Feb 142018
 
 14. Február 2018

Podnikateľom sa nepáči, že ministerstvo hospodárstvo neodstráni vysoké ceny elektriny aj pre menšie firmy, zbytočne im zhoršujú konkurencieschopnosť.

Takmer  90 percent opýtaných nepokladá zníženie cien elektriny pre 200 najväčších firemných odberateľov za správne. Opačný názor má približne desatina. Zvyšok by súhlasil so znížením ceny za určitých podmienok. Opatrenie nedávno ohlásil minister hospodárstva Peter Žiga bez toho, aby zverejnil podmienky podpory, či zdroj, z ktorého sa zlacnenie pokryje. Predpokladá sa, že priamo alebo nepriamo zo štátneho rozpočtu.

Podľa ministra sa plánuje úprava tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí asi 15% ceny elektriny.  Odberatelia v nej platia sprievodné náklady na podporu výroby elektriny (najmä dotácie na obnoviteľné zdroje a uhoľnú elektráreň Nováky, kde sa spaľuje nepriamo dotované hornonitrianske hnedé uhlie).

Podpora na zníženie TPS v objeme 80 až 100 miliónov eur by sa podľa Žigu mala týkať asi 200 podnikov, ktoré majú energeticky náročnejšie výroby. Patria medzi nich napríklad US Steel Košice, Železiarne Podbrezová, Slovalco, Slovnaft, Železnice Slovenskej republiky alebo automobilky. Priemerné ceny elektriny pre podnikateľov sú na Slovensku podľa Eurostatu druhé najvyššie v EÚ po Dánsku. Dosahujú 0,187 €/kWh (prepočet podľa parity kúpnej sily), v Česku je to 0,114 a v Maďarsku 0,148 €/kWh.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oslovila od 25. do 31. januára 2018 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, čo si myslia o znížení cien elektriny pre veľkých odberateľov, čo to prinesie a ak s ním nesúhlasia, ako by to navrhovali vyriešiť. Prieskumu sa zúčastnilo 111 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Výrazný odpor voči zvýhodňovaniu veľkých odberateľov elektriny svedčí o tom, že navrhnuté riešenie je neférové a nespravodlivé ku všetkým podnikom na trhu, hodnotí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Väčší odberatelia majú navyše lepšie ceny ako výsledok množstevnej zľavy pri odbere elektrickej energie, čiže v tomto prípade by išlo o ďalšie zvýhodnenie.

Opatrenie ministerstva hospodárstva pokladá za nespravodlivé viac ako 60 percent opýtaných. Veľkým firmám by prinieslo úsporu nákladov a malým vyššie dane, pretože by to štát musel z niečoho financovať. Ďalších takmer 60 % súhlasí s vyhlásením, že pre menšie firmy bude elektrina naďalej drahá, bude im zbytočne zvyšovať náklady a znižovať konkurencieschopnosť najmä voči rivalom zo zahraničia.

V zlepšenú konkurencieschopnosť veľkých firiem verí naopak iba štvrtina opýtaných. Na druhej strane si respondenti ani nemyslia, že by menšie firmy kvôli tomu zo Slovenska odchádzali. Pri iných odpovediach sa vyskytovalo najmä volanie po množstevných zľavách a zvýhodneniu tých, čo platia vysoké dane.

Na otázku, ako by bolo treba tento problém riešiť, ak takéto riešenie nie je správne, odpovedalo 102 respondentov, ktorí si mohli vybrať iba jednu ponúkanú možnosť, prípadne navrhnúť svoje riešenie. Viac ako polovica opýtaných sa priklonila k zastaveniu dotovania hnedého uhlia z Hornej Nitry cez navýšenie ceny elektriny. Práve na to vynakladá štát ročne zhruba 100 miliónov eur, ktoré chce úpravou TPS veľkým odberateľom ušetriť.

