Jan 192017
 
 19. Január 2017

Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako po minulé roky. V priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, najviac od roku 2013.

Výrazná väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Priemer zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave. V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili najmä dane za podnikateľské priestory v bytových domoch – v Starom Meste zdraželi na skoro trojnásobok, v ostatných okresoch o 160 percent.

Dane za byty a domy sa zvýšili v celej Bratislave o 30 %, poľnohospodárske a ostatné stavby o polovicu, garáže a záhradné domčeky o desatinu. Pôvodne sa v Bratislave hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším sprísnením zdanenia.

Najväčším nárastom zdanenia na Slovensku sa môže pochváliť Nové Mesto nad Váhom – za priestory na podnikanie v bytových domoch tam podnikatelia zaplatia 3,5 €/m2, o 322 % viac ako za bežné nebytové priestory, napríklad garáže. Tým, že sa vytvorila nová kategória podnikateľských priestorov v bytovkách by však podnikatelia nemali zaplatiť viac, doteraz sa takéto priestory zdaňovali ako priemyselné nehnuteľnosti. Zlaté Moravce budú zdaňovať záhrady sadzbou vyššou až o vyše 86 percent.

Zdanenie bytov sa okrem Bratislavy výraznejšie zvyšuje aj v Martine, Bardejove a Medzeve, rodinné domy v Nitre, Topoľčanoch a Medzeve, kde zvýšili aj zdanenie stavebných pozemkov, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Takmer plošne zvyšovali dane z nehnuteľností v Medzeve a Martine, vo viacerých kategóriách aj v Nitre, Topoľčanoch a Bardejove. Naopak, dane znižovali v Ilave, Prievidzi, Krupine, či Žiari nad Hronom, aj keď len sporadicky. Kuriozitou je zníženie dane z trvalých trávnatých porastov v Sobranciach o takmer 42 percent, či dane z nebytových priestorov vo Svidníku o takmer 75 %.

Dlho očakávané umožnenie vyberania poplatku za miestny rozvoj využili iba Bratislava a okolité okresné mestá Senec, Pezinok a Malacky. Dve posledné dokonca majú za priemyselné a poľnohospodárske stavby vyšší poplatok ako v Bratislave. Z iných regiónov zaviedlo poplatok za novú výstavbu iba mesto Skalica.

Rast v bytovkách

V priemere sa tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie v bytových domoch o 9 %, ďalej za poľnohospodárske a ostatné stavby. Za domy a byty budú ich majitelia platiť dane v priemere vyššie o štyri percentá.

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, viac ako dva a pol násobok priemeru. Nasledujú ďalšie bratislavské okresy, krajské mestá, ale aj menšie ako Púchov, Senica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Myjava alebo Žiar nad Hronom. Naopak, najnižšie priemerné dane majú napriek plošnému zvyšovaniu ešte stále v Medzeve, ďalej v Gelnici a Medzilaborciach.

Dane z nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku výrazne nižšie, ako v prípade stavieb na podnikanie. Rovnaké boli doteraz iba v prípade podnikateľských priestorov v bytových domoch, aj tu sa však už sadzby najmä vo veľkých mestách postupne zvyšujú na úroveň bežných nehnuteľností na podnikanie.

Najlacnejšie bývanie

Najnižšie dane z nehnuteľností na bývanie má z analyzovaných miest Medzev, kde majiteľ modelového rodinného domu s pozemkom zaplatí tento rok na daniach 16,3 eura. V Medzilaborciach je to 21 eur, v Tvrdošíne 23,5 eura. Naopak, v najdrahšej Senici zaplatí za rovnaký dom na daniach až 171,1 eur, o 40 centov menej v Malackách.

Je to viac, ako v Starom Meste Bratislavy, kde ho dane vyjdú na 160,5 eura. O niečo menej je to vo zvyšku Bratislavy, Skalici či Košiciach. Najviac sa dane za takýto dom tento rok zvyšujú v Bratislave, Medzeve a Novom Meste nad Váhom. V Ilave sa naopak znížia o necelých päť percent.

V prípade obyvateľov bytov sú tiež najvyššie sadzby v Bratislave, majiteľ bytu s rozlohou 70 m2 a garážou musí počítať s platbou 52 eur, v Starom Meste až 63 eur. Výrazne nižšie sadzby sú v Košiciach a ostatných krajských mestách, ale napríklad aj vo Zvolene, Myjave či Vranove nad Topľou. Naopak, najmenej sa platí v Medzilaborciach, Gelnici či Medzeve – 8 – 10 eur. V Senci pri Bratislave je to napríklad iba necelých 18 eur.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľské objekty budú mať v roku 2017 vyššie dane iba v troch slovenských mestách – Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve. Ten je napriek zvýšeniu stále z hľadiska výšky daní najvýhodnejšou lokalitou pre priemyselnú halu s pozemkom spomedzi 89 skúmaných miest.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou 1000 m2 a pozemkom 1500 m2 tam podnikateľ ročne uhradí na dani 666 eur. V Medzilaborciach je to 850 eur a v Humennom 1135 eur. Najviac ho to vyjde v Púchove – 6449 eur, teda takmer 10-krát viac oproti Medzevu. V Bratislave I. je to zhruba 5000, v Žiari nad Hronom 4442, v Bratislave II. až V. a Košiciach zhruba 4100 eur.

