Dec 152016
 
 15. December 2016

Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 42 % slovenských firiem označilo zmarený zisk ako dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku. 

Stále viac slovenských firiem sa musí zriecť vlastných ziskov a bojovať s krízou likvidity. Slovenské podniky v obchodných vzťahoch čoraz viac meškajú s úhradou faktúr alebo faktúry neplatia vôbec, píše portál webnoviny.sk. Podľa reprezentatívnej EOS štúdie European Payment Practices za rok 2016 až 42 % opýtaných označilo za dôsledok omeškaných platieb alebo ich úplného výpadku zmarený zisk. Išlo pritom o komerčné spoločnosti.

Situácia je pre slovenské firmy pomerne nežiaduca, keď sa kvôli zlej platobnej disciplíne musia zriekať svojich vlastných ziskov. Tento trend má medziročne stúpajúcu tendenciu nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe,“ skonštatoval konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorá sa venuje manažmentu pohľadávok, Michal Šoltes.

V minulom roku sa pre zlú platobnú disciplínu muselo vzdať svojich ziskov 38 % oslovených respondentov. V tomto roku údaj narástol o 4 percentuálne body. Ako ďalší dôsledok zlej platobnej disciplíny opýtané firmy na Slovensku uvádzali zvýšené úrokové náklady (30 %) či nedostatok likvidity (28 %).

Aj v rámci celej východnej Európy respondenti za najčastejší dôvod zmareného zisku označili oneskorené platby. V rámci prieskumu EOS sledoval osem krajín, pričom neschopnosť úhrady faktúr v rámci oslovených krajín sa pohybovala na úrovni 39 %. Nasledovali kríza likvidity (35 %) a zvýšené úrokové náklady (30 %).

Reprezentatívna EOS štúdia European Payment Practices vznikla na základe odpovedí 3 000 respondentov v 14 európskych krajinách. V rámci východnej Európy mapovali krajiny Rusko, Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Chorvátsko.

 

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Apr 082016
 
 8. Apríl 2016

Lákadlom pre podnikateľov je anonymné vlastníctvo, stabilita právneho systému a nízke dane.

Podnikateľská aliancia Slovenska oceňuje diskusiu o dokumentoch panamskej spoločnosti Mossack Fonseca, známych ako Panama Papers. Je dôležité povedať, že protiprávne ukladanie nezdanených ziskov a prepieranie peňazí cez daňové raje je v rozpore s podnikateľskou etikou. Ide o porušovanie zákona a žiadny poctivý podnikateľ by sa nema k takýmto praktikám uchýliť.

Ešte viac odsúdeniahodné je, ak takto postupujú politici, ktorí ukrývajú svoje nelegálne príjmy pred voličmi, aby si zabezpečili ich hlasy aj v budúcnosti. Tieto financie navyše zvyčajne pochádzajú z trestnej činnosti, najmä korupcie a klientelizmu a teda sú ukradnuté občanom a daňovým poplatníkom.

Dôvodom otvárania spoločností a ukladania financií v krajinách ako je Panama, Seychely alebo rôzne britské územia však často bývajú aj iné dôvody, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Je to najmä anonymné vlastníctvo spoločností, dlhoročná stabilita a spoľahlivosť právneho systému, ako aj nízke, prípadne nulové majetkové dane a extrémne nízka byrokracia v týchto krajinách.

Najmä podnikatelia v stredo- a východoeurópskych krajinách sa často musia obávať vplyvu organizovaného zločinu, ktorý pátra po úspešných podnikateľoch a usiluje sa na nich priživovať vo forme výpalníctva, vyhrážania a ďalších kriminálnych činov. Polícia často nedokáže podnikateľom poskytnúť dostatočnú ochranu, objavujú sa dokonca náznaky, že s organizovaným zločinom spolupracuje alebo aspoň jeho aktivity trpí. Podobne sa objavujú náznaky prepojenia zločincov s politickými špičkami na regionálnej či celoštátnej úrovni, hovorí P. Kremský.

Mnoho podnikateľov sa preto rozhodlo virtuálne preniesť svoje podnikanie do daňových rajov, aby zabránilo svojej vystopovateľnosti na Slovensku a následnému vydieraniu, útokom na svoju rodinu, zdravie a život. Ich hádzanie do jedného vreca s daňovými podvodníkmi a schránkovými firmami, tunelujúcimi štát, ktoré sa rozmohlo po zverejnení Panama Papers, je preto povrchné a nespravodlivé.

Môže viesť len k tomu, že takíto podnikatelia zo Slovenska definitívne odídu. Bola by to škoda najmä v prípade inovatívnych a technologických firiem, ktoré by mohli dlhé roky podporovať rast ekonomiky, vytvárať pracovné miesta a živiť rozvoj krajiny, myslí si Kremský.

Slovensko by si malo zo spomínanej kauzy vziať príklad v tom, že podnikanie potrebuje jednoduchú a stabilnú legislatívu, prehľadný daňový systém, transparentnosť vlastníckych vzťahov, fungujúce súdnictvo a hlavne silnú ochranu podnikateľov pred ekonomickou kriminalitou vrátane mafiánov s bielymi goliermi. Samozrejmosťou je zabrániť firmám s nejasnými vlastníkmi v obchodovaní so štátom a verejnými objednávateľmi.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

Jan 272016
 
 27. Január 2016

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, nasledujú ďalšie škandinávske krajiny.

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je opäť Dánsko, ktoré v dnes zverejnenom indexe vnímania korupcie spoločnosti Transparency International (TI) dosiahlo 91 zo 100 bodov. Druhé miesto obsadilo Fínsko (90 bodov) a tretie Švédsko (89 bodov).

Slovensko spolu s Maďarskom a Chorvátskom sa spomedzi 168 hodnotených krajín umiestnilo na 50. priečke, keď získalo 51 bodov, čo je o jeden bod viac než vlani.

Česká republika sa so ziskom 56 bodov umiestnila na 37. mieste. Ešte o dve priečky vyššie je so ziskom 60 bodov Slovinsko.

Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je podľa TI najmenej skorumpované Poľsko, ktoré so ziskom 62 bodov skončilo na 30. mieste.

Na konci rebríčka sú medzi najskorumpovanejšími štátmi sveta Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a Somálsko – obe krajiny dostali iba osem bodov. Len o tri body viac získal Afganistan, ktorý je podľa aktuálneho indexu TI tretím najskorumpovanejším štátom sveta.

Počas pôsobenia súčasnej vlády si Slovensko postavenie mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. Podľa hodnotenia Transparency International Slovensko (TIS) však boli posledné štyri roky najmä nevyužitou príležitosťou.

“Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou. V roku 2012 sme boli za ňou o sedem miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok,” uviedli Gabriel Šípoš, Pavel Nechala a Samuel Spáč z TIS.

Z opatrení prijatých súčasnou vládou TIS vníma pozitívne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj krajské voľby.

“Dobrou správou je aj zvýšenie miery súťaže v  štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. Rekordne málo obstarávaní skončilo s jediným uchádzačom – len 21 percent oproti každej druhej zákazke v roku 2011,” uznáva TIS. Pozitívne vníma aj zvýšenie transparentnosti biznis sektora zverejnením účtovných uzávierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie.

“Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvý raz bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície,” podotkli Šípoš, Nechala a Spáč.

Naopak, hlavným negatívom je podľa nich pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. ”Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky,” tvrdí TIS a poukazuje na nesplnený sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu.

Predstavitelia TIS sú presvedčení, že kľúčom k úspešnému boju proti korupcii na Slovensku je stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry cez štátne kontrolné inštitúcie po vedúcich odborov obstarávania. ”Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak oveľa viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel,” dodáva TIS.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, my sme na 50. mieste

Kým Slovensko vo svetovej biznis hitparáde klesalo spolu s Maďarskom, ďalší jeho susedia si udržiavajú slušné pozície

 

Okt 122011
 
 12. Október 2011

Etický kódex PAS proti nekalému podnikaniu vznikol v nadväznosti na realizáciu projektu Zamedzenie nekalého podnikania, v rámci ktorého PAS skúmala najrozšírenejšie podvodné praktiky v podnikaní a naformulovala 36 konkrétnych odporúčaní na ich potláčanie.

