Feb 152018
 
 15. Február 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Jan 152018
 
 15. Január 2018

Dôsledkom doterajšieho prístupu štátu je čoraz väčšie zaostávanie Slovenska vo využívaní digitálnych technológií pri poskytovaní verejných služieb.

Zhrnutie rozhovorov s desiatimi podnikateľmi o ich požiadavkách na väčšiu informačnú otvorenosť a digitálnu komunikáciu štátu.

 Peter Kremský, január 2018


Za pomoc pri príprave a vykonaní rozhovorov s podnikateľmi, ako aj pri spracovaní dokumentu ďakujem Jánovi Kovalčíkovi a Petrovi Goliašovi z INEKO.

Dokument vznikol vďaka finančnej podpore Center for International Private Enterprise (CIPE).

Úvod a hlavné závery

Slovensko v posledných rokoch významne nepokročilo v zlepšovaní e-governmentu, nepodarilo sa mu nadviazať na inovatívne a priekopnícke kroky z konca minulého a začiatku tohto desaťročia. Hoci mnohé krajiny Slovensku môžu iba závidieť systémy ako Centrálny register zmlúv alebo Obchodný register na internete, iné v digitálnej agende zaradili podstatne vyššiu rýchlosť a Slovensko predbehli.

V rebríčku Organizácie spojených národov E-Government Development Index, ktorým hodnotí vyspelosť digitálnej otvorenosti krajín a teda najmä ich schopnosť poskytovať verejné služby pomocou informačno-komunikačných technológií, bolo Slovensko ešte v roku 2008 na 38. mieste sveta. Odvtedy sa prepadlo na 67. miesto zo 193 hodnotených. Posunuli sa predeň dokonca krajiny ako Bulharsko, Grécko alebo Chorvátsko, už tradične digitálne vyspelé Estónsko obsadilo 13. priečku. Spomedzi našich susedov sa Poľsko umiestnilo na 36. mieste, Maďarsko na 46. mieste a Česko na 50. mieste.  Aj keď digitálne technológie a internet sú na Slovensku rovnako populárne ako v iných krajinách sveta, zjavne sa nepodarilo využiť ich na zlepšenie procesov, ktoré doteraz prebiehali iba v papierovej forme. Často dochádza iba k formálnemu zverejneniu komplikovaných postupov štátu namiesto toho, aby sa procesy zjednodušili a zlepšili práve ich presunom do digitálneho sveta.

Umiestnenie štátov v celosvetovom rebríčku E-Government Development Index

2008 2016

Estónsko

13. 13.
Poľsko 33. 36.
Chorvátsko 47. 37.
Grécko 44. 43.
Maďarsko 30. 46.
Česko 25. 50.
Bulharsko 43. 52.
Slovensko 38. 67.

Zdroj: OSN

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO vykonali počas roku 2017 prieskum medzi podnikateľmi, ako hodnotia prístup k verejným informáciám, ako ich využívajú  v praxi a aký majú tieto informácie prínos k transparentnosti ekonomiky a najmä štátnej správy. Mohli aj navrhnúť, akými zmenami by sa prístup k štátnym dátam dal zlepšiť. Takúto možnosť dostali najprv v anonymnom prieskume a neskôr aj v osobných rozhovoroch, ktorých sa zúčastnilo desať podnikateľov z veľkých i malých firiem, z rôznych odvetví ekonomiky. Výsledkom rozhovorov sú tieto závery:

