Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Jan 192017
 
 19. Január 2017

Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako po minulé roky. V priemere sa zvýšili o 2,33 percenta, najviac od roku 2013.

Výrazná väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Priemer zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave. V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili najmä dane za podnikateľské priestory v bytových domoch – v Starom Meste zdraželi na skoro trojnásobok, v ostatných okresoch o 160 percent.

Dane za byty a domy sa zvýšili v celej Bratislave o 30 %, poľnohospodárske a ostatné stavby o polovicu, garáže a záhradné domčeky o desatinu. Pôvodne sa v Bratislave hovorilo o zvýšení daní až o sto percent, napokon sa magistrát uspokojil aj s menším sprísnením zdanenia.

Najväčším nárastom zdanenia na Slovensku sa môže pochváliť Nové Mesto nad Váhom – za priestory na podnikanie v bytových domoch tam podnikatelia zaplatia 3,5 €/m2, o 322 % viac ako za bežné nebytové priestory, napríklad garáže. Tým, že sa vytvorila nová kategória podnikateľských priestorov v bytovkách by však podnikatelia nemali zaplatiť viac, doteraz sa takéto priestory zdaňovali ako priemyselné nehnuteľnosti. Zlaté Moravce budú zdaňovať záhrady sadzbou vyššou až o vyše 86 percent.

Zdanenie bytov sa okrem Bratislavy výraznejšie zvyšuje aj v Martine, Bardejove a Medzeve, rodinné domy v Nitre, Topoľčanoch a Medzeve, kde zvýšili aj zdanenie stavebných pozemkov, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Takmer plošne zvyšovali dane z nehnuteľností v Medzeve a Martine, vo viacerých kategóriách aj v Nitre, Topoľčanoch a Bardejove. Naopak, dane znižovali v Ilave, Prievidzi, Krupine, či Žiari nad Hronom, aj keď len sporadicky. Kuriozitou je zníženie dane z trvalých trávnatých porastov v Sobranciach o takmer 42 percent, či dane z nebytových priestorov vo Svidníku o takmer 75 %.

Dlho očakávané umožnenie vyberania poplatku za miestny rozvoj využili iba Bratislava a okolité okresné mestá Senec, Pezinok a Malacky. Dve posledné dokonca majú za priemyselné a poľnohospodárske stavby vyšší poplatok ako v Bratislave. Z iných regiónov zaviedlo poplatok za novú výstavbu iba mesto Skalica.

Rast v bytovkách

V priemere sa tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie v bytových domoch o 9 %, ďalej za poľnohospodárske a ostatné stavby. Za domy a byty budú ich majitelia platiť dane v priemere vyššie o štyri percentá.

Najvyššie dane na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, viac ako dva a pol násobok priemeru. Nasledujú ďalšie bratislavské okresy, krajské mestá, ale aj menšie ako Púchov, Senica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Myjava alebo Žiar nad Hronom. Naopak, najnižšie priemerné dane majú napriek plošnému zvyšovaniu ešte stále v Medzeve, ďalej v Gelnici a Medzilaborciach.

Dane z nehnuteľností na bývanie sú na Slovensku výrazne nižšie, ako v prípade stavieb na podnikanie. Rovnaké boli doteraz iba v prípade podnikateľských priestorov v bytových domoch, aj tu sa však už sadzby najmä vo veľkých mestách postupne zvyšujú na úroveň bežných nehnuteľností na podnikanie.

Najlacnejšie bývanie

Najnižšie dane z nehnuteľností na bývanie má z analyzovaných miest Medzev, kde majiteľ modelového rodinného domu s pozemkom zaplatí tento rok na daniach 16,3 eura. V Medzilaborciach je to 21 eur, v Tvrdošíne 23,5 eura. Naopak, v najdrahšej Senici zaplatí za rovnaký dom na daniach až 171,1 eur, o 40 centov menej v Malackách.

Je to viac, ako v Starom Meste Bratislavy, kde ho dane vyjdú na 160,5 eura. O niečo menej je to vo zvyšku Bratislavy, Skalici či Košiciach. Najviac sa dane za takýto dom tento rok zvyšujú v Bratislave, Medzeve a Novom Meste nad Váhom. V Ilave sa naopak znížia o necelých päť percent.

