Apr 062006
 
 6. Apríl 2006

Pred nadchádzajúcimi predčasnými parlamentnými voľbami Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pripravila WISH LIST 2006 (ďalej len WL), v ktorom definuje svoje priority na ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia. WL obsahuje 11 bodov, prostredníctvom ktorých sa PAS vyjadruje k makroekonomickej politike, vzťahom medzi SR a EÚ, poznatkovej ekonomike, súdnictvu, administratívnemu zaťaženiu podnikania, daňovej a odvodovej politike, školstvu, zdravotníctvu a podpore rozvoja neformálnych pravidiel v ekonomike.

PAS je presvedčená, že občania sa vo voľbách rozhodnú tým správnejšie, čím kvalitnejšie informácie budú mať k dispozícii. PAS vyzýva všetky politické subjekty, aby verejne deklarovali svoj postoj k témam WL a očakáva, že sa témy WL premietnu do volebných programov politických strán a neskôr v programovom vyhlásení budúcej vlády.

PAS je presvedčená, že napĺňanie bodov WL prispeje k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a intenzívnejšiemu hospodárskemu rastu, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v rýchlejšom zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov SR.

WISH LIST 2006 Podnikateľskej aliancie Slovenska:

1. Zvyšovať makroekonomickú stabilitu; odstrániť schodkové hospodárenie štátu; vytvoriť podmienky na prijatie eura v plánovanom termíne v roku 2009.

2. Presadzovať nevyhnutné reformy v EÚ vychádzajúc z filozofie reforiem realizovaných v SR v oblastiach daňovej a pracovnej legislatívy, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia; podporovať urýchlené uvoľnenie cezhraničného pohybu pracovných síl a služieb a znižovanie ochrany vnútorných trhov.

3. Podporovať rozvoj poznatkovej ekonomiky s osobitným dôrazom na zlepšenie ochrany duševného vlastníctva.

4. Zvýšiť transparentnosť pri prideľovaní prostriedkov z fondov EÚ; zjednodušiť schvaľovanie a výkazníctvo projektov; vyhodnocovať dopady projektov financovaných z fondov EÚ na kvalitu života občanov Slovenska a zverejňovať zrozumiteľné informácie o efektívnosti použitia prostriedkov z fondov EÚ.

5. Zvyšovať stabilitu a jednoznačnosť právnych predpisov (najmä v daňovej oblasti); posilniť vymožiteľnosť práva; výrazne skrátiť dĺžku súdnych konaní.

6. Poskytovať verejnosti zrozumiteľné informácie o verejných výdavkoch a činnosti verejných inštitúcií; kontrolu efektívnosti štátnych inštitúcií podriadiť subjektu mimo exekutívy; rozšíriť kompetencie vlády SR v oblasti kontroly samospráv.

7. Zjednodušiť a elektronizovať komunikáciu s úradmi; skrátiť reakčné doby úradov; smerovať k pružnému, rýchlemu a efektívnemu výkonu štátnej správy.

8. Zotrvať pri zreformovanom daňovom systéme; znížiť a zjednodušiť odvodové zaťaženie; posilňovať princíp súkromného (komerčného) poistenia v rámci sociálneho systému; zverejňovať všetkých príjemcov sociálnej pomoci na internete.

9. Pokračovať v reforme zdravotníctva s cieľom vybudovať udržateľný, efektívny a transparentný systém; rozdeliť diagnózy do kategórií plne hradených štátom, čiastočne hradených štátom a priamo hradených občanom so zohľadnením veku pacientov.

10. V školskom systéme vo väčšej miere aplikovať metódy výučby používané v krajinách úspešných v medzinárodných porovnaniach (vrátane učebníc a pomôcok); zvýšiť dôraz na výučbu cudzích jazykov; posilniť konkurenciu medzi vysokými školami na národnej a medzinárodnej úrovni; legalizovať postavenie externých študentov.

11. Rozvíjať aktivity zamerané na uplatňovanie etických princípov a potláčanie korupcie v spoločnosti; boj proti korupcii posilniť aj privatizáciou štátnych podnikov.

 

Prezentácia z tlačovej konferencie

 

Okt 152005
 
 15. Október 2005

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006

Potenciál Slovenskej republiky dosahovať v nasledujúcich rokoch trvaloudržateľný hospodársky rast sa zvýšil. Vyplýva to z aktuálnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006, ktorú zostavilo Svetové ekonomické fórum. Pozícia SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa v uplynulých 2 rokoch postupne zlepšovala a nebolo tomu inak ani v tomto roku.

SEF skúma konkurencieschopnosť ekonomík pomocou Indexu rastovej konkurencieschopnosti, ktorý vypovedá o potenciáli ekonomík dosahovať trvalo udržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Tento index pozostáva z troch základných komponentov považovaných za hlavné piliere ekonomického rastu, ktorými sú: kvalita makroekonomického prostredia, úroveň verejných inštitúcií a technologická vyspelosť krajiny.

V hodnotení rastovej konkurencieschopnosti obsadila Slovenská republika 41. pozíciu v rebríčku 117 krajín. V minulom roku sa SR umiestnila na 43. mieste. Reálne si slovenská ekonomika polepšila viac ako o dve priečky, nakoľko dve z pätnástich nových krajín zaradených do hodnotenia predstihli SR a znemožnili jej tak postup vyššie. V skupine krajín hodnotených v minulom roku by SR obsadila 39. priečku. V prospech SR vyznieva najmä zlepšujúca sa úroveň technológií, čo súvisiaci najmä s prílevom priamych zahraničných investícií, ktoré sú pre SR významným zdrojom nových technológií. V intenzite transferu technológií bola SR dokonca hodnotená ako štvrtá najlepšia na svete. Naopak, brzdou intenzívnejšieho rastu bola kvalita makroekonomického prostredia, pod ktorú sa podpísala najmä vysoké a neefektívne vynakladané verejné výdavky.

• Jednotkou v hodnotení rastovej konkurencieschopnosti je Fínsko, ktoré sa v posledných piatich rokoch umiestnilo na vrchole už štvrtý krát. Exekutíve tejto severskej krajiny sa darí vytvárať priaznivé makroekonomické prostredie a udržiavať efektívny systém verejných inštitúcií. Súkromný sektor zasa vykazuje intenzívnu náklonnosť k využívaniu nových technológií a naďalej rozvíja inovačnú kultúru. USA, podobne ako minulý rok, obsadili 2. priečku. Vplyv celkovej technologickej dominancie tejto krajiny bol čiastočne oslabený horšou kvalitou verejných inštitúcií a miernou makroekonomickou nestabilitou.

• Severské krajiny si aj v tomto roku udržali prominentné zastúpenie v prvej desiatke. Okrem Fínska sa v top 10 nachádzajú Švédsko (3. miesto), Dánsko (4.), Island (7.) a Nórsko (9.) Vynikajúce umiestnenie dosiahli tieto krajiny aj napriek zaužívanému tvrdeniu, že vysoké daňové zaťaženie a nadštandardné sociálne systémy vo všeobecnosti znižujú konkurencieschopnosť. To naznačuje, že efektivita vynakladania verejných výdavkov je oveľa dôležitejšia ako výška celkového daňového zaťaženia.

• Z iných európskych krajín zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie Poľsko (51. priečka; posun o 9 miest nahor) a Írsko (26; + 4). Estónsko si udržalo 20. priečku a je stále najkonkurencieschopnejšou krajinou v skupine 10 nových krajín Európskej únie. Naproti tomu stojí výrazný prepad Grécka (46. priečka; prepad o 9 miest), ktoré sa spolu s Talianskom (47.) a Poľskom stali najhoršie hodnotenými krajinami EÚ. Za prepadom Grécka stojí rast deficitu verejných financií a pesimizmus podnikateľskej sféry ohľadom budúceho hospodárskeho vývoja krajiny.

• Ázijskú ekonomiku reprezentujú v prvej desiatke Taiwan (5. miesto) a Singapur (6.). Japonsko obsadilo v tomto roku až 12 priečku a rozdiel medzi ázijskými lídrami a ním sa v uplynulom roku zväčšil. Taiwan a Singapur sú krajinami, ktorým sa vďaka dobrej hospodárskej politike podarilo za uplynulé desaťročia pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov z chudoby na úroveň najvyspelejších ekonomík sveta.

• Austrália na 10. mieste si oproti minulému roku polepšila o 4 priečky, najmä vďaka zlepšeniu v oblasti inštitucionálnych a technologických ukazovateľov, ktoré sú súčasťou indexu. Verejné inštitúcie tejto krajiny patria k najvyspelejším vo svete, verejné financie vykazujú vysokú mieru stability a k zlepšeniu konkurencieschopnosti krajiny prispela aj nízka miera korupcie. Navyše, austrálske podniky sú veľmi inovatívne a pri svojej činnosti využívajú najmodernejšie informačné technológie.

• Čína a India (49., resp. 50. priečka) vykazujú za posledné roky vynikajúce výsledky v oblasti hospodárskeho rastu. Obe krajiny majú však nedostatočne vyvinuté verejné inštitúcie, čo výrazne komplikuje ich cestu medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

• Podobne ako v minulom roku dosiahlo z pomedzi krajín Južnej Ameriky výraznejší úspech iba Čile (23. priečka) a medzera medzi touto krajinou a ostatnými krajinami v tomto regióne narástla na viac ako 31 miest. Tento jav sa na iných kontinentoch nevyskytol. Čile ťaží predovšetkým z kompetentne tvorenej makroekonomickej politiky a kvality verejných inštitúcií, ktorých transparentnosť a efektívnosť dosahuje úroveň EÚ: len 8 z 25 krajín EÚ dosiahlo lepšie hodnotenie verejných inštitúcií.

• Mexiko sa v tomto roku prepadlo o 7 miest a obsadilo 55 priečku. Mexiko spolu s Brazíliou (65; – 8) utrpeli najväčšie straty v hodnotení ich verejných inštitúcií, ktoré okrem iného zohľadňuje nezávislosť súdnictva, klientelizmus, či verejné obstarávanie v krajine. Ani v tomto roku sa nezastavil kontinuálny prepad Venezuely, ktorá v roku 2001 obsadila 65 pozíciu a v tomto roku poklesla o ďalšie štyri priečky na aktuálnu 89 pozíciu. Rozsiahle nepokoje a nestabilita v krajine spôsobili zhoršenie všetkých položiek, z ktorých je index zložený.

• V rámci regiónu stredný východ a severná Afrika sa najlepšie darilo krajinám okolo Perského zálivu. Najlepšie umiestnenie zaznamenali Spojené arabské emiráty a Katar (18. resp. 19. miesto). Podmienky na svetových trhoch zabezpečujú týmto krajinám vysoký ekonomický rast a posilňujú už aj tak vysokú dôveru v miestnu podnikateľskú komunitu.

• Zatiaľ čo väčšina krajín Afriky obsadila spodnú časť rebríčka, aj tu sa nájde niekoľko výnimiek. Juhoafrická republika (42. miesto), Botsvana (48.), Maurícius (52.) a Ghana (59.) si oproti roku 2004 polepšili o 9 miest. Väčšina krajín Afriky čelí problémom vysokej inflácie, slabého medzinárodného kreditu, nerozvinutého bankového sektoru, neefektívnych nákladov na poľnohospodársku politiku, úniku mozgov a tiež (ne)slobody tlače.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter je autorom Indexu konkurencieschopnosti podnikov, ktorý je dôležitým doplnkom Indexu rastovej konkurencieschopnosti. Skúma širokú škálu faktorov, ktoré sa priamo dotýkajú fungovania podnikov, t.j. vyspelosť podnikových procesov a aktuálnu kvalitu podnikateľského prostredia krajiny, v ktorom domáce podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov si SR obhájila svoju minuloročnú pozíciu keď obsadila 39. miesto. I keď čiastkové výsledky ukazujú mierne zlepšenie kvality podnikateľského prostredia, ktoré má v tomto hodnotení dominantnú váhu, postup SR smerom vyššie znemožnilo pomalé zlepšovanie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Fínskom na druhom mieste. Tieto dve krajiny sa držia na prvých dvoch miestach už od roku 1998. USA v tomto roku ťažia najmä zo špičkovej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Fínska (2. miesto) sa tu nachádzajú Nemecko (3.), Dánsko (4.), Veľká Británia (6.) Švajčiarsko (7.) a Holandsko (9.) a Rakúsko (10.). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Singapur (5.) a Japonsko (8.).

Rebríčky sú zostavované na základe štatistických, verejne dostupných, dát a výsledkov celosvetového dotazníkového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Súhrnné hodnotenie robí Svetové ekonomické fórum (SEF) v spolupráci s partnerskými organizáciami v hodnotených krajinách. Podnikateľská aliancia Slovenska je oficiálnym partnerom SEF za Slovenskú republiku od roku 2002. Tento rok sa do dotazníkového prieskumu zapojilo rekordných 11 000 manažérov zo 117 krajín. Prieskum mapuje širokú škálu faktorov vplývajúcich na podnikateľské prostredie, ktoré podmieňujú trvaloudržateľný hospodársky rast. PAS touto cestou ďakuje podnikateľom, ktorí svojimi názormi vyjadrenými v dotazníku reprezentovali SR v tomto prestížnom projekte.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum od roku 1979, čo znamená, že v tomto roku sa jedná v poradí už o 26. vydanie. Kombinácia štatistických dát a informácií z prieskumov dáva jasnejší obraz o faktoroch hospodárskeho rastu. Za ten čas sa stala jedinečným zdrojom informácií o prednostiach a nedostatkoch veľkého počtu ekonomík sveta a umožňuje tak ľahšiu identifikáciu oblastí, ktoré je nevyhnutné reformovať v záujme dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti.

Svetové ekonomické fórum aj v tomto roku pokročilo v teritoriálnej expanzii Správy. Do hodnotenia boli v tomto roku prvýkrát zaradené Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Benin, Kambodža, Kamerun, Východný Timor, Guyana, Kazachstan, Kuvajt, Kirgizsko, Moldavsko, Mongolsko, Katar a Tadžikistan. V roku 2005 tak Správa hodnotí 117 ekonomík sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie svojho druhu.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

V uplynulých rokoch sa v SR podarilo zrealizovať viacero reforiem, ktoré zlepšili kvalitu podnikateľského prostredia. Renomované svetové finančné inštitúcie hodnotia reformný proces vysoko pozitívne. Dalo by sa preto očakávať, že sa tieto tvrdenia odrazia aj v Správe Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti a postup SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa zrýchli. Tieto predpoklady sa naplnili len čiastočne – v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti SR obsadila 41. priečku a v skupine krajín, ktoré boli hodnotené aj minulý rok to predstavuje posun o 4 priečky vyššie. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov však SR stagnuje na 39. mieste. Paradoxne, práve v tomto rebríčku sa posudzuje kvalita podnikateľského prostredia, ktorá si oproti minulému roku zlepšila skóre len nepatrne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že reformy sú zo strany slovenských podnikateľov ešte stále nedocenené, avšak tento predpoklad vyvracajú výsledky ktoré SR dosiahla pri hodnotení pracovného práva a daňovej reformy, kde SR patrí k svetovej špičke. Odpoveď preto treba hľadať v iných faktoroch, ktoré označujú podnikatelia ako bariéry a hodnotenie ktorých ťahá SR na dno rebríčkov. Iba zvládnutie konkurenčných výhod SR a odstraňovanie jej nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

Rastová konkurencieschopnosť sleduje tri piliere hospodárskeho rastu: makroekonomické prostredie, kvalitu verejných inštitúcií a technologickú úroveň krajiny.

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami zlepšujúce sa možnosti financovania a skutočnosť, že v podnikateľskej sfére prevláda jednoznačný optimizmus v očakávaní hospodárskeho rastu ekonomiky. Na druhej strane stoja negatívne hodnotené indikátory ako inflácia a výška deficitu verejných financií. Vzhľadom na aktuálny vývoj však možno očakávať, že v tieto dva prvky dosiahnu na konci tohto roka oveľa priaznivejšie výsledky a prispejú k vyššej stabilite makroekonomického prostredie. Veľkým negatívom SR oproti iným krajinám sú vysoké verejné výdavky, ktoré navyše podnikatelia označujú ako málo efektívne. Makroekonomickej stabilite by ďalej mohlo pomôcť zmenšenie úrokových rozdielov medzi vkladmi a úvermi, či zvýšenie národnej miery úspor ale tiež zlepšenie medzinárodného ratingu krajiny; v hodnotení týchto ukazovateľoch sa totiž SR zaraďuje až do piatej desiatky krajín.

Fungovanie verejných inštitúcií vnímajú podnikatelia lepšie ako v minulom roku. Podnikatelia v prieskume naznačili mierne obmedzenie korupcie pri výbere daní a pripájaní podnikov na verejnú infraštruktúru, no oblasti ako klientelizmus, slabá nezávislosť súdnictva a vymáhateľnosť práva, organizovaný zločin, či nedostatočná legislatívna ochrana majetku predstavujú hlavné konkurenčné nevýhody SR v tejto oblasti.. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rovnaké negatíva boli identifikované už v minuloročnej Správe a za ostatných 12 mesiacov sa nepodarilo vláde SR urobiť žiadne výraznejšie opatrenia smerujúce k ich odstráneniu.

V technologickej oblasti bola najpozitívnejšie hodnotená otvorenosť krajiny voči priamym zahraničným investíciám (PZI) a transferu technológií. Podmienky pre prílev PZI boli Správou ohodnotené dokonca ako štvrté najlepšie na svete. Ku konkurenčným výhodám slovenskej ekonomiky patrí tiež vysoká flexibilita a schopnosť podnikov rýchlo preberať a využívať technológie zo zahraničia. Pozitívne je hodnotená tiež spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Rozporuplne vyznieva hodnotenie faktorov týkajúcich sa informatizácie spoločnosti. Vybavenosť obyvateľstva počítačmi, rozšírenosť mobilných telefónov, počet prístupových miest k internetu a prístup k internetu v školách sú hodnotené ako konkurenčná výhoda Slovenska. Naproti tomu Správa identifikuje ako konkurenčnú nevýhodu SR neschopnosť vlády vytýčiť si priority v podpore rozvoja a propagácie informačných a komunikačných technológií. Vzhľadom na vládny program rozvoja poznatkovej ekonomiky Minerva, ktorého súčasťou je aj časť s názvom Informačná spoločnosť je pravdepodobné, že v budúcom roku získa táto položka oveľa lepšie hodnotenie. Zlé hodnotenie sa ušlo aj konkurencii na poli poskytovateľov internetových služieb, hoci v tejto oblasti možno badať v poslednom období výrazný posun vpred. Z ostatných nedostatkov Správa vymenúva nízke výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj, relatívne nízky počet vysokoškolsky a postgraduálne vzdelávaného obyvateľstva a malý počet registrovaných priemyselných patentov.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je predovšetkým ovládnutie a kontrola predaja na domácom trhu, stabilná pozícia podnikov na zahraničných trhoch a úroveň vzdelávania zamestnancov. Najväčším nedostatkom je nízka kontrola a vplyv slovenských podnikov na medzinárodnú distribúciu svojej produkcie. Ďalšou konkurenčnou nevýhodou je povaha konkurenčných výhod, ktorá stále zostáva založená viac na lacnej pracovnej sile a nie na sofistikovanosti procesov a technológií. Správa vyčíta slovenským podnikateľom nedostatočné stimulovanie pracovníkov k zlepšovaniu podnikových procesov.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, vyzdvihnutá bola najmä otvorenosť krajiny pre zahraničných investorov a žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali či diskriminovali zahraničné vlastníctvo na Slovensku. Ďalšími silnými stránkami sú otvorenosť ekonomiky a decentralizácia, ktorú možno vnímať ako priblíženie sa verejnej správy k podnikateľom. V tomto roku sa už medzi konkurenčnými výhodami neobjavili tradičné položky ako dostupnosť vedcov a inžinierov a kvalita vzdelania technického smeru. Je to signál, že vzdelávanie v SR nepostačuje potrebám konkurencieschopnej ekonomiky a potreba reformy vzdelávania je čoraz akútnejšia. Na druhej strane stoja nedostatočné prvky podnikateľského prostredia, ktorými sú slabá letecká infraštruktúra, fungovanie a prístup na lokálne finančné a akciové trhy. Závažnosť týchto negatív je však diskutabilná. Podľa vyjadrení domácich podnikateľov je totiž najväčšou bariérou podnikateľského prostredia vysoké odvodové zaťaženie, ktoré však Správa nesleduje.

Z ostatných oblastí Správa vyzdvihuje najmä daňový systém. SR má siedmy najlepší daňový systém, motivujúci k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu daňovej progresie. Podnikatelia vnímajú celkové daňové zaťaženie ako deviate najnižšie vo svete a efektivitou daňového systému sa SR radí k 10 najlepším krajinám. V hodnotení prijímania a prepúšťania pracovníkov obsadila SR 18. miesto. Slovenskí manažéri pozitívne ohodnotili aj vzťahy na úrovni zamestnanec-zamestnávateľ (23. miesto). Podmienky na zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily sú dokonca desiate najlepšie na svete.

Okrem nedostatkov uvedených v predchádzajúcom texte možno na základe výsledkov Správy ešte spomenúť: nedôveru verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, korupciu pri verejnom obstarávaní a súdnictve, slabú ochrana minoritných akcionárov, vysoké náklady poľnohospodárskej politiky, nízku kvalitu vedeckovýskumných inštitúcií alebo nestabilný legislatívny rámec pre podnikanie.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
2. Korupcia
3. Nedostatočná infraštruktúra
4. Prístup k financovaniu
5. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov, nie výška daní)

Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org), so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti. Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.

Indexu rastovej konkurencieschopnosti

 

Index konkurencieschopnosti podnikov

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

 

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

Fínsko

1

1

 

USA

1

1

USA

2

2

 

Fínsko

2

2

Švédsko

3

3

 

Nemecko

3

3

Dánsko

4

5

 

Dánsko

4

7

Taiwan

5

4

 

Singapur

5

10

Singapur

6

7

 

Veľká Británia

6

6

Island

7

10

 

Švajčiarsko

7

5

Švajčiarsko

8

8

 

Japonsko

8

8

Nórsko

9

6

 

Holandsko

9

9

Austrália

10

14

 

Rakúsko

10

16

Holandsko

11

12

 

Francúzsko

11

12

Japonsko

12

9

 

Švédsko

12

4

Veľká Británia

13

11

 

Kanada

13

15

Kanada

14

15

 

Taiwan

14

17

Nemecko

15

13

 

Austrália

15

13

Nový Zéland

16

18

 

Belgicko

16

14

Kórea

17

29

 

Island

17

19

Spojené arabské emiráty

18

16

 

Nový Zéland

18

18

Katar

19

-

 

Írsko

19

22

Estónsko

20

20

 

Hong Kong

20

11

Rakúsko

21

17

 

Nórsko

21

20

Portugalsko

22

24

 

Izrael

22

21

Čile

23

22

 

Malajzia

23

23

Malajzia

24

31

 

Kórea

24

24

Luxembursko

25

26

 

Španielsko

25

26

Írsko

26

30

 

Estónsko

26

27

Izrael

27

19

 

Česká republika

27

35

Hong Kong

28

21

 

Juhoafrická republika

28

25

Španielsko

29

23

 

Čile

29

29

Francúzsko

30

27

 

Portugalsko

30

33

Belgicko

31

25

 

India

31

30

Slovinsko

32

33

 

Slovinsko

32

31

Kuvajt

33

-

 

Spojené arab. emiráty

33

28

Cyprus

34

38

 

Maďarsko

34

42

Malta

35

32

 

Tunisko

35

32

Thajsko

36

34

 

Cyprus

36

45

Bahrajn

37

28

 

Thajsko

37

37

Česká republika

38

40

 

Taliansko

38

34

Maďarsko

39

39

 

Slovenská republika

39

39

Tunisko

40

42

 

Grécko

40

41

Slovenská republika

41

43

 

Litva

41

36

Juhoafrická republika

42

41

 

Poľsko

42

57

Litva

43

36

 

Jordánsko

43

43

Lotyšsko

44

44

 

Katar

44

-

Jordánsko

45

35

 

Ghana

45

64

Grécko

46

37

 

Malta

46

50

Taliansko

47

47

 

Kuvajt

47

-

Botswana

48

45

 

Lotyšsko

48

49

Čína

49

46

 

Brazília

49

38

India

50

55

 

Kostarika

50

48

Poľsko

51

60

 

Turecko

51

52

Maurícius

52

49

 

Maurícius

52

53

Egypt

53

62

 

Jamajka

53

54

Uruguaj

54

54

 

Bahrajn

54

40

Mexiko

55

48

 

Botswana

55

62

Salvádor

56

53

 

Kolumbia

56

58

Kolumbia

57

64

 

Čína

57

47

Bulharsko

58

59

 

Salvádor

58

65

Ghana

59

68

 

Indonézia

59

44

Trinidad a Tobago

60

51

 

Mexiko

60

55

Kazachstan

61

-

 

Panama

61

60

Chorvátsko

62

61

 

Kazachstan

62

-

Namíbia

63

52

 

Chorvátsko

63

72

Kostarika

64

50

 

Argentína

64

74

Brazília

65

57

 

Trinidad a Tobago

65

59

Turecko

66

66

 

Pakistan

66

73

Rumunsko

67

63

 

Rumunsko

67

56

Peru

68

67

 

Keňa

68

63

Azerbajdžan

69

-

 

Filipíny

69

70

Jamajka

70

65

 

Uruguaj

70

77

Tanzánia

71

82

 

Egypt

71

66

Argentína

72

74

 

Srí Lanka

72

68

Panama

73

58

 

Namíbia

73

51

Indonézia

74

69

 

Ruská federácia

74

61

Ruská federácia

75

70

 

Ukrajina

75

69

Maroko

76

56

 

Nigéria

76

81

Filipíny

77

76

 

Azerbajdžan

77

-

Alžírsko

78

71

 

Bulharsko

78

75

Arménsko

79

-

 

Maroko

79

46

Srbsko a Čierna Hora

80

89

 

Vietnam

80

79

Vietnam

81

77

 

Peru

81

76

Moldavsko

82

-

 

Tanzánia

82

90

Pakistan

83

91

 

Macedónsko

83

83

Ukrajina

84

86

 

Zimbabwe

84

82

Macedónsko

85

84

 

Uganda

85

71

Gruzínsko

86

94

 

Srbsko a Čierna hora

86

85

Uganda

87

79

 

Mali

87

91

Nigéria

88

93

 

Arménsko

88

-

Venezuela

89

85

 

Kamerun

89

-

Mali

90

88

 

Gambia

90

67

Mozambik

91

92

 

Malawi

91

84

Keňa

92

78

 

Venezuela

92

88

Honduras

93

97

 

Moldavsko

93

-

Gambia

94

75

 

Bosna a Hercegovina

94

93

Bosna a Hercegovina

95

81

 

Alžírsko

95

89

Mongolsko

96

-

 

Gruzínsko

96

92

Guatemala

97

80

 

Madagaskar

97

87

Srílanka

98

73

 

Mozambik

98

96

Nikaragua

99

95

 

Benin

99

-

Albánsko

100

-

 

Bangladéš

100

95

Bolívia

101

98

 

Dominikánska republika

101

80

Dominikánska republika

102

72

 

Tadžikistan

102

-

Ekvádor

103

90

 

Guatemala

103

86

Tadžikistan

104

-

 

Mongolsko

104

-

Malawi

105

87

 

Honduras

105

97

Etiópia

106

101

 

Nikaragua

106

100

Madagaskar

107

96

 

Ekvádor

107

94

Východný Timor

108

-

 

Kirgizsko

108

-

Zimbabwe

109

99

 

Kambodža

109

-

Bangladéš

110

102

 

Guyana

110

-

Kamerun

111

-

 

Etiópia

111

99

Kambodža

112

-

 

Albánsko

112

-

Paraguaj

113

100

 

Bolívia

113

101

Benin

114

-

 

Paraguaj

114

98

Guyana

115

-

 

Východný Timor

115

-

Kirgizsko

116

-

 

Čad

116

102

Čad

117

104

 

 

 

 

Tlačová správa (vo formáte .pdf)
Podkladový materiál z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)

Okt 132004
 
 13. Október 2004

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2004-2005

Podnikateľská aliancia Slovenska už tretí rok spolupracuje so Svetovým ekonomickým fórom (SEF) pri každoročnom zostavovaní Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Správa predstavuje komplexné hodnotenie viac ako 100 ekonomík sveta. Aj v tomto roku sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti posunula Slovenská republika o niekoľko priečok vyššie. Najvýznamnejším faktorom rastu bolo lepšie podnikateľské prostredie.

SEF skúma konkurencieschopnosť ekonomík pomocou dvoch samostatných komplementárnych indexov. Index rastovej konkurencieschopnosti analyzuje potenciál ekonomík dosahovať trvalo udržateľný ekonomický rast v nasledujúcich rokoch. Tento index pozostáva z troch základných komponentov považovaných za hlavné piliere ekonomického rastu. Sú nimi kvalita makroekonomického prostredia, úroveň verejných inštitúcií a technologická vyspelosť krajiny. Index konkurencieschopnosti podnikov zasa skúma mikroekonomické prostredie krajín a hodnotí dve špecifické oblasti dôležité na podnikanie: vyspelosť podnikových procesov a kvalitu podnikateľského prostredia krajiny, v ktorom domáce podniky pôsobia.

V hodnotení rastovej konkurencieschopnosti obsadila Slovenská republika 43. pozíciu v rebríčku 104 krajín. Rovnakú pozíciu obsadila SR aj v minulom roku, no aj napriek tomu možno skonštatovať mierne zlepšenie, nakoľko tri z piatich nových krajín zaradených do hodnotenia predstihli SR a znemožnili jej tak postup vyššie. Medzi krajinami hodnotenými aj v minulom roku by SR obsadila 40. priečku. V tejto oblasti vyznieva v prospech SR najmä zlepšujúca sa úroveň technológií, čo súvisiaci najmä s prílevom priamych zahraničných investícií. V intenzite transferu technológií bola SR v uplynulom období dokonca druhá najlepšia na svete. Naopak, brzdou intenzívnejšieho rastu bola kvalita makroekonomického prostredia (54. miesto).

O niečo výraznejší úspech dosiahla SR v rebríčku konkurencieschopnosti podnikov. Oproti 43. pozícii v minulom roku si SR zlepšila hodnotenie a obsadila 39. miesto. Aj v tomto prípade však novozaradené krajiny mierne skresľujú reálne zlepšenie, keď jedna z nich v rebríčku predstihla SR. V minuloročnej skupine krajín tak SR zaznamenala posun o 5 priečok nahor. Pod toto zlepšenie sa jednoznačne podpísali zmeny v podnikateľskom prostredí, ktoré sa v uplynulých dvanástich mesiacoch podarilo zrealizovať.

Jednotkou v hodnotení rastovej konkurencieschopnosti je Fínsko, ktoré sa v posledných štyroch rokoch umiestnilo na vrchole objavilo už tretí krát. Exekutíve tejto severskej krajiny sa darí vytvárať priaznivé makroekonomické prostredie a udržiavať efektívny systém verejných inštitúcií. Súkromný sektor zasa vykazuje intenzívnu náklonnosť k využívaniu nových technológií a naďalej rozvíja inovačnú kultúru. USA, podobne ako minulý rok, obsadili 2. priečku. Vplyv celkovej technologickej dominancie tejto krajiny bol čiastočne oslabený horšou kvalitou verejných inštitúcií a miernou makroekonomickou nestabilitou.

Severské krajiny si aj v tomto roku udržali prominentné zastúpenie v prvej desiatke. Okrem Fínska sa v top 10 nachádzajú Švédsko (3. miesto), Dánsko (5.), Nórsko (6.) a Island (10.). Vynikajúce umiestnenie zaznamenalo Estónsko (20.), ktoré je s výrazným náskokom najkonkurencieschopnejšie v skupine 10 nových krajín Európskej únie. Naproti tomu stojí kontinuálny prepad Talianska, ktoré tento rok skončilo až na 47. pozícii (26. v roku 2001) a stalo sa tak najhoršie hodnotenou krajinou EÚ 15 a dokonca druhou najhoršie hodnotenou krajinou EÚ 25, keď za ním je už len Poľsko. Pod neúspech Talianska sa najvýraznejšie podpísali faktory týkajúce sa verejných inštitúcií, najmä znížená nezávislosť súdnictva, klientelizmus a kriminalita.

Ázijskú ekonomiku reprezentujú v prvej desiatke Taiwan (4. miesto) a Singapur (7.). Taiwan v tomto roku dosiahol neobyčajne dobré hodnotenie technologickej oblasti (2.), zatiaľ čo Singapur si už niekoľko rokov drží prvú pozíciu v kvalite makroekonomického prostredia. Čínska ekonomika (46.) pokračuje v rozkolísaných výkonoch, keď výraznejšiemu rastu bráni najmä nedostatočne rozvinutý bankový sektor, rozsah regulácie a byrokracie, no tiež nedôvera voči domácim štandardom pre účtovníctvo a audit.

Takmer všetky krajiny Južnej Ameriky zaznamenali v tohtoročnej Správe zhoršenie svojho hodnotenia. Výnimku predstavuje Čile (22. miesto), ktoré sa stalo najkonkurencieschopnejšou ekonomikou tohto regiónu. Ako najväčšie prekážky podnikania boli v krajinách Južnej Ameriky identifikované politická nestabilita, neefektívna štátna správa, byrokracia a korupcia.

Zatiaľ čo väčšina krajín Afriky obsadila spodnú časť rebríčka, Juhoafrická republika (41. miesto) si drží pozíciu lídra v tomto regióne a okrem Čile dokonca predstihla v hodnotení všetky krajiny Južnej Ameriky. Väčšina krajín Afriky čelí problémom vysokej inflácie, slabého medzinárodného kreditu, nerozvinutého bankového sektoru, neefektívnych nákladov na poľnohospodársku politiku, úniku mozgov a tiež (ne)slobody tlače.

V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov sa na vedúcu pozíciu po ročnej prestávke vrátili USA, čím odsunuli Fínsko na druhé miesto. USA v minulom roku ťažili najmä z vysoko sofistikovaných marketingových stratégií, dostupnosti rizikového kapitálu, optimálnej trhovej regulácie a kvality a kvantity miestnych subdodávateľov. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Fínska (2. miesto) sa tu nachádzajú Nemecko (3.), Švédsko (4.), Švajčiarsko (5.), Veľká Británia (6.) Dánsko (7.) a Holandsko (9.). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Japonsko (8.) a Singapur (10.). Najväčší prepad v skupine ekonomicky vyspelých krajín zaznamenalo Taliansko, ktoré sa poklesom o 9 priečok dostalo umiestnilo na 34. mieste medzi Portugalskom a Českou republikou. Tieto dve krajiny pritom dosahujú až o 32, resp. 39 % nižší HPD na obyvateľa. Za neúspechom Talianska stojí predovšetkým slabšia inovačná kapacita podnikov, zhoršená spolupráca medzi univerzitami a podnikateľskou sférou, menší záujem podnikov o licencovanie nových technológií zo zahraničia, pokles výdavkov na výskum a vývoj a tiež horšia dostupnosť rizikového kapitálu. Z ostatných krajín EÚ zaznamenali najväčší pohyb Poľsko a Lotyšsko, ktoré si pohoršili o 10, resp. 20 priečok. Ostatné vysokopríjmové a strednopríjmové krajiny zaznamenali v hodnotení konkurencieschopnosti podnikov len mierne zmeny.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum od roku 1979, čo znamená, že v tomto roku sa jedná v poradí už o 25. vydanie. Za ten čas sa stala jedinečným zdrojom informácií o prednostiach a nedostatkoch viac ako 100 ekonomík sveta. Predstavuje neoceniteľnú príručku pre vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry a štátu pri ich snahe o spoluprácu na vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia.

Metodológia hodnotenia konkurencieschopnosti sa v priebehu uplynulých rokov kontinuálne upravovala tak, aby korešpondovala s aktuálnymi trendmi vo svetovom hospodárstve. Rýchle tempo zmien či inovácie na poli informačných/komunikačných technológií a pokles nákladov s nimi spojených, voľný pohyb kvalifikovanej pracovnej sily, inovácie v oblasti prepravy tovaru a pokles prepravných nákladov sú fenomény, ktoré v súčasnosti extrémne urýchľujú proces integrácie a globalizácie svetovej ekonomiky. Práve tieto faktory podmienili vytvorenie novej metodológie hodnotenia konkurencieschopnosti krajín. Na jej základe vznikol nový Index globálnej konkurencieschopnosti, ktorého nultý ročník bol v tohtoročnej správe predstavený. Nový index v sebe zlučuje prvky indexov rastovej a podnikovej konkurencieschopnosti. Rok 2004 tak predstavuje prestupné obdobie, v ktorom sa končí dvojindexové hodnotenie konkurencieschopnosti ekonomík a pristupuje sa k jednému komplexnejšiemu indexu. Rebríček globálnej konkurencieschopnosti silne koreluje s hodnotením rastovej a podnikovej konkurencieschopnosti. Na prvých troch miestach sa umiestnili USA, Fínsko a Dánsko. SR obsadila v tomto novom hodnotení 41. pozíciu v 104 miestnom rebríčku.

