Nov 202003
 
 20. November 2003

Podnikateľská aliancia Slovenska – stála konferencia CPHR o zlepšovaní podnikateľského prostredia (PAS) chce nadviazať na úspech projektu z roku 2002. Minuloročnej Správe o stave podnikateľského prostredia sa dostalo uznania tak z verejného ako aj podnikateľského sektora. Vzhľadom na veľkú dynamiku slovenského podnikateľského prostredia sa PAS rozhodla spustiť druhý ročník tejto nepravidelnej aktivity.

Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 sa opäť zameriava na identifikáciu najvážnejších prekážok, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a zisťuje zmeny v problémových oblastiach identifikovaných v minulom roku. Jej obsah je však rozšírený o aktuálne témy, ktoré budú mať významné dopady na podnikateľské prostredie – predovšetkým sa jedná o reformy a integráciu SR do EÚ. Správu pre PAS vypracovali Slovenská ratingová agentúra a Amrop Jenewein Group.

Správa o stave podnikateľského prostredia v SR 2003 (pdf)

Kapitoly správy:

1 – Trhové prostredie
2 – Ľudský kapitál
3 – Reformy
4 – Dostupnosť ekonomických informácií
5 – Vývoj vo vybraných odvetviach ekonomiky
6 – Integrácia
7 – Príloha: Hodnotenie plnenia odporúčaní zo Správy o stave podnikateľského prostredia v SR 2002

Najdôležitejšie udalosti v projekte

marec – apríl 2003 – Príprava návrhu projektu a rokovania s potenciálnymi sponzormi. Rokovania o podmienkach spolupráce medzi PAS a Slovenskou ratingovou agentúrou – hlavným dodávateľom Správy. Vypracovanie Zadania projektu pre SRA.

07.05.2003 – Oficiálny začiatok realizácie projektu – podpísanie zmluvy medzi PAS a SRA ohľadom vypracovania Správy o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003.

14.05.2003 – Prvé zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli detailne informovaní o zámeroch projektu, jeho plánovanej štruktúre a súvisiacich aktivitách. Členovia RVP schválili spoločnosť Amrop Jenewein Group za partnera SRA pri vypracovaní Správy.

25.06.2003 – Druhé zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli informovaní o priebehu prác na projekte. Práce na zostavovaní správy prebiehajú podľa časového harmonogramu a termíny nie sú ohrozené. Pripravuje sa realizácia dotazníkového prieskumu, ktorý bude kľúčovým podkladom kapitoly Trhové prostredie. Dotazník je skonštruovaný na báze minuloročného dotazníka a je rozšírený o ďalšie tematické okruhy.

27.08.2003 – Tretie zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli informovaní o priebehu prác na projekte. Bola predstavená prvá verzia Správy. V prvej časti sú popísané výsledky dotazníkového prieskumu realizovaného v súvislosti so Správou. Návrh konečnej verzie dostanú členovia RVP na pripomienkovanie v prvom októbrovom týždni.

15.10.2003 – Štvrté zasadnutie riadiaceho výboru projektu (RVP). Členovia RVP prerokovali pripomienky k obsahu Správy. Boli dohodnuté zmeny formátu tlačenej správy a jej obalu. Upresnil sa časový harmonogram prác, aby bolo možné prezentovať Správu 20. novembra 2003 – v deň výročného zasadnutia PAS.

25.10.2003 – Projekt dodatočne finančne podporili ďalší účastníci PAS

20.11.2003 – Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike 2003 v slovenskom jazyku bola prezentovaná novinárom na tlačovej besede o 11:00 v hoteli Devín v Bratislave. Následne bola predstavené účastníkom PAS po výročnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v ten istý deň.

12.12.2003 – Slovenská verzia Správy bola zaslaná všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, všetkým členom vlády a štátnym tajomníkom jednotlivých ministerstiev.

