Dec 292015
 
 29. December 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Aug 252014
 
 25. August 2014

Takmer štvrtina poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je zverejnená priamo v deň 2. čítania v NR SR a ďalšia štvrtina len 1 deň pred druhým čítaním.

V aktuálnom volebnom období predložili poslanci Národnej rady SR v rámci rozpravy k prerokúvaným návrhom zákonov 517 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ich znenia sú zverejňované na internetovej stránke národnej rady. Problémom je, že až 48 % z nich bolo predložených priamo v deň druhého čítania alebo jeden pracovný deň pred druhým čítaním, t.j. maximálne deň pre schválením zákona v parlamente. To prakticky v takmer polovici prípadov znemožňuje verejnú kontrolu a pripomienkovanie poslaneckých pozmeňujúcich návrhov a rozširuje priestor na presadzovanie parciálnych záujmov jednotlivcov alebo vybraných skupín. Len 9 % poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo zverejnených 6 a viac pracovných dní pred druhým čítaním.

Priemerná doba zverejnenia pozmeňujúcich návrhov v sledovanom období od apríla 2012 do júla 2014 bolo 2,02 pracovného dňa. Relatívne najdisciplinovanejší boli poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Sloboda a solidarita[1], ktorí zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere 2,31 pracovného dňa pred druhým čítaním. Priemerná doba zverejnenia pozmeňujúcich návrhov poslancov ostatných politických strán bola kratšia – približne dva dni, s výnimkou strany MOST-HÍD, ktorej poslanci zverejňovali svoje pozmeňujúce návrhy v priemere len 1,21 pracovného dňa pred druhým čítaním.

Z hľadiska počtu predložených poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov boli najaktívnejší poslanci, ktorí vo voľbách kandidovali za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Od začiatku volebného obdobia preložili spolu 142 návrhov. Poslanci sa stranu SMER-SD predložili 137 návrhov. Z väčším odstupom nasledujú strany SaS (84), KDH (70), SDKÚ-DS (60)  a MOST-HÍD (24).

Ak podelíme celkový počet predložených poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k počtu mandátov jednotlivých strán a hnutí v národnej rade, zistíme, že z hľadiska predkladania zmien a doplnkov k zákonom v druhom čítaní má najaktívnejších poslancov hnutie OĽaNO (8,88 pozmeňovacích návrhov na 1 poslanca), za ktorým nasledujú strany SaS (7,64) , SDKÚ-DS (5,45), KDH (4,38), MOST-HÍD (1,85). Strana SMER-SD (1,65 pozmeňovacích návrhov na 1 poslanca) je v tomto ukazovateli na poslednom mieste vzhľadom na vysoký – nadpolovičný – počet mandátov v parlamente.

Cieľom tejto krátkej analýzy nie je spochybniť právo poslancov NR SR predkladať k prerokúvaným zákonom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Systém, kedy poslanecký pozmeňujúci návrh môže bez verejnej diskusie zo dňa na deň zásadným spôsobom zmeniť výsledky niekoľkomesačnej prípravy zákona, však nepovažujeme za dobrý.

Za účelom zvýšenia verejnej kontroly, umožnenia verejnosti oboznámiť sa a diskutovať o predkladaných poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a s cieľom obmedziť možnosti netransparentného vplyvu jednotlivcov a parciálnych skupín na výsledné znenie legislatívy navrhujeme zavedenie povinnej, minimálne týždňovej lehoty na zverejnenie poslaneckých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pred druhým čítaním v NR SR. Za optimálny stav by sme považovali, ak by predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich poslaneckých návrhov evidoval Portál právnych predpisov, ktorý sleduje celý priebeh legislatívneho procesu a ktorý by užívateľov v prípade ich záujmu automaticky elektronicky informoval o všetkých zmenách počas celého procesu schvaľovania vybranej legislatívy.

Viac verejnej kontroly by mohlo obmedziť také neštandardné prípady, akým bolo napr. schvaľovanie daňových licencií pre právnické osoby v závere minulého roka, kedy zámer zaviesť daňové licencie najprv ministerstvo financií oficiálne predstavilo verejnosti a vzápätí s odstupom niekoľkých dní licencie uzákonili poslanci NR SR bez verejnej diskusie cez poslanecký pozmeňujúci návrh.

Prílohy:

[1] V našej analýze sme nezohľadňovali neskoršie prestupy poslancov medzi stranami, resp. ich vystúpenia zo strán. Aktivity poslancov v oblasti predkladania vlastných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sme pripisovali politickým stranám/hnutiam, na kandidátke ktorých sa títo poslanci dostali vo voľbách v roku 2012 do NR SR.