Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Jún 102016
 
 10. Jún 2016

PAS odmieta ich zvyšovanie a navrhuje, aby sa RTVS financovala zo štátneho rozpočtu a odvodom pri kúpe prijímača. Ak sa poplatky zachovajú, treba ich platiť ročne a oslobodiť od nich malé firmy.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktorými sa financuje prevádzka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) za nekoncepčné a nezmyselné. Zbytočne zaťažuje podnikateľov zvýšenými nákladmi, ktoré by vlastne ani nemali platiť. Rozhlas a televíziu totiž nemôžu používať firmy, ale iba ľudia – ich pracovníci. Tí však koncesionárske poplatky platia aj doma, RTVS ich teda vyberá duplicitne.

Slovak Business Agency vykonala nedávno test, aký dopad bude mať plánované zvýšenie koncesionárskych podnikov na malé a stredné podniky. Podľa jej správy by sa nárast základnej sadzby o 50 % prejavil vyššími nákladmi podnikateľov o zhruba 3,5 milióna eur ročne, ich administratívne náklady by sa tiež mierne zvýšili. Štát má administratívne náklady na výber týchto poplatkov zhruba vo výške milión eur. Popri výbere poplatkov však RTVS dostáva aj dotácie zo štátneho rozpočtu, tento rok by to napríklad malo byť zhruba 26 miliónov eur.

Mesačná platba koncesionárskych poplatkov podnikateľov

Fyzické osoby a zamestnávatelia s 3-9 zamestnancami    doteraz 4,64 €                po novom 7 €

Zamestnávatelia s 10-49 zamestnancami                             doteraz 18,58 €               po novom 28 €

Zamestnávatelia s 50-249 zamestnancami                          doteraz 79,66 €               po novom 120 €

Zamestnávatelia s 250-999 zamestnancami                       doteraz 199,16 €              po novom 299 €

Zamestnávatelia s 1000 a viac zamestnancami                  doteraz 464,71 €             po novom 697 €

RTVS odôvodňuje potrebu zvýšenia koncesionárskych poplatkov nedostatkom peňazí. Na druhej strane ich nevyberá dosť efektívne. Podľa jej vlastného odhadu platí poplatky zhruba 1,2 milióna domácností, ďalších 200-tisíc ich neplatí. Ak by platili, ročné príjmy RTVS od domácností by sa zvýšili z vyše 60 na 72 miliónov eur. Úplne by teda nahradili terajšie poplatky od firiem aj zamýšľané zvýšenie.

RTVS teda nedokáže zabezpečiť zvýšenie svojho príjmu o zhruba 17 percent efektívnejším vyberaním poplatkov. Objavujú sa informácie, že výber poplatkov ani administratívne nezvláda – napríklad občanom, ktorí sa na ich platenie prihlásia, neposiela faktúry. Navyše sa navrhuje oslobodenie od poplatkov pre sociálne najslabšie skupiny občanov – poberateľov dávky v hmotnej núdzi, platiteľov bude teda ešte menej. Je logické, že pre RTVS je jednoduchšie vymáhať poplatky od podnikateľov, ako od nezamestnaných a domácností s nízkym príjmom.

PAS žiada vládu a vedenie RTVS, aby sa vrátili ku koncepcii financovania RTVS priamo zo štátneho rozpočtu. Podnikatelia rozpočet napĺňajú miliardami eur daní z príjmu, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nevidíme preto dôvod na to, aby štát každý nedostatok peňazí v niektorej svojej inštitúcii riešil zavedením alebo zvýšením nejakého poplatku na účet občanov a podnikateľov. Ak je štátny rozhlas a televízia pre chod krajiny potrebná, v štátnom rozpočte sa musia nájsť peniaze na ich financovanie. Ak by to nebolo možné, treba zvážiť financovanie formou jednorazového odvodu pri predaji televíznych a rozhlasových prijímačov, prípadne aj doplnkovo.

PAS pokladá za nevhodný aj spôsob zmeny výšky koncesionárskych poplatkov iba na základe vyhlášky Ministerstva kultúry, ktorá sa opiera o výrok komisie. Občania a podnikatelia majú mať možnosť vyjadriť svoj názor v pripomienkovom konaní. O zvyšovaní poplatku inak bude rozhodovať len ministerstvo kultúry, ktoré má fungovanie RTVS vo svojej kompetencii, nejde teda o nezávislý orgán.

Pokiaľ by nebolo možné zrušiť koncesionárske poplatky pre podnikateľov, PAS navrhuje aspoň ich zmenu na ročný poplatok, čo by výrazne znížilo administratívnu náročnosť na strane RTVS aj podnikateľov. PAS navrhuje aj výnimku z platenia poplatkov pre firmy s menej ako 5 zamestnancami ako nástroj na podporu malého a stredného podnikania. K takejto podpore sa Slovensko zaviazalo v rámci iniciatívy Small Business Act a princípu „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky).

Tu môžete podpísať hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu.

