Máj 112009
 
 11. Máj 2009

Odvodový systém je v prieskumoch pravidelne označovaný ako jedna z najväčších bariér podnikateľského prostredia. Popri výške odvodových sadzieb podnikatelia rovnakou mierou kritizujú komplikovanosť a administratívnu náročnosť výpočtu a platenia odvodov.

Vzhľadom na krízou ovplyvnený vývoj verejných financií a opakované odmietnutie návrhov na zníženie odvodov zo strany predstaviteľov vlády prichádza PAS s návrhom 1. kroku reformy odvodového systému, ktorý spočíva vo výraznom zjednodušení systému výpočtu a platenia odvodov.
Pri návrhu nového odvodového systému PAS zohľadnila tri aspekty: 1) čo najmenej ovplyvniť čisté príjmy zamestnancov a náklady zamestnávateľov, 2) neohroziť stabilitu verejných financií a 3) stanoviť zapamätateľné percentá odvodov.

PAS navrhuje zlúčenie šiestich sociálnych odvodov do jedného 25%-ného odvodu plateného z ceny práce (superhrubej mzdy), stanovenie 10%-ného odvodu na zdravotné poistenie plateného z ceny práce a stanovenie jednotného odvodového stropu vo výške 3-násobku priemernej ceny práce v danom roku. PAS zároveň navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti stalo dobrovoľným sociálnym poistením, ako je tomu tak v prípade živnostníkov.

V novom systéme nebudú odvody rozdelené na odvody platené zamestnancom a odvody platené zamestnávateľom, ale jeden sociálny a jeden zdravotný odvod uhradí za zamestnanca zamestnávateľ. Nové sadzby budú platiť aj pre živnostníkov. Aby sa sprehľadnil systém, ale nezmenilo celkové odvodové zaťaženie živnostníkov v porovnaní so súčasnosťou, navrhuje PAS základ dane SZČO nedeliť číslom 2 (resp. 2,14), ale iba 1,5 pre všetky odvody.

Na základe štatistických údajov o mzdách, ktoré PAS získala od spoločnosti Trexima Bratislava, s.r.o., a údajov o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2008 PAS vypočítala, že po zavedení navrhovaného systému platenia odvodov zaznamenajú verejné financie výpadok príjmov na úrovni 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk). Uvedené číslo predstavuje statické dopady, ktoré nezohľadňujú zmenu motivácií a ekonomickej aktivity ľudí. Po sprehľadnení systému však možno očakávať zníženie motivácie vyhýbať sa plateniu odvodov a dopady na verejné financie tak budú pravdepodobne miernejšie. Nový odvodový systém mierne zvýši čisté príjmy pre 98% zamestnancov za predpokladu neplatenia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Jedným zo základných predpokladov zavedenia nového odvodového systému je zrušenie inštitútu hrubej mzdy, ktorá sa síce dlhodobo používa, no nevyjadruje ani čisté príjmy zamestnanca ani náklady zamestnávateľa. Namiesto hrubej mzdy navrhuje PAS ako základňu na výpočet odvodov cenu práce. V tejto súvislosti bude potrebné novou veličinou – cenou práce, nahradiť hrubú mzdu vo všetkých právnych predpisoch. Okrem iného to bude mať dopad aj na počítanie dôchodkov. Percentuálny osobný mzdový bod (POMB), ktorý je kľúčom pri výpočte dôchodkov, preto PAS navrhuje nepočítať ako pomer [osobná hrubá mzda] / [priemerná hrubá mzda v hospodárstve], ale ako pomer [osobná cena práce] / [priemerná cena práce v hospodárstve].

Odvody do II. dôchodkového piliera navrhuje PAS zachovať vo výške zodpovedajúcej dnešným 9 percentám z hrubej mzdy, čiže v novom systéme bude odvod do II. piliera predstavovať 6,7% z ceny práce (superhrubej mzdy).

PAS je presvedčená, že jednoduchý a prehľadný odvodový systém zlepší kvalitu podnikateľského prostredia, zníži transakčné náklady podnikateľov a zníži motivácie k obchádzaniu riadnych odvodových povinností. Zároveň posilní verejnú diskusiu o možnostiach rozšírenia príjmovej základne, z ktorej sú platené odvody, zvýši tlak na obmedzovanie výnimiek, ktorými sa dnes dá plateniu odvodov legálne vyhnúť, čo vytvorí priestor na zníženie sadzieb odvodu v budúcnosti.

Tab.1: Nový odvodový systém (návrh PAS)

Typ poistenia

Výška odvodu (% z CP)

Strop (násobok priemernej CP)

Sociálne poistenie

25%

3

Zdravotné poistenie

10%

Očakávaný ročný výpadok pre verejné financie: 127,5 mil. eur (3,84 mld. Sk)

pozn.: Odhad dopadov bol zostavený podľa bilancie Sociálnej poisťovne v roku 2008 a mzdách v 2. štvrťroku 2008; Uvedená suma predstavuje statické dopady;CP = cena práce

Tab.2: Súčasný odvodový systém – sadzby odvodov vo verejných poisteniach

Typ poistenia

Výška odvodu (% z
priemernej mzdy)

Strop (násobok priemern. mzdy)

zamestnanec

zamestnávateľ

Starobné dôchodkové poistenie

4,0%

14,0%

4

Nemocenské poistenie

1,4%

1,4%

1,5

Invalidné dôchodkové poistenie

3,0%

3,0%

4

Poistenie v nezamestnanosti

1,0%

1,0%

4

Úrazové poistenie

-

0,8%

nie je

Garančné poistenie

-

0,25%

1,5

Rezervný fond

-

4,75%

4

Zdravotné poistenie

4,0%

10,0%

3

Prebytky fondov sa prelievajú do fondu starobného dôchodkového poistenia na vykrytie jeho deficitu

 

Zjednodušenie odvodového systému 25-10-3 – plné znenie analýzy (.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie (.pdf)

Jún 122007
 
 12. Jún 2007

PAS chce v rámci svojich pravidelných aktivít sledovať a vyhodnocovať reformný proces na Slovensku za účelom informovania verejnosti o ekonomických prínosoch vyplývajúcich z realizovania reforiem v podnikateľskom prostredí. V časovom intervale od 1. júla 2007 do 30. júna 2017 bude každý štvrťrok zverejňovať informáciu o reformách v podnikateľskom prostredí a o výške finančných prostriedkov, ktoré dané reformy vygenerujú pre obyvateľov a štát. V prípade nerealizovania reforiem bude naopak informovať o finančných stratách pre spoločnosť. Projekt začína PAS realizovať s ročným odstupom od zostavenia vlády premiéra Róbert Fica. Vláda tak mala k dispozícii ročné obdobie na prípravu stratégie skvalitňovania podnikateľského prostredia, ak nerátame 6 rokov, ktoré mala na prípravu takejto stratégie strana Smer (6-8 rokov koaličné strany) v opozícii.

Doteraz realizované reformy sa významnou mierou podpísali na zlepšovaní podnikateľského prostredia, čo sa prejavilo aj rastom pozícií SR v rebríčkoch renomovaných medzinárodných inštitúcií hodnotiacich kvalitu podnikateľského prostredia. Ani zďaleka to však neznamená, že na Slovensku niet čo zlepšovať. Podľa Svetovej banky a jej rebríčka Doing Business1 je vo svete 35 krajín, v ktorých sa podniká jednoduchšie ako na Slovensku.

Reformy môžu zrýchliť hospodársky rast o 1,19 % ročne
Pomocou metodiky Svetovej banky PAS vypočítala, že pokiaľ by Slovenská republika zreformovala 10 kľúčových oblastí podnikateľského prostredia takým spôsobom, že by v hodnotení Doing Business predstihla krajiny na vrchole rebríčka, t.j. stala sa krajinou s najlepším podnikateľským prostredím na svete, mohli by tieto reformy v každom nasledujúcom roku vygenerovať dodatočný rast HDP až na úrovni 1,19 %. V praxi by to znamenalo, že napr. v desiatom roku po zavedení reforiem by mohol mať každý občan Slovenska k dispozícii o 21 tis. Sk viac na vlastnú spotrebu a príjmy verejných financií by sa zároveň zvýšili o dodatočných 37,5 mld. Sk.

HDP v roku 2006 a potenciálne prírastky HDP generované reformami

ROK 2006 HDP 2006 Konečná spotreba domácností 2006 Konečná spotreba domácností na 1 obyvateľa SR Konečná spotreba verejnej správy 2006
v mil. Sk v mil. Sk v Sk (!!!) v mil. Sk
1 636 263 927 159 168 574 297 442
Prírastky HDP po implementácii reforiem
prírastok v 1. roku 19 514 11 057 2 010 3 547
prírastok v 2. roku 39 261 22 246 4 045 7 137
prírastok v 3. roku 59 243 33 569 6 103 10 769
prírastok v 4. roku 79 463 45 026 8 187 14 445
prírastok v 5. roku 99 925 56 621 10 295 18 164
prírastok v 6. roku 120 631 68 353 12 428 21 928
prírastok v 7. roku 141 583 80 226 14 586 25 737
prírastok v 8. roku 162 786 92 240 16 771 29 591
prírastok v 9. roku 184 241 104 397 18 981 33 492
prírastok v 10. roku 205 952 116 699 21 218 37 438
Suma prírastkov za 10 rokov 1 112 598 630 434 114 624 202 249

pozn.: Prepočty PAS podľa metodiky Svetovej banky

Metodológia
Autori štúdie Doing Business tvrdia, že “ekonomiky s lepšou reguláciou rastú rýchlejšie. Zlepšenie regulácie a posun krajiny zo štvrtého kvartilu do prvého kvartilu krajín (v rebríčku Doing Business) zvýši hospodársky rast krajiny o 2,3 %”2 . Ak by sa zo SR vďaka reformám stala krajina s najlepším podnikateľským prostredím, čomu zodpovedá posun o 35 miest, mohli by tieto reformy vygenerovať dodatočný hospodársky rast vo výške až 1,19 % ročne.

Miera návratnosti
Pokiaľ by vláda uvolnila na realizáciu reforiem 100 mil. Sk, hneď ďalší rok po implementácii reforiem by získala do rozpočtov verejných financií o 3,55 miliardy Sk viac. Návratnosť takejto investície je 3550 %. Za desaťročné obdobie by reformy vygenerovali vláde, resp. rozpočtom verejných financií dodatočných 202 mld. Sk, čo predstavuje približne 2/3 súčasných spotrebných výdavkov verejnej správy.

Čo treba reformovať?
PAS bude sledovať vývoj v 10 kľúčových oblastiach podnikateľského prostredia definovaných Svetovou bankou, ktorými sú: zakladanie podniku, vybavovanie povolení, zamestnávanie pracovníkov, registrácia nehnuteľností, zamestnávanie pracovníkov, ochrana investorov, platenie daní a odvodov, zahraničný obchod, vymáhateľnosť práva a výstup z podnikania. V týchto oblastiach PAS formulovala 26 cieľov, naplnením ktorých by sa v SR vytvorilo najlepšie podnikateľské prostredie na svete. Zoznam problémov a cieľov reforiem daných oblastí podnikateľského prostredia je prílohe. Oblasť s najväčším potenciálom prispieť k zrýchleniu hospodárskeho rastu je ochrana investorov. Reformy by mali byť zamerané na predchádzanie konfliktu záujmov, zvýšenie zodpovednosti manažmentu, zjednodušenie získavania vnútrofiremných dokumentov v prípade súdnych sporov a zvýšenie kontrolných právomocí minoritných akcionárov. Nasleduje oblasť platenia daní a odvodov, kde treba znížiť ročnú frekvenciu platieb, zjednodušiť výkazníctvo a znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Treťou oblasťou v poradí podľa dôležitosti je zahraničný obchod, kde treba znížiť počet dokumentov, skrátiť trvanie importno-exportných procedúr a znížiť poplatkové zaťaženie.

Kľúčové oblasti podnikateľského prostredia zoradené podľa dôležitosti

Dôležitosť reformy v %

Postup v rebríčku Doing Business

Ochrana investorov

25,6

+9 miest

Platenie daní a odvodov

16,1

+6

Zahraničný obchod

13,7

+5

Zamestnávanie pracovníkov

12,9

+5

Založenie podniku

8,3

+3

Vybavovanie povolení

7,8

+3

Vymáhateľnosť práva

7,7

+3

Výstup z podnikania

5,4

+2

Registrácia nehnuteľností

0,9

0

Prístup k finančným prostriedkom

1,4

0


Kľúčové oblasti podnikateľského prostredia a ciele reforiem
(vo formáte .pdf)

___________________________

1) www.doingbusiness.org
2) http://www.doingbusiness.org/documents/growthpaper_03_17.pdf