Máj 022007
 
 2. Máj 2007

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o tretí pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 124,4 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,56 %.

V 1. štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka funkčnosť politického systému v štáte s poklesom o 4,48 % s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 90,5 bodu. Tento výsledok spolu s negatívne vnímanou hospodárskou politikou štátu vypovedajú o neistote vnášanej zo strany vlády do podnikateľského prostredia, keď vláda nerieši skutočné problémy podnikania a naopak hľadá problémy v oblastiach, ktoré podnikatelia vnímajú pozitívne. Druhý najväčší pokles pripísali podnikatelia pracovnoprávnej legislatíve, ktorá zaznamenala pokles o 4,40 % s počtom bodov 124,0. Zvrat v pozitívnom hodnotení tejto oblasti nastal po minuloročných parlamentných voľbách. Negatívne hodnotenie zosilnelo práve v prvom štvrťroku 2007, keď prebiehali intenzívne rokovania o budúcej podobe pracovného kódexu. Hoci sa rokovaniami podarilo negatívne dopady novely čiastočne zmierniť, verzia Zákonníka práce predložená do parlamentu obsahuje viacero problematických bodov, ktoré môžu spôsobiť rast nákladov podnikov. Z ďalších negatívne vnímaných oblastí podnikateľského prostredia poukazujú podnikatelia najviac na zhoršujúcu sa kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily, či zlú zrozumiteľnosť a nestálosť právnych predpisov. Podnikatelia nie sú spokojní s neustálou novelizáciou zákonov a ich neprehľadnosťou, ako aj s nerovnakým výkladom daňových zákonov.

Naopak najväčší nárast, o 2,84 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 236,0 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je cenová stabilita, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,21 % na konečnú hodnotu 111,4 bodu. Na treťom mieste s nárastom o 0,69 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa umiestnila položka úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštrukúry.

Feb 012007
 
 1. Február 2007

Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v štvrtom štvrťroku 2006 mierne zhoršilo. Ide o druhý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia od začiatku jeho tvorby, t.j. od októbra 2001. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 125,05 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,45 %.

Podľa výsledkov v 4. štvrťroku 2006 pokleslo až 82 % z celkového počtu sledovaných prvkov IPP. Najväčší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície s poklesom 3,99 % a s dosiahnutou aktuálnou bodovou hodnotou 157,8 bodu. Pokles bol spôsobený ostatnou úpravou daňového systému, ktorá priniesla viacero zmien vrátane degresívnej odpočítateľnej položky a nižšej sadzby DPH na lieky. Druhým najväčším sklamaním pre podnikateľov bola položka funkčnosť politického systému v štáte, ktorá zaznamenala pokles o 3,51 % s konečnou bodovou hodnotou 61,4 bodu. Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva skončilo na tretej priečke s poklesom 3,21 % a počtom bodov 94,8. Podnikatelia sa v praxi nestretli so skracovaním priemernej doby trvania súdneho sporu i napriek jej štatistickému skracovaniu. Pokles tetjo položky môže súvisieť aj so snahou MS SR o zrušenie Špeciálneho súdu. Pokles o viac ako 3 % zaznamenala aj položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorá má dlhodobo klesajúcu tendenciu s aktuálnym počtom 77,8 bodu. Podnikatelia nie sú spokojní so zásahmi do nezávislosti inštitúcií a so zvyšovaním priameho daňového zaťaženia. Navrhujú v čo možno najväčšej miere zjednodušiť daňový a najmä odvodový systém. Tým by sa mohlo ušetriť na administratívnych nákladoch, na rôznych daňových a odvodových únikoch, často neúmyselných, vyplývajúcich z vysokého stupňa zložitosti zákonov, vyhlášok, smerníc, usmernení, ako aj z ich nejednoznačných výkladov, uplatnení a výpočtov.

Naopak najväčší nárast, o 3,1 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 229,5 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou Indexu podnikateľského prostredia v porovnaní s predošlým štvrťrokom je spoľahlivosť, finančná disciplína obchodných partnerov s nárastom o 1,61 %. Na treťom mieste s nárastom o 1,37 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa umiestnili hneď dve položky, cenová stabilita a úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie, …).

Okt 012006
 
 1. Október 2006

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2006 mierne zhoršilo. Ide o prvý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia od začiatku jeho tvorby, t.j. od októbra 2001. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 125,62 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,70 %.

Podľa výsledkov v 3. štvrťroku 2006 pokleslo až 61 % z celkového počtu sledovaných prvkov IPP. Najväčší pokles zaznamenala dlhodobo klesajúca položka vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva s poklesom 4,71 % a s dosiahnutou aktuálnou bodovou hodnotou 63,48 bodu. Druhým najväčším sklamaním pre podnikateľov bola položka efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorá zaznamenala pokles o 4,12 % s konečnou bodovou hodnotou 80,32 bodu. Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom skončilo na tretej priečke s poklesom 3,82 % a počtom bodov 83,63. Pokles o viac ako 3 % bol zaznamenaný i pri nasledujúcich prvkoch indexu: funkčnosť politického systému v štáte; legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície; zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov.

Najväčší nárast, o 1,62 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 222,61 bodu. Jej kontinuálnemu rastu nezabránilo ani rozhodnutie Bankovej rady NBS o zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Avšak v porovnaní s predošlými 2 rokmi, kedy sa jej rast pohyboval v rozmedzí 3 – 6 %, ide len o mierny nárast tejto položky. Zlepšenie vnímali podnikatelia tiež v oblasti infraštruktúry. Pozitívnym signálom z podnikateľského prostredia je zlepšovanie finančnej disciplíny obchodných partnerov s nárastom o 0,81 %.

Sep 272006
 
 27. September 2006

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007

Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko sú najkonkurencieschopnejšími ekonomikami sveta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Dánsko, Singapúr, USA, Japonsko, Nemecko, Holandsko a Veľká Británia dopĺňajú prvú desiatku krajín. USA stratili pozíciu lídra z minulého roka, keď sa v rebríčku prepadli z prvého miesta na šieste.

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa už štvrtý rok kontinuálne zlepšuje. Hodnota Indexu globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vzrástla medziročne zo 4,48 na 4,55 bodu na škále od 1 do 7 a v rebríčku 125 hodnotených krajín sa SR umiestnila na 37. mieste. V minulom roku obsadila 36. priečku. Pokles o 1 miesto spôsobilo zaradenie nových krajín do rebríčka, z ktorých Barbados sa umiestnil pred SR, na 31. mieste.

“Úspech Švajčiarska a severských krajín naznačuje, že dobre fungujúce verejné inštitúcie a rozumná makroekonomická politika spolu s výborným vzdelávacím systémom a podporou výskumu a nových technológií vytvárajú úspešné stratégie pre zlepšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky. Podnikatelia v týchto krajinách benefitujú z kvalitného inštitucionálneho zabezpečenia, pre ktoré je charakteristická bezproblémová vymáhateľnosť práva, efektívne súdnictvo a transparentnosť verejnej správy. Podnikateľské prostredie ďalej zlepšuje vynikajúca infraštruktúra. Nevyhnutným predpokladom rastu produktivity práce je rozvoj vyššieho a celoživotného vzdelávania. Krajiny, ktoré výrazne investujú do vzdelávania majú perspektívu dosahovať vyšší hrubý domáci produkt, znižovať mieru chudoby a upevniť svoju pozíciu vo svetovej ekonomike,” tvrdí Augusto Lopez-Claros, hlavný ekonóm a riaditeľ Global Competitiveness Network Svetového ekonomického fóra.

Rebríčky konkurencieschopnosti vznikli kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum realizuje SEF v spolupráci s partnerskými organizáciami a tento rok sa doňho zapojilo viac ako 11 000 top manažérov zo 125 krajín. Dlhoročným partnerom SEF je Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá realizovala prieskum na Slovensku. Prieskum zachytáva faktory ovplyvňujúce chod ekonomiky, ktoré nie sú štatisticky merateľné. SEF každoročne prináša komplexný prehľad silných a slabých stránok ekonomík jednotlivých krajín, ktorý pomáha lídrom krajín identifikovať kľúčové oblasti pre reformy.

Globálny index konkurencieschopnosti 2006

Krajina

Umiestnenie 2006

Dosiahnuté skóre

Umiestnenie 2005

Zmena
2005-06

Švajčiarsko

1

5.81

4

+3

Fínsko

2

5.76

2

0

Švédsko

3

5.74

7

+4

Dánsko

4

5.70

3

-1

Singapúr

5

5.63

5

0

USA

6

5.61

1

-5

Japonsko

7

5.60

10

+3

Nemecko

8

5.58

6

-2

Holandsko

9

5.56

11

+2

Veľká Británia

10

5.54

9

-1

——————

———–

———–

———–

———-

Česká republika

29

4,74

29

0

Portugalsko

34

4,60

31

-3

Slovenská republika

37

4,55

36

-1

Maďarsko

41

4,52

35

-6

Taliansko

42

4,46

38

-4

Grécko

47

4,33

47

0

Poľsko

48

4,30

43

-5

Pozn.: Umiestnenie vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 125 hodnotených krajín
Dosiahnuté skóre vyjadruje hodnotu Indexu globálnej konkurencieschopnosti na škále od 1 do 7

Kompletné výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (alebo Excel format)

Tento rok nastal významný posun v metodológii hodnotenia konkurencieschopnosti. Bol vyvinutý nový a komplexnejší Index globálnej konkurencieschopnosti. Pre SEF ho vyvinul profesor Xavier Sala-i-Martin z Columbia University. ” Zmeny v globálnej ekonomike a zvyšujúca sa komplexnosť charakteristická pre podnikateľské prostredie vyvolali potrebu vyvinúť nový nástroj, ktorý zachytí širšiu škálu faktorov ovplyvňujúcich hospodársky vývoj krajín,” hovorí Augusto Lopez-Claros.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter prezentuje výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov. Tento index je dôležitým doplnkom Globálneho indexu konkurencieschopnosti a skúma produktivitu podnikov, efektivitu ich činností a tiež mikroekonomické prostredie, v ktorom podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschop-nosti podnikov obsadila SR 40. miesto a pri zohľadnení novej metodológie to predstavuje medziročné zlepšenie o 3 priečky. Zásluhu na tom má predovšetkým zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia a mierne zlepšenie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Nemeckom a Fínskom. Vedúce krajiny profitujú najmä z rozvinutej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Nemecka a Fínska sa tu nachádzajú Švajčiarsko (4.), Dánsko (5.), Holandsko (6.), Švédsko (7.) Veľká Británia (8). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Japonsko (9.) a Hong Kong (10.).

Kompletné výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov

Najdôležitejšie závery:

Švajčiarsko sa dostalo prvý krát na vrchol rebríčka Indexu globálnej konkurencieschopnosti vďaka kvalite verejných inštitúcií, výbornej infraštruktúre, efektívnemu fungovaniu trhu a vysokej miere inovácií. Krajina ponúka široké možnosti pre vedecký výskum a silnú ochranu duševného vlastníctva, firmy kladú dôraz na výskum a vývoj.

USA, minuloročná jednotka, si naďalej udržiava výborné podnikateľské prostredie, efektívne trhy a je svetovým centrom technologického vývoja. Celkovú konkurencieschopnosť krajiny však ohrozuje makroekonomická nerovnováha, predovšetkým opakované deficity verejných financií a rast zadĺženosti.

• Tak ako po minulé roky, severské krajiny si udržiavajú svoje pozície na popredných miestach rebríčka. Fínsko (2), Švédsko (3) a Dánsko (4) sú v prvej desiatke najkonkurencieschopnejších krajín sveta. Tieto krajiny zaznamenávajú prebytky vo verejných rozpočtoch a ich zadĺženosť je nižšia ako celoeurópsky priemer. Opatrná fiškálna politika týmto krajinám umožňuje investovať do vzdelávacieho systému, infraštruktúry a financovať štedrý sociálny systém. Fínsko, Dánsko a Island majú najlepšie fungujúce verejné inštitúcie a spolu so Švédskom a Nórskom sú lídrami v oblasti zdravotného zabezpečenia obyvateľov a základného vzdelávania. Fínsko, Dánsko a Švédsko majú taktiež najlepšie systémy vyššieho a celoživotného vzdelávania, pričom Fínsko si svoju pozíciu dlhodobo udržiava.

Nemecko (8) a Veľká Británia (10) si udržiavajú pozíciu v prvej desiatke. Nemecko vyniká v oblasti ochrany vlastníckych práv a kvalite súdneho systému. Na druhej strane, obidve krajiny majú slabšiu makroekonomickú stabilitu, pričom Nemecko je na tom oveľa horšie. Hlavnými príčinami je rast zadĺženosti a posilovanie mien oboch krajín v minulom roku. Veľká Británia má najvyspelejší kapitálový trh na svete. Flexibilita pracovného trhu a nízka miera nezamestnanosti ostro kontrastujú voči Nemecku. Nemecko však dosahujem lepšie výsledky v indikátoroch inovatívnosti.

• Konkurencieschopnosť Talianska (42) zaznamenala v tomto roku ďalšie zhoršenie. Zoznam problémov je dlhý. Fiškálne deficity a rast štátneho dlhu sa prejavujú aj na fungovaní verejných inštitúcií. Podnikatelia hodnotia verejné výdavky ako neefektívne a zaťažuje ich aj vysoká štátna regulácia podnikania.

• Ako v minulom roku, Poľsko (48) zostalo najhoršie hodnotenou krajinou Európskej únie a umiestnilo sa o priečku nižšie ako Grécko (47). Najúspešnejšími krajinami strednej a východnej Európy sú Estónsko (25), Česká republika (29) a Slovinsko (33). Poľsko dopláca na prísne chránený a rigidný trh práce, ktorý poškodzuje túto krajinu s vyše 18 % nezamestnanosťou. Podobne ako v iných tranzitívnych krajinách podnikateľom komplikujú život neefektívne verejné inštitúcie, korupcia, kriminalita, ovplyvniteľné súdnictvo a slabá vymáhateľnosť práva.

Rusko sa prepadlo z 53. miesta v minulom roku na 62. v roku 2006. Súkromný sektor v Rusku má vážne pochybnosti o nezávislosti súdnictva. Súdne rozhodnutia v Rusku sú pomalé, netransparentné a drahé. Ruské súdnictvo sa umiestnilo na 110 priečke medzi 125 krajinami, čo naznačuje, že je pre podniky nepredvídateľné a nákladné. Ochrana súkromného vlastníctva je extrémne slabá a zhoršuje sa.

• Najkonkurencieschopnejšími krajinami Ázie sú Singapúr (5) a Japonsko (7), po ktorých ďalej nasledujú Hong Kong (11) a Taiwan (13). Tieto krajiny majú kvalitnú infraštruktúru, flexibilné trhy, zdravú a vzdelanú pracovnú silu a dosahujú vysokú inovačnú kapacitu.

KONKURENČNÉ VÝHODY A NEVÝHODY EKONOMIKY SR

Správa o globálnej konkurencieschopnosti zaradila SR medzi krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. V tejto skupine krajín dosiahla SR nadpriemerné výsledky takmer vo všetkých hodnotených oblastiach. SR ťaží predovšetkým z realizovaných reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredie v uplynulých rokoch. Podľa novej metodológie Správa skúma ekonomiky z hľadiska 9 pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Pri každom z nich identifikuje silné a slabé stránky.

1) Inštitucionálny rámec
Konkurenčnými výhodami SR v tejto oblasti sú nízke riziko terorizmu, nízky výskyt bežnej kriminality a násilností ako aj zaužívané pravidlá správy podnikov, ktoré umožňujú investorom silný dohľad nad rozhodnutiami manažmentu. Oproti trom relatívnym výhodám stojí výpočet konkurenčných nevýhod, ktorý je takmer štvornásobne dlhší. Najväčšími nedostatkami je nízka ochrana minoritných akcionárov, nedôvera verejnosti voči finančnej bezúhonnosti politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov. Podnikatelia nemajú dôveru voči nezávislosti súdnictva, ktoré patrí k dlhodobo k najproblematickejším bariéram podnikania v SR. Medzi rizikami sa ďalej nachádzajú organizovaný zločin, nedodržiavanie noriem podnikateľskej etiky, rozsiahla regulácia, vyhovieť ktorej je náročné, nízke štandardy pre účtovníctvo a audit. Zoznam konkurenčných nevýhod uzatvárajú netransparentné verejné fondy, nízka efektivita práce polície a diskutabilná ochrana vlastníckych práv.

2) Infraštruktúra
SR sa môže pochváliť relatívne bezproblémovou sieťou pre dodávku elektrickej energie a rozvinutou železničnou infraštruktúrou. Celkovú kvalitu infraštruktúry však podnikatelia hodnotia negatívne. Infraštruktúra je pritom jedným z hlavných faktorov, ktoré zvažujú investori pri investičnom rozhodovaní.

3) Makroekonomika
Hoci sa na Slovensku v uplynulých rokoch postupne posilňovala makroekonomická stabilita, v porovnaní s ostatnými krajinami sveta sme v makroekonomickej oblasti skôr rizikovou krajinou. Ako najväčšie negatívum hodnotí Správa posilňovanie meny a rast reálneho výmenného kurzu. Schodok štátneho rozpočtu na úrovni 3,8 % HDP v roku 2005 zaradil SR hlboko naspodok rebríčka – na 94. priečku. Nevýhodami sú ešte relatívne nízka miera úspor a výška štátneho dlhu.

4) Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie
Táto oblasť je v SR z hľadiska Správy najneutrálnejšia. Správa nemenuje žiadne konkurenčné výhody a pomenováva len jednu konkurenčnú nevýhodu – nižšiu mieru základného vzdelávania. SR sa v tomto ukazovateli umiestnila na 88. mieste, keď podľa informácií UNESCO má na slovensku ukončené základné vzdelanie len 87 % obyvateľov.

5) Vyššie vzdelávanie a školenia
Konkurenčnou výhodou SR je kvalita matematického a vedeckého vzdelávania. Nízka miera vysokoškolského vzdelávania a slabá dostupnosť výskumných a tréningových stredísk stoja na druhom konci zoznamu a predstavujú hlavné negatíva v tejto kategórii.

6) Efektivita trhov
V tejto oblasti možno pozorovať najviac pozitívnych efektov realizovaných reforiem. Priaznivý daňový systém, nízke bariéry vstupu na trh, flexibilita pracovnoprávnych vzťahov sú hlavnými konkurenčnými výhodami SR. Najpozitívnejšie je hodnotená otvorenosť SR voči zahraničnému vlastníctvu. Slovenskí podnikatelia hodnotia vzťahy so zamestnancami ako dobré, kooperatívne, napomáhajúce rozvoju podniku. Konkurenčnou výhodou SR je zdravý bankový sektor a dostupnosť úverov. Ako nevýhody identifikuje Správa nerozvinutosť kapitálového trhu, nestabilitu legislatívy, únik mozgov, slabú intenzitu lokálnej konkurencie, náklady poľnohospodárskej politiky a nízku dostupnosť rizikového kapitálu.

7) Technologická pripravenosť
Napriek tomu, že SR v rozšírenosti nových technológí všeobecne zaostáva za vyspelými krajinami, má vytvorené podmienky pre obrat k lepšiemu. Prednosťami SR sú priame zahraničné investície, ktoré prinášajú do krajiny nové technológie. Medzi konkurenčnými výhodami Správa menuje vysokú penetráciu počítačov, internetu a mobilných telefónov. Výhodou je tiež vysoká schopnosť firiem prijímať nové technológie.

8) Vyspelosť podnikových procesov
Vyššia pridaná hodnota produkcie v podobe zabezpečenie marketingu, predaja, servisu a iných s výrobou spojených procesov je hlavnou konkurenčnou výhodou SR v tejto oblasti. Na druhom konci stojí povaha konkurenčných výhod slovenských podnikov, ktorá spočíva v lacných surovinách a lacnej pracovnej sile. Konkurenčnou nevýhodou je všeobecne nižšia vyspelosť podnikových procesov.

9) Inovácie
Výhodou SR je dostupnosť vedcov a inžinierov ako aj možnosť prepojenia vysokých škôl s podnikmi v oblasti výskumu. Nevýhodami malý počet priemyselných patentov, slabá kvalita vedeckých inštitúcií, slabá inovačná kapacita a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

Profil SR (.pdf formát)

Júl 212006
 
 21. Júl 2006

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2006

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom štvrťroku roka 2006 iba mierne zlepšilo. Potvrdzuje to hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V druhom štvrťroku 2006 dosiahol IPP hodnotu 126,51 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom nárast len o 0,87 %.

Zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia vytvára priaznivé proinvestičné prostredie a zvyšuje dopyt po finančných a kapitálových zdrojoch. Najväčší nárast v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá si polepšila o 3,17 % a tým dosiahla aktuálnu hodnotu 219,06 bodu. Jej kontinuálnemu rastu nezabránilo ani rozhodnutie Bankovej rady NBS o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu.

Druhý najvyššší nárast, o 2,28 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku, zaznamenala položka regulácia cezhraničného obchodu s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 148,74 bodu.

Tretí najväčší nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu pripísali podnikatelia položke úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie, …), ktorá vzrástla o 2,00 % na aktuálnu hodnotu 149,61 bodu. K tomuto nárastu prispela aj minulá vláda, ktorá sa predbežne dohodla na hlavnej priorite pre budúce programové obdobie na čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ – dopravná infraštruktúra a rozvoj verejnej osobnej dopravy.

Podľa výsledkov bola v 2. štvrťroku roka 2006 najväčším problémom doteraz pozitívne sa vyvíjajúca sa položka stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu SKK, ktorá poklesla o 2,67 %. Tento pokles bol vyvolaný zvýšeným stupňom neistoty investorov a podnikateľov z júnových parlamentných volieb. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku, o 2,50 % zaznamenala položka funkčnosť politického systému v štáte, ktorá dosiahla aktuálnu hodnotu 101,64 bodu. Tretí najväčší pokles pripísali podnikatelia položke vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva s poklesom 2,00 % a s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 66,61 bodu. Z hodnotenia podnikateľov vyplýva tradičné klesanie položiek ako: úroveň byrokracie, korupcie v úradoch, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a efektívnosť hospodárenia štátu.