Dec 142016
 
 14. December 2016

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.

Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Málo informácií

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Vyťažia sprostredkovatelia a právnici

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.

Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

 

 

Nov 152016
 
 15. November 2016

V 3. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt SR medziročne o 3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 3. štvrťroku 2015 o 3,2 % a oproti 2. štvrťroku 2016 o 0,7 %. V bežných cenách sa v 3. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 21,256 miliardy eur. Celková zamestnanosť v 3. kvartáli dosiahla 2,331 milióna osôb, v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 2,4 %. Informuje o tom TASR.

Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku podľa očakávaní spomalila na 0,7 % z 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.

Zamestnanosť v 3. štvrťroku vzrástla o silných 0,6 % medzikvartálne, čím prekonala očakávania NBS. Sú za tým pravdepodobne služby, v rámci ktorých viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v SR aj bez výrazného rastu investičných nákladov a s nimi súvisiaceho HDP.

Zabrzdenie na rast zo začiatku roka

Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku 2016 o 0,7% medzikvartálne. Po minuloštvrťročnom raste o 0,9 % prišla očakávaná korekcia a návrat na rastové tempo zo začiatku roka. V medziročnom porovnaní sa tempo rastu pred sezónnym očistením spomalilo z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 %.

Mesačné ukazovatele indikujú, že návrat na dynamiku zo začiatku roka môže byť výsledkom slabšieho vývoja exportu a investícií. Pokiaľ ide o export, 3. štvrťrok priniesol podľa mesačných štatistík zahraničného obchodu korekciu vysokej bázy predchádzajúceho štvrťroka (silné júnové preddovolenkové vývozy), myslia si analytici NBS.

Pokles investícií naznačujú slabé tržby stavebníctva v 3. štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by mohla byť rozbehnutá stabilnejším rastovým tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby.

Služby neinvestujú, pritom priberajú nových ľudí

Za rýchlejším rastom zamestnanosti v porovnaní s očakávaniami môže byť na základe mesačných štatistík silný rast v službách. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia ako IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú svoje aktivity v tomto segmente v SR, na čo nemusí byť potrebný výrazný rast investičných nákladov ani HDP.

Dominancia služieb v rámci rastu zamestnanosti sa prejavovala najmä v období 1995 – 2012. V posledných dvoch štvrťrokoch služby pravdepodobne opäť zvýšili svoj podiel na zamestnanosti v ekonomike. Exportom ovplyvňovaný priemysel mohol naopak zaznamenať miernejší rast zamestnanosti a počet zamestnaných v stavebníctve pravdepodobne nevzrástol vôbec. Aktuálny nowcasting zamestnanosti za celú ekonomiku na 4. štvrťrok hovorí o pokračovaní priaznivého tempa vývoja, píše sa v komentári NBS.

Prečítajte si aj:

Zamestnanosť na jeseň rástla o takmer tri percentá najmä vďaka službám, platy vďaka obchodu

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Okt 102016
 
 10. Október 2016
Negatívny vplyv brexitu sa očakáva až v závere roka, zhoršenie nálad v európskom priemysle sa neprejavuje. V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali opäť zmierniť pre dovoz technológií pre novú automobilku a jej dodávateľov.
Zahraničný obchod v auguste v súlade s očakávaniami korigoval slabšie dovolenkové čísla z júla. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol mesačný prebytok v objeme 216 mil. EUR, čo bolo viac menej v súlade s priemernými trhovými očakávaniami (227 mil. EUR). 12- mesačný prebytok zahraničného obchodu sa v auguste zvýšil na 4,2% HDP. Štatistici zároveň zverejnili definitívne čísla zahraničného obchodu za minulý rok, keď zvýšili jeho prebytok na 3 319 milióna eur, čiže 4,3% HDP. 
Podstatnejšou informáciou ako samotné saldo zahraničného obchodu bol obrat v zahraničnom obchode, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Potvrdil podovolenkové oživenie exportnej časti slovenského priemyslu a zahraničného obchodu. Tak vývozy, ako aj dovozy vykázali rekordne silnú dynamiku rastu a posunuli obrat v zahraničnom obchode na nové historické maximá.

Neuveriteľný rast

Vývoz v auguste vzrástol o neuveriteľných 21,6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), v medziročnom porovnaní vykázal rast o 18,4%. Predpokladáme, že za silným augustovým rastom vývozov stál najmä automobilový priemysel, ktorý obnovil produkciu a vývoz po júlových celozávodných dovolenkách, píše Koršňák. 
Dovoz, podobne ako vývoz, zaznamenal v auguste rovnako dvojciferné dynamiky rastu, keď ho nahor tlačil rastúci dopyt priemyslu po dovoze materiálu a polotovarov potrebných pre výrobu. Opätovne sa však naštartovali predaje domácich obchodníkov po návrate Slovákov z dovoleniek. V porovnaní s júlom tak dovoz po štatistickom zohľadnení sezóny vzrástol o 11,0%, v porovnaní s augustom minulého roka však bol vyšší až o 15,8%. 
Graf: NBS
Posun dovoleniek smerom na júl v tomto roku výrazne rozkýval čísla zahraničného obchodu a priemyslu. Aj napriek rekordne silnému augustu však môžeme toto leto z pohľadu zahraničného obchodu hodnotiť len ako priemerné až mierne podpriemerné, tvrdí analytik UniCredit Bank. V priemere oproti úrovni z druhého štvrťroka dovozy viac-menej stagnovali, kým ani silný august nedokázal plne vykompenzovať slabý júl.
Vývoz zo Slovenska klesol v lete v porovnaní s priemerom druhého štvrťroka o približne tri percentá. V medziročnom porovnaní sme v priemere počas leta pozorovali stagnáciu na oboch stranách bilancie – vývozu aj dovozu. Pri klesajúcich cenách v zahraničnom obchode to teda znamená, že vývoz aj dovoz v reálnom vyjadrení stále mierne medziročne rástli, analyzuje Koršňák.

Brexit nezabolí 

V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by mohli ďalej narastať a stabilizovať sa na úrovni okolo 4,5-4,7% HDP. Prípadný negatívny vplyv britského referenda sa dostaví pravdepodobne najskôr v závere tohto roka, indikátory sentimentu však stále nenaznačujú citeľné zhoršenie nálad v europskom priemysle.
V budúcom roku by sa prebytky zahraničného obchodu mali predsa len dočasne opäť zmierniť. Smerom nadol ich bude ťahať dovoz technológií, najmä v súvislosti s veľkými investíciami v automobilovom priemysle, tvrdí Ľubomír Koršňák. Pripravuje sa najmä nábeh novej automobilky Jaguar Land Rover v Nitre a jej dodávateľov v okolitých mestách.

Prečítajte si aj:

Sep 272016
 
 27. September 2016

Najviac zaostávame v úrovni inovácií a kvalite verejných inštitúcií, hovorí správa WEF.

Slovenská republika sa opäť jemne posunula v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý vytvára Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Tento rok sa dostala na 65. miesto. Oproti vlaňajšku je to posun o dve priečky nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017.

Zo zlepšenia ohodnotenia sa Slovensko teší od roku 2014, odkedy sa z historicky najhoršej 78. priečky posunulo už o trinásť miest. Od 37. priečky na svete, na ktorej bolo v časoch ekonomických reforiem v roku 2006, je však ešte veľmi ďaleko.

Výsledky hovoria o ďalšom miernom raste atraktivity Slovenska ako krajiny na podnikanie za posledný rok. Napriek tomu je SR naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko a pádom o šesť miest na 69. priečku nás tento rok pustilo pred seba aj Maďarsko.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa zlepšilo iba veľmi mierne v oblasti technologickej pripravenosti a inovácií, v ostatných oblastiach prakticky stagnovalo. Posun v rebríčku je preto len nepatrný, dôvodom je skôr zhoršenie iných krajín,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení účastníkov prieskumu.

Podnikatelia na Slovensku najlepšie hodnotia úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie, či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo viac dostala úroveň inovácií v krajine.

  Vyše 130 účastníkov prieskumu pokladá za najväčší problém podnikania na Slovensku tradične korupciu, jej vnímanie sa dokonca zvýšilo na hodnotu takmer 20 percent. Tesne za ňu sa dostala výšku daní s vyše 17, neefektívnosť a byrokracia vlády je tesne pod 15 percentami.

„Treba sa tešiť aj z malého zlepšenia, ale 65. miesto na svete určite nie je pozícia, s ktorou by sa Slovensko mohlo uspokojiť,“ hovorí P. Kremský. „V prípade lepšieho spravovania krajiny a vytvárania podnikateľského prostredia máme ako krajina potenciál dostať sa aspoň na úroveň Českej republiky, ktorá sa posunula na 31. miesto.“

V boji proti klientelizmu, fungovaní justície alebo zaťažení štátnou reguláciou je Slovensko podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 138 štátov sveta.

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 138 krajín zo všetkých kontinentov, v zložení prvej desiatky sa ani tentoraz veľa nezmenilo. Prevažujú v nej európske ekonomiky, na špici sa už ôsmy rok po sebe udržalo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA tiež obhájili tretie miesto. Najväčším skokanom v prvej desiatke je Veľká Británia, v stúpaní nahor pokračuje Holandsko, ktoré sa dostalo už na štvrté miesto. Pokles o dve miesta naopak zaznamenali Japonsko (8.), Hong Kong (9.) a Fínsko pokračuje v zostupe už na desiate miesto.Susedia poskočili aj sa prepadli

Z ďalších krajín si treba všimnúť výraznejší skok Nového Zélandu (13.) a Rakúska (19.), Česká republika si po vlaňajšom skoku tento rok iba udržala 31. priečku na svete. V rýchlom postupe nahor pokračuje Poľsko (už 36.) India, Malta, Mexiko alebo Gruzínsko. Naopak, nadol sa prepadli napríklad Portugalsko, Turecko, Rumunsko, či spomínané Maďarsko.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 138 krajinách sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Správa o globálnej konkurencie-schopnosti upozorňuje, že otvorenosť ekonomík pre globálne obchodovanie s tovarmi a službami vo všetkých častiach sveta už desať rokov klesá. Ohrozuje to schopnosť krajín rásť a využívať inovácie, pretože tá závisí práve od otvorenosti trhov.

„Ich obmedzovanie v globálnej ekonomike poškodzuje schopnosť    konkurovať a politikom to sťažuje rozvíjať udržateľný a efektívny rast,“  hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra, Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2016 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2016.

Vyše 130 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Grafy k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pdf)

 

Prečítajte si aj:

Ďalšie zlepšenie SR v rebríčku konkurencieschopnosti v roku 2015

Sep 062016
 
 6. September 2016

V 2. štvrťroku prekvapili svojím výkonom exportéri a investície; pookriala aj spotreba domácností.

Septembrové spresnenie miery ekonomického rastu potvrdilo zrýchlenie medzikvartálneho rastu v druhom štvrťroku 2016 na 0,9 % (z 0,8 % začiatkom roka). Za zrýchlením je predovšetkým zvýšená aktivita exportérov a investorov. Prispel aj zvýšený záujem turistov o Slovensko.

Pozitívnu správu z domáceho trhu vyslali domácnosti svojím odvážnejším zvýšením spotrebných výdavkov. Rast súkromnej spotreby bol z medziročného hľadiska najsilnejším od krízy, teda najrýchlejším za 7,5 roka. Ekonomické podmienky sú spotrebe naklonené už dlhodobejšie, najmä vo forme nerastúcich spotrebiteľských cien či dobrého vývoja na trhu práce, hovorí analytička Národnej banky Slovenska (NBS) Anna Vladová.

Autá, oceľ a televízory

Medziročný sa rast slovenskej ekonomiky zrýchlil v 2. štrvťroku z 3,4 % na 3,7 % (sezónne neočistené údaje). To sa premietlo do zrýchlenia medzikvartálneho rastu z 0,8 % na 0,9 %. Pomohol mu najmä export, ktorý sa zvýšil o 5,1 % najmä prispením automobiliek, obnoveného vývozu kovov a v súvislosti sošportovými podujatiami aj vďaka vývozu elektrotechniky. Zvýšená exportná aktivita sa netýkala len tovarov, ale aj služieb (rast o 5,8 %), a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko.

Za dobrými výsledkami exportu treba vidieť tiež pokles exportných cien a čiastočnú korekciu slabého predchádzajúceho štvrťroka. Zrýchlený export kládol vyššie nároky aj na import výrobných vstupov. Ten však rástol pomalšie, a tak príspevok obchodovania so zahraničím (0,9 p. b. k rastu HDP) bol jedným z najvyšších za ostatného 3,5 roka, píše Vladová.

Domáci dopyt prispel ďalšími 0,7 p. b. (zmena stavu zásob a dopočtové položky znižovali rast HDP). Domácim dopytom hýbu investície, ktoré po poklese o 7,1 % vzrástli o 0,9 % medzikvartálne. Prekvapili verejné investície, ktoré nepokračovali ďalším prepadom, poklesli len nepatrne. Súkromné investície sa vrátili k svojim štandardným príspevkom, aký dosahovali v priemernom kvartáli v období 2014-2015.

Podľa odvetvovej štruktúry však nešlo o investovanie naprieč odvetviami; tvorba súkromných fixných investícií sa sústredila v automobilovom priemysle. Rástol nielen investičný, ale aj spotrebný dopyt. Kým verejná spotreba pokračovala stabilným rastom o 0,6 % medzikvartálne (rovnako ako začiatkom roka), súkromná spotreba sa zrýchlila z 0,6% v 1. štvrťroku na aktuálnych 0,8 %.

Menej sporiť, viac míňať

Dlhodobé prospotrebné faktory, akými sú nízkoinflačné prostredie a dobrý trh práce, oslabili rast sklonu domácností k úsporám a podporili spotrebné výdavky. Prispieť mohli aj jednorazové faktory typu vyššia minimálna mzda alebo vrátenie časti platieb za plyn, ktoré navýšili disponibilný dôchodok domácnostiam už začiatkom roka, avšak domácnosti ich v spotrebe rozpustili až neskôr.

Z medziročného pohľadu vzrástla reálna spotreba domácností pred sezónnym vyhladením o 3 % (2,5 % v 1. štvrťroku 2016), čo je najviac od krízy v roku 2009. Spotreba domácností aktuálne prekračuje predkrízovú úroveň o vyše 5 % (nad ňu sa prehupla pred dvomi rokmi). Reálne investície domácností rástli miernejším tempom ako spotreba a napriek investične podnetnému prostrediu stále nedosahujú predkrízovú úroveň.

Spotreba domácností prekonala svoju malátnosť, investície rástli nad očakávania, exportérom sa darilo. Z viacerých strán podkutý ekonomický rast v 2. štvrťroku 2016 je dobrým základom na dosiahnutie veľmi slušného rastu HDP za celý rok 2016, aj keď stále pod úrovňou „eurofondového“ roka 2015 (3,6 %), myslí si analytička NBS.

Prečítajte si aj:

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

Prieskum GEM: Aktivita podnikateľov klesá, trápia ich chronické problémy zle fungujúceho štátu