Prekvapivá je vysoká sadzba daní v mestách ako je napríklad Zvolen, Rožňava, Veľký Krtíš, Spišská Nová Ves alebo Rimavská Sobota. Pri modelovej nehnuteľnosti je dokonca vyššia ako napríklad  v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy.

Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou výškou daní z komerčných nehnuteľností. Môže to byť jeden z účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň viac ako dva a pol násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2016

Priemerná sadzba 2017 (€)

Zmena

Zmena

2017/2016

2017/2004

Orná pôda

0,0019

0,03%

75,6%

Trávnaté porasty

0,0004

-1,11%

127,1%

Záhrady

0,0274

0,89%

117,68%

Zastavané plochy

0,0336

0,04%

167,00%

Stavebné pozemky

0,2912

0,07%

131,07%

Ostatné plochy

0,0338

0,04%

167,82%

Stavby na bývanie

0,2410

4,23%

91,24%

Poľnohospodárske stavby

0,2985

4,80%

136,90%

Rekreačné stavby

0,6534

1,62%

72,83%

Garáže

0,8222

1,37%

63,11%

Priemyselné stavby

2,3118

0,31%

266,88%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9126

0,19%

131,11%

Ostatné stavby

1,5778

7,86%

317,31%

Byty

0,2385

4,02%

89,24%

Nebytové priestory na podnikanie

2,0543

9,01%

150,93%

Ostatné nebytové priestory

0,8073

-0,74%

14,51%

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Prešov

3446

Martin

3165

Nitra

3035

Veľký Krtíš

2488

Rimavská Sobota

1935

Dunajská Streda

1735

Zlaté Moravce

1538

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Žarnovica

1270

Tvrdošín

1164

Humenné

1135

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne)
Senica

171,1

Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Nové Mesto nV

84,3

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Prešov

75,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Topoľčany

56,4

Ilava

49,9

Detva

41,5

Žarnovica

37

Sobrance

32,7

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

16,3

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov bytov s obytnou plochou 70 m2 a garážou s rozlohou 10 m2 (rok 2017, v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Myjava

33,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2017

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Banská Bystrica

3,60

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Banská Štiavnica

0,20

2.

Turčianske Teplice

0,28

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Považská Bystrica

3,35

69.

Prešov

3,40

70.

Malacky

3,47

71.

Piešťany

3,50

72.

Nové Mesto nV

3,50

73.

Banská Bystrica

3,60

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Medzev

0,069

3.

Tvrdošín

0,070

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,370

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

SobranceHumenné

0,150

0,150

68. Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,355

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Máj 252016
 
 25. Máj 2016

Francúzska automobilky PSA Groupe si trnavský závod obľúbila.

Okrem nového modelu Citroën, ktorý sa začne v Trnave vyrábať koncom tohto roka, plánuje automobilka rozšíriť portfólio fabriky aj o produkciu benzínových motorov. Tie začnú z výrobných pásov slovenského závodu schádzať už v roku 2019.

V Trnave sa podľa skupiny PSA majú vyrábať trojvalcové benzínové motory. Cieľom je navýšiť produkčnú kapacitu týchto motorov v skupine a priblížiť ich výrobu bližšie ku koncovým zákazníkom. Automobilke to umožní uspokojiť rastúci dopyt po benzínových motoroch pri malých vozidlách. Podrobnosti o výške investície, nových pracovných miestach ako aj o ročnej produkcii skupina neuviedla.

Skupina PSA v utorok informovala aj o plánoch na rozšírenie produkcie spaľovacích, hybridných a elektrických motorov. V dvojici svojich francúzskych závodov v Trémery a Douvrin plánuje automobilka do dvoch rokov navýšiť produkciu motorov o 350-tisíc kusov, čím ich celková kapacity vzrastie na 670-tisíc motorov.

Výstavbu motorárne koncern PSA zvažoval už pri príchode na Slovensko. Automobilka ešte pred krízou plánovala rozšírenie trnavskej fabriky v rámci projektu Trnava 2, ktorý mal zvýšiť maximálnu ročnú kapacitu závodu na 450-tisíc vozidiel a priniesť aj výrobu motorov. Dlhová kríza v Európe spojená s prepadom dopytu po automobiloch koncernu PSA však tieto plány zhatila a skupina sa k nim už nevrátila.

Možnosť presunúť na Slovensku produkciu motorov naznačil na tohtoročnom autosalóne v Ženeve aj výkonný viceprezident automobilky Yann Vincent. „Samozrejme, výroba motorov bližšie k finalizačnej fabrike je niečo, nad čím uvažujeme. Pozeráme sa na túto možnosť z hľadiska nákladov a úspor, ktoré by sme takouto lokalizáciou dosiahli,“ uviedol začiatkom marca tohto roku s tým, že finálne rozhodnutie ešte nepadlo.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Trnavská automobilka PSA porastie, začne vyrábať motory

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Na Slovensku sa vlani prvý raz vyrobilo viac ako milión automobilov

Singapur znova najlepšou biznis krajinou sveta, Slovensko sa posunulo na 35. miesto

 

Feb 032016
 
 3. Február 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Obyvateľ mesta, ktorý vlastní rodinný dom s úžitkovou plochou 150 m2 a 8-árovým pozemkom zaplatí najvyššie obecné dane z nehnuteľností v Senici alebo Malackách na Záhorí – vyše 170 eur, čo je dokonca viac ako v Starom Meste v centre Bratislavy. V roku 2016 ho rovnako ako vlani stojí najmenej dom v Medzeve pri Košiciach (14,20 €), Medzilaborciach (21 €), Tvrdošíne (23,50 €) a Gelnici (24,30 €).

Najvyššiu daň za byt s rozlohou 70 m2 a garážou by zasa zaplatil v Banskej Bystrici (53,10 €), Bratislave – Starom Meste (46,90 €), Košiciach (44,90 €) a Prešove (43,80). Najmenej je to v Medzilaborciach a Gelnici, kde sa platí ročne iba osem eur, v Medzeve desať a v Banskej Štiavnici 11 eur.

Najviac tento rok zvýšili dane za domy v Sobranciach o vyše sto percent, o 25 v Levoči, o vyše 20 % v Bytči a Michalovciach, v Moldave naopak daň znížili. Dane na byty stúpli v rovnakých mestách, ibaže v Sobranciach iba o polovicu. Okrem Moldavy ich znižoval aj Sabinov.

„Dane z rodinných domov a bytov na Slovensku tento rok stúpli iba o zhruba dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent naviac oproti vlaňajšku – necelých 33 eur. Stále je to však iba štvrtina oproti Košiciam, Bratislave alebo mestám na Záhorí, kde obyvatelia platia najvyššie dane na Slovensku,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia v Senici alebo Malackách do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie patrí aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

 Najnižšie dane za dom s pozemkom sa platia naopak na východe a severe Slovenska, nízke dane však majú napríklad aj Turčianske Teplice, Žarnovica, Bánovce nad Bebravou alebo Zlaté Moravce. Naopak, jedny z najvyšších majú Zvolen, Myjava, Rožňava, Michalovce alebo Bardejov. V Rožňave s treťou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku majú napríklad vyššie dane ako v Nitre, Žiline alebo Pezinku.

„Je prekvapivé, že niektoré mestá v ekonomicky slabých regiónoch sa usilujú získať peniaze práve cez vysoké dane z nehnuteľností, keď by práve ich nízkou hladinou mali sociálne slabým obyvateľom uľahčiť život. Niektoré z týchto miest majú aj vysoké dane na komerčné nehnuteľnosti, čo brzdí ich ekonomický rozvoj,“ hovorí P. Kremský.

    

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Pozrite si aj analýzu výšky daní z nehnuteľností pre podnikateľské priestory:

Podnikatelia zaplatia v Púchove osemkrát vyššie dane z nehnuteľností ako v Medzilaborciach

Viac o daniach z nehnuteľností na Slovensku pre rok 2016 si prečítate tu:

Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe

 

 

 

 

 

Jan 292016
 
 29. Január 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatí podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove alebo krajských mestách.

„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“

Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 percent na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 percent daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, výrazný nárast naopak Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.

Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov.

Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.

Prečítajte si aj:   Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe

Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová.

Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Medzi mestá s najvyššími daňami pre priemyselné objekty patria Banská Bystrica, Prešov alebo Martin, kde už roky hovoria o príchode nových investorov a tvorbe nových pracovných miest. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na ich prilákanie do mesta, hovorí P. Kremský.

       

 

 

 

 

 

 

 

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Jan 272016
 
 27. Január 2016

Najviac pre majiteľov zdražela orná pôda, nehnuteľnosti na podnikanie a bývanie zdaňujú mestá zväčša rovnako ako vlani.

Rok 2016 nepriniesol na Slovensku výrazný rast sadzieb dane z nehnuteľností. Napriek tomu, že ich výška sa tradične mení smerom nahor práve rok po komunálnych voľbách, tentoraz sa táto prax nepotvrdila. Dôvodom môžu byť blížiace sa parlamentné voľby, v ktorých mnohí primátori kandidujú, či dobrý vývoj iných daňových príjmov.

Sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR sa pre rok 2016 zvýšili podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) oproti predchádzajúcemu roku v priemere iba o 1,42 %. V 50 okresných mestách sa sadzby nemenili vrátane Bratislavy, ktorá bola najvážnejším kandidátom na skokana roka. Koncom vlaňajška sa totiž spomínalo zvýšenie daní z nehnuteľností až o sto percent, magistrát sa však po protestoch občanov rozhodol zvyšovanie ešte prehodnotiť.

Päť miest dokonca dane kozmeticky znížilo. Dane sa tentoraz najviac zvyšovali na východe Slovenska – v Sobranciach stúpli až o 81 percent, v Levoči o 23 a v Zlatých Moravciach o 15 %. Viacero ekonomicky silných regiónov výraznejšie zvýšilo dane aspoň pre podnikateľské priestory.

Napriek tomu, že ich dane patria k najnižším v krajine – v Tvrdošíne platia obyvatelia a firmy iba polovicu celoslovenského priemeru, v Námestove tri štvrtiny, tento rok dane nezvyšovali.

Kto si môže dovoliť vyberať vyššie dane

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, takmer dvojnásobné oproti priemeru. Prekvapujúco nasleduje Senica, kde sú najvyššie dane na Slovensku z ornej pôdy, veľa sa však platí aj za priemyselné a komerčné stavby, či nebytové priestory na podnikanie. O niečo menej sú zdanení obyvatelia ostatných okresov hlavného mesta, Košíc, Malaciek, Piešťan či Banskej Bystrice.

„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“

Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 percent na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 percent daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, ale aj Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.

Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov.

Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.

Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová. Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,46 násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

V tomto roku mestá prekvapujúco najviac zdvihli sadzby daní z ornej pôdy a trávnatých porastov o vyše tri percentá. Ovplyvnili to najmä tie, ktoré zdvihli dane na dvojnásobok ako napríklad Banská Štiavnica, Sobrance alebo Moldava nad Bodvou. O vyše dve percentá sa zdvihli aj sadzby na domy a byty, hlavne v ekonomicky slabých regiónoch, kde sú aj naďalej oveľa nižšie ako na západe Slovenska.  Nepatrne klesli dane za nebytové priestory, ktoré sa nevyužívajú na podnikanie, teda najmä pivnice a chodby v bytových domoch.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2015

Výška daní z domov a bytov sa za posledných desať rokov zmenila iba veľmi mierne, o niečo viac stúpla pri komerčných priestoroch a skladoch. Najviac stúplo zdanenie priemyselných objektov a ostatných stavieb.

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe aktuálnych dát z prieskumu pripravila PAS aj v tomto roku rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke daňovo nízkonákladových regiónov prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice.

V rebríčku sa najviac nadol posunuli Levoča, Michalovce, Bardejov, Zlaté Moravce, Hlohovec, Sobrance alebo Rimavská Sobota.

Tab.: Rebríček miest podľa priemernej výšky daní z všetkých nehnuteľností v roku 2016

[1] Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

[2] Zmena pozície v rebríčku oproti predchádzajúcemu roku; „+“ znamená medziročný pohyb v rebríčku smerom nahor a naopak

Porovnanie zdanenia podnikateľa

„Podnikateľské dane, ktoré sa platia z výrobných priestorov, administratívnych a obchodných, či skladovacích priestorov v priemere stúpli len v prípade málo regiónov. Napriek tomu podnikatelia platia za svoje nehnuteľnosti najvyššie sadzby – v priemere medzi 2,30 a 2,90 eur/m2 ročne plus daň za priľahlé pozemky vo výške 0,0336 eur/m2 ročne. Je pritom dôležité všimnúť si pri výbere umiestnenia prevádzky rozdielnu výšku sadzby v jednotlivých mestách,“ zdôrazňuje P. Kremský.

Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatil podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove.

Medzi zaujímavé podnikateľské lokality s dobrým spojením a nízkym zdanením možno zaradiť mestá ako Žarnovica, Turčianske Teplice, Kežmarok, či Bytča.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2016)

Porovnanie zdanenia obyvateľov

„Dane z rodinných domov a bytov sa na Slovensku tento rok zvýšili o viac ako dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent viac ako vlani – necelých 33 eur. Výrazne viac to bude aj v Michalovciach, Levoči, Bytči alebo Zlatých Moravciach. Naopak, v Moldave dane znižovali,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie mestá patrí v tomto ohľade aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2016

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)