V prípade obyvateľov bytov sú tiež najvyššie sadzby v Bratislave, majiteľ bytu s rozlohou 70 m2 a garážou musí počítať s platbou 52 eur, v Starom Meste až 63 eur. Výrazne nižšie sadzby sú v Košiciach a ostatných krajských mestách, ale napríklad aj vo Zvolene, Myjave či Vranove nad Topľou. Naopak, najmenej sa platí v Medzilaborciach, Gelnici či Medzeve – 8 – 10 eur. V Senci pri Bratislave je to napríklad iba necelých 18 eur.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľské objekty budú mať v roku 2017 vyššie dane iba v troch slovenských mestách – Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve. Ten je napriek zvýšeniu stále z hľadiska výšky daní najvýhodnejšou lokalitou pre priemyselnú halu s pozemkom spomedzi 89 skúmaných miest.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou 1000 m2 a pozemkom 1500 m2 tam podnikateľ ročne uhradí na dani 666 eur. V Medzilaborciach je to 850 eur a v Humennom 1135 eur. Najviac ho to vyjde v Púchove – 6449 eur, teda takmer 10-krát viac oproti Medzevu. V Bratislave I. je to zhruba 5000, v Žiari nad Hronom 4442, v Bratislave II. až V. a Košiciach zhruba 4100 eur.

Prekvapivá je vysoká sadzba daní v mestách ako je napríklad Zvolen, Rožňava, Veľký Krtíš, Spišská Nová Ves alebo Rimavská Sobota. Pri modelovej nehnuteľnosti je dokonca vyššia ako napríklad  v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy.

Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou výškou daní z komerčných nehnuteľností. Môže to byť jeden z účinných nástrojov na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí P. Kremský.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, keď mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň viac ako dva a pol násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2016

Priemerná sadzba 2017 (€)

Zmena

Zmena

2017/2016

2017/2004

Orná pôda

0,0019

0,03%

75,6%

Trávnaté porasty

0,0004

-1,11%

127,1%

Záhrady

0,0274

0,89%

117,68%

Zastavané plochy

0,0336

0,04%

167,00%

Stavebné pozemky

0,2912

0,07%

131,07%

Ostatné plochy

0,0338

0,04%

167,82%

Stavby na bývanie

0,2410

4,23%

91,24%

Poľnohospodárske stavby

0,2985

4,80%

136,90%

Rekreačné stavby

0,6534

1,62%

72,83%

Garáže

0,8222

1,37%

63,11%

Priemyselné stavby

2,3118

0,31%

266,88%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9126

0,19%

131,11%

Ostatné stavby

1,5778

7,86%

317,31%

Byty

0,2385

4,02%

89,24%

Nebytové priestory na podnikanie

2,0543

9,01%

150,93%

Ostatné nebytové priestory

0,8073

-0,74%

14,51%

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom s rozlohou 1500 m2 a výrobnou halou s rozlohou 1000 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne za pozemok 1500 m2 a priemyselnú stavbu 1000 m2, zaokrúhlené na celé eurá)
Púchov

6449

Bratislava I.

5125

Žiar nad Hronom

4442

Bratislava II. až V.

4103

Košice

4100

Žilina

4064

Malacky

3726

Banská Bystrica

3656

Nové Mesto nV

3577

Trnava

3556

Prešov

3446

Martin

3165

Nitra

3035

Veľký Krtíš

2488

Rimavská Sobota

1935

Dunajská Streda

1735

Zlaté Moravce

1538

Sobrance

1519

Nové Zámky

1515

Bytča

1375

Žarnovica

1270

Tvrdošín

1164

Humenné

1135

Medzilaborce

850

Medzev

666

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2017)

(v EUR ročne)
Senica

171,1

Malacky

170,7

Bratislava I.

160,5

Bratislava II. až V.

133

Skalica

132,6

Košice

113,1

Nové Mesto nV

84,3

Trnava

82,2

Zvolen

80

Trenčín

76,6

Prešov

75,6

Banská Bystrica

74,7

Piešťany

74,7

Nitra

71,1

Rožňava

68,3

Žilina

64

Bardejov

63,2

Martin

58,6

Topoľčany

56,4

Ilava

49,9

Detva

41,5

Žarnovica

37

Sobrance

32,7

Tvrdošín

23,5

Medzilaborce

21

Medzev

16,3

 

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov bytov s obytnou plochou 70 m2 a garážou s rozlohou 10 m2 (rok 2017, v € ročne)

Medzilaborce

7,9

Gelnica

10,0

Medzev

10,4

Turčianske Teplice

11,7

Žarnovica

15,4

Senec

17,9

Sabinov

21,4

Žilina

24,0

Moldava nB

24,8

Piešťany

30,0

Vranov nad Topľou

30,6

Trenčín

31,3

Banská Bystrica

32,1

Myjava

33,1

Nitra

33,5

Prešov

33,8

Zvolen

34,7

Trnava

34,8

Košice

39,4

Bratislava II-V

52,0

Bratislava I

63,1

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2017

Daň zo stavebných pozemkov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,07

2.

Bytča

0,08

3.

Gelnica

0,12

4.

Sobrance

0,13

5.

Moldava n. B.

0,13

6.

Snina

0,13

7.

Prešov

0,14

8.

Ilava

0,14

9.

Sabinov

0,14

10.

Medzilaborce

0,14

68.

Piešťany

0,46

69.

Púchov

0,51

70.

Trnava

0,53

71.

Košice

0,66

72.

Bratislava II

0,72

73.

Bratislava III

0,72

74.

Bratislava IV

0,72

75.

Bratislava V

0,72

76.

Nové Mesto nad Váhom

0,79

77.

Bratislava I

0,86

 

Daň z priemyselných stavieb

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,66

2.

Medzilaborce

0,83

3.

Gelnica

0,91

4.

Humenné

1,10

5.

Vranov nad Topľou

1,10

6.

Trebišov

1,12

7.

Tvrdošín

1,14

8.

Svidník

1,14

9.

Snina

1,17

10.

Moldava n. B.

1,20

68.

Banská Bystrica

3,60

69.

Bratislava II

4,00

70.

Bratislava III

4,00

71.

Bratislava IV

4,00

72.

Bratislava V

4,00

73.

Žilina

4,00

74.

Košice

4,00

75.

Žiar nad Hronom

4,40

76.

Bratislava I

5,00

77.

Púchov

6,40

 

Daň z administratívnych a obchodných priestorov

Sadzba v €/m2

1.

Medzev

0,89

2.

Gelnica

1,00

3.

Medzilaborce

1,39

4.

Moldava n. B.

1,49

5.

Poltár

1,49

6.

Sobrance

1,50

7.

Svidník

1,70

8.

Námestovo

1,74

9.

Tvrdošín

1,74

10.

Banská Štiavnica

1,82

68.

Liptovský Mikuláš

4,39

69.

Žiar nad Hronom

4,40

70.

Nitra

4,65

71.

Púchov

5,20

72.

Košice

5,50

73.

Bratislava II

6,00

74.

Bratislava III

6,00

75.

Bratislava IV

6,00

76.

Bratislava V

6,00

77.

Bratislava I

8,30

 

Daň z nebytových priestorov určených na podnikanie

Sadzba v €/m2

1.

Banská Štiavnica

0,20

2.

Turčianske Teplice

0,28

3.

Trebišov

0,33

4.

Medzilaborce

0,33

5.

Medzev

0,35

6.

Ilava

0,38

7.

Zvolen

0,48

8.

Gelnica

0,50

9.

Kežmarok

0,60

10.

Snina

0,70

68.

Považská Bystrica

3,35

69.

Prešov

3,40

70.

Malacky

3,47

71.

Piešťany

3,50

72.

Nové Mesto nV

3,50

73.

Banská Bystrica

3,60

74.

Bratislava I.

4,00

75.

Žilina

4,00

76.

Žiar nad Hronom

4,40

77.

Nitra

4,65

 

Daň z domov na bývanie

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Medzev

0,069

3.

Tvrdošín

0,070

4.

Gelnica

0,100

5.