Prečítajte si aj:

 Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

 Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

 Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

 Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Máj 112016
 
 11. Máj 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Máj 042016
 
 4. Máj 2016

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič a Boris Kollár.

Nasledujúca parlamentná schôdza, ktorá sa začína 17. mája by mala byť najmä o návrhoch opozičných poslancov. Opozícia minulý piatok predložila do parlamentu balík štyridsiatich noviel. Ich hlavným cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie.

„Tvrdíme, že len systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia zabezpečí viac pracovných miest. Len keď bude viac pracovných miest, budú rásť mzdy všetkým zamestnancom. To je presne to, čo zdvihne životnú úroveň všetkých občanov Slovenska,“ odôvodnil predseda SaS Richard Sulík ich predloženie na rokovanie parlamentu.

Kritizoval politiku vlády v tejto oblasti. „Vláda ide cestou selektívnej podpory. Vyberie si regióny, ktorým pomôže dotáciami, peniazmi a daňami, ktoré musel najskôr niekto vytvoriť a zriadi za to sociálne podniky.“ Tento prístup vlády ilustroval slovami Alberta Einsteina, ktorý kedysi povedal, že je veľmi prekvapený, že ľudia robia stále to isté a čakajú iný výsledok. Podľa R. Sulíka to nefunguje a preto treba zmeniť prístup a systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie.

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová priblížila, že mnohé z návrhov sa na prvý pohľad zdajú ako drobné opatrenia. Nemajú však negatívny dopad na rozpočet a dajú sa zaviesť okamžite. Ak by sa podarilo schváliť väčšinu z nich, zásadne by zlepšili podnikateľské prostredie.

SaS o návrhoch diskutovala so zamestnávateľskými zväzmi. R. Sulík bude hľadať podporu aj u koaličných strán, ktoré chce osloviť listom.

Návrhy do parlamentu predložili spoločne poslanci za SaS Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, E. Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Mihál a Igor Matovič z OľaNo.

Podporu 40-tke návrhov SaS potvrdili lídri ďalších opozičných strán Igor Matovič (OĽaNO-NOVA) a Boris Kollár (Sme rodina). I. Matovič pripomenul, že len motivovaný, nie demotivovaný zamestnávateľ má ambíciu vytvárať nové pracovné miesta.

Niektoré z návrhov opozície

    • Novelou zákona o DPH by sa mala skrátiť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet (v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť) úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u. Daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
    • Podľa novely Zákonníka práce by si zamestnanec mohol vybrať, či chce gastrolístky alebo finančný príspevok na  stravu. Ten by sa zamestnancovi nezdaňoval. SZČO by si mohla uplatniť daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň formou paušálnych výdavkov vo výške stravného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
    • Návrh novely zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb by zjednodušil povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zrušila by sa tiež spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.
    • Cieľom novely dane z príjmov je zvýšenie zákonnej výšky tzv. poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň a to z 2 500 eur na 5-tisíc eur.
    • Ďalšou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty by sa mal zaviesť inštitút výpisu z kontrolného výkazu. Údaje z prijatej faktúry, ktoré platiteľ dane uviedol v kontrolnom výkaze, by mali byť ním uznané čo do právneho dôvodu i výšky. Rozširuje sa okruh exekučných titulov o výpis z kontrolného výkazu, čím sa zaručí expresná exekvovateľnosť nesplatených  pohľadávok. Dňom uplynutia lehoty na zaplatenie faktúry prestávajú byť obchodným tajomstvom údaje uvedené v nezaplatenej faktúre.
    • Návrhom novely zákona o sociálnom poistení by Sociálna poisťovňa nemala vymáhať poistné a penále, ak budú nižšie ako 5 eur.
    • Novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti by sa opätovne zaviedol inštitút prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe objednania.
    • Zrušiť by sa malo povinné preškoľovanie vodičov na pracoviskách.
    • Medzi návrhmi sa ocitlo aj  zrušenie povinnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu zamestnancov.
    • Poslanci tiež navrhujú zrušenie 2-percentného odvodu, ktorý umelci odvádzajú do Literárneho fondu.
    • Ďalší návrh by mal odbúrať v porovnaní s európskou legislatívou prísne nastavenie limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. V Slovenskej republike je približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorí majú povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2000.
Celý článok si prečítate tu:

Opozícia chce lepšie podnikateľské prostredie, pripravila 40 noviel

Mar 212016
 
 21. Marec 2016

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia.

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva, že nová vládna zostava pripraví programové vyhlásenie, ktoré sa zameria na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku.

PAS pred voľbami predložila verejnosti a predstaviteľom politických strán Desatoro požiadaviek podnikateľov. Očakávame, že ústretovosť k Desatoru, ktorú vyjadrili niektoré strany vládnej koalície sa prejaví v programe budúcej vlády. Zároveň vyzývame všetkých členov novej vládnej zostavy, aby načúvali kritike podnikateľov a sústredili sa na odstránenie najväčších prekážok v podnikaní.