Riaditeľom Programu globálnej konkurencieschopnosti je hlavný ekonóm SEF Augusto Lopez-Claros. Na tvorbe Správy o globálnej konkurencieschopnosti sa ďalej podieľajú také kapacity svetového formátu, akými sú Klaus Schwab, výkonný predseda Svetového ekonomického fóra a profesori Harvardovej univerzity Michael E. Porter a Bishop William Lawrence. Pri jej tvorbe sa využívajú štatistické údaje v kombinácii s jedinečnými informáciami z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku sa do prieskumu zapojilo rekordných 8700 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo SEF v spolupráci s partnerskými organizácií v jednotlivých krajinách. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska – v apríli 2004 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Svetové ekonomické fórum aj v tomto roku pokročilo v teritoriálnej expanzii Správy. Do hodnotenia boli v tomto roku prvýkrát zaradené Bahrajn, Bosna a Hercegovina, Cyprus, Gruzínsko a Spojené arabské emiráty. V roku 2004 tak Správa hodnotí 104 ekonomík sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie svojho druhu.

Indexu rastovej konkurencieschopnosti

 

Index konkurencieschopnosti podnikov

Krajina

Rok 2004

Rok 2003

 

Krajina

Rok 2004

Rok 2003

Fínsko

1

1

 

USA

1

2

USA

2

2

 

Fínsko

2

1

Švédsko

3

3

 

Nemecko

3

5

Taiwan

4

5

 

Švédsko

4

3

Dánsko

5

4

 

Švajčiarsko

5

7

Nórsko

6

9

 

Veľká Británia

6

6

Singapur

7

6

 

Dánsko

7

4

Švajčiarsko

8

7

 

Japonsko

8

13

Japonsko

9

11

 

Holandsko

9

9

Island

10

8

 

Singapur

10

8

Veľká Británia

11

15

 

Hong
Kong

11

19

Holandsko

12

12

 

Francúzsko

12

10

Nemecko

13

13

 

Austrália

13

11

Austrália

14

10

 

Belgicko

14

15

Kanada

15

15

 

Kanada

15

12

Spojené arabské emiráty

16

-

 

Rakúsko

16

17

Rakúsko

17

17

 

Taiwan

17

16

Nový Zéland

18

14

 

Nový Zéland

18

18

Izrael

19

20

 

Island

19

14

Estónsko

20

22

 

Nórsko

20

22

Hong Kong

21

24

 

Izrael

21

20

Čile

22

28

 

Írsko

22

21

Španielsko

23

23

 

Malajzia

23

26

Portugalsko

24

25

 

Kórea

24

23

Belgicko

25

27

 

Juhoafrická republika

25

27

Luxembursko

26

21

 

Španielsko

26

25

Francúzsko

27

26

 

Estónsko

27

28

Bahrajn

28

-

 

Spojené arabské emiráty

28

-

Kórea

29

18

 

Čile

29

32

Írsko

30

30

 

India

30

37

Malajzia

31

29

 

Slovinsko

31

30

Malta

32

19

 

Tunisko

32

33

Slovinsko

33

31

 

Portugalsko

33

36

Thajsko

34

32

 

Taliansko

34

24

Jordánsko

35

34

 

Česká republika

35

35

Litva

36

40

 

Litva

36

40

Grécko

37

35

 

Thajsko

37

31

Cyprus

38

-

 

Brazília

38

34

Maďarsko

39

33

 

Slovenská republika

39

43

Česká republika

40

39

 

Bahrajn

40

-

Juhoafrická republika

41

42

 

Grécko

41

39

Tunisko

42

38

 

Maďarsko

42

38

Slovenská republika

43

43

 

Jordánsko

43

41

Lotyšsko

44

37

 

Indonézia

44

60

Botswana

45

36

 

Cyprus

45

-

Čína

46

44

 

Maroko

46

49

Taliansko

47

41

 

Čína

47

46

Mexiko

48

47

 

Kostarika

48

45

Maurícius

49

46

 

Lotyšsko

49

29

Kostarika

50

51

 

Malta

50

42

Trinidad a Tobago

51

49

 

Namíbia

51

55

Namíbia

52

52

 

Turecko

52

52

Salvádor

53

48

 

Maurícius

53

44

Uruguaj

54

50

 

Jamajka

54

56

India

55

56

 

Mexiko

55

48

Maroko

56

61

 

Rumunsko

56

73

Brazília

57

54

 

Poľsko

57

47

Panama

58

59

 

Kolumbia

58

51

Bulharsko

59

64

 

Trinidad
a Tobago

59

53

Poľsko

60

45

 

Panama

60

59

Chorvátsko

61

54

 

Ruská federácia

61

65

Egypt

62

58

 

Botswana

62

54

Rumunsko

63

75

 

Keňa

63

66

Kolumbia

64

63

 

Ghana

64

-

Jamajka

65

67

 

Salvádor

65

63

Turecko

66

65

 

Egypt

66

58

Peru

67

57

 

Gambia

67

-

Ghana

68

71

 

Srílanka

68

57

Indonézia

69

72

 

Ukrajina

69

71

Ruská federácia

70

70

 

Filipíny

70

64

Alžírsko

71

74

 

Uganda

71

-

Dominikánska republika

72

62

 

Chorvátsko

72

62

Srílanka

73

68

 

Pakistan

73

72

Argentína

74

78

 

Argentína

74

68

Gambia

75

55

 

Bulharsko

75

74

Filipíny

76

66

 

Peru

76

78

Vietnam

77

60

 

Uruguaj

77

69

Keňa

78

83

 

Zambia

78

79

Uganda

79

80

 

Vietnam

79

50

Guatemala

80

89

 

Dominikánska republika

80

61

Bosna a Hercegovina

81

-

 

Nigéria

81

77

Tanzánia

82

69

 

Zimbabwe

82

75

Zambia

83

88

 

Macedónia

83

-

Macedónsko

84

81

 

Malawi

84

70

Venezuela

85

82

 

Srbsko

85

76

Ukrajina

86

84

 

Guatemala

86

81

Malawi

87

76

 

Madagaskar

87

85

Mali

88

99

 

Venezuela

88

80

Srbsko

89

77

 

Alžírsko

89

83

Ekvádor

90

86

 

Tanzánia

90

67

Pakistan

91

73

 

Mali

91

-

Mozambik

92

93

 

Gruzínsko

92

-

Nigéria

93

87

 

Bosna a Hercegovina

93

-

Gruzínsko

94

-

 

Ekvádor

94

84

Nikaragua

95

90

 

Bangladéš

95

86

Madagaskar

96

96

 

Mozambik

96

87

Honduras

97

94

 

Honduras

97

89

Bolívia

98

85

 

Paraguaj

98

91

Zimbabwe

99

97

 

Etiópia

99

90

Paraguaj

100

95

 

Nikaragua

100

88

Etiópia

101

92

 

Bolívia

101

92

Bangladéš

102

98

 

Čad

102

93

Angola

103

100

 

Angola

103

95

Čad

104

101

 

 

 

 

 

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovenskú republiku možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2004/2005 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie určuje silné a slabé miesta konkurencieschopnosti SR vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a odstraňovanie jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami zlepšujúce sa možnosti financovania, priaznivá úroveň úrokových mier, prijateľné rozpätie medzi úrokovými sadzbami na vkladoch a úveroch, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. V podnikateľskom prostredí prevláda jednoznačný optimizmus v očakávaní hospodárskeho rastu ekonomiky a v prospech Slovenska vypovedá aj rastúci medzinárodný rating krajiny. Slabinou sú predovšetkým neefektívne vynakladané verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov, vysoká miera inflácie a posilňovanie slovenskej koruny.

Verejné inštitúcie predstavujú oblasť, v ktorej Slovensko najviac zaostáva za vyspelým svetom. Správa 2004/2005 síce vyzdvihuje mierne obmedzenie korupcie pri výbere daní a pripájaní podnikov na verejnú infraštruktúru, no tento nepatrný úspech je prekrytý výraznými nedostatkami. Sú nimi predovšetkým klientelizmus, organizovaný zločin, slabá nezávislosť súdnictva, zlá vymáhateľnosť práva či úroveň korupcie pri exportno-importných operáciách. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rovnaké negatíva boli identifikované už v minuloročnej Správe a za ostatných 12 mesiacov nezaznamenali podnikatelia žiadne zmeny. Práve zlepšenie fungovania verejných inštitúcií by malo byť centrom záujmu vedúcich predstaviteľov krajiny v nasledujúcom období.

V technologickej oblasti bola najpozitívnejšie hodnotená otvorenosť krajiny voči priamym zahraničným investíciám (PZI) a transferu technológií. Podmienky pre prílev PZI boli Správou ohodnotené dokonca ako tretie najlepšie na svete. Ku konkurenčným výhodám slovenskej ekonomiky patrí tiež vysoká flexibilita a schopnosť podnikov rýchlo preberať a využívať technológie zo zahraničia. Pozitívne je hodnotená tiež spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Rozporuplne vyznieva hodnotenie faktorov týkajúcich sa rozvoja informačnej spoločnosti. Vybavenosť obyvateľstva počítačmi, rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a prístup k internetu v školách sú hodnotené ako konkurenčná výhoda Slovenska. Naproti tomu však stojí neschopnosť vlády vytýčiť si priority v podpore rozvoja a propagácie informačných a komunikačných technológií. Najhoršie hodnotenie sa ušlo konkurencii na poli poskytovateľov internetových služieb. Ďalšou prekážkou sú nekvalitná legislatíva vzťahujúca sa k informačným technológiám. Z ostatných nedostatkov Správa vymenúva nízke výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj, relatívne nízku úroveň terciálneho vzdelávania a malý počet registrovaných priemyselných patentov.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je predovšetkým ovládnutie a kontrola predaja na domácom trhu, stabilná pozícia podnikov na zahraničných trhoch a aktívny prístup podnikov k licencovaniu nových technológií. Najväčší nedostatok predstavuje povaha konkurenčných výhod, ktorá stále zostáva založená viac na lacnej pracovnej sile a nie na sofistikovanosti procesov a technológií. Ďalšou konkurenčnou nevýhodou slovenských podnikov je nízka kontrola a vplyv na medzinárodnú distribúciu svojej produkcie. V oblasti odmeňovania pretrváva slabá korelácia medzi iniciatívnosťou pracovníkov pri zlepšovaní podnikových procesov a odmeňovaním.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, vyzdvihnutá bola najmä otvorenosť krajiny pre zahraničných investorov a žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali či diskriminovali zahraničné vlastníctvo na Slovensku. Ďalšími silnými stránkami sú dostupnosť vedcov a inžinierov a kvalita vzdelania technického smeru. Na druhej strane stoja nedostatočné prvky podnikateľského prostredia, ktorými sú slabá letecká infraštruktúra, fungovanie a prístup na lokálne finančné a akciové trhy a nízka ochrana záujmov minoritných akcionárov.

V Správe o globálnej konkurencieschopnosti 2004/2005 sa jednoznačne zobrazili aj efekty zrealizovaných reforiem. Reforma pracovnej legislatívy sa podpísala pod vysoké hodnotenie flexibility pri prijímaní a prepúšťaní pracovníkov. Podmienky na zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily sú dokonca štvrté najlepšie na svete. Daňová reforma zasa spôsobila, že Slovensko má ôsmy najlepší daňový systém, motivujúci k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu daňovej progresie. Daňové bremeno je hodnotené ako deviate najľahšie vo svete a efektivitou daňového systému sa Slovensko radí k 14 najlepším krajinám. Z ostatných konkurenčných výhod Slovenska stojí za povšimnutie ešte vysoko korelujúci vzťah medzi produktivitou práce a odmeňovaním, či vzťah podnikov k životnému prostrediu zohľadňujúci zásady pre trvaloudržateľný rozvoj.

Z konkurenčných nevýhod, ktoré potrebujú okamžitú pozornosť, treba rozhodne menovať najhoršie hodnotené položky, ktorými sú regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, príliš veľká ovplyvniteľnosť politických strán zo strany ich legálnych sponzorov, relatívne veľký podiel nelegálnych platieb na celkových nákladoch podnikov, rozsah nelegálneho financovania politických strán, korupcia vo verejnom obstarávaní či v súdnictve, nedôvera občanov vo finančnú bezúhonnosť politikov, mzdová diskriminácia žien, nízka transparentnosť hospodárskej politiky či efektivita práce vlády a parlamentu.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
2. Korupcia
3. Nedostatočná infraštruktúra
4. Prístup k financovaniu
5. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!)
Viac informácií nájdete na internetovej stránke www.weforum.org.

V prípade publikovania informácií z tohto materiálu uvádzajte, prosím, ako zdroj informácií Svetové ekonomické fórum a Podnikateľskú alianciu Slovenska.

Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org), so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti. Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.


Tlačová správa
(vo formáte .pdf)
Podkladový materiál z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)

Nov 202003
 
 20. November 2003

Podnikateľská aliancia Slovenska – stála konferencia CPHR o zlepšovaní podnikateľského prostredia (PAS) chce nadviazať na úspech projektu z roku 2002. Minuloročnej Správe o stave podnikateľského prostredia sa dostalo uznania tak z verejného ako aj podnikateľského sektora. Vzhľadom na veľkú dynamiku slovenského podnikateľského prostredia sa PAS rozhodla spustiť druhý ročník tejto nepravidelnej aktivity.

Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 sa opäť zameriava na identifikáciu najvážnejších prekážok, ktoré deformujú podnikateľské prostredie a zisťuje zmeny v problémových oblastiach identifikovaných v minulom roku. Jej obsah je však rozšírený o aktuálne témy, ktoré budú mať významné dopady na podnikateľské prostredie – predovšetkým sa jedná o reformy a integráciu SR do EÚ. Správu pre PAS vypracovali Slovenská ratingová agentúra a Amrop Jenewein Group.

Správa o stave podnikateľského prostredia v SR 2003 (pdf)

Kapitoly správy:

1 – Trhové prostredie
2 – Ľudský kapitál
3 – Reformy
4 – Dostupnosť ekonomických informácií
5 – Vývoj vo vybraných odvetviach ekonomiky
6 – Integrácia
7 – Príloha: Hodnotenie plnenia odporúčaní zo Správy o stave podnikateľského prostredia v SR 2002

Najdôležitejšie udalosti v projekte

marec – apríl 2003 – Príprava návrhu projektu a rokovania s potenciálnymi sponzormi. Rokovania o podmienkach spolupráce medzi PAS a Slovenskou ratingovou agentúrou – hlavným dodávateľom Správy. Vypracovanie Zadania projektu pre SRA.

07.05.2003 – Oficiálny začiatok realizácie projektu – podpísanie zmluvy medzi PAS a SRA ohľadom vypracovania Správy o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003.

14.05.2003 – Prvé zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli detailne informovaní o zámeroch projektu, jeho plánovanej štruktúre a súvisiacich aktivitách. Členovia RVP schválili spoločnosť Amrop Jenewein Group za partnera SRA pri vypracovaní Správy.

25.06.2003 – Druhé zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli informovaní o priebehu prác na projekte. Práce na zostavovaní správy prebiehajú podľa časového harmonogramu a termíny nie sú ohrozené. Pripravuje sa realizácia dotazníkového prieskumu, ktorý bude kľúčovým podkladom kapitoly Trhové prostredie. Dotazník je skonštruovaný na báze minuloročného dotazníka a je rozšírený o ďalšie tematické okruhy.

27.08.2003 – Tretie zasadnutie Riadiaceho výboru projektu Správa o stave podnikateľského prostredia v SR – 2003 (RVP). Členovia RVP boli informovaní o priebehu prác na projekte. Bola predstavená prvá verzia Správy. V prvej časti sú popísané výsledky dotazníkového prieskumu realizovaného v súvislosti so Správou. Návrh konečnej verzie dostanú členovia RVP na pripomienkovanie v prvom októbrovom týždni.

15.10.2003 – Štvrté zasadnutie riadiaceho výboru projektu (RVP). Členovia RVP prerokovali pripomienky k obsahu Správy. Boli dohodnuté zmeny formátu tlačenej správy a jej obalu. Upresnil sa časový harmonogram prác, aby bolo možné prezentovať Správu 20. novembra 2003 – v deň výročného zasadnutia PAS.

25.10.2003 – Projekt dodatočne finančne podporili ďalší účastníci PAS

20.11.2003 – Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike 2003 v slovenskom jazyku bola prezentovaná novinárom na tlačovej besede o 11:00 v hoteli Devín v Bratislave. Následne bola predstavené účastníkom PAS po výročnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v ten istý deň.

12.12.2003 – Slovenská verzia Správy bola zaslaná všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, všetkým členom vlády a štátnym tajomníkom jednotlivých ministerstiev.

Okt 302003
 
 30. Október 2003

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2003-2004

Slovensko si polepšilo vo svojej konkurencieschopnosti. Svedčí o tom najnovšia Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2003 – 2004, ktorú každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum (SEF) a ktorého partnerom pre Slovensko bola opäť Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Slovenská republika sa zlepšila najmä v Indexe rastovej konkurencieschopnosti (Poradie krajín podľa Indexu rastovej konkurencieschopnosti za rok 2003), ktorým SEF analyzuje potenciál ekonomík sveta dosiahnuť trvaloudržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Index pozostáva z troch základných komponentov, ktorými sú makroekonomické prostredie, kvalita verejných inštitúcií a úrovňou technológií. Z pomedzi 102 krajín obsadila Slovenská republika 43. miesto, kým v roku 2002 to bolo 49. miesto. Aké skutočné zlepšenie slovenská ekonomika dosiahla za posledných 12 mesiacov však možno povedať až po zohľadnení dvoch podstatných faktorov. Prvým je, že v tomto roku došlo k zmenám v metodike hodnotenia rastovej konkurencieschopnosti. Druhým faktorom je rozšírenie rebríčka o 20 nových krajín v tomto roku. Ak by sa hodnotili krajiny v minulom roku podľa tohtoročnej novej metodiky, tak v roku 2002 by Slovenská ekonomika obsadila 46. miesto a v prípade nerozširovania rebríčka o nové krajiny by SR obsadila 41. priečku. Možno teda skonštatovať, že v absolútnych číslach sme si polepšili o 6 miest (zo 49. na 43.), no reálne si slovenská ekonomika polepšila len o 5 priečok (zo 46. na 41.).

Komplementárne skúma SEF aj faktory, ktoré ovplyvňujú súčasnú produkčnú schopnosť a výkonnosť ekonomík. Využíva na to Index konkurencieschopnosti podnikov (Poradie krajín podľa Indexu konkurencieschopnosti podnikov za rok 2003), ktorý odráža mikroekonomické prostredie krajín a vypovedá o vyspelosti podnikových procesov a kvalite podnikateľského prostredia. V hodnotení týchto faktorov obsadilo Slovensko 43. priečku, kým v minulom roku to bolo 42. miesto. Zdanlivý pokles o jednu priečku opäť spôsobilo tohtoročné rozšírenie rebríčka o nové krajiny. V prípade, že by k rozšírenie nedošlo, Slovensko by si udržalo minuloročnú pozíciu. Reálne sme si teda ani nepolepšili, ani nepohoršili.

Najlepšie hodnotenie dosiahla v tomto roku ekonomika Fínska, ktorá sa tak stavia do pozície najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. USA si drží prvenstvo v technologickej oblasti, no nižšia kvalita verejných inštitúcií a makroekonomického prostredia zapríčinili stratu prvých pozícií z minulých rokov a odsunuli USA na druhé miesto v hodnotení podľa oboch indexov.

Medzi desiatimi najlepšími ekonomikami sveta má Európa šesť zástupcov. Okrem spomínaného Fínska (1) ešte Švédsko (3), Dánsko (4), Švajčiarsko (7), Island (8) a Nórsko (9). Zaujímavosťou je, že takmer všetky tieto krajiny sú sústredené v Škandinávskej oblasti.

Nemecko (13) a Francúzsko (26) si v hodnotení oproti minulému roku mierne polepšili najmä vďaka zlepšeniam v technologickej oblasti a oblasti verejných inštitúcií. Brzdou rýchlešieho rastu boli makroekonomické problémy týchto krajín, najmä v oblasti verejných financií.

Z ázijských krajín obsadili najvyššie priečky Taiwan (5) a Singapúr (6). Najlepšie hodnotenou krajinou Afriky sa stala Botswana (36). Čile (28) je najlepšie hodnotenou ekonomikou v Južnej Amerike.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti sa zostavuje od roku 1979 a jej tvorcovia pri tom využívajú štatistické údaje a jedinečné informácie z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku odpovedalo rekordných 7 741 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo celkovo 104 partnerských organizácií SEF. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska, v apríli 2003 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti poskytuje komplexné porovnanie 102 ekonomík sveta v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti. Pre každú krajinu identifikuje jej silné a slabé stránky. Vďaka tomu sa stáva dôležitým nástrojom v rukách tvorcov národných hospodárskych politík a môže im pomôcť pri zlepšovaní kvality národného podnikateľského prostredia.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovensko možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie nám určuje silné a slabé miesta našej konkurencieschopnosti vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska, v porovnaní s ostatnými krajinami, najmä miera úspor, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov, nízka dôvera verejnosti voči politikom, rozsah škodlivých štátnych dotácií a inflácia.

V technologickej oblasti sú prednosťami SR najmä dobré podmienky pre prílev priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia, vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Naopak, brzdou rozvoja je neschopnosť vlády vytýčiť si a presadzovať priority v oblasti informačných technológií, nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a úrovňou korupcie najmä pri exportno-importných operáciách. Naopak, najnižšia miera korupcie sa vyskytuje pri žiadostiach o pripojenie na verejnú infraštruktúru a pri platení daní.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je inovačná kapacita podnikov, ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spoľahlivosť profesionálnych manažérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenčných výhod, založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeňovania iniciatívnosti a nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania technického smeru, otvorenosť krajiny pre zahraničné investície a paradoxne aj pomerne nízka byrokracia, ktorá sa pre účely Správy posudzuje podľa toho, koľko percent zo svojho pracovného času strávia predstavitelia spoločností rokovaniami so štátnou správou. Naopak, slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre, nízkej ochrane záujmov minoritných akcionárov a v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä kvalita noriem vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia a zhoda s medzinárodnými dohovormi v tejto oblasti, vyvážený pomer medzi mzdou a produktivitou, minimálne rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sloboda tlače a prekvapivo tiež relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak, znepokojivými faktormi sú veľké regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, nízka efektivita daňového systému, rozdiely v ohodnotení muža a ženy v podnikoch, nelegálna finančná podpora politických strán, regulačné bariéry a nedostatočná transparentnosť tvorby vládnej politiky.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Korupcia
2. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
3. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!!)
4. Nedostatočná infraštruktúra
5. Prístup k financovaniu

Svetové ekonomické fórum so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti.

Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.