Okt 302003
 
 30. Október 2003

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2003-2004

Slovensko si polepšilo vo svojej konkurencieschopnosti. Svedčí o tom najnovšia Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2003 – 2004, ktorú každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum (SEF) a ktorého partnerom pre Slovensko bola opäť Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Slovenská republika sa zlepšila najmä v Indexe rastovej konkurencieschopnosti (Poradie krajín podľa Indexu rastovej konkurencieschopnosti za rok 2003), ktorým SEF analyzuje potenciál ekonomík sveta dosiahnuť trvaloudržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Index pozostáva z troch základných komponentov, ktorými sú makroekonomické prostredie, kvalita verejných inštitúcií a úrovňou technológií. Z pomedzi 102 krajín obsadila Slovenská republika 43. miesto, kým v roku 2002 to bolo 49. miesto. Aké skutočné zlepšenie slovenská ekonomika dosiahla za posledných 12 mesiacov však možno povedať až po zohľadnení dvoch podstatných faktorov. Prvým je, že v tomto roku došlo k zmenám v metodike hodnotenia rastovej konkurencieschopnosti. Druhým faktorom je rozšírenie rebríčka o 20 nových krajín v tomto roku. Ak by sa hodnotili krajiny v minulom roku podľa tohtoročnej novej metodiky, tak v roku 2002 by Slovenská ekonomika obsadila 46. miesto a v prípade nerozširovania rebríčka o nové krajiny by SR obsadila 41. priečku. Možno teda skonštatovať, že v absolútnych číslach sme si polepšili o 6 miest (zo 49. na 43.), no reálne si slovenská ekonomika polepšila len o 5 priečok (zo 46. na 41.).

Komplementárne skúma SEF aj faktory, ktoré ovplyvňujú súčasnú produkčnú schopnosť a výkonnosť ekonomík. Využíva na to Index konkurencieschopnosti podnikov (Poradie krajín podľa Indexu konkurencieschopnosti podnikov za rok 2003), ktorý odráža mikroekonomické prostredie krajín a vypovedá o vyspelosti podnikových procesov a kvalite podnikateľského prostredia. V hodnotení týchto faktorov obsadilo Slovensko 43. priečku, kým v minulom roku to bolo 42. miesto. Zdanlivý pokles o jednu priečku opäť spôsobilo tohtoročné rozšírenie rebríčka o nové krajiny. V prípade, že by k rozšírenie nedošlo, Slovensko by si udržalo minuloročnú pozíciu. Reálne sme si teda ani nepolepšili, ani nepohoršili.

Najlepšie hodnotenie dosiahla v tomto roku ekonomika Fínska, ktorá sa tak stavia do pozície najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. USA si drží prvenstvo v technologickej oblasti, no nižšia kvalita verejných inštitúcií a makroekonomického prostredia zapríčinili stratu prvých pozícií z minulých rokov a odsunuli USA na druhé miesto v hodnotení podľa oboch indexov.

Medzi desiatimi najlepšími ekonomikami sveta má Európa šesť zástupcov. Okrem spomínaného Fínska (1) ešte Švédsko (3), Dánsko (4), Švajčiarsko (7), Island (8) a Nórsko (9). Zaujímavosťou je, že takmer všetky tieto krajiny sú sústredené v Škandinávskej oblasti.

Nemecko (13) a Francúzsko (26) si v hodnotení oproti minulému roku mierne polepšili najmä vďaka zlepšeniam v technologickej oblasti a oblasti verejných inštitúcií. Brzdou rýchlešieho rastu boli makroekonomické problémy týchto krajín, najmä v oblasti verejných financií.

Z ázijských krajín obsadili najvyššie priečky Taiwan (5) a Singapúr (6). Najlepšie hodnotenou krajinou Afriky sa stala Botswana (36). Čile (28) je najlepšie hodnotenou ekonomikou v Južnej Amerike.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti sa zostavuje od roku 1979 a jej tvorcovia pri tom využívajú štatistické údaje a jedinečné informácie z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku odpovedalo rekordných 7 741 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo celkovo 104 partnerských organizácií SEF. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska, v apríli 2003 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti poskytuje komplexné porovnanie 102 ekonomík sveta v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti. Pre každú krajinu identifikuje jej silné a slabé stránky. Vďaka tomu sa stáva dôležitým nástrojom v rukách tvorcov národných hospodárskych politík a môže im pomôcť pri zlepšovaní kvality národného podnikateľského prostredia.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovensko možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie nám určuje silné a slabé miesta našej konkurencieschopnosti vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska, v porovnaní s ostatnými krajinami, najmä miera úspor, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov, nízka dôvera verejnosti voči politikom, rozsah škodlivých štátnych dotácií a inflácia.

V technologickej oblasti sú prednosťami SR najmä dobré podmienky pre prílev priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia, vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Naopak, brzdou rozvoja je neschopnosť vlády vytýčiť si a presadzovať priority v oblasti informačných technológií, nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a úrovňou korupcie najmä pri exportno-importných operáciách. Naopak, najnižšia miera korupcie sa vyskytuje pri žiadostiach o pripojenie na verejnú infraštruktúru a pri platení daní.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je inovačná kapacita podnikov, ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spoľahlivosť profesionálnych manažérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenčných výhod, založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeňovania iniciatívnosti a nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania technického smeru, otvorenosť krajiny pre zahraničné investície a paradoxne aj pomerne nízka byrokracia, ktorá sa pre účely Správy posudzuje podľa toho, koľko percent zo svojho pracovného času strávia predstavitelia spoločností rokovaniami so štátnou správou. Naopak, slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre, nízkej ochrane záujmov minoritných akcionárov a v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä kvalita noriem vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia a zhoda s medzinárodnými dohovormi v tejto oblasti, vyvážený pomer medzi mzdou a produktivitou, minimálne rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sloboda tlače a prekvapivo tiež relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak, znepokojivými faktormi sú veľké regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, nízka efektivita daňového systému, rozdiely v ohodnotení muža a ženy v podnikoch, nelegálna finančná podpora politických strán, regulačné bariéry a nedostatočná transparentnosť tvorby vládnej politiky.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Korupcia
2. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
3. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!!)
4. Nedostatočná infraštruktúra
5. Prístup k financovaniu

Svetové ekonomické fórum so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti.

Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.

Nov 202002
 
 20. November 2002

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003

Pri hodnotení konkurencieschopnosti 80 krajín sveta sa Slovensko umiestnilo v hornej časti druhej polovice. Oproti roku 2001 si krajina pohoršila. Uvádza to najnovšia správa Svetového ekonomického fóra.

Všetky popredné svetové ekonomické inštitúcie vo svojich najčerstvejších analýzach posúvajú výhľad oživenia svetovej ekonomiky na neskorší termín. Trend znižovania ekonomického rastu sa dotkol aj krajín strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska), nie však do tej miery ako západnej Európy či USA. Napriek tejto nepriaznivej globálnej situácií dokázali niektoré krajiny zaznamenať vyššie úrovne ekonomického rastu. Príčinou je ich konkurencieschopnosť.

Práve konkurencieschopnosť krajín sveta je predmetom Správy o globálnej konkurencieschopnosti, ktorú vydalo v novembri 2002 Svetové ekonomické fórum. Partnerom Svetového ekonomického fóra za Slovensko bola Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Ukazovateľom konkurencieschopnosti je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa upraveného podľa parity kúpnej sily. Empiricky overeným faktom je, že po období spomalenia ekonomiky – akým práve prechádza globálne hospodárstvo – dosiahnu konkurencieschopné krajiny dlhodobo udržateľnú úroveň ekonomického rastu rýchlejšie a skôr ako menej konkurencieschopné štáty.

Na meranie rôznych premenných v mnohých ekonomikách neexistujú spoľahlivé, respektíve žiadne údaje. To bolo dôvodom, prečo sa súčasťou získavania podkladov na vypracovanie Správy o globálnej konkurencieschopnosti stal aj Prieskum názorov riadiacich pracovníkov. Do prieskumu sa zapojilo viac ako 4 800 respondentov, lídrov vo výrobnej a obchodnej oblasti, a to z 80 krajín sveta. Názory respondentov možno považovať za vysoko reprezentatívne, lebo oslovené podniky rozhodujú o rozsiahlych investíciách podporujúcich ekonomický rast. Do prieskumu sa prostredníctvom PAS zapojilo 65 slovenských podnikov.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti prináša dva odlišné, navzájom sa doplňujúce prístupy k meraniu konkurencieschopnosti. Index rastovej konkurencieschopnosti reprezentuje odhad podmienok vytvorených pre ekonomický rast v stredne dlhom časovom období. Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti je súborom inštitúcií, trhových štruktúr a ekonomických politík podporujúcich vysoký stupeň prosperity v súčasnosti. Sleduje najmä efektívne využívanie výrobných faktorov a zdrojov v ekonomike.

Index rastovej konkurencieschopnosti

Ekonomický rast v strednom až dlhom časovom horizonte ovplyvňujú tri kategórie: technológia, verejné inštitúcie a makroekonomické prostredie. Tieto kategórie hrajú dôležitú úlohu na všetkých stupňoch ekonomického vývoja krajiny.

Technológia vstupuje do výrobného procesu buď ako importovaná a adaptovaná zložka alebo úplne nový prvok vytváraný na základe inovačného zázemia domácich firiem. V rebríčku sú tzv. inovátorské krajiny a krajiny, ktoré aplikujú import technológií. Aby sa zohľadnila rozdielna úroveň ich inovačnej kapacity, index je prispôsobený zvlášť pre každú z týchto dvoch skupín.

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré preberajú špičkové svetové technológie ich licencovaním, importom alebo prílevom priamych zahraničných investícií. To však neznamená, že pri ich aplikovaní vo výrobnom procese je pasívnym prijímateľom svetových trendov. Aj nám podobné krajiny musia získané technológie nielen dokonale zvládnuť, ale aj prispôsobiť ich lokálnym podmienkam. To si vyžaduje vybudovať v každej krajine snažiacej sa dosiahnuť vyššiu úroveň konkurencieschopnosti dostatočné vedecké kapacity.

V prípade verejných inštitúcií sa sleduje okrem dodržiavania kontraktov a zákonov v spoločnosti aj miera korupcie. Makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce konkurencieschopnosť sú miera inflácie, miera domácich úspor, vývoj reálneho výmenného kurzu, ale predovšetkým rating krajiny a úroveň verejných výdavkov.

V roku 2002 si Slovenská republika v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín pohoršila o deväť miest a z 80 sledovaných krajín skončila na 49. mieste. Dobrú pozíciu Slovensko zaujalo v hodnotení aplikovania technológie, horšie je to v prípade hodnotenia verejných inštitúcií. Nadol Slovensko ťahajú predovšetkým makroekonomické ukazovatele, spomedzi nich najmä pretrvávajúci vysoký deficit verejných financií.

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti sleduje podmienky vytvorené na dosahovanie dlhodobo udržateľnej úrovne produktivity na mikroekonomickej úrovni. Práve na tejto úrovni sa tvoria hodnoty, ktoré sú zdrojom bohatstva krajiny. Vývoj produktitivy úzko súvisí s vyspelosťou podnikov a ich podnikateľských praktík, rovnako však s kvalitou domáceho podnikateľského prostredia, v ktorom pôsobia tieto spoločnosti.

V krátkom období môžu krajiny dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárskeho rastu, ako im umožňujú ich mikroekonomické základy. K tomuto javu dochádza napríklad vplyvom využívania nerastného bohatstva alebo masívnym prílevom priamych zahraničných investícií. Ak však nedôjde k zlepšeniu mikroekonomických základov hospodárskeho rastu, po rozplynutí týchto faktorov si krajina dokáže len veľmi ťažko udržať úroveň prosperity.