Vyše 15 percent opýtaných je presvedčených, že by sa uhlie a obnoviteľné zdroje nemali dotovať v cenách elektriny, ale priamo zo štátneho rozpočtu. Takmer 12 percent dokonca zastáva názor, že treba úplne prestať dotovať obnoviteľné zdroje – nech sa využívajú iba tie, ktoré dokážu predať elektrinu na voľnom trhu. Takmer 9 percent opýtaných chce ostať pri doterajšom systéme bez zvýhodňovania veľkých firiem.

Viac ako desatina respondentov pridala vlastné riešenie, pričom sa objavovali najmä návrhy prestať kradnúť v energetike, zlepšiť štátny dohľad nad ňou, či vniesť do systému transparentnosť a zastaviť sociálnu politiku cez ceny elektriny, pretože baníci by sa veľmi skoro zamestnali v stavebníctve a automobilkách.

Zdá sa, že verejná mienka je výrazne za radikálnejší postup pri ukončení ochrany súkromných baní v okolí Prievidze a schvaľuje skoršie zastavenie ich dotovania, ako naposledy zverejnený cieľ v roku 2030. Ak ich už chce štát ďalej dotovať, nech to podľa podnikateľov robí priamo zo štátneho rozpočtu, myslí si riaditeľ PAS.

Na prieskume sa zúčastnili zástupcovia podnikov všetkých veľkostí, pričom najviac bolo prirodzene mikropodnikov – vyše 40 percent. Z veľkých podnikov s tržbami nad 50 mil. eur pochádzalo vyše 12 % odpovedí.

Prečítajte si aj:

Korupcia je na Slovensku bežná a rastie, osobnú skúsenosť s ňou majú tri štvrtiny podnikateľov

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Jan 302018
 
 30. Január 2018

Nový rok 2018 nepriniesol na Slovensku citeľné zvýšenie daní z nehnuteľností. Napriek silnému ekonomickému rastu mestá a obce málo využívajú možnosť získať od občanov a firiem viac peňazí priamo do svojho rozpočtu, hodnotí Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá analýzu uskutočnila.

V priemere sa úroveň daní udržala na rovnakej úrovni ako vlani, o 0,35 % sa zvýšili iba priemerné dane zo stavieb a bytové dane o 0,29 %. Dane z pozemkov naopak klesli o 0,64 %. Vedenia slovenských miest však upravovali dane len výnimočne. Plošne stúpli dane v jedinom prípade – západoslovenskom mestečku Myjava – približne o 15 %.

V ďalších mestách sa zdvihli niektoré sadzby realitných daní – v Žarnovici z priemyselných a ostatných stavieb, v Medzeve z domov a poľnohospodárskych stavieb a v Banskej Štiavnici zaviedli o polovicu vyššiu daň z nebytových priestorov, ak sa využívajú na podnikanie. Naopak, dane z pozemkov sa znížili v Senici, v prípade ornej pôdy a trávnatých porastov aj v Trenčíne.

Nepopulárny poplatok

Poplatok za miestny rozvoj prešiel úpravami v Bratislave, kde sa v niektorých mestských častiach zvýšil pre priemyselné, skladové a poľnohospodárske stavby. V Lamači sa naopak znížil pre bývanie, v Devínskej Novej Vsi, či Vrakuni dokonca aj pre komerčné stavby. V Senci dokonca poplatok znížili na nulu, v Malackách klesol pre priemyselné a skladové haly. Zaviedli ho naopak v Trnave a Hlohovci, mimo Bratislavského kraja ho inak využíva iba mesto Skalica.

Oproti minulosti sa teda dane menili iba výnimočne, pričom v rôznych mestách je ich úroveň veľmi rozdielna. Najvyššie sú zvyčajne v krajských mestách a priemyselných centrách na západe Slovenska, najnižšie v malých mestách na východe a juhu. Aj medzi nimi sa však nájdu výnimky, ktoré výškou daní predbiehajú Žilinu, Trnavu, či Nitru, vysvetľuje Peter Kremský.

Najdrahšie bytovky a domy

Dane za byty sa v roku 2018 zvýšili v priemere iba o 0,27 %, majitelia rodinných domov zaplatia viac o 0,32 %. Od roku 2004 pritom narástli o približne 90 percent. Najvyššie dane z bytov na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, kde majiteľ zaplatí za modelový byt s garážou 63 eur ročne – viac ako dva a pol krát viac, ako je slovenský priemer.

V ďalších bratislavských okresoch je to 52 eur, nasledujú Košice a Myjava, ktorá sa zvýšením dostala na štvrté miesto na Slovensku. Vysoké dane z bytov majú aj v Trnave, Zvolene alebo Prešove. Za rovnaký byt s garážou v Medzilaborciach zaplatí naopak majiteľ iba necelých osem eur dane, v Gelnici je to desať a v Žarnovici 15,40 eur.

V prípade rodinného domu zaplatí najviac daní prekvapivo obyvateľ Malaciek, pri modelovej nehnuteľnosti 170,7 eur ročne, čo je o desať viac ako v centre Bratislavy. Znížením daní sa z prvého na tretie miesto posunula Senica, kde tento rok namiesto 171 zaplatí majiteľ domu už len 149 eur. Naopak, v oravskom Tvrdošíne je to len 23,50, v Medzilaborciach 21 eur a v Medzeve napriek miernemu zvýšeniu iba 17,80 eura ročne.

Myjava najnovším zvýšením daní pre rodinné domy predbehla Trnavu i Trenčín. Zaujímavosťou je, že v Rožňave majú vyššie dane na domy ako v Žiline, len o niečo nižšie má Bardejov, kde sa platí viac ako v Martine.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľom sa v roku 2018 zvýšili dane tiež iba výnimočne – v spomínanej Myjave, Žarnovici a za nebytové priestory v Banskej Štiavnici, hoci tá ich má stále druhé najnižšie v krajine. Znížili sa tiež dane v Senici, čo môže byť výsledok konkurenčného boja o investorov medzi troma neďalekými mestami na západe Slovenska.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou haly 1000 m2 a pozemkom s 1500 m2 zaplatí podnikateľ tradične najviac v Púchove – 6449 eur ročne, teda takmer 10-krát viac oproti východoslovenskému Medzevu. Vysoké dane sú okrem Bratislavy a krajských miest aj v Žiari nad Hronom (4442 eur), Myjave (3856 eur), Malackách (3726 eur) alebo Novom Meste nad Váhom (3577).

Ani na opačnom póle daňovej hitparády sa miesta nemenili, najlacnejšie sú pre podnikateľov stále Medzev (666 eur), Medzilaborce (850 eur) alebo Gelnica (927 eur). O niečo vyššie sa dostala Žarnovica, kde sa dane z priemyselných nehnuteľností zdvihli o 21 percent a za modelový majetok zaplatí teraz podnikateľ 1535 eur. Stále je to však iba tretina toho, koľko by ho stál v neďalekom Žiari nad Hronom.

Stále prekvapuje vysoká sadzba daní v mestách s vysokou nezamestnanosťou ako napríklad Rožňava (2863), Veľký Krtíš (2488) alebo Rimavská Sobota (1935 €). Pri modelovej nehnuteľnosti tam dokonca podnikateľ zaplatí vyššie dane ako napríklad  v Galante(1867 €) alebo Dunajskej Strede (1735 €) neďaleko Bratislavy.

Radnice týchto miest tak nepriamo odstrašujú priemyselných a logistických investorov. Môže to byť problémom najmä pre malé miestne spoločnosti, ktoré sa tak radšej usídľujú v okolitých obciach, kde sú zvyčajne dane nižšie. Nižšia daň z nehnuteľností môže byť pre mestá s vysokou nezamestnanosťou účinný nástroj na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2018

Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2018)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Myjava

3856

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Senica

3469

Prešov

3446

 

Žarnovica

1535

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Vranov n/T

1128

Gelnica

927

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Dane z nehnuteľností pre obyvateľa s pozemkom a rodinným domom v niektorých mestách na Slovensku pre rok 2018
(EUR ročne za pozemok 800 m2 a rodinný dom s úžitkovou plochou 150 m2)
Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Senica

149

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Myjava

86,7

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Žarnovica

37

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

17,8

   

Daň z nehnuteľností pre obyvateľa s bytom 70 m2 a garážou 10 m2 v niektorých mestách na Slovensku

(v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Myjava

38,1

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

 

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2018

 

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Myjava

3,80

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Turčianske Teplice

0,28

2.

Banská Štiavnica

0,30

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Prešov

3,40

69.

Malacky

3,47

70.

Piešťany

3,50

71.

Nové Mesto nV

3,50

72.

Banská Bystrica

3,60

73.

Myjava

3,80

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Tvrdošín

0,070

3.

Medzev

0,079

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Trnava

0,350

69.

Nitra

0,350

70.

Zvolen

0,370

71.

Myjava

0,380

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

Humenné

Sobrance

0,150

0,150

68. Trnava

0,350

69.

Nitra

0,350

70.

Zvolen

0,355

71.

Myjava

0,380

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

 

Nov 292017
 
 29. November 2017

Dôvodom je najmä netransparentné a zdĺhavé prideľovanie dotácií, chýbajúce hodnotenia reálneho prínosu a obrovská byrokracia pri vybavovaní.

Poskytovanie eurofondov pre súkromné spoločnosti v regiónoch Slovenska len málo splnilo svoj účel, ktorým bolo zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu. Väčšina hodnotených projektov nezvýšila tržby a zisk firiem, veľká časť firiem dokonca po prijatí dotácií znížila tržby, tvorí dlhy, niektoré sa dokonca dostali do konkurzu či reštrukturalizácie alebo zastavili výrobu. Nepomohlo to ani slabo rozvinutým regiónom, ktoré naďalej zaostávajú, aj keď do nich smerovalo najviac prostriedkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska analyzovala v rámci svojej štúdie Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?“ 32 náhodne vybraných spoločností, ktoré získali európske prostriedky najmä z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast, ale aj niektorých ďalších. Štúdia ukázala, že veľmi veľa projektov bolo iba priemerných, nijako zjavne teda neprispeli k prosperite firiem, hoci sa na ne minulo veľmi veľa verejných prostriedkov.

Viac ako tretina hodnotených spoločností, ktoré takéto prostriedky dostali dokonca napriek minutiu peňazí vykazuje horšie alebo výrazne horšie ekonomické výsledky. Iba pri 8 z 32 projektov štúdia PAS skonštatovala, že sa po prijatí eurofondov ich výsledky výraznejšie zlepšili. Napriek tomu veľká časť z nich patrí do skupiny projektov, kde sa prínos prejavil zatiaľ iba málo, prípadne dotácia predstavovala vysokú sumu v pomere k ich tržbám. Ako zjavne vydarené možno označiť iba tri projekty z 32 hodnotených, uvádza výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Byrokracia, zdĺhavosť, zhoršuje sa to

Podnikatelia v diskusii o využití eurofondov pre súkromné spoločnosti umožňujú niekoľko pozitívnych i negatívnych konštatovaní, ktoré vyplývajú z ich skúseností s implementáciou a využívaním eurofondov v súkromných spoločnostiach. Čiastočne ide o veľmi vážne výhrady, ktoré treba zohľadniť pri ďalšom plánovaní a využívaní eurofondových dotácií pre súkromné firmy.:

-          pomáhajú získať firmám technológie, ku ktorým by sa inak nedostali, kúpili by iba ich časť, prípadne použité namiesto nových

-          krivia trh, menia prirodzený rast a vývoj ekonomiky firiem na nárazový, závislý na eurofondoch

-          získať eurofondy je veľmi náročné, ak ich však firma nedostane, často stráca konkurencieschopnosť, pretože jej konkurenti eurofondy majú a získajú tým technologický a cenový náskok

-          zvyšujú ceny technológií, pretože ich dodávatelia si musia do nich započítať účasť vo verejnom obstarávaní, čakanie na platby a podobne

-          proces je extrémne byrokraticky náročný a zdĺhavý, pričom náročnosť sa rokmi ešte zvyšuje

-          nezmyselné podmienky, napríklad zamestnávanie Rómov, či mladých nezamestnaných

-          zložitosť písania projektov zabraňuje ich samostatnej tvorbe firmami, vyžaduje si to zadávanie cez agentúry, ktoré proces predražujú a vytvára sa tým aj priestor pre korupciu

-          všetko musí byť extrémne presne naplánované do poslednej skrutky, presný počet hodín, presná a limitovaná výška odmien pre lektorov, presné postupy, čo otvára priestor pre únik informácií a kopírovanie technologických postupov, inovácií a celých projektov

-          hodnotenie projektov je často neodborné, dobrým príkladom je, keď projekt bezobslužnej továrne hodnotil veterinár

-          pracovníci kontrolných orgánov sú často nastavení na sankcie za každú cenu, pričom žiadajú od firiem zodpovednosť aj za to, čo nemôžu ovplyvniť

-          firmy, ktoré dostali eurofondy, niekedy končia v konkurze alebo reštrukturalizácii, stroje sa presunú do iných firiem a verejné prostriedky sa zneužívajú, pretože sa to málo kontroluje a štát nedokáže uplatniť sankcie

-          bolo by lepšie využiť eurofondy na financovanie infraštruktúry, ktorá slúži všetkým podnikateľom, nie iba niektorým – napríklad ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky, proexportných opatrení a podobne

Celkové hodnotenie prideľovania projektov súkromným spoločnostiam manažérmi nie je príliš pozitívne. Vyčítajú im, že krivia podnikateľské prostredie, ale aj vytvárajú priestoru pre korupciu, rast byrokracie a malý prínos pre tvorbu nových pracovných miest. Nové technológie vo všeobecnosti pracovné miesta skôr nahrádzajú ako vytvárajú, pretože v princípe sa namiesto ľudskej manuálnej práce využíva vyššia automatizácia. Tá môže nepriamo vytvárať nové pracovné miesta, pridelenie dotácií však potom nemožno priamo viazať na vytvorenie pracovných miest, pretože to vedie k tomu, že sa vytvárajú iba formálne.

Ďalším negatívom je spôsob prideľovania eurofondov, ktorý je málo transparentný, málo flexibilný a zdĺhavý. Viacero firiem, ktoré eurofondy dostali, zdĺhavosť a náročnosť eurofondového projektu doviedla do situácie, že nakoniec skrachovali a celkom zastavili výrobu, niektoré ju premiestnili do inej spoločnosti. O takýchto prípadoch však správy ministerstiev neinformujú a ani nezverejňujú, ako ich riešia, aby pomoc EÚ nebola zneužívaná.

Prípad Kláštorná

Dobrým príkladom je spoločnosť Kláštorná, ktorá už pred niekoľkými rokmi zastavila výrobu a informácie o jej ďalšom osude chýbajú. S vedením firmy sa nedarí spojiť a technológie nakúpené z eurofondov sa zjavne nevyužívajú. Otázka je, či kontrolné orgány vôbec majú nejaké nástroje a víziu, ako takéto umŕtvené investície oživiť a využiť na hospodársky rast.

Podobných firiem sú desiatky, napriek tomu o tom ministerstvá nezverejňujú žiadne štatistiky a nevyvodzujú hmatateľné dôsledky. Tak isto chýbajú vyhodnotenia a vyčíslenia celkového prínosu eurofondov v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a ďalších ukazovateľov na základe tvrdých dát, faktov, ukazovateľov a analýz. Hodnotenia ostávajú v oblasti presvedčení, pocitov a nepodložených tvrdení.

Regióny to nerozbehlo

Najvýznamnejší objem dotácií z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast čerpali spoločnosti v Prešovskom kraji, kde sa zrealizovalo 374 projektov za celkovo 204,6 mil. eur, na druhom mieste bol Banskobystrický kraj so 188,7 mil. eur (308 projektov) a Žilinský kraj so 133,2 mil. eur (312 projektov). V prípade prvých dvoch ide o najviac ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska. Dalo by sa teda očakávať, že dotácie im pomôžu ekonomicky sa rozbehnúť a dostihnúť zostávajúce kraje.

Opak je však pravdou. Za posledných desať rokov sa zaostávanie Prešovského a Banskobystrického kraja za ostatnými krajmi Slovenska ešte prehĺbilo. Regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú a ekonomický rast sa sústreďuje najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z viacerých štúdií, napríklad z porovnania ekonomického rastu regiónov, ktoré v roku 2014 zrealizovala UniCredit Bank.

Možno teda konštatovať, že sa nepodarilo splniť zámer „napomôcť zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov, výkonnosti ekonomiky a zvyšovaniu zamestnanosti“ v ekonomicky najslabších regiónoch s pomocou eurofondov. Podľa podnikateľov by sa eurofondová pomoc firmám mala nasmerovať radšej do investícií, z ktorých nebude ťažiť iba jedna spoločnosť, ale všetci podnikatelia v regióne, či odvetví. Príkladom je financovanie ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky a podobne. Dôležité je tiež uľahčenie účasti na veľtrhoch spoločnými expozíciami, uľahčenie vstupu na nové trhy alebo marketing krajiny v zahraničí. Celkovo by poskytované výhody nemali byť schvaľované, ale nárokovateľné po splnení určitých podmienok.

Metodika projektu

Materiál analyzuje a hodnotí jednotlivé projekty na základe vývoja tržieb a ziskovosti prijímateľov pomoci, rastu a expanzie firiem, ich zamestnanosti a stability na trhu, ale aj pomeru poskytnutej pomoci k dovtedajším tržbám a zisku spoločnosti. Na základe týchto parametrov sme vypracovali hodnotenie jednotlivých projektov na stupnici 1 až 5, pričom podobne ako v škole, najlepšia je známka 1 a najhoršia známka 5.

Celú štúdiu si môžete stiahnuť tu.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Projekt “Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?” podporila Nadácia Pontis.

 

Jan 192017
 
 19. Január 2017

Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako po minulé roky. V priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, najviac od roku 2013.

Výrazná väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Priemer zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave. V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili najmä dane za podnikateľské priestory v bytových domoch – v Starom Meste zdraželi na skoro trojnásobok, v ostatných okresoch o 160 percent.

Dane za byty a domy sa zvýšili v celej Bratislave o 30 %, poľnohospodárske a ostatné stavby o polovicu, garáže a záhradné domčeky o desatinu. Pôvodne sa v Bratislave hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším sprísnením zdanenia.

Najväčším nárastom zdanenia na Slovensku sa môže pochváliť Nové Mesto nad Váhom – za priestory na podnikanie v bytových domoch tam podnikatelia zaplatia 3,5 €/m2, o 322 % viac ako za bežné nebytové priestory, napríklad garáže. Tým, že sa vytvorila nová kategória podnikateľských priestorov v bytovkách by však podnikatelia nemali zaplatiť viac, doteraz sa takéto priestory zdaňovali ako priemyselné nehnuteľnosti. Zlaté Moravce budú zdaňovať záhrady sadzbou vyššou až o vyše 86 percent.

Zdanenie bytov sa okrem Bratislavy výraznejšie zvyšuje aj v Martine, Bardejove a Medzeve, rodinné domy v Nitre, Topoľčanoch a Medzeve, kde zvýšili aj zdanenie stavebných pozemkov, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Takmer plošne zvyšovali dane z nehnuteľností v Medzeve a Martine, vo viacerých kategóriách aj v Nitre, Topoľčanoch a Bardejove. Naopak, dane znižovali v Ilave, Prievidzi, Krupine, či Žiari nad Hronom, aj keď len sporadicky. Kuriozitou je zníženie dane z trvalých trávnatých porastov v Sobranciach o takmer 42 percent, či dane z nebytových priestorov vo Svidníku o takmer 75 %.

Dlho očakávané umožnenie vyberania poplatku za miestny rozvoj využili iba Bratislava a okolité okresné mestá Senec, Pezinok a Malacky. Dve posledné dokonca majú za priemyselné a poľnohospodárske stavby vyšší poplatok ako v Bratislave. Z iných regiónov zaviedlo poplatok za novú výstavbu iba mesto Skalica.

Rast v bytovkách

V priemere sa tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie v bytových domoch o 9 %, ďalej za poľnohospodárske a ostatné stavby. Za domy a byty budú ich majitelia platiť dane v priemere vyššie o štyri percentá.

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, viac ako dva a pol násobok priemeru. Nasledujú ďalšie bratislavské okresy, krajské mestá, ale aj menšie ako Púchov, Senica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Myjava alebo Žiar nad Hronom. Naopak, najnižšie priemerné dane majú napriek plošnému zvyšovaniu ešte stále v Medzeve, ďalej v Gelnici a Medzilaborciach.

Dane z nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku výrazne nižšie, ako v prípade stavieb na podnikanie. Rovnaké boli doteraz iba v prípade podnikateľských priestorov v bytových domoch, aj tu sa však už sadzby najmä vo veľkých mestách postupne zvyšujú na úroveň bežných nehnuteľností na podnikanie.

Najlacnejšie bývanie

Najnižšie dane z nehnuteľností na bývanie má z analyzovaných miest Medzev, kde majiteľ modelového rodinného domu s pozemkom zaplatí tento rok na daniach 16,3 eura. V Medzilaborciach je to 21 eur, v Tvrdošíne 23,5 eura. Naopak, v najdrahšej Senici zaplatí za rovnaký dom na daniach až 171,1 eur, o 40 centov menej v Malackách.

Je to viac, ako v Starom Meste Bratislavy, kde ho dane vyjdú na 160,5 eura. O niečo menej je to vo zvyšku Bratislavy, Skalici či Košiciach. Najviac sa dane za takýto dom tento rok zvyšujú v Bratislave, Medzeve a Novom Meste nad Váhom. V Ilave sa naopak znížia o necelých päť percent.

V prípade obyvateľov bytov sú tiež najvyššie sadzby v Bratislave, majiteľ bytu s rozlohou 70 m2 a garážou musí počítať s platbou 52 eur, v Starom Meste až 63 eur. Výrazne nižšie sadzby sú v Košiciach a ostatných krajských mestách, ale napríklad aj vo Zvolene, Myjave či Vranove nad Topľou. Naopak, najmenej sa platí v Medzilaborciach, Gelnici či Medzeve – 8 – 10 eur. V Senci pri Bratislave je to napríklad iba necelých 18 eur.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľské objekty budú mať v roku 2017 vyššie dane iba v troch slovenských mestách – Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve. Ten je napriek zvýšeniu stále z hľadiska výšky daní najvýhodnejšou lokalitou pre priemyselnú halu s pozemkom spomedzi 89 skúmaných miest.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou 1000 m2 a pozemkom 1500 m2 tam podnikateľ ročne uhradí na dani 666 eur. V Medzilaborciach je to 850 eur a v Humennom 1135 eur. Najviac ho to vyjde v Púchove – 6449 eur, teda takmer 10-krát viac oproti Medzevu. V Bratislave I. je to zhruba 5000, v Žiari nad Hronom 4442, v Bratislave II. až V. a Košiciach zhruba 4100 eur.

Prekvapivá je vysoká sadzba daní v mestách ako je napríklad Zvolen, Rožňava, Veľký Krtíš, Spišská Nová Ves alebo Rimavská Sobota. Pri modelovej nehnuteľnosti je dokonca vyššia ako napríklad  v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy.

Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou výškou daní z komerčných nehnuteľností. Môže to byť jeden z účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň viac ako dva a pol násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2016

Priemerná sadzba 2017 (€)

Zmena

Zmena

2017/2016

2017/2004

Orná pôda

0,0019

0,03%

75,6%

Trávnaté porasty

0,0004

-1,11%

127,1%

Záhrady

0,0274

0,89%

117,68%

Zastavané plochy

0,0336

0,04%

167,00%

Stavebné pozemky

0,2912

0,07%

131,07%

Ostatné plochy

0,0338

0,04%

167,82%

Stavby na bývanie

0,2410

4,23%

91,24%

Poľnohospodárske stavby

0,2985

4,80%

136,90%

Rekreačné stavby

0,6534

1,62%

72,83%

Garáže

0,8222

1,37%

63,11%

Priemyselné stavby

2,3118

0,31%

266,88%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9126

0,19%

131,11%

Ostatné stavby

1,5778

7,86%

317,31%

Byty

0,2385

4,02%

89,24%

Nebytové priestory na podnikanie

2,0543

9,01%

150,93%

Ostatné nebytové priestory

0,8073

-0,74%

14,51%

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Prešov

3446

Martin

3165

Nitra

3035

Veľký Krtíš

2488

Rimavská Sobota

1935

Dunajská Streda

1735

Zlaté Moravce

1538

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Žarnovica

1270

Tvrdošín

1164

Humenné

1135

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne)
Senica

171,1

Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Nové Mesto nV

84,3

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Prešov

75,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Topoľčany

56,4

Ilava

49,9

Detva

41,5

Žarnovica

37

Sobrance

32,7

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

16,3

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov bytov s obytnou plochou 70 m2 a garážou s rozlohou 10 m2 (rok 2017, v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Myjava

33,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2017

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Banská Bystrica

3,60

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Banská Štiavnica

0,20

2.

Turčianske Teplice

0,28

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Považská Bystrica

3,35

69.

Prešov

3,40

70.

Malacky

3,47

71.

Piešťany

3,50

72.

Nové Mesto nV

3,50

73.

Banská Bystrica

3,60

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Medzev

0,069

3.

Tvrdošín

0,070

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,370

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

SobranceHumenné

0,150

0,150

68. Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,355

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Máj 252016
 
 25. Máj 2016

Francúzska automobilky PSA Groupe si trnavský závod obľúbila.

Okrem nového modelu Citroën, ktorý sa začne v Trnave vyrábať koncom tohto roka, plánuje automobilka rozšíriť portfólio fabriky aj o produkciu benzínových motorov. Tie začnú z výrobných pásov slovenského závodu schádzať už v roku 2019.

V Trnave sa podľa skupiny PSA majú vyrábať trojvalcové benzínové motory. Cieľom je navýšiť produkčnú kapacitu týchto motorov v skupine a priblížiť ich výrobu bližšie ku koncovým zákazníkom. Automobilke to umožní uspokojiť rastúci dopyt po benzínových motoroch pri malých vozidlách. Podrobnosti o výške investície, nových pracovných miestach ako aj o ročnej produkcii skupina neuviedla.

Skupina PSA v utorok informovala aj o plánoch na rozšírenie produkcie spaľovacích, hybridných a elektrických motorov. V dvojici svojich francúzskych závodov v Trémery a Douvrin plánuje automobilka do dvoch rokov navýšiť produkciu motorov o 350-tisíc kusov, čím ich celková kapacity vzrastie na 670-tisíc motorov.

Výstavbu motorárne koncern PSA zvažoval už pri príchode na Slovensko. Automobilka ešte pred krízou plánovala rozšírenie trnavskej fabriky v rámci projektu Trnava 2, ktorý mal zvýšiť maximálnu ročnú kapacitu závodu na 450-tisíc vozidiel a priniesť aj výrobu motorov. Dlhová kríza v Európe spojená s prepadom dopytu po automobiloch koncernu PSA však tieto plány zhatila a skupina sa k nim už nevrátila.

Možnosť presunúť na Slovensku produkciu motorov naznačil na tohtoročnom autosalóne v Ženeve aj výkonný viceprezident automobilky Yann Vincent. „Samozrejme, výroba motorov bližšie k finalizačnej fabrike je niečo, nad čím uvažujeme. Pozeráme sa na túto možnosť z hľadiska nákladov a úspor, ktoré by sme takouto lokalizáciou dosiahli,“ uviedol začiatkom marca tohto roku s tým, že finálne rozhodnutie ešte nepadlo.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Trnavská automobilka PSA porastie, začne vyrábať motory

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Na Slovensku sa vlani prvý raz vyrobilo viac ako milión automobilov

Singapur znova najlepšou biznis krajinou sveta, Slovensko sa posunulo na 35. miesto