  • Podnikatelia iba zriedka využívajú infožiadosti, všetko čo by mohli potrebovať, požadujú automaticky zverejňovať na internete.
  • Podnikatelia využívajú hlavne portály, ktoré sú jednoduché, prehľadné a poskytujú im potrebné informácie. Ide napríklad o Centrálny register zmlúv, Obchodný register, Vestník verejného obstarávania alebo Register rozsudkov. Na mnohých portáloch podľa nich treba zlepšiť prehľadnosť, intuitívnosť, logickú štruktúru informácií, vyhľadávanie, možnosti sťahovania a tlačenia.
  • Najväčšia kritika sa zniesla na portál slovensko.sk, ktorý je podľa podnikateľov zaostalý a neprehľadný. Kritizujú tiež nepraktické zverejňovanie príloh súťažných podkladov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejňované jednotlivo, často ide o desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov. V Centrálnom registri zmlúv niekedy chýbajú dodatky, resp. nie sú uvedené pri pôvodnej zmluve, niekedy sú dokonca pod iným názvom a sú tak ťažko vyhľadateľné.
  • Podnikatelia požadujú lepšiu digitálnu komunikáciu so štátom. Slúžiť na to by mal jeden portál, kde by sa sústreďovali všetky dôležité informácie. Mohlo by ísť napríklad o portál slovensko.sk, prostredníctvom ktorého by si štátne inštitúcie medzi sebou vymieňali rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť. Vyžadovanie overených výpisov a osvedčení, ktoré sú k dispozícii vo verejných registroch, by sa malo zakázať. Ako príklad digitálnej komunikácie uviedli požiadavku, aby pri výstavbe bolo možné zadať číslo parcely a automaticky by im chodili notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané. Ďalším príkladom je zvýšenie prehľadnosti súdnych úkonov pri konaní podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul.
  • Podnikatelia tiež požadujú na jednom mieste a prehľadne zverejniť všetky zákonné požiadavky na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Viacero podnikateľov by uvítalo zavedenie možnosti pripomienkovať súťažné podklady dopredu s cieľom obmedziť výskyt zmanipulovaných súťaží, či z nevedomosti zle nastavené podmienky. Po vyhlásení tendra už totiž obstarávatelia väčšinou zamietajú aj odôvodnené žiadosti o nápravu. Následne tak podnikateľom zostáva rozhodovanie, či ešte podať námietky na Úrad pre verejné obstarávanie (ktoré súťaž zdržia a niekedy si vynútia aj jej zrušenie) alebo sa vzdať a akceptovať nekorektnosť súťaže. Podmienkou úspechu odôvodnených námietok je totiž funkčný a predvídateľný Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dokáže o námietkach rozhodovať rýchlo a objektívne, čo dnes, bohužiaľ, často neplatí.
  • Podnikatelia sú presvedčení, že osoby, ktoré majú dobré kontakty na úradoch, sa k informáciám dokážu dostať pohodlnejšie, dopredu a exkluzívne, z čoho finančne ťažia. Ide napríklad o informácie v súvislosti s možnosťou čerpať eurofondy, dotácie, zúčastniť sa pripravovaných verejných obstarávaní, ale aj o informácie ohľadom zmien v legislatíve.
  • Pokiaľ ide o zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, podnikatelia sú za zverejňovanie údajov o dcérskych firmách štátu, miest či regiónov, analýz, štúdií, platov verejných funkcionárov, zjednodušene všetkého, čo sa produkuje za verejné zdroje. Požadujú tiež zverejňovať rozhodnutia prokuratúry.
  • Od infozákona očakávajú, že stanoví jasné podmienky, aby sa úradníci nemohli vykrúcať a vyhovárať, ak sa im do zverejnenia informácií príliš nechce.

 

Otázky pre podnikateľov na osobný rozhovor:

Využívate infožiadosti alebo len dáta, zverejnené na webe? Prečo? V akej oblasti, k akým témam infožiadosti využívate? V akom prípade by ste využívali infožiadosti, čo by Vám v tom pomohlo?

Ktoré verejné portály a verejné dáta využívate a ako ich hodnotíte?

Ako by sa dala zlepšiť prehľadnosť a prístupnosť verejných dát tak, aby bolo ich zverejnenie z hľadiska občana a podnikateľa užívateľsky priateľské a intuitívne?

Aké verejné dáta, ak by boli (lepšie) zverejnené, by Vám pomohli v podnikaní? Pomohlo by zverejňovanie predbežných súťažných podkladov ako prevencia šitia verejných obstarávaní na mieru, zúčastnili by ste sa pripomienkovania?

Vnímate, že niektoré firmy majú exkluzívny prístup k niektorým informáciám z verejnej sféry, čo im dáva výhodu pri podnikaní? Aké sú najčastejšie neformálne získavané informácie z verejného sektora založené na osobných kontaktoch?

Prístup k akým informáciám by urobil Slovensko (viac) transparentným?

Čo by sa malo zmeniť v infozákone, aby bol praktickým prínosom pre zlepšenie podnikateľského prostredia?

 

Podrobnejšie závery

Podnikatelia, s ktorými sme osobne hovorili, sa nešpecializujú na vyhľadávanie vo verejných dátach, ani na tom nezakladajú svoje podnikanie. K získavaniu informácií z verejných zdrojov sú skôr nútení príležitostne v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Využitie verejných portálov

Podnikatelia najviac využívajú:

  • Centrálny register zmlúv (veľmi dobrý prehľad dávajú povinne zverejňované faktúry)
  • Obchodný register
  • Portál Sociálnej poisťovne
  • Register rozsudkov
  • Register partnerov verejného sektora
  • Vestník verejného obstarávania
  • Slovensko.sk
  • itms2014.sk (informácie o eurofondoch),
  • ďalej súkromné portály využívajúce verejné dáta ako finstat.sk, sims.sk, uvostat.sk, foaf.sk a ďalšie.

Firmy väčšinou vyhľadávajú informácie o firmách, o ich finančnom zdraví, dlhoch, komerčné aplikácie, kde sa zobrazujú úvery, leasing, zisťujú mieru rizika pri obchodných partneroch.

Hodnotenie verejných portálov a návrhy na zlepšenie

Hodnotenie podnikateľov je väčšinou kritické, nepáči sa im hlavne neprehľadnosť portálov, odlišný dizajn a štruktúra, slabé prelinkovanie. Podľa nich si vyhľadávanie vo verejných portáloch vyžaduje špeciálne znalosti a know-how, informácie treba z nich páčiť a vyhrabávať, nie sú užívateľsky priateľské. Pritom by sa to dalo výrazne kvalitatívne zlepšiť a ani by to veľa nestálo.

Treba zlepšiť aj vyhľadávanie cez heslá, pri niektorých stránkach sa často dokumenty nedajú vytlačiť, prípadne sú zverejnené neprakticky (prílohy nahraté jednotlivo – desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov), nie všetko je zverejnené, čo by malo byť, napríklad v Centrálnom registri zmlúv. Najmä mestá a obce majú neprehľadné weby, radšej nezverejňujú všetko, vykladajú si zákon po svojom, úradníci nemajú smernice.

Ak je firma dcérou mesta alebo VÚC, veľa vecí nezverejňuje, pričom sa odvoláva na interné nariadenie firmy. Niekedy sa informácie aj dajú nájsť, ale treba si pre dokumenty prísť osobne, nedajú sa napríklad vytlačiť. Centrálny register zmlúv začierňuje informácie, ktoré sú pre kontrolu hospodárenia štátu dôležité, vo zverejnených zmluvách často chýba práve to, čo je najdôležitejšie. Veľká väčšina podnikateľov, ktorí sa osobného rozhovoru zúčastnili, sa sťažuje na hlavný elektronický portál Slovensko.sk. Podľa ich predstavy by sa cez tento portál mali dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa vo verejnej sfére zverejňujú vrátane efektívneho vyhľadávania, triedenia, štrukturovania. Existujúca stránka však nie je užívateľsky priateľská pre bežných ľudí, vyzerá to ako keby sa robila pred 20 rokmi. Práve tento portál by pritom mohol zlepšiť digitálnu komunikáciu firiem so štátom. Prostredníctvom neho by si napríklad štátne inštitúcie mohli medzi sebou vymieňať rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť.

Sťažujú sa aj na portál Sociálnej poisťovne, často niečo nemôžu nájsť, chýba to tam, informácie sa zložito hľadajú. Problémom je aj, že všetky ministerstvá nemajú jednotný vizuál pre webstránky, tiež sa v zmluvách zverejňuje málo informácií.  Sťažujú sa aj, že pri elektronickom kontraktačnom systéme EKS chýbajú niektoré funkcie. Systém pre štatistické hlásenie dovozov a vývozov intrastat.sk je podľa nich „hlúpy“, napríklad sa nedá do neho kopírovať, iba ručne vypisovať údaje.

Obmedziť kopu neproduktívnej administratívy by sa dalo obnovením možnosti dokladovať splnenie podmienok účasti vo verejných tendroch čestným vyhlásením. Preukázanie splnenia všetkých podmienok stačí vyžadovať na konci – od víťaza tendra. Teraz sa akceptuje iba tzv. jednotný európsky dokument (18 strán náročných na vyplnenie), a to aj za každého subdodávateľa. Ak sa to nedá jednoduchšie, treba to dať do registra, nie vyžadovať vždy znova.

Zverejňovanie a pripomienkovanie predbežných súťažných podmienok

Na otázku, či by pomohla povinnosť zverejňovať súťažné podmienky na pripomienkovanie ešte pred vyhlásením súťaže, väčšinou odpovedajú kladne a tiež sa vyjadrili, že by ich určite pripomienkovali. Jeden účastník povedal, že by bolo lepšie predĺžiť čas na prípravu ponúk a zároveň limitovať možnosť žiadať nápravu skorším termínom, aby sa zamedzilo špekulatívnym žiadostiam krátko pred termínom na predkladanie ponúk a „vypaľovaniu“ obstarávateľov či iných uchádzačov. Ďalší podotkol, že treba záujem o zlepšenie kvality súťaží na strane štátu.  Nateraz štátne inštitúcie a firmy reagujú  aj na opodstatnené  žiadosti o nápravu negatívne, lebo im to komplikuje priebeh súťaže. Často sú obstarávatelia nepripravení a ani nevedia jasne zadefinovať predmet či rozsah prác, čo znemožňuje korektnú súťaž.

Exkluzívny prístup k verejným informáciám

Všetci opýtaní podnikatelia súhlasia s tvrdením, že niektoré firmy alebo osoby sú na Slovensku zvýhodnené v podnikaní exkluzívnym prístupom k informáciám. Dostanú sa k nim cez známych, ľudí pri prameni, s ktorými udržiavajú blízke vzťahy a finančne ich k tomu motivujú.

Prejavuje sa to najmä tak, že majú informácie dopredu o tom, čo sa chystá a môžu sa na to lepšie pripraviť, uchádzať sa o eurofondy, dotácie, zapojiť sa do verejných súťaží, obstarávaní a podobne, dokonca môžu tieto procesy aj ovplyvňovať. Tiež sa dopredu získavajú exkluzívne informácie o plánoch na zmenu legislatívy, nových zákonoch, zmenách pravidiel na trhu, informácie o dotáciách na rozvoj pôdohospodárstva, kde a aká je voľná pôda na prenájom od štátu a ako ju získať. Bolo to tak podľa nich za každej vlády, záleží len na tom, v akom rozsahu sa to deje.

Aké zverejnené informácie a zlepšenia by urobili Slovensko viac transparentným:

  • Malo by byť jasné, ako sa využijú verejné zdroje, peniaze daňových poplatníkov
  • Všetko čo je financované z verejných zdrojov, všetko, čo sa týka majetku štátu, by malo byť verejné, aj platy a odmeny funkcionárov, ak sú z verejných zdrojov
  • Zverejňovať analýzy, ktoré sa robia za štátne a verejné peniaze, napríklad nechcú zverejniť analýzu, na ktorú sa ministerstvo a ZSSK odvoláva, či treba štátne IC-čka
  • Analýzy, štúdie, často existuje aj viac verzií analýz, odvoláva sa na ne štát a štátne firmy, ale sa nezverejňujú, napríklad koľko stojí bezplatná doprava alebo štátny letecký dopravca
  • Najväčšie predaje štátneho majetku
  • Dotácie, detailne na čo boli použité, napr. nenávratné dotácie pre súkromné firmy, obce
  • Zverejňovanie platov a najmä odmien verejných predstaviteľov a riaditeľov verejných podnikov, odstupné a zlaté padáky v zmluvách,
  • Informácie o výsluhových dôchodkoch
  • Zmeny zákonov, informácie o novelách na jednom mieste + prehľadnosť všetkých zákonných požiadaviek na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Portál s čiernou listinou firiem, ktoré sú neseriózne, dlhujú partnerom, robia podvody, aby podnikatelia boli varovaní pre špekulantmi a podvodníkmi
  • Rozhodnutia prokuratúry, nezverejňujú sa často s čudnými zdôvodneniami
  • Pri výstavbe by malo byť možné zadať číslo parcely a chodili by notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané
  • Prehľadnosť súdnych úkonov podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul
  • Dať mestám a obciam podmienku, že podmienky obstarávania nesmú byť šité na mieru
  • Malo by byť viac informácií o zelených investíciách, projektoch, dotáciách, výbery sú málo transparentné a predvídateľné, napríklad podporné programy na spaľovanie biomasy sú tak štedro nastavené, že umožňujú vykupovať drahé rezivo, dokonca celé stromy spáliť
  • Verejných informácií, ktoré sa dajú vytiahnuť z internetu je dosť, ale v ČR, kde ich je menej dostupných, aj na ich základe dokážu stíhať politikov
  • Zlepšiť portál slovensko.sk, aby mal inteligentné vyhľadávanie podľa životnej situácie, mali by tam byť možnosti nastavenia notifikácie, keď sa zaujímam o nejakú tému, dotácie, zmluvy
  • Webstránky všetkých úradov by mali byť štrukturálne a vizuálne integrované, nesystémovosť bráni štruktúrovaniu zverejňovaných dát, metadáta sa potom nemôžu využívať napríklad pri prognózovaní ekonomiky
  • Viac dát o tom, kam sa odvetvie, ekonomika, školstvo bude uberať, predvídateľnosť, plán verejných obstarávaní, aby firmy mali šancu plánovať si kapacity

 Využívanie infožiadostí

Podnikatelia iba výnimočne využívajú žiadosti o poskytnutie informácií, podobne ako to ukázal anonymný prieskum. Dôvodom je administratívna náročnosť, zdĺhavé vybavovanie, prípadne skúsenosti, že sa z odpovedí nedozvedia to, čo by potrebovali, lebo sú vyhýbavé.

Výnimkou je oslovená právnická kancelária, ktorá pri zastupovaní klientov siaha k infožiadosti napríklad vtedy, keď potrebuje získať informácie o stavebných povoleniach, stavbách, pri susedských sporoch a podobne. Aj z údajov, ktoré sa dnes už zverejňujú automaticky, sa staršie údaje napríklad spred roku 2000 (alebo zmluvy do roku 2010) dajú získať iba cez infožiadosti, pretože neboli digitalizované a zverejnené na internete. Firmy cez infožiadosti zisťujú napríklad aj informácie o štatistikách registrácie vozidiel od polície.

Stáva sa, že podnikatelia na žiadosť o informácie nedostanú žiadnu odpoveď, napríklad od Štátnej obchodnej inšpekcie, keď sa chceli informovať o postupe pri predaji, aby sa vyhli pokute od nej. Dôvodom zrejme bolo, že štátna inštitúcia sa necítila byť kompetentná odpovedať na to, neposlala však žiadnu odpoveď, ani negatívnu.

Inštitúcie sa často odvolávajú aj na to, že informácia je súčasťou obchodného tajomstva. Podnikateľom prekáža aj používanie kolkov, ktoré musia kupovať a ísť na úrad osobne, aj keď by sa to dalo vybaviť aj prevodom a cez internet.

Širšiemu využívaniu infožiadostí by určite pomohlo, ak by sa znížila ich administratívna náročnosť, dali by sa odoslať napríklad cez jednoduchý webový formulár na portáli slovensko.sk. Podľa predstáv niektorých podnikateľov by ani nemuselo byť povinné špecifikovať, na ktorú inštitúciu sa obracajú, len zanechať žiadosť, čo potrebujú. Inštitúcii by to priradil administrátor, ktorý by potom aj sledoval vybavenie a spokojnosť klienta podobne, ako je to v prípade e-shopov a call centier.

Ako optimálnejšie riešenie pre úradníkov i pre podnikateľov sa však javí aktívne a prehľadné zverejňovanie informácií na internete, kde by boli rýchlo vyhľadateľné a prístupné každému, bez nutnosti písať a vybavovať individuálne infožiadosti.

Potrebné zmeny v infozákone

Podnikatelia často nevedeli presne označiť konkrétne zmeny, skôr sa vyjadrovali k tomu, čo si od nich sľubujú. Mnohí apelovali na zjednodušenie infozákona, pretože sa im zdá príliš komplikovaný.

V infozákone by podľa nich malo byť jednoznačne napísané, že sa majú poskytovať všetky informácie, ktoré sa týkajú verejného majetku alebo financií. Mal by zaručiť dostupnosť všetkých informácií o štátnych peniazoch, ich použitie, prínosy, informácie o zákazkách, aby mali všetci rovnaké informácie. Okrem toho by mali aj sfunkčniť inštitúcie a vymožiteľnosť práva, zadať jasné lehoty, priniesť sfunkčnenie poskytovania informácií, aby sa úradníci nemohli na nič vyhovárať.

Prečítajte si aj:

Dec 212017
 
 21. December 2017

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Približne tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedlo, že sa na Slovensku osobne stretli s korupciou alebo klientelizmom. Výrazná väčšina ju zažila pri podnikaní, ostatní v súkromnom živote. Ďalších takmer 20 percent ju pozná iba z rozprávania iných. S korupciou nemajú skúsenosti iba necelé 4 % opýtaných.

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila od 13. do 18. decembra 2017 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, či majú skúsenosti s korupciou, v akej oblasti a ako na ňu zareagovali. Prieskum im dal aj možnosť navrhnúť, ako proti korupcii bojovať. Prieskumu sa zúčastnilo 132 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Dve tretiny tých, ktorí korupciu zažili, sa s ňou stretli pri podnikaní, o niečo menej v zdravotníctve, či vybavovaní povolení na úradoch, v štátnej a komunálnej správe. Len 20 až 30 % ju zažilo v justícii, polícii, školstve či politike.

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti podnikania, vyše polovica opýtaných ukázala na dve možnosti, kde korupcia kvitne najviac – dotácie vrátane eurofondov a štátnej pomoci, či verejné obstarávanie.

Zaujímavé je, že hneď potom nasledovalo uplácanie manažérov firiem konkurentmi, obchodnými partnermi či zamestnancami. Približne štvrtina označila, že korupciu zažila pri vybavovaní povolení a potvrdení, prípadne na súdoch a v justícii.

Na otázku, ako sa na Slovensku úroveň korupcie mení, sa vyše 40 % respondentov vyjadrilo, že rastie, približne rovnaký počet ju vidí na rovnakej úrovni. O poklese je presvedčených len o niečo cez desatinu účastníkov. Nikto sa nevyjadril, že korupcia neexistuje.

Zaujímavé boli odpovede na otázku, ako podnikatelia na korupciu zareagovali.  Takmer polovica si vybrala radikálne riešenie, niektorí ju dokonca aj oznámili na polícii. Ďalších vyše 20 % sa tvárilo, že žiadosť alebo ponuku korupcie nepočulo. Celkovo podplácanie odmietli takmer tri štvrtiny opýtaných podnikateľov, čo hovorí o stále vysokej odolnosti voči korupčnému správaniu, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Približne pätina opýtaných sa priznala, že sa na korupcii podieľali, inak by stratili ponúkaný obchod. Niektorí dokonca hovoria o vyhrážaní, ktorým ich druhá strana prinútila podvoliť sa. Päť zo 103 odpovedí dokonca otvorene hovorí, že korupciu akceptovali, pretože je obojstranne výhodná.

Napriek tomu, že súdy a prokuratúra nepatria k najčastejším miestam, kde podnikatelia zažili korupčné správanie, pokladajú ich za oblasť, kde by mal štát bojovať proti korupcii najtvrdšie. Na druhé miesto sa dostala politika - vláda, parlament a tvorba zákonov. Tretie sú eurofondy, dotácie a granty. Mnohí vidia ako dôležitú aj oblasť verejného obstarávania, dodávok verejnému sektoru, či zdravotníctva a polície.

Podobne zneli aj odpovede na otázku, ako má štát účinne bojovať proti korupcii a klientelizmu. Vyše 60 % opýtaných sa priklonilo k možnosti, že treba vymeniť skorumpovaných politikov. Zdá sa teda, že dôvera v nich je nízka, podnikatelia naopak pokladajú nepoctivých politikov za najvýraznejší zdroj korupcie na Slovensku, myslí si Kremský.

Hneď po tejto možnosti nasleduje transparentnosť – širšie zverejňovanie dokumentov verejnej správy ako prevencia korupcie. Zjednodušenie odhaľovania korupčných prípadov a ich zverejňovanie si želá takmer polovica opýtaných, za vytvorenie silného nezávislého úradu pre boj proti korupcii je však len tretina respondentov. Naopak, mnoho účastníkov si nevybralo žiadnu ponúkanú možnosť a prišli s vlastnými návrhmi od zjednodušenia zákonov cez zníženie vplyvu štátu až po rozbitie väzieb politikov na oligarchov.

V boji proti korupcii v podnikaní by sa mal štát zamerať na oblasti, kde ju občania najviac cítia – v oblasti dotácií, eurofondov, štátnej pomoci, ako aj verejných obstarávaní a justície. Pomohlo by znižovanie vplyvu štátu v ekonomike a čo najväčšia nezávislosť polície a prokuratúry.

Na druhej strane však podnikatelia nedôverujú, že súčasní špičkoví politici dokážu s korupciou zatočiť, pretože ich nepokladajú za čistých a cítia ich prepojenie na oligarchov a ekonomické záujmy v pozadí. Volajú po ich nahradení novou generáciou a transparentnosti krajiny, čo by oslabilo podhubie korupcie v podnikateľskom prostredí, uzatvára výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Trh práce sa stále viac dusí, podnikateľom chýbajú ľudia

 

Nov 232017
 
 23. November 2017

Prieskum ukázal, že firmy využívajú najmä prácu cez víkendy a sviatky, platia ju aj štedrejšie, ako žiada zákon. Najviac sa búria voči povinnému príplatku za víkend.

Veľa slovenských spoločností využíva viaczmennú prevádzku, prípadne pracujú aj cez víkendy. Dostatok objednávok im tak umožňuje lepšie vyťažovať technológie a budovy. Prinieslo to nárast zamestnanosti a príjmov pracovníkov, pretože firmy sú za prácu v noci alebo cez víkend nútené priplatiť.

Takéto príplatky však firmám v budúcom roku môžu výrazne narásť. Do parlamentu sa nedávno dostal poslanecký návrh novely Zákonníka práce (poslanci Glváč, Petrík a Podmanický – Smer), ktorý zavádza povinné príplatky za prácu cez víkend a zvyšuje ich za prácu v noci a vo sviatok:

  1. Minimálna výška príplatku za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 % sumy minimálnej mzdy za nočnú prácu na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  2. Minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok sa má zvýšiť z 50 % priemerného zárobku na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
  3. Má sa zaviesť nový osobitný príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, za ktorú by zamestnancovi mal patriť mzdový príplatok najmenej 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zákon by mal byť účinný od 1. mája 2018. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. Odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 ďalších 1,023 mld. eur. Štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, navyše aj niektoré odvetvia (pekári a podobne).

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila v rýchlom anonymnom prieskume od 15. do 20. novembra 2017 zhruba 1400 podnikateľov, aby sa ich opýtala, čo si o tomto návrhu myslia, ako využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a čo by navrhovali ako kompenzáciu za zdraženie práce na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 144 respondentov, vyše polovica sú manažéri malých, ďalší zo stredných a veľkých firiem.

V prvom rade sa účastníci prieskumu stopercentne zhodli v nesúhlase s tým, že sa Zákonník práce má zmeniť poslaneckou novelou, hoci vláda o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája a opozícia od zimy. Ani jeden spomedzi 142 hlasujúcich nesúhlasí s postupom vládnej koalície. Jasne to vyjadruje názor podnikateľov na takýto neštandardný postup pri zmene zákonov. Je to úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Odpor najmä k povinnému príplatku za víkend

Účastníci prieskumu povinné príplatky celkom neodmietajú. Najväčší súhlas sa objavil so zvýšením príplatku za nočnú prácu – stotožňuje sa s ním vyše tretina z nich. Nesúhlasia takmer dve tretiny podnikateľov.

V prípade sviatkov je súhlasu o niečo menej, proti sú takmer tri štvrtiny vrátane tých, čo si zavedenie takéhoto pravidla vedia predstaviť iba čiastočne alebo v menšej miere.

V prípade víkendovej práce je proti ešte najviac podnikateľov, až takmer 80 percent. Bezvýhradne so zvýšením príplatkov súhlasí iba necelých 20 percent účastníkov prieskumu.

Dve tretiny potrebujú pracovať cez víkendy a sviatky

Podnikatelia v prieskume odpovedali aj na otázky, či využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem, hovorí P. Kremský.