Krajiny musia dynamicky zlepšovať domáce podnikateľské prostredie, aby dokázali držať krok s ostatnými. Toto konštatovanie platí aj pre Slovensko. V tohtoročnom rebríčku 80 krajín podľa mikroekonomickej konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestnilo na 42. mieste, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršenie jeho pozície o dve priečky. Podnikateľské praktiky a stratégia spoločností pritom v hodnotení mierne zaostáva za kvalitou podnikateľského prostredia krajiny.

Na pozíciu Slovenska majú v hodnotiacom rebríčku Správy o globálnej konkurencieschopnosti významný dopad dva faktory. Prvým je dynamický proces zmien v spoločnosti, realizácia hospodárskych reforiem súvisiacich s prechodom na trhové hospodárstvo. Pre tranzitívne ekonomiky je veľmi obtiažne zostaviť stabilné hodnotiace rámce, lebo časté zmeny hodnotených parametrov nedovoľujú vytvoriť dostatočne dlhé časové rady potrebných údajov. Metodika použitá pri tvorbe Správy nie celkom vyhovuje rýchle sa meniacim podmienkam týchto krajín, preto aj jej výsledky a závery treba brať v niektorých prípadoch s rezervou. Vo veľkej väčšine prípadov však analýza vystihuje podstatu problémov, ktoré načim riešiť v súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti Slovenska.

Druhý, nemenej významný faktor, je nezohľadňovanie tzv. efektu dobiehania pri výpočte dlhodobo udržateľnej úrovne ekonomického rastu. Znamená to, že pri určovaní konkurencieschopnosti krajín sa neberie do úvahy ich rastový potenciál vyplývajúci z nižšej úrovne miezd a pod. Takéto očistenie bolo potrebné, lebo bez podobnej úpravy by sa napríklad Čína javila ako veľmi konkurencieschopná krajina aj v porovnaní s USA. Rast produktivity je však v prípade týchto dvoch krajín založený na celkom iných základoch.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti možno Slovensko porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie podľa konkurencieschopnosti priraďuje Slovensku silné a slabé miesta. Vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ako zlepšiť v dlhodobom horizonte parametre slovenskej ekonomiky. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod, umožnia krajine nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami najmä miera úspor, dostupnosť úverov a rozpätie úrokových sadzieb. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky a vysoký deficit verejných rozpočtov.

V technologickej oblasti sú prednosťami Slovenska najmä úroveň inovácií vo firmách, vysoká úroveň priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, počet registračných miest internetu (údaj za rok 2001), vedecká spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi a rozšírenosť mobilných telefónov (údaj za rok 2001). Naopak brzdou rozvoja je kvalita konkurencie na telekomunikačnom trhu a schopnosť vlády vytýčiť a presadzovať priority v oblasti informačných technológií.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a vysokej úrovne korupcie.

Mikroekonomická konkurencieschopnosť

Výhodami Slovenska na strane podnikateľských praktík a stratégie podnikov je rozsiahla prax licencovania zahraničných technológií a inovačná kapacita podnikov, ale aj rozsah budovania vlastných značiek. Slabinou je absencia odmeňovania iniciatívnosti, nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie a povaha konkurenčných výhod (založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote).

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je dostupnosť vedcov a inžinierov, kvalita vzdelania technického smeru a pomerne nízky výskyt byrokracie. Naopak slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre (posledné miesto spomedzi 80 hodnotených krajín), v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy a v nedostatočnej sofistikovanosti domáceho konkurenčného prostredia.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä miera investícií, otvorenosť ekonomiky, schopnosť firiem absorbovať nové technológie a prekvapivo aj relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak znepokojivými faktormi sú vysoká miera nezamestnanosti, regulačné bariéry, nedostatočná transparentnosť tvorby vládnych politík, nízka efektívnosť práce legislatívnych orgánov a úplatkárstvo.

Okt 242002
 
 24. Október 2002

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pociťuje nedostatok informácií o stave podnikateľského prostredia. Preto sa rozhodla v rámci nepravidelnej aktivity vypracovať vlastnú Správu o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

PAS zistila rozhodujúce prekážky, ktoré najviac obmedzujú, predražujú alebo znemožňujú trhovú výmenu na Slovensku, čím oslabujú dlhodobý ekonomický rast, vedú k rastu nezamestnanosti a zhoršujú alebo spomaľujú zlepšovanie životnej úrovne. Navrhla základné zmeny v koncepcii zákonov, ktoré obsahujú odhalené problémy.

Najdôležitejšie udalosti v projekte

1. marec 2002 – po dohode s účastníkmi PAS sa spustil projekt zameraný na vypracovanie Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

7. marec 2002 – PAS nadviazala spoluprácu s analytickou jednotkou spoločnosti Trend Holding, s.r.o., Bratislava. Správu vypracuje tím autorov, hlavnými autormi Správy budú pracovníci analytickej jednotky Trend Holdingu Ján Kovalčík a Pavol Suďa.

8. apríl 2002 – Hlavní autori Správy spustili distribúciu dotazníkov o bariérach podnikania medzi podnikateľské subjekty na Slovensku, a to z radov PAS i mimo PAS.

10. apríl 2002 – PAS stanovila termín pracovnej konferencie s názvom Znižovanie nezamestnanosti cez skvalitňovanie podnikateľského prostredia na 21. mája 2002.

16. máj 2002 – Najväčšou bariérou podnikania na Slovensku sú časté zmeny zákonov a ich zlá vymáhateľnosť. Vyplýva to z odpovedí 109 manažérov, ktorí sa v priebehu apríla a mája zúčastnili na dotazníkovom prieskume o bariérach podnikania v SR. Viac informácií nájdete tu.

22. máj 2002 – Na zníženie nezamestnanosti treba skvalitniť podnikateľské prostredie. Znižovanie nezamestnanosti cez skvalitňovanie podnikateľského prostredia bol témou pracovnej konferencie, ktorú PAS zorganizovala 21. mája v Bratislave. Na konferencii vystúpilo 12 prednášajúcich z radov podnikateľskej obce, z politických strán a ďalších inštitúcií. Diskusiu s nimi viedlo ďalších 65 účastníkov konferencie, najmä z podnikovej sféry

22.máj 2002 – Príspevky, ktoré odzneli na pracovnej konferencii dňa 21.mája v Bratislave:
• Ján Kovalčík, Pavol Suďa, analytici, týždenník o hospodárstve a podnikaní Trend
Výsledky prieskumu o bariérach podnikania v SR
• Pavol Tomasta, riaditeľ odboru analýz Národného úradu práce
Zvyšovanie zamestnanosti cez skvalitňovanie podnikateľského prostredia
• Ján Sabol, štátny tajomník pre stratégiu a priemysel, MH SR
Čo môžu robiť na skvalitnenie podnikateľského prostredia podnikatelia a čo štát

2. júl 2002 – Škody spôsobené administratívnymi prekážkami podnikania na Slovensku sú podstatne vyššie ako náklady potrebné na ich odstránenie. Pre štát je preto výhodnejšie bariéry podnikania odstrániť, a to aj za cenu jednorazových nákladov. Vyplýva to z predbežných záverov analýzy stavu podnikateľského prostredia Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

10. september 2002Nová vláda bude mať dostatok príležitostí na skvalitnenie podnikateľského prostredia. Popri prehodnotení výšky daní a odvodov sa bude musieť nová vláda nutne zamyslieť nad reformou na strane výdavkov štátu. Ušetriť peniaze by bolo možné najskôr v rôznych sociálnych dávkach, ktoré tvoria až tretinu výdavkov.

10. október 2002Liekom na ozdravenie verejných financií je dôsledné prehodnotenie výdavkov. Nová vláda Mikuláša Dzurindu by mala presadiť zosúladenie daňových príjmov a výdavkov verejného sektora, aby sa nevytvárali deficity a nezvyšovalo verejné zadlženie.

17. október 2002Pracovný trh potrebuje kvalifikovaných ľudí. Receptom na znižovanie vysokej nezamestnanosti na Slovensku je skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Na trhu práce chýba zamestnávateľom vyššia ponuka kvalifikovaných pracovníkov, čo je odrazom nevyhovujúceho vzdelávacieho systému.

24. október 2002Tlačová správa ku Správe o stave podnikateľského prostredia v SR. Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike opisuje hlavné bariéry podnikania v krajine. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v Správe navrhuje riešenia, ako možno tieto prekážky možno tieto prekážky odstrániť. Po definovaní problémov chce PAS podať novej vláde SR pomocnú ruku pri ich riešení.

24. október 2002Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – plné znenie (pdf)

24. október 2002Rozšírené čiastkové analýzy Správy o stave podnikateľského prostredia v SR (zip/pdf)

  • Bariéry podnikania
  • Analýza Kapitál a financovanie podnikov
  • Analýza Pracovná sila
  • Analýza Zákonník práce
  • Analýza Právny rámec podnikania na Slovensku
  • Analýza Daňová politika
  • Analýza Verejné financie
  • Analýza Regulácia, štátny dohľad, protimonopolná politika
  • Analýza Dotácie
  • Analýza Licenčná politika
  • Analýza Povinná certifikácia
  • Analýza Katastre nehnuteľností
  • Analýza Neformálne pravidlá
  • Analýza Profesné komory s povinným členstvom
Mar 152002
 
 15. Marec 2002

Aby sa na Slovensku žilo lepšie

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) nechce vstupovať do volebného zápasu politických subjektov. Je však presvedčená, že občania sa vo voľbách rozhodnú tým správnejšie, čím kvalitnejšie informácie budú mať k dispozícii. Vzhľadom na tento fakt vyzýva PAS všetky politické subjekty, aby sa pred nadchádzajúcimi voľbami verejne deklarovali svoj postoj k nasledujúcim témam:

1. Poskytnutie záruk na vykonanie krokov potrebných na vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO a na zabezpečenie zodpovedajúceho zastúpenia SR v týchto zoskupeniach.

2. Dosiahnutie vyššej kvality, stability a jednoznačnosti právnych predpisov, čím by sa znížili možnosti ich zneužívania vo forme korupcie, svojvôle a subjektivizmu.

3. Razantné a jednoznačné kroky zamerané na zvýšenie nedostatočnej vymáhateľnosti práva, skvalitnenie práce súdov a polície.

4. Zefektívňovanie úlohy štátu v ekonomike, redukcia neefektívnych a nadbytočných kapacít štátnych inštitúcií, zníženie byrokracie a skvalitnenie práce týchto inštitúcií.

5. Zabezpečenie reálneho prechodu kompetencií z vlády na nižšie územné celky, vrátane ich finančného zabezpečenia.

6. Zníženie odvodového zaťaženia, aby neobmedzovalo hospodársky rast, ale aby prispelo k zníženiu vysokej miery nezamestnanosti.

7. Podpora proinvestičného prostredia pre domácich i zahraničných podnikateľov, vrátane dosiahnutia väčšej pružnosti trhu práce.

8. Vykonanie reformy v zdravotníctve a školstve, aby príslušné inštitúcie zohľadňovali reálne možnosti a potreby spoločnosti a aby pracovali efektívne.

9. Prijatie penzijnej schémy založenej najmä na zodpovednosti jednotlivca, lebo odkladanie dôchodkovej reformy môže už najbližšie roky spôsobiť vážne ekonomické otrasy.

10. Rozvoj aktivít zameraných na presadzovanie etiky a potlačenie korupcie v spoločnosti.