Jan 272016
 
 27. Január 2016

Najviac pre majiteľov zdražela orná pôda, nehnuteľnosti na podnikanie a bývanie zdaňujú mestá zväčša rovnako ako vlani.

Rok 2016 nepriniesol na Slovensku výrazný rast sadzieb dane z nehnuteľností. Napriek tomu, že ich výška sa tradične mení smerom nahor práve rok po komunálnych voľbách, tentoraz sa táto prax nepotvrdila. Dôvodom môžu byť blížiace sa parlamentné voľby, v ktorých mnohí primátori kandidujú, či dobrý vývoj iných daňových príjmov.

Sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR sa pre rok 2016 zvýšili podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) oproti predchádzajúcemu roku v priemere iba o 1,42 %. V 50 okresných mestách sa sadzby nemenili vrátane Bratislavy, ktorá bola najvážnejším kandidátom na skokana roka. Koncom vlaňajška sa totiž spomínalo zvýšenie daní z nehnuteľností až o sto percent, magistrát sa však po protestoch občanov rozhodol zvyšovanie ešte prehodnotiť.

Päť miest dokonca dane kozmeticky znížilo. Dane sa tentoraz najviac zvyšovali na východe Slovenska – v Sobranciach stúpli až o 81 percent, v Levoči o 23 a v Zlatých Moravciach o 15 %. Viacero ekonomicky silných regiónov výraznejšie zvýšilo dane aspoň pre podnikateľské priestory.

Napriek tomu, že ich dane patria k najnižším v krajine – v Tvrdošíne platia obyvatelia a firmy iba polovicu celoslovenského priemeru, v Námestove tri štvrtiny, tento rok dane nezvyšovali.

Kto si môže dovoliť vyberať vyššie dane

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, takmer dvojnásobné oproti priemeru. Prekvapujúco nasleduje Senica, kde sú najvyššie dane na Slovensku z ornej pôdy, veľa sa však platí aj za priemyselné a komerčné stavby, či nebytové priestory na podnikanie. O niečo menej sú zdanení obyvatelia ostatných okresov hlavného mesta, Košíc, Malaciek, Piešťan či Banskej Bystrice.

„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“

Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 percent na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 percent daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, ale aj Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.

Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov.

Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.

Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová. Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,46 násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

V tomto roku mestá prekvapujúco najviac zdvihli sadzby daní z ornej pôdy a trávnatých porastov o vyše tri percentá. Ovplyvnili to najmä tie, ktoré zdvihli dane na dvojnásobok ako napríklad Banská Štiavnica, Sobrance alebo Moldava nad Bodvou. O vyše dve percentá sa zdvihli aj sadzby na domy a byty, hlavne v ekonomicky slabých regiónoch, kde sú aj naďalej oveľa nižšie ako na západe Slovenska.  Nepatrne klesli dane za nebytové priestory, ktoré sa nevyužívajú na podnikanie, teda najmä pivnice a chodby v bytových domoch.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2015

Výška daní z domov a bytov sa za posledných desať rokov zmenila iba veľmi mierne, o niečo viac stúpla pri komerčných priestoroch a skladoch. Najviac stúplo zdanenie priemyselných objektov a ostatných stavieb.

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe aktuálnych dát z prieskumu pripravila PAS aj v tomto roku rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke daňovo nízkonákladových regiónov prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice.

V rebríčku sa najviac nadol posunuli Levoča, Michalovce, Bardejov, Zlaté Moravce, Hlohovec, Sobrance alebo Rimavská Sobota.

Tab.: Rebríček miest podľa priemernej výšky daní z všetkých nehnuteľností v roku 2016

[1] Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

[2] Zmena pozície v rebríčku oproti predchádzajúcemu roku; „+“ znamená medziročný pohyb v rebríčku smerom nahor a naopak

Porovnanie zdanenia podnikateľa

„Podnikateľské dane, ktoré sa platia z výrobných priestorov, administratívnych a obchodných, či skladovacích priestorov v priemere stúpli len v prípade málo regiónov. Napriek tomu podnikatelia platia za svoje nehnuteľnosti najvyššie sadzby – v priemere medzi 2,30 a 2,90 eur/m2 ročne plus daň za priľahlé pozemky vo výške 0,0336 eur/m2 ročne. Je pritom dôležité všimnúť si pri výbere umiestnenia prevádzky rozdielnu výšku sadzby v jednotlivých mestách,“ zdôrazňuje P. Kremský.

Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatil podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove.

Medzi zaujímavé podnikateľské lokality s dobrým spojením a nízkym zdanením možno zaradiť mestá ako Žarnovica, Turčianske Teplice, Kežmarok, či Bytča.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2016)

Porovnanie zdanenia obyvateľov

„Dane z rodinných domov a bytov sa na Slovensku tento rok zvýšili o viac ako dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent viac ako vlani – necelých 33 eur. Výrazne viac to bude aj v Michalovciach, Levoči, Bytči alebo Zlatých Moravciach. Naopak, v Moldave dane znižovali,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie mestá patrí v tomto ohľade aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2016

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

 

 

 

Dec 292015
 
 29. December 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

Apr 072011
 
 7. Apríl 2011

Podnikateľská aliancia Slovenska predstavila výsledky projektu Konkurencieschopné regióny 21, v rámci ktorého komplexne analyzovala konkurenčné výhody a nevýhody všetkých slovenských okresov. Hlavným výstupom projektu je Index regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý vypovedá o kvalite podmienok na podnikanie v okresoch.

Podľa tohto indexu majú najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít okresy Bratislavy, nasledované Trnavou, Sencom, Žilinou, Malackami a Hlohovcom. Pásmo vyspelosti pokračuje stredným a horným Považím. Takmer všetky okresy v tejto oblasti sa umiestnili v prvej tretine 79-miestneho rebríčka. Tieto okresy sú vyspelé už niekoľko desaťročí. Najúspešnejšie zachytili industrializačné vlny, disponujú najlepšou infraštruktúrou, ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a sú spravované relatívne sebavedomými samosprávami.

Druhý pás vyspelosti na sa nachádza na osi juhozápad – severovýchod a tiahne sa od Dunajskej Stredy po Vysoké Tatry. Najvyššie sa v rebríčku umiestnila Galanta (13. miesto) a Poprad (17.). Prirodzenými ekonomickými centrami v tomto páse sú Nitra (24.), Zvolen (32.), Banská Bystrica (29.) a Ružomberok (23). Obyvatelia týchto okresov sú ekonomicky aktívni, okresy majú primeranú, i keď nie ucelenú infraštruktúru. Turistická atraktívnosť týchto regiónov je relatívne vysoká, samosprávy sú podľa miestnych podnikateľov menej sebavedomé, ale nad priemerom SR.

Regióny Horná Nitra a Turiec sa v rebríčku nachádzajú okolo priemeru SR. Najlepšie sa umiestnil okres Martin (38.) a Prievidza (39.). Problémom je geografická uzavretosť týchto regiónov. Ekonomická aktivita je síce vysoká, no neodráža sa na rozvoji priemyslu a regiónom sa nedarí pritiahnuť nové investície. Podľa výsledkov prieskumu je v týchto oblastiach nízka ochota sťahovať sa za prácou.

Pás južných okresov sa v rebríčku umiestnil pod celoslovenským priemerom. Ide o okresy ležiace osi od Komárna, cez Tekov a Poiplie po dolný Spiš. Na rozdiel od vyspelých severnejších pásov v nich hrá dôležitejšiu úlohu poľnohospodárstvo. Najlepšie v hodnotení obstál okres Nové Zámky (46.), najhoršie sa umiestnil okres Poltár (78.). Spoločným znakom týchto okresov je nekvalitná infraštruktúra a podľa vyjadrení miestnych podnikateľov aj nízka aktivita samosprávy.

Podpriemerné výsledky dosiahli tiež okresy na Kysuciach a Orave. Veľké priemyselné kapacity vybudované v minulom režime nezvládli ekonomickú transformáciu a buď zanikli alebo dodnes zápasia s problémami. Táto oblasť je relatívne preľudnená a po zániku významných výrobných kapacít trpí veľkou migráciou do vyspelejších južnejších oblastí. Samosprávam sa nedarí dotiahnuť významnejšie investície, ktoré by rozvíjať sekundárne aktivity v nadväznosti na veľké investície v okolí Žiliny.

Východ SR zväčša trpí odľahlosťou od západných ekonomických centier. V prvej polovici rebríčka sa okrem Košíc (11.) a Popradu (17.) umiestnil už len Prešov (36.). V rámci východného Slovenska sa nadpriemerne darí košickému okoliu a Zemplínu. Spolu s okresmi Košice a Prešov sa práve tu nachádzajú centrá priemyslu prepojené relatívne dobrou regionálnou infraštruktúrou.

Odľahlosťou trpia okresy krajného severovýchodu a nachádzajú sú na chvoste rebríčka. Najhoršie hodnotenie však dosiahol južnejší okres – Gelnica (79.). Okresy sa sťažujú na nedostatočnú pozornosť centrálnej vlády, od ktorej očakávajú budovanie komunikácií, pritiahnutie investorov, a vytváranie vhodných podmienok pre domácich podnikateľov. Spoliehanie sa samospráv na pomoc centrálnej vlády je najvyššie v SR.

Mapa a rebríček okresov SR podľa IRPP:

(kliknite na obrázok pre zväčšenie)


Najväčšie problémy regionálneho rozvoja:

  1. Kvalita cestnej infraštruktúry
  2. Zlá vymožiteľnosť práva na okresných súdoch
  3. Záujem štátu a štátnych inštitúcií o okres
  4. Byrokracia a prieťahy v konaní na úradoch
  5. Prepojenie odborných škôl s trhom práce
  6. Vplyv činnosti úradov na podnikanie
  7. Ochrana súkromného majetku
  8. Dopad šedej ekonomiky na podnikanie
  9. Hospodárenie miestnych samospráv
  10. Migrácia pracovnej sily

Regionálne rozdiely sú problém

PAS sa rozhodla realizovať projekt Konkurencieschopné regióny 21 najmä z  dôvodu, že regionálne rozdiely sú dlhodobým problémom Slovenska, čo potvrdzujú hodnotenia domácich i zahraničných inštitúcií (Svetová banka, OECD, Svetové ekonomické fórum). Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že regionálne rozdiely a najmä prvky, ktoré ich spôsobujú, neboli v minulosti komplexne preskúmané a diskusie o regionálnych rozdieloch sa zužovali na porovnávanie HDP, nezamestnanosti, miezd a niektorých iných čiastkových parametrov. V dôsledku nedostatku komplexných informácií o podmienkach na podnikanie v regiónoch nie je medzi samosprávami dostatočná konkurencia a rivalita vedúca k intenzívnejšiemu zlepšovaniu podmienok na podnikanie a zvyšovaniu atraktívnosti regiónov. PAS si tiež uvedomovala potrebu podnikateľov a investorov poznať kvalitu a bariéry lokálneho podnikateľského prostredia, ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie a rozvojový potenciál firmy.

PAS preto považovala za užitočné vypracovať analýzu konkurencieschopnosti všetkých okresov SR, identifikovať ich silné a slabé stránky a navrhnúť odporúčania na zlepšenie. Jej hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi SR. Projekt PAS realizovala od júla 2009.

Metodológia inšpirovaná Svetovým ekonomickým fórom

Na zhodnotenie konkurencieschopnosti okresov SR vypracovala analytická jednotka PAS vlastnú metodológiu inšpirovanú indexom a rebríčkami Svetového ekonomického fóra. Hodnotiaci model má 106 indikátorov, z ktorých 47 pochádza z celoslovenského prieskumu o podnikaní v regiónoch, do ktorého sa zapojilo viac ako 5000 podnikateľov zo všetkých okresov Slovenska. Ostatné indikátory pochádzajú zo štatistických databáz a viaceré majú kompozitný charakter.

Dáta spracované v prvej fáze projektu boli využité na zostavenie Indexu regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) a podrobné hodnotenie okresov z hľadiska sledovaných parametrov.

Tab.: Index regionálneho podnikateľského prostredia a jeho parametre

Hlavný index Subindexy Piliere
Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) Ekonomická
aktivita
Ekonomické prostredie
Ekonomické výstupy
Verejná správa a legislatíva Legislatíva
Verejná správa
Technológie a infraštruktúra Infraštruktúra
Technológie
Vzdelávanie a ľudské zdroje Ľudské zdroje
Vzdelávanie

Výstupy projektu

Vďaka komplexnosti projektu sa PAS dopracovala k viacerým dôležitým výstupom, ktoré charakterizujú celkovú konkurencieschopnosť okresov.  Prvým je hodnotenie a rebríček okresov podľa podmienok na podnikanie na základe Indexu regionálneho podnikateľského prostredia. Ďalším výstupom sú porovnania okresov v kľúčových pilieroch IRPP, ktorými sú ekonomická aktivita, ekonomické výstupy, legislatíva, verejná správa, infraštruktúra, technológie, ľudské zdroje a vzdelávanie. Samostatným výstupom sú porovnania a rebríčky okresov podľa hodnôt 106 sledovaných indikátorov štatistickej a dotazníkovej povahy. Medzi najdôležitejšie výstupy patrí prehľad a charakteristika najväčších bariér regionálneho rozvoja. Pre každý zo 79 okresov Slovenska projektový tím identifikoval najväčšie konkurenčné výhody a nevýhody a vypracoval odporúčania na zvýšenie vlastnej konkurencieschopnosti. Súčasťou charakteristík jednotlivých okresov je aj prehľad štruktúry podnikateľského sektora v regióne a popis najväčších zamestnávateľov.

Uvedené výstupy projektu sú uvedené v rozsiahlej publikácii (448 strán). Publikácia obsahuje hlavné výsledky analýz s komentármi (rebríček IRPP, piliere indexu, mapy), hĺbkovú analýzu najväčších bariér podnikania a odporúčania pre každý okres, opis metodiky IRPP, profily a podrobné charakteristiky okresov a rozsiahlu tabuľkovú časť, ktorá obsahuje rebríčky okresov podľa všetkých 106 indikátorov. Súčasťou publikácie je samostatná mapa SR, na ktorej sú prehľadnou formou zobrazené výsledky IRPP a jeho štyroch subindexov.

www.regiony21.sk

Okrem samotnej publikácie je dôležitým výstupom projektu interaktívna internetová stránka, ktorá obsahuje všetky dáta spracované počas realizácie projektu a umožňuje vytváranie vlastných rebríčkov okresov podľa individuálnych preferencií užívateľov. Potenciálny investor, ktorý pre svoju investíciu hľadá napríklad región s nízkou mzdou a kvalitnou infraštruktúrou, získa po zadaní uvedených preferovaných parametrov vlastný rebríček okresov, ktoré sú pre neho najvhodnejšie. Keďže váha všetkých 106 parametrov IRPP sa dá ľubovoľne nakombinovať, domáci i zahraniční investori majú k dispozícii unikátny nástroj, ktorý im môže výrazne pomôcť pri rozhodovaní o alokácii ich investícií.

Publikácia na stiahnutie (.pdf)

Tento projekt je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Dec 152005
 
 15. December 2005

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa naďalej zlepšuje, potvrdzujú to nielen prieskumy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ale aj výskumy renomovaných medzinárodných inštitúcii. Medzinárodné porovnania podmienok na podnikanie sú pre vedúcich predstaviteľov krajín a tvorcov hospodárskych politík veľmi cenným zdrojom informácií o tom, v ktorých oblastiach jednotlivé krajiny zaostávajú za svetovými lídrami. Na regionálnej úrovni takisto platí, že zaostalejšie regióny sa môžu nechať inšpirovať vyspelejšími, a tak rýchlejšie napredovať pri zlepšovaní jednotlivých prvkov podnikateľského prostredia.

Na Slovensku doposiaľ nebola spracovaná širšia analýza podnikateľského prostredia v regiónoch. Správa Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti 2004 – 2005 pritom jasne ukázala, že regionálne rozdiely v podmienkach na podnikanie vnímajú slovenskí podnikatelia ako jeden z najväčších problémov. V hodnotení regionálnych rozdielov sa Slovenská republika umiestnila na 96. mieste spomedzi 104 krajín, čo bolo jedno z najhorších umiestnení SR vôbec.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa preto rozhodla zmonitorovať regionálne rozdiely v SR a ohodnotiť podnikateľské prostredie na úrovni okresov SR z hľadiska jeho kvality. S podporou Ministerstva hospodárstva SR a v spolupráci s týždenníkom o hospodárstve a podnikaní Trend vytvorila PAS vlastný hodnotiaci nástroj Index regionálneho podnikateľského prostredia.

Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) je súhrnným číslom, ktoré hovorí o kvalite podnikateľského prostredia v regiónoch SR. Kombinuje hodnoty vybraných štatistických ukazovateľov s výsledkami dotazníkového prieskumu. Je zložený zo štyroch hlavných subindexov: Ekonomická aktivita, Infraštruktúra, Ľudské zdroje a Verejná správa. Referenčnou hodnotou je 100 bodov, ktoré by získal región s priemernými hodnotami štatistických ukazovateľov a strednými hodnotami ukazovateľov z dotazníkového prieskumu.

Podľa výsledkov IRPP sú najlepšie podmienky na podnikanie v Bratislave a ostatných okresoch Bratislavského kraja. Zaujímavosťou je, že vrchol 79 miestneho rebríčka okresov SR zoradených podľa dosiahnutých hodnôt IRPP obsadili výlučne okresy Bratislavského kraja. Na prvom mieste sa umiestnil okres Bratislava II s hodnotou indexu 224,27 bodu, nasledovaný ostatnými mestskými časťami. Pod úspech Bratislavy sa jednoznačne podpísala najvyššia ekonomická aktivita na Slovensku a kvalitná infraštruktúra na podnikanie. Výsledné hodnoty týchto ukazovateľov boli také vysoké, že Bratislavu o prvenstvo nepripravilo ani veľmi negatívne hodnotenie verejnej správy. Okresy Pezinok, Malacky a Senec profitujú z geografickej blízkosti k hospodárskemu centru krajiny a vďaka nižším miestnym daniam i z oveľa lepšieho vnímania verejnej správy podnikateľmi.

Po okresoch Bratislavského kraja sa na 9. až 12. priečke umiestnili ekonomicky silné okresy, v ktorých sú zároveň sídla krajov: Trenčín, Trnava, Nitra a Žilina. Spoločným znakom týchto regiónov sú rýchlostné komunikácie a kvalitné a dostupné ľudské zdroje. V hodnotení kvality ľudských zdrojov sa na prvom mieste umiestnil práve Nitriansky okres. Všetky spomenuté okresy disponujú kvalifikovanou pracovnou silou, priaznivou vzdelanostnou štruktúrou a, v porovnaní s Bratislavou, nižšou cenou práce. Skupinu krajských miest uzatvárajú Prešov, Košice (mestská časť I.) a Banská Bystrica na 15. až 17 mieste.

Spodné priečky rebríčka Indexu regionálneho podnikateľského prostredia obsadili Žiar nad Hronom, Medzilaborce, Sobrance, Zlaté Moravce, Poltár, Bánovce nad Bebravou, Detva, Dolný Kubín a Sabinov. Hendikep v podobe nízkej ekonomickej aktivity a nedostatočnej infraštruktúry sa snažia niektoré okresy riešiť vytváraním priaznivých podmienok na podnikanie zo strany verejnej správy. Zaujímavým zistením bolo, že vysoká dostupnosť pracovnej sily a nízka cena práce vyvolané predovšetkým vysokou nezamestnanosťou nepriniesli týmto regiónom pozitívne hodnotenie ľudských zdrojov. Problém spočíva predovšetkým v nízkej kvalifikácii pracovnej sily. Zaostávanie za vyspelejšími regiónmi potvrdili aj štatistické ukazovatele týkajúce sa vzdelávania, keď podiel študentov k obyvateľom týchto regiónov patrí vo všeobecnosti k najnižším.

V poslednej štvrtine rebríčka je najviac okresov z Prešovského kraja – ide o okresy Levoča, Bardejov, Stará Ľubovňa, Snina, Medzilaborce, Sabinov. Nasleduje Banskobystrický kraj s Revúcou, Banskou Štiavnicou, Žiarom nad Hronom, Poltárom a Detvou. Rovnaký počet okresov avšak s lepším hodnotením má v poslednom kvartile Košický kraj (Rožňava, Košice III, Gelnica, Košice IV, Sobrance). Trenčiansky kraj má v tejto časti rebríčka dvoch zástupcov (Partizánske a Bánovce nad Bebravou) a Nitriansky kraj jedného – Zlaté Moravce.

Obrovské regionálne rozdiely potvrdzuje zistenie, že všetky kraje SR, okrem bratislavského a trnavského, majú svojich reprezentantov na vrchole, ale aj na úplnom spodku rebríčka. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji, kde okres Trenčín obsadil v konkurencii 79 okresov SR 9 miesto a okres Bánovce nad Bebravou až 76 miesto (rozdiel 67 miest). Nasleduje Žilinský kraj s okresom Žilina na 12. mieste a Dolným Kubínom na predposlednom 78. mieste (rozdiel 66 miest). V Prešovskom kraji bol najúspešnejší okres Prešov na 15. mieste a najhoršie hodnotený okres Sabinov na poslednom 79. mieste (rozdiel 64 miest). V Nitrianskom kraji sa umiestnil okres Nitra na 11. mieste a Zlaté Moravce na 74. mieste (rozdiel 63 miest). V Banskobystrickom kraji obsadil okres Banská Bystrica 17. miesto a okres Detva 77. ( rozdiel 60 miest). V Košickom kraji dosiahol najlepšie umiestnenie okres Košice I (16.) a najhoršie obstál okres Sobrance (73.). Okresy Bratislavského kraja obsadili vrchol rebríčka, keď sa na 1. mieste umiestnil okres Bratislava II a na 8. mieste Pezinok. V Trnavskom kraji dosiahol najlepšie hodnotenie okres Trnava (10.) a najslabšie hodnotenie okres Galanta (30.).

 
Rebríček okresov SR zoradených podľa dosiahnutých hodnôt Indexu regionálneho podnikateľského prostredia

Poradové číslo Kraj Okres

Index regionálneho
podnikateľského prostredia

1 BA Bratislava II

224,27

2 BA Bratislava I

162,32

3 BA Bratislava III

149,21

4 BA Malacky

144,75

5 BA Bratislava IV

133,63

6 BA Bratislava V

127,79

7 BA Senec

124,02

8 BA Pezinok

114,56

9 TN Trenčín

113,68

10 TT Trnava

111,38

11 NR Nitra

108,46

12 ZA Žilina

100,19

13 TT Dunajská Streda

97,58

14 TT Skalica

93,35

15 PO Prešov

92,67

16 KE Košice I

91,45

17 BB Banská Bystrica

89,54

18 TT Piešťany

87,58

19 ZA Ružomberok

86,80

20 ZA Liptovský Mikuláš

86,11

21 TT Hlohovec

84,56

22 KE Košice II

83,97

23 TT Senica

81,97

24 NR Nové Zámky

81,70

25 PO Poprad

80,68

26 TN Púchov

79,47

27 KE Košice – okolie

79,06

28 ZA Čadca

78,84

29 BB Zvolen

78,77

30 TT Galanta

78,76

31 TN Ilava

78,30

32 TN Myjava

78,20

33 BB Lučenec

78,12

34 ZA Bytča

76,86

35 NR Šaľa

76,62

36 KE Michalovce

76,57

37 ZA Martin

75,64

38 PO Vranov nad Topľou

75,63

39 BB Rimavská Sobota

75,43

40 ZA Námestovo

75,27

41 ZA Kysucké Nové Mesto

75,16

42 ZA Tvrdošín

74,91

43 NR Topoľčany

74,84

44 NR Levice

74,45

45 PO Kežmarok

74,45

46 KE Spišská Nová Ves

74,43

47 PO Stropkov

74,38

48 BB Žarnovica

74,07

49 BB Krupina

73,95

50 TN Nové Mesto nad Váhom

73,70

51 BB Veľký Krtíš

73,53

52 NR Komárno

73,52

53 BB Brezno

73,20

54 TN Prievidza

72,81

55 PO Humenné

72,81

56 KE Trebišov

72,59

57 ZA Turčianske Teplice

72,09

58 TN Považská Bystrica

71,56

59 PO Svidník

71,37

60 BB Revúca

71,15

61 TN Partizánske

70,78

62 PO Levoča

70,74

63 PO Bardejov

70,55

64 KE Rožňava

69,65

65 BB Banská Štiavnica

69,61

66 PO Stará Ľubovňa

67,23

67 KE Košice III

66,77

68 PO Snina

66,54

69 KE Gelnica

66,42

70 KE Košice IV

66,22

71 BB Žiar nad Hronom

65,76

72 PO Medzilaborce

65,00

73 KE Sobrance

63,16

74 NR Zlaté Moravce

62,35

75 BB Poltár

61,78

76 TN Bánovce nad Bebravou

61,69

77 BB Detva

53,48

78 ZA Dolný Kubín

48,19

79 PO Sabinov

44,03

Poznámky:
• Hodnotu indexu 100 bodov by získal okres s hodnotami štatistických ukazovateľov na úrovni priemeru SR a strednými hodnotami ukazovateľov z dotazníkového prieskumu
• BA – Bratislavský kraj, BB – Banskobystrický kraj, KE – Košický kraj, NR – Nitriansky kraj, PO – Prešovský kraj, TN – Trenčiansky kraj, TT – Trnavský kraj, ZA – Žilinský kraj

Zdroj: PAS

V Bratislave, 15.12.2005


Materiály k projektu Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie

Prezentácia z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)
Štúdia – Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie (vo formáte .pdf)
Tabuľky (vo formáte .pdf)

Mapy regiónov v SR
• Index regionálneho podnikateľského prostredia
• Subindex – Ekonomická aktivita
• Subindex – Infraštruktúra
• Subindex – Ľudské zdroje
• Subindex – Verejná správa