Priority programu novej vlády sa s predvolebnou výzvou PAS, nazvanou Desatoro požiadaviek podnikateľov, čiastočne prekrývajú v siedmich bodoch. V ďalších troch bodoch však nenachádzame žiadny prienik. Prekrývanie požiadaviek PAS s avizovanými prioritami budúcej vlády sme zoradili podľa miery prieniku.

Body Desatora

PAS oceňuje, že vznikajúca vládna koalícia reaguje na bod 9 Desatora zameraný na očisťovanie verejného života. Podľa zverejnených informácií sa má posilniť nezávislosť kontroly činnosti ozbrojených zborov a parlamentná kontrola menovania prezidenta policajného zboru, má sa zvýšiť osobná zodpovednosť sudcov za rozhodovanie, výraznejšia má byť kontrola justície od výberu cez hodnotenie až po disciplinárne konanie sudcov. Prehodnotiť sa má osobná hmotná zodpovednosť osôb, ktoré narábajú s verejnými zdrojmi.

bode 5 Desatora zameranom na zlepšenie vzdelávania môže nastať plnenie konkrétnych požiadaviek PAS, keďže podľa dohody budúcich koaličných strán sa majú udiať zásadné zmeny v systéme školstva, pracovať sa má podľa dlhodobej koncepcie obsahu výchovy vzdelávania. Tu si treba počkať na konkrétnejšie zámery.

bode 7 žiadala PAS zvyšovanie transparentnosti. Rokujúce politické strany sa zhodli na dôslednom uplatňovaní princípov otvoreného vládnutia, chcú prijať ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, má sa rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv. Tu tiež bude dôležité, aké konkrétne zámery pripraví budúca vláda.

bode 4 PAS žiadala ozdraviť verejné financie. Konkrétne zámery v tejto oblasti strany nezverejnili, no zaoberali sa zdravotníctvom, kde má nastať viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi, majú sa naplno uplatniť systémy DRG a eHealth. Pri platbách pacientov majú byť prehľadné pravidlá.

Budúce koaličné strany sa čiastočne zaoberali aj prvou požiadavkou PAS zameranou na zníženie daní a odvodov. Daň z príjmu právnických osôb ma klesnúť na 21 % a majú sa zrušiť daňové licencie. Do čiastočného prieniku možno zahrnúť aj body 2. odbúrať byrokraciu v podnikaní a 3. uľahčiť podnikanie, keďže nová koalícia plánuje znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní (napríklad zrušenie povinnej zdravotnej služby).

Na body 6 (sledovať efektívnosť verejného sektora), 8 (podporovať hospodársku súťaž) a 10 (otvárať spoločný trh EÚ) programové priority budúcej vlády nereagujú.

Vládna koalícia sa zaviazala dodržiavať aj požiadavky iniciatívy Rule of Law (Vláda zákona), ktorej je PAS signatárom, napríklad posudzovať vplyv zákonov na podnikateľské prostredie a zlepšiť kvalitu regulácie.

Čo chýba

Na druhej strane nám v prioritách chýba systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia, výraznejšie znižovanie daní a odvodov, či zavedenie hodnotenia stredných a vysokých škôl s transparentným dopadom na ich financovanie.

PAS sa pred voľbami pripojila aj k iniciatíve Štrngám za zmenu s cieľom posilniť právny štát a odstraňovať korupciu, pretože ide o nevyhnutné podmienky na plošné skvalitňovanie podnikateľského prostredia. PAS apeluje na všetky vládne politické strany, aby sa priklonili k prijímaniu navrhovaných reformných opatrení, a to bez ohľadu či sa k tejto iniciatíve pred voľbami prihlásili alebo nie.

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia, ktorých splnenie je vecou diskusie a uhla pohľadu. Dôležité je najmä, aby sa opatrenia v boji proti korupcii a klientelizmu neprijali iba naoko, ale aby sa začal reálny tlak na očistenie verejného života, po ktorom občania volajú. Práve ich sklamanie a znechutenie z fungovania demokratického systému a neriešenia problémov vedie k podpore extrémnych riešení.

PAS si uvedomuje dôležitosť postavenia Národnej rady SR v živote krajiny. Žiadame všetkých poslancov, aby dôstojne a zodpovedne zastávali svoj mandát, či budú podporovať vládu alebo budú súčasťou opozície. V snahe o zvyšovanie životnej úrovne všetkých obyvateľov Slovenska a o skvalitňovanie podnikateľského prostredia by sa poslanci mali vyhýbať extrémnym postojom a plniť svoje poslanie podľa zloženého poslaneckého sľubu.

PAS verí, že v novom volebnom období bude prezident Slovenskej republiky aktívne vstupovať do politického života a v plnej miere využije svoju autoritu a právomoci, aby sa v štáte naplňoval demokratický systém a liberálna ekonomika. To sú nevyhnutné predpoklady na zdarný vývoj hospodárstva a zlepšovanie kvality života jeho obyvateľov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť