mar 042016
 
 4. marca 2016

Vláda by mala podporovať daňovými a odvodovými úľavami iba vybrané odvetvia v dopredu určených ekonomicky slabých regiónoch, stimul by mal dostať každý, kto splní podmienky.

Podnikatelia by na Slovensku mali dostávať viac investičných stimulov. Ich nedostatok ich znevýhodňuje voči zahraničným konkurentom, kde sú vlády v tomto smere štedrejšie, napríklad v Českej republike.

Slabá a nepremyslená vládna podpora investorom v posledných rokoch sa negatívne odrazila napríklad v tom, že od začiatku ekonomickej krízy na Slovensko neprišiel žiadny nový veľký zahraničný investor, ktorý by zamestnal aspoň 500 ľudí.

Jediný, kto sa k tomu zaviazal – taiwanská firma AU Optronics, napokon svoju výrobu v Trenčíne prakticky nerozbehol. Výstavba automobilky Jaguar v Nitre je zatiaľ ešte len v príprave.

Nedávno ohlásené investície v Banskej Bystrici a Nitre vyzerajú pochybne, zdajú sa byť len predvolebnou reklamou vlády a pravdepodobne sa nakoniec ani neuskutočnia.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najviac stimuluje kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

 

 

mar 032016
 
 3. marca 2016

Rekordne vysoká spotrebiteľská dôvera sa nepremietla aj do zrýchlenia rastu maloobchodných tržieb. Na odbyt idú skôr dlhodobejšie tovary ako autá alebo infokomunikačná technika.

Tržby v maloobchode sa v januári medziročne zvýšili o 0,5 %. Súviselo to najmä s rastom tržieb v maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 20,4 %, s pohonnými látkami na čerpacích staniciach o 10 %, s infokomunikačnou elektronikou o 14 %.

Predaj v najväčšej skupine – supermarketoch sa medziročne zdvihol o necelé percento, v obchodoch pre domácnosť (domáce potreby, drogérie, nábytok a podobne) dokonca klesol o vyše päť percent, v špecializovaných predajniach (oblečenie, obuv) o 1,3 percenta.

Tržby v ubytovaní sa v januári oproti vlaňajšku výrazne zvýšili o osem a pol percenta, stravovacie služby narástli o takmer štyri percentá. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Podľa analytika Unicredit Bank Ľubomíra Koršňáka sklamali tento rok povianočné výpredaje, maloobchodné tržby bez predaja áut sa totiž v januári v porovnaní s decembrom minulého roka prepadli až o 1,4% (sezónne očistené), dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z decembrových 2,7% len na 0,5%.
Januárové tržby tak nepríjemne prekvapili, rekordne vysoká spotrebiteľská dôvera sa nepremietla aj do zrýchlenia rastu maloobchodných tržieb. Na druhej strane sa rastúca spotrebiteľská dôvera slovenských domácnosti naďalej pozitívne prejavuje na dlhodobejších väčších investíciách, ako je napríklad kúpa nového auta, vysvetľuje Ľ. Koršňák.
V januári podľa jeho slov klesali tržby najmä obchodníkom v nepotravinovom segmente. S povianočnými výpredajmi mohli byť ako tak spokojní jedine predajcovia infokomunikačnej techniky, ktorých tržby po zohľadnení sezóny medzimesačne mierne vzrástli a vďaka nízkej minuloročnej porovnávacej báze sa dynamika ich medziročného rastu zrýchlila až na 14,0%. Tržby obchodníkom v ostatných nepotravinových segmentoch v januári klesali, najvýraznejšie predajcom tovaru pre domácnosť až o 5,4% medziročne.
Na druhej strane tržby v potravinovom segmente aj v januári mierne rástli. Relatívne stabilné tržby vykazujú predajne s prevahou potravín (najmä obchodné reťazce a veľkoplošné predajne), ktorých tržby sa medziročne zvýšili o 0,9%. Aj v januári bol pritom pozorovateľný dlhodobejší trend rastúceho záujmu spotrebiteľov o malé špecializované predajne s potravinami, ktoré vykázali až 20% medziročný nárast tržieb.
Naďalej však platí, že drvivá väčšina tržieb v potravinovom segmente aj napriek tomu stále pochádza z veľkoplošných predajní obchodných reťazcov, keď podiel malých špecializovaných predajní sa stále pohybuje len na úrovni okolo 5 až 6%.
V posledných mesiacoch pomerne dynamicky rastú aj tržby z predaja pohonných hmôt. Nižšia cena ropy na svetových trhoch opäť „rozjazdila“ aj Slovákov, v januári tržby na benzínových pumpách po očistení o cenové vplyvy opäť vykázali dvojcifernú dynamiky medziročného rastu (v stálych cenách o 10,0%). Nárast objemu predaja pohonných hmôt pocíti pozitívne aj štátny rozpočet cez vyšší výber spotrebných daní.
Lepšiu kondíciu slovenských domácnosti v poslednom období a odvahu realizovať aj väčšie investície naďalej potvrdzujú tržby z predaja a údržby áut – dynamika ich medziročného rastu ostala blízko rekordných úrovni aj v úvode tohto roka, keď sa v januári zrýchlila na 22,4% (tržby zo samotného predaja áut boli vyššie dokonca takmer až o tretinu). S nástupom zimnej turistickej sezóny sa na prelome rokov opäť zrýchlil aj rast tržieb domácich hotelierov – medziročný rast ich tržieb sa v januári zrýchlil z 6,6% až na 8,5%.
 
Pozitívny vývoj na trhu práce a rastúce príjmy domácností, nízke úrokové sadzby a chýbajúca inflácia by mali v úvode tohto roka pôsobiť v prospech rastu spotreby domácnosti. Očakávame teda, že slabšie januárové čísla maloobchodných tržieb by mohli byť len krátkodobým výkyvom a dynamika medziročného rastu tržieb by sa v nasledujúcich mesiacoch mohla opäť zrýchľovať k úrovniam okolo 3%, myslí si analytik Unicredit Bank.
 
feb 292016
 
 29. februára 2016

Ekonomický sentiment na Slovensku sa vo februári tohto roka stále udržal v pozitívnom pásme. Podľa Štatistického úradu SR stúpol o 2,4 bodu, podľa NBS o desatinu na 102,6 bodu. Je to tak najmä vďaka pozitívnemu vývoju v službách a čiastočne aj v obchode. 

Podľa Národnej banky sa indikátor ekonomického sentimentu SR vo februári medzimesačne viac-menej nezmenil. Výraznejšiu zmenu nálad zaznamenal iba sektor služieb, kde sa obnovilo priaznivé vnímanie dopytu.

V ostatných sektoroch sa dôvera príliš nezmenila. Mierne sa zlepšila v maloobchode. V priemysle, stavebníctve a medzi spotrebiteľmi mierne poklesla. Indikátor ekonomického sentimentu SR tak zotrval viac-menej na úrovni predchádzajúceho mesiaca – 102,6 bodu.

Najvýraznejšie vzrástla dôvera v službách v dôsledku pozitívneho hodnotenia dopytu po službách, a to najmä v ubytovacích a stravovacích, administratívnych službách, ako aj finančných a poisťovacích činnostiach. V maloobchode sa dôvera zlepšila vďaka priaznivým očakávaniam ďalšieho vývoja podnikania.

Za miernym poklesom dôvery v priemysle stojí predovšetkým rast zásob priemyselných výrobkov. Za vysoký považujú stav zásob najmä vo výrobe motorových vozidiel, chemikálií a chemických produktov, či v spracovaní dreva. Dôvera v stavebníctve sa nezmenila. Atmosféra medzi spotrebiteľmi sa mierne zhoršila vplyvom negatívnejších očakávaní vo všetkých zložkách indexu, mimo predpokladaného vývoja úspor domácností, analyzuje Henrieta Cagaňová z NBS.

Výrazný pokles ukazovateľov ekonomických nálad v eurozóne, ale najmä v Nemecku, zatiaľ podnikateľom a spotrebiteľom na Slovensku neubral na optimizme. Priaznivý vývoj indikátora naznačuje pokračovanie rastu slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku 2016 v súlade s predpokladmi. Očakávania zamestnávateľov pokiaľ ide o nábor nových zamestnancov sú optimistické vo všetkých sektoroch, ale najmä v maloobchode.

Zvýšený stav zásob priemyselných výrobkov a mierny pokles objednávok v priemysle hlási aj Štatistický úrad, indikátor dôvery tam preto poklesol podobne ako v stavebníctve, kde sa dokonca dostal na  zápornú hodnotu 12 pre nepriaznivejšie hodnotenia úrovne objednávok, či očakávanej zamestnanosti.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská ekonomika postupne stratí dynamiku, ktorú jej priniesol silný dopyt po automobiloch a elektronike v zahraničí, ako aj masívny prílev eurofondov najmä do výstavby diaľnic, železníc a ďalších stavieb. Najväčšie krajiny Európskej únie budú stále viac bojovať s nízkym hospodárskym rastom, čo zníži ich dopyt po výrobkoch slovenského priemyslu.

Slovensko už navyše prestáva byť krajinou nízkych výrobných nákladov, pretože sa zahraničným investorom pri nízkych mzdách nedarí nájsť dostatok pracovníkov na rozširovanie ich prevádzok. Ak sa ekonomika bude spoliehať len na automobilky a nezačne sa viac zameriavať na rozvoj služieb a inovatívneho, vyspelého priemyslu, ktorý dokáže poskytnúť aj vyššie mzdy, stratí svoju atraktivitu pre investorov. Slovensko by tak mohlo ostať krajinou, kde sa budú umiestňovať iba manuálne náročné prevádzky s nízkou pridanou hodnotou, pretože náročnejšie práce nebude schopné zvládnuť, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Úlohou vlády by podľa neho malo byť znížiť administratívnu náročnosť a zjednodušiť život malým a stredným podnikateľom, ale aj väčším firmám, čím by im ušetrila náklady na byrokraciu. Ušetrené peniaze by firmy mohli využiť na investície, vytvorenie nových pracovných miest alebo aj zvýšenie platov. Pritiahli by tak späť na Slovensko aj státisíce ľudí, ktorí pracujú radšej v zahraničí. Ide často o vzdelaných, jazykovo zdatných a skúsených pracovníkov, ktorých by zahraniční investori dobre zaplatili aj na Slovensku.

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

V posledných rokoch sa nové pracovné miesta na Slovensku vytvárajú najmä v službách, je ich niekoľkokrát viac ako v priemysle a ďalších odvetviach. Ide najmä o administratívne, poradenské, servisné a finančné služby, IT priemysel, ako aj ubytovanie a stravovanie. Nové pracovné miesta vznikajú najmä v spoločnostiach, ktoré poskytujú svoje služby na diaľku zahraničným klientom po celom svete, hovorí P. Kremský.

Nové pracovné miesta tvoria najmä služby, priemysel oveľa menej. Stavebníctvo dokonca stráca ľudí.

feb 242016
 
 24. februára 2016

Desatoro požiadaviek podnikateľov prijali strany pozitívne.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa v posledných týždňoch zatiaľ stretla s piatimi politickými stranami, ktoré zareagovali na list s Desatorom požiadaviek podnikateľov. Listom PAS vyzvala osem najvýznamnejších politických strán na Slovensku, ktoré sa môžu dostať do parlamentu na vyjadrenie, ako sa s týmito požiadavkami stotožňujú a ktoré z nich budú chcieť presadiť, ak sa po marcových voľbách stanú časťou novej vlády.

Znenie dokumentu Desatoro požiadaviek podnikateľov pred voľbami 2016 nájdete tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prvé stretnutie sa ešte začiatkom februára uskutočnilo so stranou Most-Híd, ktorú zastupoval podpredseda Ivan Švejna. Zo strany PAS prišli Jozef Hajko, Róbert Kičina a Peter Kremský. S požiadavkami PAS Most-Híd vo väčšine bodov súhlasí, oceňuje iniciatívu PAS a verí, že sa podarí zlepšovať podnikateľské prostredie.

Most-Híd súhlasí so znižovaním daní a návratom k rovnej dani, podľa I. Švejnu je však dôležitá efektívna sadzba zdaňovania. Strana však nie je za znižovanie zdravotných odvodov, dôležitá je skôr reforma na výdavkovej strane v Sociálnej poisťovni. Navrhuje ďalej napríklad, aby sa opatrenia štátu, ktoré zaťažujú podnikateľov prijímali vždy iba na skúšku na rok. Zákony by mali prechádzať bežným legislatívnym konaním, nemali by sa prijímať len pozmeňujúcimi návrhmi.

Strana sa bude zasadzovať aj za preriedenie siete vysokých škôl, bude podporovať transparentnú doprivatizáciu štátnych podnikov a podielov. Podľa I. Švejnu je dôležité zlepšiť reguláciu monopolov, aby im nedovoľovala prehnané zisky, nie ich potom dodatočne zdaňovať.

Na stretnutí stranu Sloboda a solidarita zastupoval predseda Richard Sulík, neskôr sa pridali aj Jana Kiššová a Eugen Jurzyca. Za PAS diskutovali Peter Serina, Jaroslav Košťálik, Jozef Hajko a Peter Kremský. SAS ocenilo tézy PAS a vyjadrila im podporu. Dokonca už pred stretnutím zverejnila svoju reakciu na Desatoro PAS a každé opatrenie doplnila svojimi návrhmi.

Z diskusie na stretnutí vyplynulo, že pre zmenu kultúry a zlepšenie transparentnosti v slovenskej politike je dôležitý prehľad nominácií jednotlivých strán do politických a manažérskych funkcií na celoslovenskej úrovni aj v regiónoch. Dôležitá je aj väčšia transparentnosť prokuratúry, meranie ukazovateľov výkonu v štátnej správe vrátane nemocníc, škôl a podobne, či hmotnú zodpovednosť funkcionárov a majetkové priznania politikov s trhovým vyčíslením ich majetku.

Ako riešenie nezamestnanosti najmä neprispôsobivých občanov navrhol R. Sulík ako riešenie odvodový bonus namiesto sociálnych dávok a presun kompetencií v jeho vyplácaní na obce. SAS navrhuje aj odpolitizovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, adresné dotácie na prímestskú autobusovú dopravu viazané na odjazdené kilometre, či nárokovateľné licencie.

Stavia sa za zrušenie bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov, či za presunutie eurofondov na diaľnice. Odmieta zavedenie nových regulácií, bude presadzovať deregulácie a viac slobody v podnikaní. Pokiaľ ide o transatlantickú dohodu TTIP, R. Sulík sa vyslovil za transparentnú diskusiu o nej, pretože je stále zakrytá rúškom tajomstva.

Stretnutia so stranou Sieť, ktorú zastupoval predseda Radoslav Procházka a vedúci pracovnej skupiny pre energetiku Roman Brecely sa za PAS zúčastnili Ondrej Smolár, Jozef Hajko, Peter Goliaš a Peter Kremský. R. Procházka upozornil na to, že v oblasti zdanenia by chceli zrušiť najmä „daň zo straty“, ako nazval daňové licencie pre s.r.o. Dôležité je podľa neho aj zabezpečenie rovnakých práv a ochrany pri krachu firmy pre dodávajúcich živnostníkov, ako majú jej zamestnanci.

Zdôrazňil tiež potrebu vyčistenia legislatívy od zbytočných ustanovení, zavedenie jednotného dátumu platnosti nových zákonov, ako aj jednotných pravidiel a jasného výkladu zákonov. Sieť chce dať aj dôraz na rozvoj trhu práce, vzdelávanie a zastaviť pokles kvality absolventov škôl. Zasadí sa za zníženie cien elektriny, ktoré predražujú vysoké sieťové a administratívne poplatky, ako aj za prehodnotenie dokončenia Mochoviec.

V oblasti verejných financií je dôležité ich ozdravenie nielen pokiaľ ide o deficit štátneho rozpočtu, ale aj o skrytý štrukturálny deficit na úkor budúcich generácií. Strana Sieť podporila ostatné požiadavky PAS a vyjadrila nádej, že sa dostanú do vládneho programu budúcej vlády, ak sa stane jej súčasťou.

Stretnutia so Stranou maďarskej komunity sa zúčastnil prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský, za SMK predseda József Berényi a podpredseda Iván Farkas.  Vyjadrili podporu a zhodu s požiadavkami PAS najmä v bodoch ako odbúranie byrokracie a zjednodušenie podnikania.

Na druhej strane SMK nechce presadzovať rovnú daň, ale progresívne zdanenie. V prípade fyzických osôb navrhuje vsunutie 10 %-nej daňovej sadzby a posunúť dopad 25 %-nej sadzby. Pri právnických osobách by zasa malo byť odlišné zdanenie veľkých firiem a malých domácich podnikateľov, čo by malo podporiť malé a stredné podnikanie.

SMK chce tiež položiť dôraz na podporu poľnohospodárstva, rozvoj obecných podnikov, ako aj zvýšenie finančnej a podnikateľskej gramotnosti. Dôležitá je pre ňu aj otázka riešenie problému Rómov najmä cez ich zamestnávanie v poľnohospodárstve.

Na stretnutí s Kresťanskodemokratickým hnutím boli z jeho strany prítomní podpredsedovia Miloš Moravčík a Peter Belinský, z PAS Peter Goliaš, Jozef Hajko a Peter Kremský. Zhodli sme sa na potrebe celkového zníženia daní a odvodov, KDH navrhuje rovnú daň 18 % pod úrovňou okolitých krajín.

Navrhuje tiež opatrenie „1+1 na 2 roky“, ktoré by malo pomôcť podnikateľom v regiónoch zvyšovať zamestnanosť. Malo by ich to motivovať prijímať nových ľudí, pretože by dostali odvodovú úľavu nielen na nových, ale aj na rovnaký počet pôvodných zamestnancov do úrovne minimálnej mzdy.

KDH tiež navrhuje zrušenie daňových licencií, pretože ich považuje za „daň zo straty“. Výpadok by nahradilo najmä ďalším znižovaním daňových únikov. V diskusii sme sa zhodli na potrebe uľahčenia podnikania, kde chce KDH postupovať podľa pravidla 1 in 2 out – teda ak sa prijme zvýšenie záťaže pre podnikateľov, mali by sa zároveň zrušiť dve byrokratické opatrenia, a tak im život uľahčiť.

V oblasti zdravotníctva vidí KDH riešenie najmä v benchmarkingu techniky a zariadení, aby sa predišlo predraženým nákupom, manažérskom riadení nemocníc, tlaku na efektivitu, zavedenie e-Health, DRG a podobne. V oblasti školstva plánuje financovať vysoké školy na základe uplatnenia absolventov v praxi a duálne vzdelávanie na stredných školách upraviť tak, aby fungovalo podľa potrieb a možností zamestnávateľov.

Podľa KDH je obrovským problémom Slovenska chýbajúca hospodárska vízia, na ktorú má nadväzovať tvorba stratégie, ako aj energetická stratégia a politika najmä v súvislosti so zmenami cien ropy, energetických trás a ďalších udalostí v Európe a jej okolí.

Do volieb by sa malo ešte uskutočniť stretnutie s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – NOVA. Ďalšie dve oslovené strany – Strana SMER a Slovenská národná strana na list PAS zatiaľ neodpovedali.

Podnikateľská aliancia Slovenska nedávno zverejnila hodnotenie, do akej miery sa volebné programy politických strán zhodujú s požiadavkami PAS a ako sú podľa jej členov schopné presadiť svoje plány v ďalšom volebnom období. Hodnotenie nájdete tu:

Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

 

feb 032016
 
 3. februára 2016

Výška dane z nehnuteľností je v jednotlivých regiónoch Slovenska veľmi rozdielna.

Obyvateľ mesta, ktorý vlastní rodinný dom s úžitkovou plochou 150 m2 a 8-árovým pozemkom zaplatí najvyššie obecné dane z nehnuteľností v Senici alebo Malackách na Záhorí – vyše 170 eur, čo je dokonca viac ako v Starom Meste v centre Bratislavy. V roku 2016 ho rovnako ako vlani stojí najmenej dom v Medzeve pri Košiciach (14,20 €), Medzilaborciach (21 €), Tvrdošíne (23,50 €) a Gelnici (24,30 €).

Najvyššiu daň za byt s rozlohou 70 m2 a garážou by zasa zaplatil v Banskej Bystrici (53,10 €), Bratislave – Starom Meste (46,90 €), Košiciach (44,90 €) a Prešove (43,80). Najmenej je to v Medzilaborciach a Gelnici, kde sa platí ročne iba osem eur, v Medzeve desať a v Banskej Štiavnici 11 eur.

Najviac tento rok zvýšili dane za domy v Sobranciach o vyše sto percent, o 25 v Levoči, o vyše 20 % v Bytči a Michalovciach, v Moldave naopak daň znížili. Dane na byty stúpli v rovnakých mestách, ibaže v Sobranciach iba o polovicu. Okrem Moldavy ich znižoval aj Sabinov.

„Dane z rodinných domov a bytov na Slovensku tento rok stúpli iba o zhruba dve percentá. Opäť to však ovplyvnilo niekoľko málo miest, ktoré ich zvýšili výrazne. V modelovom príklade rodinného domu s pozemkom zaplatí napríklad obyvateľ Sobraniec o vyše sto percent naviac oproti vlaňajšku – necelých 33 eur. Stále je to však iba štvrtina oproti Košiciam, Bratislave alebo mestám na Záhorí, kde obyvatelia platia najvyššie dane na Slovensku,“ vysvetľuje P. Kremský.

Výrazná väčšina miest nechala dane za obytné nehnuteľnosti bez zmeny. Najvyššie zdanenie majú stále obyvatelia Záhoria, za modelový dom s pozemkom platia v Senici alebo Malackách do mestskej kasy ročne zhruba 170 eur, čo je výrazne viac, ako v Bratislave. Medzi najdrahšie patrí aj ďalšie záhorské mesto Skalica. V najdrahších mestách sú dane viac ako desaťkrát vyššie, ako napríklad v Medzeve pri Košiciach.

 Najnižšie dane za dom s pozemkom sa platia naopak na východe a severe Slovenska, nízke dane však majú napríklad aj Turčianske Teplice, Žarnovica, Bánovce nad Bebravou alebo Zlaté Moravce. Naopak, jedny z najvyšších majú Zvolen, Myjava, Rožňava, Michalovce alebo Bardejov. V Rožňave s treťou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku majú napríklad vyššie dane ako v Nitre, Žiline alebo Pezinku.

„Je prekvapivé, že niektoré mestá v ekonomicky slabých regiónoch sa usilujú získať peniaze práve cez vysoké dane z nehnuteľností, keď by práve ich nízkou hladinou mali sociálne slabým obyvateľom uľahčiť život. Niektoré z týchto miest majú aj vysoké dane na komerčné nehnuteľnosti, čo brzdí ich ekonomický rozvoj,“ hovorí P. Kremský.

    

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre majiteľov rodinných domov s pozemkom s rozlohou 800 m2 a rodinných domom s obytnou plochou 150 m2 (rok 2016)

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

 

Stiahnite si kalkulačku všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR (pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

 

Pozrite si aj analýzu výšky daní z nehnuteľností pre podnikateľské priestory:

Podnikatelia zaplatia v Púchove osemkrát vyššie dane z nehnuteľností ako v Medzilaborciach

Viac o daniach z nehnuteľností na Slovensku pre rok 2016 si prečítate tu:

Dane z nehnuteľností sa menili iba v niekoľkých mestách, najviac na východe