Prácu v noci naopak využíva menej – iba polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do práce vôbec.

Z tých, ktoré pracujú aj v noci, poskytuje polovica príspevok k mzde podľa teraz platného zákona, teda 20 % úrovne minimálnej mzdy. Ďalších takmer 40 % však pripláca viac – niektoré aj vyše 50 percent minimálnej mzdy, ktoré požaduje novela zákona. Ďalšie firmy poskytujú iné benefity ako náhradné voľno a podobne.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny zvykne pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne. Necelých 30 percent vo voľné dni nepracuje.

Z tých, ktoré víkendové zmeny využívajú, pripláca najviac firiem svojim ľuďom 20 až 50 % sumy minimálnej mzdy, mnohé aj viac. Zhruba 20 percent firiem však nepripláca vôbec, čo je pochopiteľné najmä v prípade firiem, ktoré zamestnávajú rodinných príslušníkov. Niekoľkí účastníci prieskumu sa vyjadrili, že odmeňujú zamestnancov náhradným voľnom.

Na rovnakú otázku v prípade sviatku odpovedala väčšina firiem, že platí navyše 50 percent z priemernej mzdy pracovníka ako žiada zákon. Takmer tretina však za sviatok pripláca ešte viac, niekoľko ich poskytuje iné benefity, prípadne kombináciu. Niektorí zamestnanci majú dokonca víkendy a sviatky už zahrnuté v základnej mzde.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac – až vyše dve tretiny podnikateľov súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú.“

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať. Zhruba 20 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie, či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Riešenia pre vládu

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov. Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Druhé najpopulárnejšie opatrenie je vynahradiť ekonomike rast ceny práce zlepšovaním podnikateľského prostredia – najmä bojom s korupciou, klientelizmom, či byrokraciou, zlepšením vymáhateľnosti práva, či úrovne školstva alebo infraštruktúry. Až za ním nasleduje návrh, aby štát nestanovil výšku príplatkov, ale ich nechal na dohodu trhu práce. Zhruba tretina účastníkov sa priklonila k zníženiu počtu štátnych sviatkov.

Účastníci dostali aj možnosť súhlasiť s tým, že „je to v poriadku ako to navrhujú poslanci“, nestotožnil sa s tým však ani jediný respondent prieskumu. V individuálnych odpovediach sa objavili požiadavky oslobodiť tieto príplatky od daní a odvodov, spružniť Zákonník práce namiesto sprísňovania a uľahčiť príchod pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh práce.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov je vážny zásah do trhu práce a slovenskú ekonomiku to môže vážne poškodiť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale až po príchode krízy, keď slovenské firmy môžu trpieť horšou konkurencieschopnosťou a stratou trhov. Najviac to môže poškodiť malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví.

Štátu nemožno uprieť právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, je však nekultúrne robiť to pokútne a bez diskusie s podnikateľmi. Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

 

Okt 192017
 
 19. Október 2017

Prieskum prezrádza, že pre firmy je byrokracia vážny problém, ktorý znižuje konkurencieschopnosť Slovenska. Demotivuje ich v raste a zamestnávaní.

Nezmyselná štátna byrokracia je na Slovensku už roky bariéra, ktorá sa nezmenšuje, ale skôr narastá. V poslednom rebríčku Svetového ekonomického fóra to bola pre manažérov na Slovensku druhá najväčšia prekážka podnikania po korupcii. Aj v Indexe podnikateľského prostredia je byrokracia roky na špičke rebríčka najviac sa zhoršujúcich položiek.

V posledných mesiacoch sa objavila iniciatíva Ministerstva hospodárstva SR na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorá navrhla viacero opatrení. Ide však najmä o malé zlepšenia, navyše môže trvať ešte mesiace až roky, kým vstúpia do platnosti.

Rýchly anonymný prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sa podnikateľov opýtal, či, ako a v čom ich byrokracia najviac postihuje a čo pokladajú za najdôležitejšie zmeniť. Prieskum prebehol od 12. do 17. októbra 2017 a zúčastnilo sa ho 153 podnikateľov z takmer 1200 oslovených.

Viac ako polovica z nich sú manažéri mikropodnikov (ročné tržby do 2 miliónov eur), ostatní z malých a stredných, iba desatina zastupuje veľké podniky.

Podnikajú najmä v službách a priemysle, malá časť v obchode, stavebníctve či ďalších oblastiach.

 Byrokracia znižuje konkurencieschopnosť

Podnikatelia sa jednoznačne zhodujú v názore, že byrokracia nie je len otravná, ale je príťažou, ktorá slovenským firmám bráni súťažiť s konkurentmi z iných krajín. Slovensko to teda stojí vyšší hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, možnosť expanzie firiem na zahraničné trhy a v konečnom dôsledku aj vyššie platy pre zamestnancov, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Takmer tri štvrtiny opýtaných to pokladajú za vážny problém, štvrtina čiastočne.

Ako najciteľnejší dopad zbytočného administratívneho zaťaženia vidia podnikatelia prekvapujúco nie finančné náklady, či stratu času alebo energie. Najhoršie je, že ich demotivuje v podnikaní, investovaní, raste či zamestnávaní. Túto možnosť si zvolila viac ako polovica účastníkov prieskumu, zhruba štvrtina si vybrala ako najhoršiu stratu času. Zvyšok pokryli zbytočné straty energie a peňazí.

Najhoršie je zháňať papiere

Na otázku, v čom podnikatelia byrokraciu najviac pociťujú, si vybrali s veľkým náskokom najčastejšie dve možnosti – vybavovanie rôznych povolení, potvrdení a certifikátov, ako aj nahlasovanie rôznych údajov, či štatistík. Treťou najotravnejšou oblasťou je personálna agenda, až štvrtá skončila prekvapujúco daňová a odvodová agenda. Mnohí účastníci dopísali možnosť „všetky“.

Dve najčastejšie zvolené oblasti hovoria o tom, že na Slovensku je toho stále príliš veľa, čo musí podnikateľ úradom nosiť, zháňať a predkladať. Veľkú časť týchto dokumentov však vydáva sám štát, prípadne iný jeho úrad. Robí tak z občana poštára, ktorý svoj čas musí míňať na nosenie papierov medzi úradmi, hoci by si ich mohli doručiť aj samy.

Zaujímavá otázka, ktoré zákony prinášajú najviac byrokracie, išla viac do podrobností. Prekvapuje, že pomerne suverénne víťazia daňové a odvodové zákony, hoci pri predchádzajúcej otázke účastníci dali tejto oblasti iba viac ako desatinu označení. Vyplýva to zrejme z toho, že práve daňové a odvodové zákony si vyžadujú nahlasovanie rôznych údajov a štatistík.

Hneď za nimi skončila pracovná zdravotná služba a zákon o ochrane osobných údajov, či zákonník práce. Výber podnikateľov svedčí o tom, že najmä zamestnávanie je stále administratívne veľmi náročné, čím je náročné najmä pre mikro- a malé podniky, ktoré si nemôžu dovoliť početný personál na zvládnutie tejto agendy. Môže to byť jedna z príčin slabého rastu zamestnanosti v ekonomicky slabých oblastiach, kde sídlia najmä malé firmy, hovorí P. Kremský. Veľa účastníkov dopísala, že by najradšej zvolila možnosť „všetky“.

Jedenkrát a dosť, presunutie byrokracie na úrady

V poslednej otázke mohli podnikatelia navrhnúť, ktoré tri opatrenia by najviac pomohli reálne znížiť byrokraciu na Slovensku. Výrazná väčšina z nich sa priklonila k dvom zásadným krokom, ktoré by boli revolúciou v prístupe úradov k občanom.

Prvým je prenos povinnosti doložiť rôzne potvrdenia, povolenia a vyjadrenia z občana na úrad. Ide najmä o  potvrdenia, ktoré vydáva iný úrad, napríklad výpis z registra trestov, z obchodného registra, katastra, daňového úradu či registra obyvateľstva. Ak ich jeden úrad potrebuje od druhého, môže si ich vyžiadať sám.

Druhým opatrením je „jedenkrát a dosť“ – aby občan nemusel opakovane nosiť úradníkom osobné či firemné dokumenty a údaje ako napríklad rodné listy, sobášne listy, daňové priznania a podobne. Štát by mal povinnosť uložiť si ich v elektronickej podobe do zložky občana či firmy a ak by ich niektorý úrad opäť potreboval, mohol by si ich odtiaľ stiahnuť.

Tieto dve opatrenia označili za najpotrebnejšie vyše dve tretiny účastníkov. Na tretiu priečku sa dostalo zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre 1. a 2. bezrizikovú kategóriu, ktoré sa pripravuje v najbližších týždňoch. Za ním sa umiestnilo výrazné zníženie daňovej a odvodovej agendy mikrofiriem a živnostníkov (podnikateľské a živnostenské licencie), či obmedzenie poskytovania zbytočných štatistických údajov, prípadne jeho digitalizácia.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že ak chce slovenská vláda úprimne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov, mala by to urobiť práve v oblastiach, kde to najviac potrebujú. Je to najmä vybavovanie rôznych potvrdení a dokladanie údajov, listín a podkladov. Vláda má veľkú možnosť zjednodušiť fungovanie štátu a otočiť pohľad na podnikateľa a občana z hlavy na nohy.

Nie občan je tu pre štát a úradníkov, ale úradníci sú platení z peňazí občanov preto, aby im slúžili a usilovali sa čo najviac im uľahčiť život, urobiť čo najviac za nich. Očakávame, že ministerstvo hospodárstva bude presadzovať práve takéto radikálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť Slovenska a prispejú k ekonomickému rastu a tvorbe nových pracovných miest najmä v odľahlých regiónoch, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie