Feb 032016
 
 3. Február 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Obyvateľ mesta, ktorý vlastní rodinný dom s úžitkovou plochou 150 m2 a 8-árovým pozemkom zaplatí najvyššie obecné dane z nehnuteľností v Senici alebo Malackách na Záhorí – vyše 170 eur, čo je dokonca viac ako v Starom Meste v centre Bratislavy. V roku 2016 ho rovnako ako vlani stojí najmenej dom v Medzeve pri Košiciach (14,20 €), Medzilaborciach (21 €), Tvrdošíne (23,50 €) a Gelnici (24,30 €).

Najvyššiu daň za byt s rozlohou 70 m2 a garážou by zasa zaplatil v Banskej Bystrici (53,10 €), Bratislave – Starom Meste (46,90 €), Košiciach (44,90 €) a Prešove (43,80). Najmenej je to v Medzilaborciach a Gelnici, kde sa platí ročne iba osem eur, v Medzeve desať a v Banskej Štiavnici 11 eur.

Najviac tento rok zvýšili dane za domy v Sobranciach o vyše sto percent, o 25 v Levoči, o vyše 20 % v Bytči a Michalovciach, v Moldave naopak daň znížili. Dane na byty stúpli v rovnakých mestách, ibaže v Sobranciach iba o polovicu. Okrem Moldavy ich znižoval aj Sabinov.

„Dane z rodinných domov a bytov na Slovensku tento rok stúpli iba o zhruba dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent naviac oproti vlaňajšku – necelých 33 eur. Stále je to však iba štvrtina oproti Košiciam, Bratislave alebo mestám na Záhorí, kde obyvatelia platia najvyššie dane na Slovensku,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia v Senici alebo Malackách do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie patrí aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

 Najnižšie dane za dom s pozemkom sa platia naopak na východe a severe Slovenska, nízke dane však majú napríklad aj Turčianske Teplice, Žarnovica, Bánovce nad Bebravou alebo Zlaté Moravce. Naopak, jedny z najvyšších majú Zvolen, Myjava, Rožňava, Michalovce alebo Bardejov. V Rožňave s treťou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku majú napríklad vyššie dane ako v Nitre, Žiline alebo Pezinku.

„Je prekvapivé, že niektoré mestá v ekonomicky slabých regiónoch sa usilujú získať peniaze práve cez vysoké dane z nehnuteľností, keď by práve ich nízkou hladinou mali sociálne slabým obyvateľom uľahčiť život. Niektoré z týchto miest majú aj vysoké dane na komerčné nehnuteľnosti, čo brzdí ich ekonomický rozvoj,“ hovorí P. Kremský.

    

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Pozrite si aj analýzu výšky daní z nehnuteľností pre podnikateľské priestory:

Podnikatelia zaplatia v Púchove osemkrát vyššie dane z nehnuteľností ako v Medzilaborciach

Viac o daniach z nehnuteľností na Slovensku pre rok 2016 si prečítate tu:

Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe

 

 

 

 

 

Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Dec 102015
 
 10. December 2015

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva pokračovanie priemyselného rastu, ktorý sa však bude spomaľovať . Stavebníctvo by mohol potiahnuť štart výstavby nového závodu Jaguar v Nitre a ďalších priemyselných investícií.

Rast priemyslu sa v októbri spomalil. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v porovnaní so septembrom produkcia priemyslu nepatrne znížila o 0,3% (sezónne očistené), dynamika jej medziročného rastu sa spomalila zo septembrových 7,2% na 4,1%.


Pozitívnou správou je, že aj napriek kauze Volkswagen, ktorá sa už v októbri naplno rozvinula, vykazuje automobilový priemysel stále relatívne dynamicky rast, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Hoci sa v porovnaní s rekordne silným septembrom jeho produkcia predsa len nepatrne znížila, v porovnaní s októbrom minulého roka bola stále vyššia o 17,5%. Tvrdé čísla priemyslu tak potvrdili to, čo už naznačoval indikátor sentimentu – že kauza VW nemala na slovenský automobilový priemysel zatiaľ citeľný dopad.
Bez automobiliek pokles
Naopak, už nie tak priaznivý je pohľad na ostatné odvetvia slovenského priemyslu. Automobilový priemysel bol totiž podobne ako v septembri jednoznačným ťahúňom slovenského priemyslu, v októbri sa jeho dominancia dokonca ešte prehĺbila. Ak by totiž  automobilový priemysel v októbri nerástol, slovenský priemysel by zaznamenal medziročný pokles o takmer pol percenta, vypočítal Ľ. Koršňák.
Okrem automobiliek k rastu výraznejšie prispeli už len výrobcovia gumy a plastov, teda odvetvie silno previazané na automobilový priemysel, strojári a trocha prekvapivo aj výrobcovia nábytku. Naopak, silné úrovne z minulých rokov sa v posledných mesiacoch nedarí zopakovať výrobcom elektrických zariadení, ktorých produkcia sa v októbri medziročne znížila až o 18 % a celkový rast priemyslu tak toto odvetvie spomalilo o viac ako 1 pb.
Dlhodobo sa nedarí ani výrobcom spotrebnej elektroniky, ktorí vykazujú medziročný pokles produkcie už siedmy mesiac v rade najmä v dôsledku presunu časti výroby do Poľska. Iskierku nádeje však predsa len vykresáva pohľad na posledné dva mesiace, keď ich produkcia medzimesačne aspoň mierne rástla. V októbri sa však nepodarilo dosiahnuť úroveň minuloročnej produkcie ani hutníkom, volatilnému rafinérskému priemyslu, dlhodobo klesajúcej farmácií, či niektorými low-tech odvetviam ako textil a potraviny.
Stavebníctvo s rekordným rastom, zaberá už aj výstavba budov
Prekvapivo pozitívne správy prinieslo v októbri stavebníctvo, ktoré pokračovalo v rekordnom raste. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v porovnaní so silným septembrom ešte zvýšila o ďalších 2,5% (sezónne očistené), dynamika medziročného rastu sa zrýchlila až na 28,7%.
Stavebníctvo tak v októbri dokázalo posunúť medziročný rast na nové historické maximum, keď prekonalo aj doterajší rekordný rast z júna tohto roka. Optimistický pohľad na októbrové čísla stavebníctva podčiarkuje pohľad na štruktúru jeho rastu – rast produkcie stavebníctva sa v októbri zrýchlil aj napriek miernemu spomaleniu dynamiky rastu segmentu infraštruktúry.
Infraštruktúra, výdatne podporená eurofondami, síce ostáva hlavným ťahúňom rastu stavebníctva s medziročným rastom o 55,3%, odvetvie však postupne posilňuje aj druhý pilier – výstavba budov. Produkcia v tomto segmente sa v októbri opäť zvýšila, dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila už na 14,5%. Naposledy vykázal segment budov rýchlejší medziročný rast veľmi dávno – ešte v októbri 2008.
Vyhliadky slovenského priemyslu
Ľ. Koršňák predpokladá, že v závere roka by si mal priemysel udržať medziročný rast. Novembrový indikátor sentimentu však naznačuje, že dynamika jeho rastu by sa mohla ďalej spomaľovať. V budúcom roku očakávame, že rast priemyslu bude naďalej podporovať cyklické oživenie európskych ekonomík.
Október naznačil, že očakávaný prepad segmentu infraštruktúry na prelome rokov po dokončení projektov financovaných z minulého rozpočtovacieho obdobia eurofondov by mohol z veľkej časti nahradiť zotavujúci sa segmentom výstavby budov. Ten by mal ťažiť z oživenia na trhu rezidenčných nehnuteľností aj z vyšších súkromných investícií, keď slovenské podniky postupne naberajú odvahu na nové investície. Aj napriek tomu stále očakávame, že začiatkom budúceho roka by sa stavebníctvo predsa len mohlo opäť prehupnúť do mierneho mínusu, varuje analytik Unicredit Bank.
Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva pokračovanie priemyselného rastu, ktorý sa však bude spomaľovať z dôvodu dopadu kauzy VW na výrobu v jeho bratislavskom závode. Zároveň by mala nabiehať produkcia nového modelu v trnavskom závode PSA. Stavebníctvo by mohol potiahnuť štart výstavby nového závodu Jaguar v Nitre a ďalších priemyselných investícií.
PAS však upozorňuje na ďalšie postupné zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku, čo vedie k strate pozícií Slovenska v stredoeurópskej konkurencii investičných lokalít. Bráni to tak príchodu väčšieho množstva investorov aj bez vládnych stimulov, širšiemu vytváraniu pracovných miest a rýchlejšiemu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska. Budúcnosťou slovenskej ekonomiky je najmä moderný inovatívny priemysel a služby, ktoré v posledných mesiacoch vytvárajú aj najviac nových pracovných miest.
Grafy: NBS a PAS
Prečítajte si aj:

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 
Dec 182012
 
 18. December 2012

Cieľ: Znížiť úroveň korupcie v Macedónsku
Trvanie projektu: Október 2011 – Február 2013
Projektový partner: Business Confederation of Macedonia (BCM), Skopje
Sponzor: SlovakAid

(pozn.: všetky dokumenty, na ktoré uvádzame odkazy v nasledujúcom texte sú v anglickom jazyku, nakoľko boli vypracované pre potreby BCM alebo priamo expertmi BCM)

PAS a Business Confederation of Macedonia (BCM) začali v roku 2011 realizovať samostatný projekt zameraný na boj proti korupcii, ktorý bol iniciovaný podnikateľskými subjektmi v Macedónsku. Veľkosť problému korupcie v Macedónsku okrem prieskumov BCM potvrdzujú aj porovnania a rebríčky renomovaných medzinárodných inštitúcií, ako Transparency International, World Economic Forum, či Heritage Foundation. Realizátori projektu chcú vytvoriť cielený tlak na boj proti korupcii cez príslušné aktivity súkromných podnikov a ich asociácie smerované k samotným podnikateľom a vláde. Základným východiskom pri formulovaní príslušných aktivít sú skúsenosti Podnikateľskej aliancie Slovenska v oblasti boja proti korupcii a formulovaní nástrojov na zníženie korupcie v súkromnej sfére a vo vzťahoch s verejnou správou.

PAS a BCM v rámci projektu vytvorili komplexný analytický nástroj na meranie úrovne korupcie v krajine, kde ako základ slúži Index podnikateľského prostredia vytvorený v Macedónsku vďaka predchádzajúcemu projektu SAMRS/2009/04/10. Index je rozšírený o ďalšie nezávislé hodnotenia slúžiace na meranie rozsahu korupcie, aby sa dosiahla väčšia komplexnosť, ale aj väčšia objektívnosť hodnotenia. Výsledky hodnotenia sú pravidelne zverejňované na internetovej stránke BCM.

Dôležitým výsledkom projektu je Etický kódex podnikania. Tento kódex je univerzálny, tzn. využiteľný akýmkoľvek výrobným podnikom, či podnikom poskytujúcim služby. Zmyslom tejto aktivity však nie je len samotné vytvorenie kódexu, ale aj prilákanie kritickej masy podnikateľov, ktorí sa k nemu prihlásia a vyšlú tým signál ostatným podnikateľom, vláde i zahraničným investorom, že macedónski podnikatelia majú záujem štandardizovať podmienky na podnikanie vo svojej krajine.

Na podporu tejto podnikateľskej iniciatívy pripravila PAS v spolupráci s Transparency International Slovensko analytické štúdie, ktoré definovali efektívne nástroje, postupy a praktiky na:

  1. Obmedzenie korupcie v súkromnej sfére,
  2. Obmedzenie korupcie vo verejnej správe,
  3. Zvýraznenie argumentov, ktoré potvrdzujú škodlivosť korupcie pre krajinu.

V záverečnej fáze projektu bola sformulovaná Protikorupčná charta podnikateľovVerejná výzva politikom na zvyšovanie transparentnosti vo vzájomných interakciách a minimalizáciu korupcie v súkromnej a verejnej sfére.

Úspešnosť projektu a jeho prínos plánujú PAS a BCM vyhodnotiť v rámci záverečnej správy sponzorovi v priebehu februára 2013.

Dec 182012
 
 18. December 2012

(tlačová správa)

Podnikateľ strávi nad papiermi, ktoré od neho vyžaduje štát, v priemere približne pätinu svojho pracovného času. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý sa týkal administratívneho zaťaženia podnikania. Z množstva administratívnych povinností uložených štátom je pritom podľa respondentov až 42% zbytočných.

Najviac kritizovanou bola agenda štatistického úradu. Podnikatelia sa sťažovali na množstvo požadovaných výkazov, prílišnú podrobnosť niektorých výkazov, vysokú frekvenciu zasielania údajov a na neprepojenosť databáz štatistického úradu s inými inštitúciami, kam sú podnikatelia povinní zasielať rovnaké údaje, ako napr. poisťovne, či daňové a colné úrady.

Informačná neprepojenosť úradov je vo všeobecnosti druhým najčastejšie spomínaným problémom. Podnikatelia nerozumejú tomu, prečo od nich štát v úradných konaniach požaduje papierový výpis z obchodného registra, daňového úradu alebo sociálnej poisťovne, keď týmito údajmi štát priamo disponuje a aj bez veľkých investícií by ich pri využití informačných technológií vedel jednoducho získať. Prekáža tiež nová povinnosť vyžadovať vyjadrenie od správcu dane pri zakladaní alebo prevode obchodnej spoločnosti. Podnikateľ mohol byť od tejto agendy oslobodený, ak by registrové súdy a daňové úrady spolu komunikovali. Zbytočnou duplicitou je nahlasovanie zmeny v zložení orgánov spoločností do obchodného registra a osobitne aj do živnostenského registra, obzvlášť ak živnostenský register uvedené zmeny sleduje a v prípade nesplnenia tejto povinnosti k ohláseniu zmeny dodatočne podnikateľov vyzýva.

Na treťom mieste sa umiestnila daňovo-odvodová agenda. Respondenti kritizovali reportovanie prehľadov o zaplatenej dani zo závislej činnosti, kde prekáža zvýšenie frekvencie zasielania zo štvrťročnej na mesačnú a tiež povinnosť zasielať výkaz daňovému úradu v papierovej forme. Mesačnú frekvenciu zasielania výkazov kritizovali respondenti aj v prípade Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Podnikateľom prekáža komplikovanosť agendy a nutnosť komunikovať s troma individuálnymi inštitúciami, čo by mohol čiastočne zjednodušiť stále odkladaný projekt UNITAS.

Viacerí respondenti sa sťažovali na rozsiahle a komplikované povinnosti vyplývajúce zo zákona o registratúre, či prehnané nariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kde viacerí kritizovali napr. povinnosť školiť vodičov referentských vozidiel o zákone o premávke na pozemných komunikáciách.

Čo ešte nadmerne zaťažuje podnikateľov:

  • Fyzické potvrdzovanie nákladných listov a faktúr pri colnom konaní colným úradom
  • Odhlasovanie/prihlasovanie zamestnanca po zmene poisťovne zo starej/novej zamestnávateľom
  • Nahlasovanie zmien adresy, stavu, priezviska do Sociálnej poisťovne zamestnávateľom
  • Povinnosť mať registračnú pokladnicu, aj keď všetky tržby sa realizujú bezhotovostne cez odberateľské faktúry
  • Nadmerné administrovanie pri žiadaní o príspevok ÚPSVaR na chránené pracovisko
  • Komplikované žiadosti o eurofondy a ešte komplikovanejšie výkazníctvo
  • Stála zdravotná služba
  • Zabezpečenie pred environmentálnou záťažou pre malé podniky
  • Meranie a evidovanie teploty v chladničkách v predajni
  • Kolky

 

Graf 1: Koľko percent pracovného času musí podnikateľ venovať plneniu administratívnych povinností vyžadovaných štátom?

 

Graf 2: Koľko percent administratívnych povinností, ktoré od podnikateľov vyžaduje štát, je podľa Vás zbytočných?