mar 082016
 
 8. marca 2016

Zlepšenie môžu priniesť reformy najmä v oblasti justície, daní a odvodov, či byrokracie.

Index podnikateľského prostredia na Slovensku klesá už približne desať rokov, zhruba od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2006. Jedinou výnimkou bolo malé zlepšenie počas jediného štvrťroka po nástupe proreformnej vlády Ivety Radičovej v roku 2010.

Zlepšenie podnikateľského prostredia si vyžaduje výrazné reformy najmä v oblasti súdnictva, daní a odvodov, tvorby a uplatňovania zákonov, či potláčania byrokracie a korupcie vo verejnej správe. Podnikateľská aliancia Slovenska svoje požiadavky zverejnila v januári, podporilo ich viacero politických strán.

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom v poslednom štvrťroku najviac prekážali slabá vymáhateľnosť práva a nerovnosť pred zákonom, najmä v prípade investičných stimulov a eurofondov. Pre novú vládu to môže byť jednoduchý návod, ako čo najrýchlejšie zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť výkon ekonomiky a vytvoriť nové pracovné miesta.

Index podnikateľského prostredia zostavuje PAS na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi a hodnotiaceho modelu. Podnikatelia posudzujú zlepšenie alebo zhoršenie v jednotlivých oblastiach oproti minulému štvrťroku.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Investičné stimuly skôr zhoršujú podnikateľské prostredie, ak sa udeľujú neprehľadne, účelovo a neférovo

mar 022016
 
 2. marca 2016

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, teda vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku sa podľa vlastného hodnotenia podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Inak to podľa nich nebolo ani v poslednom štvrťroku 2015. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už len 56 bodov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,52 percenta.

Hlavnými dôvodmi negatívneho hodnotenia podnikateľov bolo veľké množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov, pričom súčasne sťažuje podnikanie hlavne malým domácim podnikom. IPP na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V hodnotení jednotlivých položiek Indexu podnikateľského prostredia si za posledný štvrťrok vlaňajška pripísala najväčší pokles „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Hoci táto oblasť prešla za posledný rok a pol viacerými zmenami, tie sa z pohľadu podnikateľov neprejavili na riešení bežných problémov, s ktorými sa v justícii stretávajú.

Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory, či procesné chyby často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, či doťahovanie sa medzi predsedkyňou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.

V poradí druhou položkou s najhorším hodnotením bolo v tesnom závese „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne.

Okrem investičných stimulov, či daňových prázdnin pre vybrané podniky vadia podnikateľom aj niektoré zákony či opatrenia, šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prečítajte si aj: Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

„Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov“ bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP, k čomu dopomohlo veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie.

Dobrou ukážkou tohto problému, na ktorý poukázali aj sami podnikatelia je zákon o verejnom obstarávaní. Ten bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo. Podnikatelia sa sťažujú, že účasť na verejnom obstarávaní je už aj tak dosť zložitá a neustále sa meniaca legislatíva im to ešte viac sťažuje.

Okrem toho býva často najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov, v komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Príkladom takéhoto zákona je novela zákona o DPH, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Z komplikovane formulovaného zákona majú problém určiť, či sa ich táto možnosť dotýka alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.

Prečítajte si aj: Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

Za tento štvrťrok podnikatelia okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia pozitívne hodnotili aj položky cenová stabilita, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ktorú podporuje aj veľmi nízka cena ropy, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kde boli v poslednom štvrťroku otvorené úseky Jánovce – Jablonov na D1 a Pstruša – Kriváň na R2, či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 58. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

      

feb 242016
 
 24. februára 2016

Desatoro požiadaviek podnikateľov prijali strany pozitívne.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa v posledných týždňoch zatiaľ stretla s piatimi politickými stranami, ktoré zareagovali na list s Desatorom požiadaviek podnikateľov. Listom PAS vyzvala osem najvýznamnejších politických strán na Slovensku, ktoré sa môžu dostať do parlamentu na vyjadrenie, ako sa s týmito požiadavkami stotožňujú a ktoré z nich budú chcieť presadiť, ak sa po marcových voľbách stanú časťou novej vlády.

Znenie dokumentu Desatoro požiadaviek podnikateľov pred voľbami 2016 nájdete tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prvé stretnutie sa ešte začiatkom februára uskutočnilo so stranou Most-Híd, ktorú zastupoval podpredseda Ivan Švejna. Zo strany PAS prišli Jozef Hajko, Róbert Kičina a Peter Kremský. S požiadavkami PAS Most-Híd vo väčšine bodov súhlasí, oceňuje iniciatívu PAS a verí, že sa podarí zlepšovať podnikateľské prostredie.

Most-Híd súhlasí so znižovaním daní a návratom k rovnej dani, podľa I. Švejnu je však dôležitá efektívna sadzba zdaňovania. Strana však nie je za znižovanie zdravotných odvodov, dôležitá je skôr reforma na výdavkovej strane v Sociálnej poisťovni. Navrhuje ďalej napríklad, aby sa opatrenia štátu, ktoré zaťažujú podnikateľov prijímali vždy iba na skúšku na rok. Zákony by mali prechádzať bežným legislatívnym konaním, nemali by sa prijímať len pozmeňujúcimi návrhmi.

Strana sa bude zasadzovať aj za preriedenie siete vysokých škôl, bude podporovať transparentnú doprivatizáciu štátnych podnikov a podielov. Podľa I. Švejnu je dôležité zlepšiť reguláciu monopolov, aby im nedovoľovala prehnané zisky, nie ich potom dodatočne zdaňovať.

Na stretnutí stranu Sloboda a solidarita zastupoval predseda Richard Sulík, neskôr sa pridali aj Jana Kiššová a Eugen Jurzyca. Za PAS diskutovali Peter Serina, Jaroslav Košťálik, Jozef Hajko a Peter Kremský. SAS ocenilo tézy PAS a vyjadrila im podporu. Dokonca už pred stretnutím zverejnila svoju reakciu na Desatoro PAS a každé opatrenie doplnila svojimi návrhmi.

Z diskusie na stretnutí vyplynulo, že pre zmenu kultúry a zlepšenie transparentnosti v slovenskej politike je dôležitý prehľad nominácií jednotlivých strán do politických a manažérskych funkcií na celoslovenskej úrovni aj v regiónoch. Dôležitá je aj väčšia transparentnosť prokuratúry, meranie ukazovateľov výkonu v štátnej správe vrátane nemocníc, škôl a podobne, či hmotnú zodpovednosť funkcionárov a majetkové priznania politikov s trhovým vyčíslením ich majetku.

Ako riešenie nezamestnanosti najmä neprispôsobivých občanov navrhol R. Sulík ako riešenie odvodový bonus namiesto sociálnych dávok a presun kompetencií v jeho vyplácaní na obce. SAS navrhuje aj odpolitizovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, adresné dotácie na prímestskú autobusovú dopravu viazané na odjazdené kilometre, či nárokovateľné licencie.

Stavia sa za zrušenie bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov, či za presunutie eurofondov na diaľnice. Odmieta zavedenie nových regulácií, bude presadzovať deregulácie a viac slobody v podnikaní. Pokiaľ ide o transatlantickú dohodu TTIP, R. Sulík sa vyslovil za transparentnú diskusiu o nej, pretože je stále zakrytá rúškom tajomstva.

Stretnutia so stranou Sieť, ktorú zastupoval predseda Radoslav Procházka a vedúci pracovnej skupiny pre energetiku Roman Brecely sa za PAS zúčastnili Ondrej Smolár, Jozef Hajko, Peter Goliaš a Peter Kremský. R. Procházka upozornil na to, že v oblasti zdanenia by chceli zrušiť najmä „daň zo straty“, ako nazval daňové licencie pre s.r.o. Dôležité je podľa neho aj zabezpečenie rovnakých práv a ochrany pri krachu firmy pre dodávajúcich živnostníkov, ako majú jej zamestnanci.

Zdôrazňil tiež potrebu vyčistenia legislatívy od zbytočných ustanovení, zavedenie jednotného dátumu platnosti nových zákonov, ako aj jednotných pravidiel a jasného výkladu zákonov. Sieť chce dať aj dôraz na rozvoj trhu práce, vzdelávanie a zastaviť pokles kvality absolventov škôl. Zasadí sa za zníženie cien elektriny, ktoré predražujú vysoké sieťové a administratívne poplatky, ako aj za prehodnotenie dokončenia Mochoviec.

V oblasti verejných financií je dôležité ich ozdravenie nielen pokiaľ ide o deficit štátneho rozpočtu, ale aj o skrytý štrukturálny deficit na úkor budúcich generácií. Strana Sieť podporila ostatné požiadavky PAS a vyjadrila nádej, že sa dostanú do vládneho programu budúcej vlády, ak sa stane jej súčasťou.

Stretnutia so Stranou maďarskej komunity sa zúčastnil prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský, za SMK predseda József Berényi a podpredseda Iván Farkas.  Vyjadrili podporu a zhodu s požiadavkami PAS najmä v bodoch ako odbúranie byrokracie a zjednodušenie podnikania.

Na druhej strane SMK nechce presadzovať rovnú daň, ale progresívne zdanenie. V prípade fyzických osôb navrhuje vsunutie 10 %-nej daňovej sadzby a posunúť dopad 25 %-nej sadzby. Pri právnických osobách by zasa malo byť odlišné zdanenie veľkých firiem a malých domácich podnikateľov, čo by malo podporiť malé a stredné podnikanie.

SMK chce tiež položiť dôraz na podporu poľnohospodárstva, rozvoj obecných podnikov, ako aj zvýšenie finančnej a podnikateľskej gramotnosti. Dôležitá je pre ňu aj otázka riešenie problému Rómov najmä cez ich zamestnávanie v poľnohospodárstve.

Na stretnutí s Kresťanskodemokratickým hnutím boli z jeho strany prítomní podpredsedovia Miloš Moravčík a Peter Belinský, z PAS Peter Goliaš, Jozef Hajko a Peter Kremský. Zhodli sme sa na potrebe celkového zníženia daní a odvodov, KDH navrhuje rovnú daň 18 % pod úrovňou okolitých krajín.

Navrhuje tiež opatrenie „1+1 na 2 roky“, ktoré by malo pomôcť podnikateľom v regiónoch zvyšovať zamestnanosť. Malo by ich to motivovať prijímať nových ľudí, pretože by dostali odvodovú úľavu nielen na nových, ale aj na rovnaký počet pôvodných zamestnancov do úrovne minimálnej mzdy.

KDH tiež navrhuje zrušenie daňových licencií, pretože ich považuje za „daň zo straty“. Výpadok by nahradilo najmä ďalším znižovaním daňových únikov. V diskusii sme sa zhodli na potrebe uľahčenia podnikania, kde chce KDH postupovať podľa pravidla 1 in 2 out – teda ak sa prijme zvýšenie záťaže pre podnikateľov, mali by sa zároveň zrušiť dve byrokratické opatrenia, a tak im život uľahčiť.

V oblasti zdravotníctva vidí KDH riešenie najmä v benchmarkingu techniky a zariadení, aby sa predišlo predraženým nákupom, manažérskom riadení nemocníc, tlaku na efektivitu, zavedenie e-Health, DRG a podobne. V oblasti školstva plánuje financovať vysoké školy na základe uplatnenia absolventov v praxi a duálne vzdelávanie na stredných školách upraviť tak, aby fungovalo podľa potrieb a možností zamestnávateľov.

Podľa KDH je obrovským problémom Slovenska chýbajúca hospodárska vízia, na ktorú má nadväzovať tvorba stratégie, ako aj energetická stratégia a politika najmä v súvislosti so zmenami cien ropy, energetických trás a ďalších udalostí v Európe a jej okolí.

Do volieb by sa malo ešte uskutočniť stretnutie s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – NOVA. Ďalšie dve oslovené strany – Strana SMER a Slovenská národná strana na list PAS zatiaľ neodpovedali.

Podnikateľská aliancia Slovenska nedávno zverejnila hodnotenie, do akej miery sa volebné programy politických strán zhodujú s požiadavkami PAS a ako sú podľa jej členov schopné presadiť svoje plány v ďalšom volebnom období. Hodnotenie nájdete tu:

Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

 

feb 182016
 
 18. februára 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

feb 112016
 
 11. februára 2016

Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie na Slovensku môžu zlepšiť jedine hlboké reformy.

Iniciatíva Štrngám za zmenu ako občianska iniciatíva, za ktorou stoja renomované mimovládne organizácie (Inštitút SGI, Nadácie Pontis, Nadácia Zastavme korupcie, VIA IURIS) vytvorila legislatívne konkrétne návrhy, ako zvýšiť vymožiteľnosť práva a obmedziť možnosť obchádzania pravidiel mocnými.

„Podnikatelia považujú za najväčšie problémy, ktoré im strpčujú život nefunkčnosť súdov, korupciu, nerovnosť pred zákonom či zlé hospodárenie štátu. Zhoršuje to podnikateľské prostredie na Slovensku, umožňuje podvody, priživovanie sa špekulantov a výpalníctvo. Zmeniť to môžu jedine hlboké reformy. PAS sa preto pridáva a tiež štrngá za zmenu v oblastiach, ktoré iniciatíva pomenovala. Nech sa správa štátu vráti do rúk jeho občanov, nech sa Slovensko stane krajinou pre ľudí,“  hovorí Peter Kremský, výkonný riaditeľ PAS.

K opatreniam iniciatívy a ich presadzovaniu po získaní mandátu sa doteraz zaviazali strany Most-Híd, #Sieť, hnutie OĽaNO, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita.

Iniciatíva po voľbách bude tlačiť na politické strany, aby boli opatrenia zamedzujúce korupcie prijaté do vládneho programu a do legislatívneho plánu úloh.

Kľúčové zmeny sa týkajú odpolitizovania polície, zabránenia vplyvu na prokurátorov, tlaku na zvyšovanie zodpovednosti sudcov, sfunkčnenia Najvyššieho kontrolného úradu, odkrývania schránkových firiem a zabránenia prikrmovania.

Konkrétne podrobné návrhy opatrení sú zverejnené na stránke http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov