiť prostriedky, ktoré zadefinovaný rozsah bude ročne daňovníkov stáť. Cieľom by malo byť zúženie zdravotného plnenia z verejného odvodového systému na ekonomicky závislú populáciu alebo razantnejšie rozšírenie množiny diagnóz, ktoré by z vlastných zdrojov hradili aspoň ekonomicky aktívni občania z úspor alebo dobrovoľného poistenia. Zároveň by malo dôjsť k zúženiu minimálnej verejnej zdravotníckej siete, ktorej povinnosťou je poskytovanie solidárneho rozsahu starostlivosti. Ostatné zariadenia by sa mali privatizovať tak, aby súťažili na súkromnom ihrisku, teda trhu.

Na príjmovej strane verejného rozpočtu možno nižšie sadzby odvodov dosihnuť vyrovnaním odvodového zaťaženia všetkých typov príjmov fyzických osôb, čiže rozšírením platenia odvodov podľa jednotného režimu na všetky príjmy fyzických osôb vrátane príjmov živnostníkov a výnosov z investovaného kapitálu tak, aby nestúplo celkové daňovo-odvodové zaťaženie ekonomiky a vznikol priestor na zníženie odvodovej sadzby.

PAS je presvedčená, realizácia navrhovaných zmien v systémoch sociálneho a zdravotného poistenia zabezpečí stabilitu a rovnovážnu bilanciu verejných financií v nasledujúcich desaťročiach. Zjednodušenie a zníženie odvodového zaťaženia zároveň vytvorí priaznivé podmienky pre rozvoj podnikania, rast zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľom SR.

Tlačová správa

Plné znenie publikácie

Okt 242004
 
 24. Október 2004

Podnikateľská aliancia Slovenska vníma súčasnú výšku odvodového zaťaženia ako jednu z prekážok v raste konkurencieschopnosti ekonomiky SR. Z tohto dôvodu realizovala v septembri a októbri 2004 projekt, ktorého hlavný cieľ spočíval v zmapovaní súčasnej štruktúry a výšky povinných odvodov, v pomenovaní dôsledkov súčasnej štruktúry a výšky odvodov na podnikateľské prostredie a v načrtnutí možných stratégií znižovania odvodov v budúcnosti.

Výsledkom nemala byť vyčerpávajúca analýza, ale sústredenie názorov relevantných odborníkov zo SR na problematiku odvodového zaťaženia a identifikácia možných riešení, ktorý typ odvodov je na znižovanie najvhodnejší z pohľadu citeľného zlepšovania podnikateľského a celkového ekonomického prostredia a v prípade ktorého typu odvodov je jeho znižovanie najreálnejšie (najnižšia politická a ekonomická cena).

Zvláštne poďakovanie patrí spoločnostiam:

• Capital Partners Group, a.s. , Bratislava
• Ceram Čab, a.s., Nové Sady
• ECCO Slovakia, a.s., Martin
• Orange Slovensko, a.s., Bratislava
• UniBanka, a.s., Bratislava
• Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR

ktoré svojou priamou podporou umožnili vznik tejto publikácie.

Štúdia – Možnosti ďalšieho znižovania odvodového zaťaženia v SR (vo formáte .pdf)
Tlačová správa (vo formáte .pdf)