jún 182018
 
 18. júna 2018

Ústavný súd je kľúčovou inštitúciou aj pre podnikateľov. PAS preto žiada poslancov NRSR, aby prijali také pravidlá, ktoré umožnia súd obsadiť osobami s vysokým odborným a morálnym kreditom.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) víta snahu vlády upraviť pravidlá pri voľbe ústavných sudcov tak, aby bola posilnená ich legitimita, vrátane zavedenia verejného vypočutia kandidátov a prísnejších podmienok na preukázanie praxe a odbornosti.

PAS dlhodobo poukazuje na vážne problémy, ktorým podnikatelia a nie len oni, čelia v oblasti rovnosti pred zákonom, vymožiteľnosti práva, či rozmáhania sa korupcie.

Ide o dlhodobo problematické oblasti, bez ohľadu na to, ktoré politické zoskupenia zostavovali vládu za posledných 25 rokov. Ústavný súd SR preukázal za svoju existenciu opodstatnenie a kľúčovú pozíciu pri výklade práva a fungovaní demokracie a štátnych inštitúcií.

PAS preto žiada poslancov NRSR, aby pri tvorbe nových pravidiel prijali také riešenie, ktoré dlhodobo vylúči možnosť politizácie súdu, ako nástroja odmeny vybraných politikov a ich pomocníkov. Aby pravidlá voľby ústavných sudcov garantovali, že funkčnosť ústavného súdu nebude závislá od vôle jediného človeka, či úzkej časti politického spektra. Aby sa ústavnými sudcami stali osoby a osobnosti, nie len formálne, ale aj obsahovo odborné, vysoko morálne, s celospoločenským kreditom. Návrhy nedávno prezentované odborníkmi z oblasti práva ¹ považuje PAS za dobré východisko pri príprave kvalitného zákona a odporúča poslancom, aby si ich osvojili vo väčšej miere ako Minister spravodlivosti SR.

PAS preto vyzýva poslancov NRSR, aby tak dôležité pravidlá voľby ústavných sudcov nepodriaďovali úzkym straníckym záujmom a krátkodobým politickým ziskom. Ústavný súd SR je často posledným garantom ústavnosti a demokratického zriadenia, preto poškodzovanie až sprofanovanie jeho činnosti má dopad na schopnosť Slovenskej republiky existovať ako demokratický a prosperujúci štát.

PAS je toho názoru, že len etický, odborný a nezávislý výkon funkcie či už pri tvorbe zákonov v NRSR, ako aj pri výklade práva v pozícii ústavného sudcu, môže zmeniť pozitívnym smerom postoj obyvateľstva k vláde práva a prospešnosť demokracie v SR.

V Bratislave, 18. 06. 2018

¹Pozri: https://viaiuris.sk/aktuality/pravnici-navrhuju-zasadne-zmeny-vo-vybere-novych-ustavnych-sudcov/

apr 092018
 
 9. apríla 2018

Stanovisko PAS k programovému vyhláseniu Vlády SR

Napriek nezmenenému programovému vyhláseniu PAS vyzýva vládu na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje zotrvanie na pôvodnom programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 v zmysle hlasovania Národnej rady SR z konca minulého mesiaca za premárnenú príležitosť. Programové vyhlásenie, ktoré schválil parlament na návrh novej vlády, kopíruje pôvodný dokument z roka 2016. To spôsobilo, že sa v ňom uvádzajú neaktuálne ciele, napríklad znížiť mieru nezamestnanosti pod 10 percent, hoci tú už dnes vykazujú štatistiky omnoho nižšiu.

PAS oceňuje čiastočné úspechy pri stabilizovaní verejných financií. Jednou z požiadaviek bolo znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy, čo sa pravdepodobne podarí do konca volebného obdobia. Na druhej strane PAS vidí široký priestor na zefektívnenie činnosti verejného sektora, napríklad pri presadzovaní takých činností, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. PAS privítala zníženie dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Nabáda vládu P. Pellegriniho, aby v tomto trende pokračovala a dostala sa k hranici 19 percent, ako to navrhovala PAS v roku 2016. Priestor na kompenzovanie výpadkov v príjmoch vidí PAS v zlepšenom výbere daní, rušení daňových výnimiek, obmedzovaním investičných stimulov či v zastavení dotovania neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia.

V polčase volebného obdobia PAS eviduje, že kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku nie len že stagnuje, ale sa zhoršuje. V celosvetovom rebríčku Doing Business Svetovej banky sa vlani Slovensko umiestnilo na 39. pozícii, čo je v porovnaní s rokom 2016 zhoršenie o 10 miest. PAS apelovala a apeluje na vládu Petra Pellegriniho, aby zohľadnila aktuálny vývoj, zamerala sa na nové odvážnejšie ciele tak, aby sa na konci funkčného obdobia vlády, dostalo Slovensko do dvadsiatky krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Slovensku sa nedarí prekonávať bariéry rozvoja podnikateľského prostredia hlavne v oblasti pretrvávania korupcie, neprimeranej byrokracie, absencie transparentnosti, nízkej úrovne hospodárskej súťaže, nechuti očisťovať verejný život. Podnikatelia stále pociťujú prekážky v zamestnávaní, trápi ich inflácia zákonov, vysoké odvodové zaťaženie a nerovnosť pred zákonom. Napriek hospodárskemu rastu a poklesu nezamestnanosti slovenská ekonomika nevyužíva existujúci potenciál.

PAS žiada vládu P. Pellegriniho, aby konkrétnymi krokmi v nasledujúcich dvoch rokoch prispievala k skvalitňovaniu podnikateľského prostredia, hoci si v programovom vyhlásení nestanovila ambicióznejšie ciele. 09. apríla 2018

nov 232017
 
 23. novembra 2017

Prieskum ukázal, že firmy využívajú najmä prácu cez víkendy a sviatky, platia ju aj štedrejšie, ako žiada zákon. Najviac sa búria voči povinnému príplatku za víkend.

Veľa slovenských spoločností využíva viaczmennú prevádzku, prípadne pracujú aj cez víkendy. Dostatok objednávok im tak umožňuje lepšie vyťažovať technológie a budovy. Prinieslo to nárast zamestnanosti a príjmov pracovníkov, pretože firmy sú za prácu v noci alebo cez víkend nútené priplatiť.

Takéto príplatky však firmám v budúcom roku môžu výrazne narásť. Do parlamentu sa nedávno dostal poslanecký návrh novely Zákonníka práce (poslanci Glváč, Petrík a Podmanický – Smer), ktorý zavádza povinné príplatky za prácu cez víkend a zvyšuje ich za prácu v noci a vo sviatok:

  1. Minimálna výška príplatku za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 % sumy minimálnej mzdy za nočnú prácu na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  2. Minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok sa má zvýšiť z 50 % priemerného zárobku na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
  3. Má sa zaviesť nový osobitný príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, za ktorú by zamestnancovi mal patriť mzdový príplatok najmenej 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zákon by mal byť účinný od 1. mája 2018. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. Odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 ďalších 1,023 mld. eur. Štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, navyše aj niektoré odvetvia (pekári a podobne).

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila v rýchlom anonymnom prieskume od 15. do 20. novembra 2017 zhruba 1400 podnikateľov, aby sa ich opýtala, čo si o tomto návrhu myslia, ako využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a čo by navrhovali ako kompenzáciu za zdraženie práce na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 144 respondentov, vyše polovica sú manažéri malých, ďalší zo stredných a veľkých firiem.

V prvom rade sa účastníci prieskumu stopercentne zhodli v nesúhlase s tým, že sa Zákonník práce má zmeniť poslaneckou novelou, hoci vláda o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája a opozícia od zimy. Ani jeden spomedzi 142 hlasujúcich nesúhlasí s postupom vládnej koalície. Jasne to vyjadruje názor podnikateľov na takýto neštandardný postup pri zmene zákonov. Je to úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Odpor najmä k povinnému príplatku za víkend

Účastníci prieskumu povinné príplatky celkom neodmietajú. Najväčší súhlas sa objavil so zvýšením príplatku za nočnú prácu – stotožňuje sa s ním vyše tretina z nich. Nesúhlasia takmer dve tretiny podnikateľov.

V prípade sviatkov je súhlasu o niečo menej, proti sú takmer tri štvrtiny vrátane tých, čo si zavedenie takéhoto pravidla vedia predstaviť iba čiastočne alebo v menšej miere.

V prípade víkendovej práce je proti ešte najviac podnikateľov, až takmer 80 percent. Bezvýhradne so zvýšením príplatkov súhlasí iba necelých 20 percent účastníkov prieskumu.

Dve tretiny potrebujú pracovať cez víkendy a sviatky

Podnikatelia v prieskume odpovedali aj na otázky, či využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem, hovorí P. Kremský.

Prácu v noci naopak využíva menej – iba polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do práce vôbec.

Z tých, ktoré pracujú aj v noci, poskytuje polovica príspevok k mzde podľa teraz platného zákona, teda 20 % úrovne minimálnej mzdy. Ďalších takmer 40 % však pripláca viac – niektoré aj vyše 50 percent minimálnej mzdy, ktoré požaduje novela zákona. Ďalšie firmy poskytujú iné benefity ako náhradné voľno a podobne.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny zvykne pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne. Necelých 30 percent vo voľné dni nepracuje.

Z tých, ktoré víkendové zmeny využívajú, pripláca najviac firiem svojim ľuďom 20 až 50 % sumy minimálnej mzdy, mnohé aj viac. Zhruba 20 percent firiem však nepripláca vôbec, čo je pochopiteľné najmä v prípade firiem, ktoré zamestnávajú rodinných príslušníkov. Niekoľkí účastníci prieskumu sa vyjadrili, že odmeňujú zamestnancov náhradným voľnom.

Na rovnakú otázku v prípade sviatku odpovedala väčšina firiem, že platí navyše 50 percent z priemernej mzdy pracovníka ako žiada zákon. Takmer tretina však za sviatok pripláca ešte viac, niekoľko ich poskytuje iné benefity, prípadne kombináciu. Niektorí zamestnanci majú dokonca víkendy a sviatky už zahrnuté v základnej mzde.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac – až vyše dve tretiny podnikateľov súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú.“

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať. Zhruba 20 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie, či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Riešenia pre vládu

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov. Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Druhé najpopulárnejšie opatrenie je vynahradiť ekonomike rast ceny práce zlepšovaním podnikateľského prostredia – najmä bojom s korupciou, klientelizmom, či byrokraciou, zlepšením vymáhateľnosti práva, či úrovne školstva alebo infraštruktúry. Až za ním nasleduje návrh, aby štát nestanovil výšku príplatkov, ale ich nechal na dohodu trhu práce. Zhruba tretina účastníkov sa priklonila k zníženiu počtu štátnych sviatkov.

Účastníci dostali aj možnosť súhlasiť s tým, že „je to v poriadku ako to navrhujú poslanci“, nestotožnil sa s tým však ani jediný respondent prieskumu. V individuálnych odpovediach sa objavili požiadavky oslobodiť tieto príplatky od daní a odvodov, spružniť Zákonník práce namiesto sprísňovania a uľahčiť príchod pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh práce.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov je vážny zásah do trhu práce a slovenskú ekonomiku to môže vážne poškodiť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale až po príchode krízy, keď slovenské firmy môžu trpieť horšou konkurencieschopnosťou a stratou trhov. Najviac to môže poškodiť malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví.

Štátu nemožno uprieť právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, je však nekultúrne robiť to pokútne a bez diskusie s podnikateľmi. Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

 

okt 192017
 
 19. októbra 2017

Prieskum prezrádza, že pre firmy je byrokracia vážny problém, ktorý znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Demotivuje ich v raste a zamestnávaní.

Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.

V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.

Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených.

Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.

Podnikajú najmä v službách a priemysle, malá časť v obchode, stavebníctve či ďalších oblastiach.

 Byrokracia znižuje konkurencieschopnosť

Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.

Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Najhoršie je zháňať papiere

Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“.

Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.

Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.

Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.

Jedenkrát a dosť, presunutie byrokracie na úrady

V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom.

Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o  potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.

Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.

Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.

Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

 

sep 272017
 
 27. septembra 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)