Okt 122016
 
 12. Október 2016

Minimálna mzda budúci rok stúpne zo súčasných 405 eur na 435 eur. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %.

Vyplýva to z nariadenia rezortu práce, ktoré dnes schválila vláda. Sociálni partneri o výške minimálnej mzdy opakovane rokovali, ale nedohodli sa. V takom prípade sumu navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálna mzda v novej výške dosiahne 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento rok je pomer 51 %.

“V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu,” uviedol po nedávnom rokovaní tripartity k tejto téme minister práce Ján Richter (Smer-SD). Informovala o tom TASR.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 9,43 %. V porovnaní s júlom klesla o 0,01 percentuálneho bodu (p. b.), keďže vtedy predstavovala 9,44 %. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka sa znížila o 1,89 p. b., keďže v auguste 2015 predstavovala 11,32 %.

Niekoľkoročný trend poklesu nezamestnanosti pokračuje a v súčasnosti Slovensko zaznamenáva historické maximum počtu zamestnaných pracovníkov. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v ôsmom mesiaci tohto roka 256 271 osôb. V porovnaní s júlom 2016 klesol o 189 osôb a medziročne sa znížil o 48 916 osôb, čo je o 16,03 % menej.

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v auguste 10,85 %. V porovnaní s júlom poklesla o 0,11 p. b., medziročne sa znížila o 2,01 p. b.

Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste 294 721 osôb. Medzimesačne sa znížil o 2928 osôb, čo predstavuje pokles o 0,98 %. Medziročne poklesol o 52 250 osôb, čo je o 15,06 % menej.

Pokles miery evidovanej nezamestnanosti bol v auguste zaznamenaný v štyroch krajoch, najvýraznejší bol v Trenčianskom kraji. Najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to 14,53 %.

Na okresnej úrovni sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila v 47 okresoch a v 32 došlo k jej nárastu. Najvyššiu nezamestnanosť mal okres Rimavská Sobota (25,26 %), najnižšiu dosiahla Galanta(3,83 %).

Ku koncu augusta bolo na úradoch práce voľných 39 885 pracovných miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast voľných pracovných miest o 1577.

Zamestnanosť v auguste 2016 medziročne vzrástla vo vybraných trhových službách o 7,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,6 %, doprave a skladovaní o 4 %, priemysle o 3,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %, stavebníctve o 1,1 % a v ubytovaní o 0,5 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, počet zamestnaných osôb klesol v auguste v medziročnom porovnaní len vo veľkoobchode o 4,9 % a maloobchode o 1,1 %.

V priemere za osem mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 5,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,3 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, stavebníctve o 1,7 %, ubytovaní o 1,3 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,9 %. Klesla vo veľkoobchode o 5 %, maloobchode o 1,1 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %.
Prečítajte si aj:
Júl 292016
 
 29. Júl 2016

Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.

Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.

Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.

Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.

 V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.

Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.

Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.

„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.

Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.

Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.

Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.

Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.

Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.

Všetky grafy: PAS

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Dec 292015
 
 29. December 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Jún 252012
 
 25. Jún 2012

Podnikateľská aliancia Slovenska vypracovala kalkulačku na výpočet čistého príjmu živnostníkov a majiteľov jednoosobových s.r.o. v budúcom roku po zohľadnení aktuálne diskutovaných daňovo-odvodových zmien, ktoré pripravuje nová vláda a príslušné ministerstvá. Cieľom tejto aktivity PAS je spresniť verejnú diskusiu o dopadoch alternatívnych daňovo-odvodových zmien na čisté príjmy podnikateľov.

Kalkulačka počíta sumu daní a odvodov, ktoré budú platiť živnostníci v budúcom roku v prípade prijatia avizovaných daňovo-odvodových zmien a porovnáva ich so sumami daní a odvodov platených v dnešnom daňovo-odvodovom systéme. Posledným modulom kalkulačky je výpočet čistého príjmu majiteľa s.r.o. po zaplatení daní a odvodov v roku 2013, čo umožňuje jednoduché porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti s.r.o. oproti živnosti.

Živnostník s hrubým mesačným príjmom 1500 eur, ktorý nemá žiadne reálne náklady a uplatňuje si 40%-né paušálne výdavky, po prijatí obmedzenia paušálnych výdavkov na maximálne 420 eur mesačne, znížení živnostníckej konštanty pre určenie základu na výpočet odvodov z 2 resp. 2,14 na 1,486, zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu zo 44,2 % na 50 % priemernej mzdy a zrušení postavenia zaplatených odvodov ako odpočítateľnej položky pri určení vymeriavacieho základu na výpočet odvodov, odvedie do Sociálnej poisťovne o 120,22 eur viac a do zdravotnej poisťovne o 50,76 eur viac v porovnaní s platbami v súčasnom systéme. Na dani z príjmov zaplatí o 1,71 eur viac. Jeho čistý príjem po prijatí daňovo-odvodových zmien bude 1076,41 eur čo je o 172,69 eur menej ako dnes.

Za daných podmienok nie je pre tohto živnostníka výhodné založenie s.r.o., nakoľko po zaplatení daní, zdravotných odvodov a dane z dividend by mu z hrubého mesačného príjmu s.r.o. vo výške 1500 eur zostalo v čistom 935,55 eur. Prechod zo živnosti na s.r.o. sa však oplatí pri mesačných príjmoch 3000 eur a reálnych nákladoch vo výške 50 %. V tomto prípade by bol čistý príjem živnostníka 888,67 eur a majiteľa s.r.o. 935,55 eur.

Poznámky k metodológii: V kalkulačke je možné navoliť viacero kombinácií navrhovaných zmien v daniach a odvodoch, nakoľko dnes nie je jasné, ktoré zmeny sa reálne presadia a ktoré nie. V prípade výpočtu čistých príjmov majiteľa s.r.o. predpokladáme, že majiteľ s.r.o. je dobrovoľne nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dividendy, z ktorých odvedie zdravotný odvod a aj daň z dividend. Kalkulačka bola 25. júna 2012 o 14:45 aktualizovaná o dodatočnú funkcionalitu (možnosť nastavenia koeficientu vo výške 1,9).