Žarnovica

0,123

6.

Krupina

0,127

7.

Bánovce nad Bebravou

0,150

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

Sobrance

0,150

10.

Turčianske Teplice

0,157

68.

Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,370

72.

Košice

0,400

73.

Bratislava III

0,520

74.

Bratislava IV

0,520

75.

Bratislava V

0,520

76.

Bratislava II

0,520

77.

Bratislava I

0,624

 

Daň z bytov

Sadzba v €/m2

1.

Medzilaborce

0,066

2.

Gelnica

0,100

3.

Medzev

0,115

4.

Turčianske Teplice

0,127

5.

Banská Štiavnica

0,130

6.

Žarnovica

0,133

7.

Komárno

0,140

8.

Kysucké Nové Mesto

0,150

9.

10.

SobranceHumenné

0,150

0,150

68. Prešov

0,340

69.

Trnava

0,350

70.

Nitra

0,350

71.

Zvolen

0,355

72.

Košice

0,398

73.

Bratislava III

0,507

74.

Bratislava IV

0,507

75.

Bratislava V

0,507

76.

Bratislava II

0,507

77.

Bratislava I

0,611

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Jan 132017
 
 13. Január 2017

Priemysel v novembri minulého roka pokračoval v medzikvartálnom raste. V roku 2016 sa darilo vyvážať viac áut najmä do Európy.

Priemysel pokračoval v medzikvartálnom raste, keď sa v porovnaní s tretím štvrťrokom darí najmä automobilovému priemyslu. K pomerne slušnému medzimesačnému nárastu však v novembri najviac prispievala výroba kovov.

V novembri priemysel oproti priemeru predchádzajúceho štvrťroka vzrástol o 4,6 %, píše sa v rýchlom komentári Národnej banky Slovenska. Dynamika medziročného rastu v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy spomalila z 3,3% na 2,4%.

K rastu naďalej prispievala najmä výroba automobilov, okrem nej však k rastu viditeľnejšie prispieval aj metalurgický a strojársky priemysel.

Hlavným ťahúňom medziročného rastu boli v novembri hutníci, ktorí s rastom produkcie až o 16,8 % boli zodpovední za viac ako štyri pätiny medziročného rastu celého priemyslu, hovorí analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák.

Rýchlejší medzikvartálny rast v priemysle možno očakávať aj za celý štvrtý štvrťrok 2016, čo by malo priaznivo vplývať na celkový rast HDP. Navyše sa nálada v priemysle v decembri 2016 výrazne zlepšila najmä vplyvom očakávaní na najbližšie mesiace. To môže naznačovať pokračovanie priaznivého vývoja priemyslu aj začiatkom nového roka 2017.

Medzimesačne priemysel vzrástol v novembri oproti októbru o 1,1 % najmä vďaka vývoju vo výrobe kovov, strojov a elektrotechniky. Doterajší vývoj v automobilovom priemysle naznačuje, že aj za vlaňajšok by malo dôjsť k prekročeniu miliónovej hranice v počte vyrobených áut.

Tak produkcia, ako aj tržby, či vývoz v porovnaní s minulým rokom stále rastú. Prekročenie minuloročnej produkcie o 4 % zatiaľ potvrdila jedna automobilka.

Podľa doteraz dostupných údajov sa v roku 2016 medziročne najviac zrýchlil export (vážený priemer) áut do Argentíny (najmä automobily s najvyššou kubatúrou – SUV modely). Na ďalšom mieste skončilo Francúzsko, Nemecko a Čína.

Medziročne najvyšší prepad exportu áut zaznamenali automobilky do Ruska, Austrálie a Mexika. Z hľadiska získavania nových trhových podielov sa Slovensku darilo najmä na trhoch Argentíny, USA a Veľkej Británie.

Stavebná produkcia v októbri medzikvartálne klesala o 2 %. K nižšiemu poklesu prispel novembrový vývoj novej výstavby, medzimesačne však rástli aj stavebné práce súvisiace s opravou a údržbou. Z hľadiska výrobného zamerania viditeľne vzrástli práce súvisiace s výstavbou infraštruktúry, píše sa v komentári NBS.

 Prečítajte si aj:

Export na jeseň stúpal, darilo sa tradične predvianočnej elektronike

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Dec 082016
 
 8. December 2016

Služby vytvoria 5-tisíc nových pracovných miest za štvrťrok, vyrovnali sa priemyslu a stavebníctvu. Centrá najmä v Bratislave a Košiciach rastú o desatinu ročne.

Silný ekonomický rast Slovenska môže v ďalších rokoch zabezpečiť len rozumná hospodárska politika s podporou rozvoja služieb, inovácií, moderného priemyslu a vzdelania. Brzdou ekonomiky sú najmä neefektívne školstvo, byrokracia, slabá vymáhateľnosť práva, ako aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, myslí si Podnikateľská aliancia Slovenska.

Ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2016 spomalil na 3 percentá, čo je najmenej za dva roky dozadu. Dôvodom je najmä doznenie vplyvu investícií z eurofondov a slabší rast priemyslu oproti minulým rokom. Ten už k exportu a rastu HDP prispieva menej, ako doteraz.

Podľa komentára Národnej banky Slovenska bol oproti priemyslu stabilnejší vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, najmä vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ.

Ďalšou výraznou zložkou tohto sektoru sú centrá zdieľaných služieb. Tie na Slovensku podľa Ministerstva hospodárstva zatiaľ zamestnávajú vyše 40-tisíc ľudí, pričom sa plánuje príchod ďalších 8 firiem, ktoré by mali zamestnať takmer tritisíc ľudí.

K nim treba pripočítať veľké firmy, poskytujúce služby v oblasti informačných technológií, ako napríklad Eset, Asseco, Soitron, Ness alebo SAP. Každá z nich zamestnáva na Slovensku stovky ľudí.

Podľa Fóra centier podnikových služieb (BSCF) zamestnáva 26 takýchto centier ich členov na Slovensku zhruba 28 500 ľudí s priemerným vekom 32 rokov a mzdou zhruba 1600 eur. Až 78 percent z nich má vysokoškolské vzdelanie, muži tvoria 53 % a  cudzincov je 12 %. Počet pracovníkov sa tento rok oproti vlaňajšku zvýšil o 11 %.

Zhruba dve tretiny centier sídlia v Bratislave, zvyšok najmä v Košiciach, ale aj v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici a menších mestách. Poskytujú služby najmä pre oblasti IT, technickej podpory, finančníctva a účtovníctva. Svoju podporu zameriavajú spravidla na európske aktivity svojich klientov, polovica centier však pracuje aj pre klientov v Severnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, tretina aj v Latinskej Amerike a Ázii.

 V treťom štvrťroku podľa Štatistického úradu vzniklo na Slovensku 12 600 nových pracovných miest, za posledný rok to bolo takmer 70-tisíc. Z nich približne 22-tisíc sa vytvorilo v priemysle, z toho 15-tisíc vo výrobe. Vyše 20-tisíc nových miest sa však vytvorilo aj v službách, hoci zamestnávajú podstatne menej ľudí.

Počas každého štvrťroka sa teda na Slovensku vytvorí v priemere 5000 nových miest službách, teda päť veľkých tovární s tisíc ľuďmi. Výhodou centier zdieľaných služieb je najmä to, že poskytujú pracovné miesta dobre vzdelaným a jazykovo zdatným ľuďom, ktorí by inak často odišli do zahraničia, pretože by na Slovensku nenašli uplatnenie.

Najväčšími problémami rozvoja centier služieb na Slovensku sú nekvalitné školstvo, nepružný zákonník práce, vysoké finančné a odvodové zaťaženie firiem, či veľká byrokracia. Firmy sa sťažujú aj na bariéry a prieťahy pri získavaní pracovníkov z iných krajín, najmä mimo Európskej únie.

Podľa nich je v súčasnosti dôležité obdobie rozvoja robotizácie a autonómnych systémov v doprave, čo prináša veľký dopyt po nových centrách zdieľaných služieb. Ak Slovensko nebude mať dosť vzdelaných ľudí a neumožní ich získavanie zo zahraničia, nebude konkurencieschopné a centrá sa usadia v iných krajinách.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.