PAS, ktorá sa dlhodobo snaží aj o kultiváciu neformálnych pravidiel – morálnych štandardov a etických noriem – v podnikaní, chce Etickým kódexom proti nekalému podnikaniu verejne podporiť boj proti podvodom v podnikateľskom prostredí. Podnikatelia môžu prostredníctvom kódexu verejne deklarovať svoj odmietavý postoj k podvodným praktikám a podporiť presadenie účinných opatrení na ich zamedzenie.

Etický kódex PAS proti nekalému podnikaniu

Podnikatelia siahajúci pri svojej činnosti po podvodoch, obchádzaní zákonov, zneužívaní  slabín verejnej správy a súdnictva škodia svojim obchodným partnerom a celému štátu. Znevažujú meno podnikateľského stavu a dehonestujú podnikateľov v očiach širokej verejnosti. Používaním nekalých praktík brzdia rozvoj podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

My, signatári tohto kódexu, realizujúci svoje aktivity na území Slovenskej republiky, čestne vyhlasujeme, že sa dištancujeme:

  • od zamlčovania, zavádzania alebo nezverejňovania povinných údajov o spoločnostiach a od neplnenia zákonných povinností pri ukladaní dokumentov do Zbierky listín,
  • od účelových prevodov majetku z jednej spoločnosti na druhú s cieľom ponechania záväzkov voči obchodným partnerom v nemajetnej spoločnosti,
  • od účelových rušení spoločností s cieľom zbaviť sa záväzkov voči obchodným partnerom,
  • od zneužívania spoločností vo forme využívania nastrčených a nezodpovedných osôb v ich orgánoch,
  • od krádeží identity inej spoločnosti a od neoprávneného  prisvojovania vlastníckych práv k autorským dielam, vynálezom, patentom a ochranným známkam,
  • od neplatičstva a zadržiavania poskytnutých finančných záloh od partnera v prípade nerealizovania zákazky,
  • od poškodzovania obchodných partnerov formou zneužívania nedostatočnej práce polície, prokuratúry a súdnictva,
  • od podplácania pri verejných obstarávaniach, verejných súťažiach a iných formách súťažného konania,
  • od narušovania trhovej súťaže podnikaním bez príslušných povolení, neplatením daní a odvodov a čiernou prácou.

S cieľom potlačiť všetky formy nekalého podnikania v podnikateľskom prostredí sme za:

  • vytvorenie uceleného systému informovania o spoločnostiach, ktoré si dlhodobo neplnia platobné povinnosti voči obchodným partnerom a verejným rozpočtom,
  • vytvorenie a pravidelné aktualizovanie verejnej listiny s podnikateľmi požívajúcimi vo svojej činnosti nekalé praktiky,
  • sfunkčnenie konkurzného registra a zbierky listín obchodného registra,
  • časovo obmedzený zákaz podnikať osobám, ktoré sa dopustili úmyselnej trestnej činnosti alebo korupcie,
  • zavedenie povinnosti spoločníka ručiť za záväzky spoločnosti aspoň do výšky svojho vkladu do základného imania spoločnosti,
  • spružnenie a zrýchlenie vydávania predbežných opatrení súdmi, skvalitnenie a zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov, zavedenie taxatívnych lehôt pre súdy a obmedzenie obštrukcií účastníkov súdnych konaní napr. zriadením podnikateľských dátových schránok na doručovanie súdnych písomností,
  • zvýšenie kvalifikovanosti a spružnenie polície a prokuratúry pri vyšetrovaní ekonomickej kriminality.

K tomuto sa hlásime s cieľom skvalitniť podnikateľské prostredie na Slovensku a zvýšiť  reputáciu podnikateľského stavu v spoločnosti.

 

V prípade záujem stať sa signatármi Etického kódexu PAS proti nekalému podnikaniu kontaktujte, prosím, kanceláriu PAS.