aug 222016
 
 22. augusta 2016

Prostredie na podnikanie sa stále mierne zhoršuje, pokles sa spomalil aj pre málo nových zákonov vďaka volebnej odmlke parlamentu.

Podnikatelia stále hodnotia vývoj podnikateľského prostredia negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) za druhý štvrťrok 2016 je 54,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to znamená pokles o 1,74 percenta. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Na hodnotenie vplývali najmä udalosti ako kauza Bašternák a napätie medzi koalíciou a opozíciou, ktoré znižuje funkčnosť národnej rady. Objavili sa aj prvé negatívne dojmy z pripravovaného zavedenia zdanenia dividend a iných daňových zmien. Mierne pozitívne vnímajú účastníci prieskumu prerušenie toku zákonov vďaka parlamentným voľbám. To sa prejavilo už pred nimi, keďže odvtedy nebol schválený žiadny významnejší právny predpis.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desať rokov od začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul na 54 bodov. Niektoré položky však podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikov sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Neférový prístup trápi mnohých

Najväčší pokles spomedzi položiek IPP v druhom štvrťroku 2016 zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Príčinou je najmä kauza Bašternák s podozreniami, ktoré vrhá na ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kauzu podnikatelia vnímajú ako ukážku fungovania klientelizmu a prepojenia niektorých podnikateľov s politikmi na úkor štátu a občanov.

Nerovnosť pred zákonom vnímajú podnikatelia veľmi citlivo, najmä keď musia zápasiť s náročnou legislatívou, kontrolami a pokutami z úradov, či zadržiavaním prostriedkov. Na druhej strane sa vynárajú podozrenia, že špekulanti pod ochranou politikov podnikajú na úkor daňových poplatníkov a poctivých podnikateľov.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Tá má už dlho stále miesto medzi najhoršie hodnotenými kategóriami IPP, ešte nikdy sa nedostala do plusového pásma. Od volieb je však hodnotenie podnikateľov o niečo miernejšie, čo môže súvisieť s novou tvárou v kresle ministra spravodlivosti. Za negatívnym hodnotením podnikateľov sú práve chýbajúce zmeny, ktoré by smerovali k zlepšeniu fungovania slovenských súdov.

Štát prestáva fungovať

Na tretie miesto spomedzi negatívne hodnotených položiek sa prekvapivo dostala funkčnosť politického systému v štáte. Schôdze Národnej rady SR od volieb boli poznačené skôr neustálymi spormi koalície s opozíciou, odvolávaním ministrov a  častými obštrukciami z oboch strán. Takéto správanie poslancov znižuje dôveru podnikateľov v ich schopnosť riešiť problémy, s ktorými zápasia a zlepšovať podnikateľské prostredie. Zlé svetlo na fungovanie Slovenska vrhajú aj pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania najmä v  kauze Bašternák. Tesne za ňou skončila efektívnosť fungovania štátu.

Pozitívne hodnotili respondenti väčšinu položiek z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Najviac prístup k životnému prostrediu, ale aj úroveň likvidity a plnenie vlastných záväzkov, či vystupovanie voči obchodným partnerom a riešenie sporov. V tejto oblasti sa naopak do negatívneho pásma prekvapivo dostala položka produktivita a ziskovosť firiem.

Mimo oblasti vlastného vplyvu účastníci prieskumu pozitívne hodnotili predovšetkým prístup k finančným zdrojom a cenovú stabilitu. Naopak, problémom opäť začína byť organizovaný zločin a hospodárska kriminalita, ako aj dostupnosť zdrojov, najmä pracovnej sily, čo môže ohrozovať hospodársky rast.

Historický vývoj Indexu podnikateľského prostredia

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 60. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2016. Dáta ku grafu nájdete tu. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

 

jún 222016
 
 22. júna 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

jún 012016
 
 1. júna 2016

Jednou z priorít slovenského polroka v EÚ je aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. Plán konkrétnych krokov však zatiaľ chýba. PAS ponúka svoje návrhy.

Presne o mesiac sa Slovensko na pol roka stane predsedníckou krajinou Európskej únie. Znamená to veľa hesiel, vyhlásení, stretnutí a rokovaní. Ak však celý ten polrok nemá byť iba mlátením prázdnej slamy, je dôležité, aby Slovensko išlo príkladom, aby EÚ v niečom inšpirovalo. Napríklad praktickými krokmi, ktoré urobí pre zlepšenia života svojich občanov.

Jednou z priorít slovenského predsedníctva je napríklad „Hospodársky rast“. V rámci zvyšovania hospodárskeho rastu v Európe si naša krajina dala za cieľ aj objasnenie a zjednodušenie právnych predpisov. „Zameriame sa na zlepšenie a zefektívnenie prostredia, v ktorom malé a stredné firmy fungujú,“ píše sa oficiálnych dokumentoch k slovenskému predsedníctvu. Aj najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie v našej krajine nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Buďme inšpiráciou

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) navrhuje, aby Slovensko išlo príkladom ostatným krajinám EÚ, ktorým bude predsedať a urobilo počas najbližšieho polroka tri konkrétne zmeny, ktoré výrazne uľahčia život podnikateľov a zlepšia podnikateľské prostredie. Bude to inšpiráciou pre iné krajiny, podobne ako sa ňou napríklad stalo zverejňovanie výdavkov štátu v Centrálnom registri zmlúv, ktorý nám závidí celý svet.

Tri navrhované opatrenia na odbúranie byrokracie a zmenšenie administratívy na Slovensku, prakticky s nulovou náročnosťou na výdavky štátu:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka. Odbúra sa tým potreba sledovať neustále zmeny zákonov a predpisov v akýkoľvek deň roka, čo neúmerne zaťažuje najmä malých podnikateľov.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti pri zmene v podnikaní, ako je napríklad založenie firmy, zmena vlastníctva, sídla a ďalších údajov firmy, prijatie a prepustenie zamestnancov, podanie daňového priznania a podobne. Po poskytnutí potrebných údajov zo strany občana by všetky ostatné úkony vybavilo Jednotné kontaktné miesto. Všetky jeho funkcie by mali fungovať samozrejme aj elektronicky.                             V súvislosti s tým navrhujeme zavedenie povinnosti pre všetky štátne, verejné a komunálne orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutia od iných orgánov a nežiadali ich doručenie od občana. Ak občan štátu nejaký údaj dodá, štát je povinný tento údaj uložiť do svojej databázy, z ktorej ho každý iný orgán štátnej, verejnej či komunálnej správy môže získať cez digitálne siete.
  3. Čo najskôr zrušiť nezmyselné povinnosti podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie.

Inšpiráciou, kde začať môžu byť napríklad výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka. Niekoľko príkladov:

Hlásenie pobytu cudzinca ubytovacím zariadením (navyše pomocou elektronickej služby, ktorá neexistuje).

Pokuta zamestnávateľovi za nepravdivé čestné prehlásenie jeho brigádnika.

Koncesionárske poplatky, ktoré musia platiť zamestnávatelia, hoci vo firme nemajú rozhlas ani televízor.

Zbytočné dokladanie súhlasov od daňového úradu a čestných vyhlásení pre obchodný register.

Uzavretie dohody o elektronickej komunikácii medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou.

Povinnosť zamestnávateľa oznámiť zdravotnej poisťovni, že za zamestnanca bude platiť poistné.

Neplníme sľuby

Podľa správy Európskej komisie na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Byrokracia patrí k oblastiam, na ktoré sa v prieskumoch podnikatelia najviac sťažujú.

Prečítajte si aj:

Brusel sa pridal k hlasu podnikateľov, Slovensku odporúča „komplexný plán na odstránenie prekážok v podnikaní“

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

máj 262016
 
 26. mája 2016

Najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Slovensko čo najskôr potrebuje zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oceňuje najnovšie odporúčanie Európskej komisie Slovensku „prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“, ktoré je súčasťou správy Rady k programu stability Slovenska na rok 2016.

Prekážky, nedostatky, obavy

Správa Európskej komisie výstižne konštatuje, že na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

Vysoké administratívne a regulačné prekážky pri niektorých odborných službách a sieťových odvetviach, či nedostatky v oblastiach ako vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, prípadne dlhotrvajúce obavy z kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov.

Podľa Komisie síce boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Na druhej strane však bola napríklad odložená implementácia iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja malého a stredného podnikania.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Index podnikateľského prostredia sa na Slovensku prepadáva už vyše 10 rokov.

Potreba účinných reforiem

Komisia vo svojej správe ďalej upozorňuje, že verejnú správu na Slovensku stále brzdí neefektívnosť. Pre svoju fragmentovanú a nepružnú štruktúru jej chýba účinná koordinácia. Krok správnym smerom je však prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015.

Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však podľa EK len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili.

Pri verejnom obstarávaní prebieha kvalitatívne orientované súťaženie o zákazky len v obmedzenom rozsahu, tvrdí správa z Bruselu. Poukazuje na nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov.

Ako príčiny menuje nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočnú odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadužívanie kritéria najnižšej ceny.

Premeniť slová na činy

PAS vyzýva vládu na účinný boj proti korupcii, efektívne a spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sa môže podariť iba uplatnením účinných reforiem, pretože na Slovensku sa situácia v týchto oblastiach v posledných rokoch zhoršovala.

PAS pred voľbami zverejnila desať požiadaviek od politikov, ktoré by mali zlepšiť život obyvateľov Slovenska a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Z programového vyhlásenia vlády vidieť, že sa aspoň niektoré z nich dostali do plánov novej vlády. PAS verí, že sa čo najskôr premenia na reformný program, ktorého súčasťou bude aj jasný plán na odstránenie prekážok v podnikaní, ktorý Komisia spomína.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

máj 112016
 
 11. mája 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem