Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Sep 212017
 
 21. September 2017

Prieskum PAS prezradil, že vysielanie sa najviac týka priemyslu a služieb, firmy sa boja najmä zvýšenej byrokracie. Žiadajú, aby sa štát nemiešal do zamestnaneckých vzťahov alebo aby zachoval doterajší režim.

Odmeňovanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal na prácu do zahraničia je už dlhšie jablkom sváru medzi novými a starými členmi Európskej únie. Najmä pre Francúzsko a Nemecko je tŕňom v oku, že pre tamojších podnikateľov sú slovenské, poľské či rumunské firmy silnou konkurenciou aj vďaka tomu, že ich zamestnanci majú nižšie platy.

Na druhej strane sa podniky zo Strednej Európy bránia tlaku, aby stavebným robotníkom alebo vodičom kamiónov, ktorých vysielajú do západnej Európy platili rovnaké mzdy, aké sú tam bežné. Argumentujú tým, že im platia diéty, ubytovanie či dopravu, takže ich náklady na prácu sú podobné, ako u západných konkurentov. Súčasná úprava vyžaduje odmeňovanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy cieľovej krajiny.

Nová smernica dostala žltú kartu

Európska komisia tento rok predložila návrh smernice, podľa ktorej by vyslaných pracovníkov mali platiť nie minimálnou, ale bežnou mzdou pre daný sektor v  krajine. Až 11 členských krajín vrátane Slovenska vystavilo smernici tzv. žltú kartu. V Bruseli sa rokuje o kompromise, dohoda sa má zrodiť do októbra.

Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu prijať smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá hovorí o odmeňovaní na úrovni cieľovej krajiny. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu.

Prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska na túto tému sa od 12. do 19. septembra 2017 zúčastnilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia. Prekvapujúco najviac z nich treba hľadať nie v doprave a stavebníctve, ale v priemysle – patrí sem zhruba polovica účastníkov prieskumu. Ďalších vyše 20 percent je z odvetvia služieb, IT priemyslu, či poradenstva.

Iba niečo cez desatinu podnikateľov pracuje v odvetví stavebníctva a v doprave ešte menej. Hovorí to o tom, že tieto špecifické odvetvia si zrejme žiadajú riešenia šité na mieru. Základný režim by sa mal nastaviť tak, aby fungoval pre firmy, ktoré pravidelne vysielajú pracovníkov na krátkodobú aj dlhodobú prácu, hovorí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.

Nie novej smernici a rastu byrokracie

Chystané pravidlá, že ak vyslaný pracovník strávi v inej krajine prácou viac ako tri dni, musí mu firma vyplatiť aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny a zvládnuť aj celú administratívnu agendu, pokladá za správne iba vyše desatina účastníkov prieskumu, malá časť by s ním súhlasila, ak by mali dopravcovia výnimku. Polovica zo 116 hlasujúcich podnikateľov nesúhlasí, ďalšia takmer tretina si myslí, že hranica by mala ostať na terajšej úrovni.

Na ďalšiu otázku odpovedali už len podnikatelia, ktorí reálne vysielajú pracovníkov do zahraničia. Veľká časť z nich očakáva, že nová smernica im prinesie výrazný nárast byrokracie. Takmer polovica je presvedčená, že im stúpnu personálne náklady a tretina očakáva, že sa im bude ťažšie konkurovať na niektorých trhoch, niektorí dokonca plánujú odchod z takýchto trhov. Štvrtina neočakáva žiadne závažné zmeny.

Nechať to na firmy alebo nemeniť pravidlá

Na otázku, ako by navrhovali upraviť mzdy vyslaných pracovníkov, sa v prieskume objavili najmä dva výrazné názory. Najviac podnikateľov si myslí, že by štáty mali nechať firmy, aby si platili zamestnancov ako chcú, priklonilo sa k nemu zhruba 45 percent účastníkov. Potvrdzuje to častý postoj firiem, ktoré kritizujú zbytočné miešanie sa štátu do vzťahov medzi nimi a zamestnancami, vysvetľuje P. Kremský.

Ďalšia veľká skupina – vyše dve tretiny účastníkov by chcela zachovať súčasné pravidlá, ktoré sa smernica chystá meniť. Menšiu mieru súhlasu získali možnosti zavedenia kompromisných pravidiel (minimálna mzda po troch dňoch), zavedenia francúzskych požiadaviek (priemerná mzda po troch dňoch) alebo možnosť, aby si každá krajina zregulovala pravidlá sama.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín Európskej únie, ktoré chcú skomplikovať život firmám zo strednej Európy. Podobne ako vlády susedných krajín by Slovensko malo trvať na zachovaní súčasného režimu, ktorý zohľadňuje nároky vyslaných pracovníkov a neobmedzuje konkurenciu na spoločnom trhu Európskej únie.

Táto úprava tiež zabezpečuje ochranu slovenského pracovného trhu pred mzdovým dumpingom, ak budú pracovníci vyslaní na Slovensko pracovať naozaj pre spoločnosť, ktorá ich zamestnáva a nestanú sa predmetom prenajímania a špekulovania, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

Podnikatelia stále nevidia zlepšenie, okrem justície, korupcie a byrokracie ich silnejšie bolí najmä nedostatok ľudí na trhu práce

Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Feb 282017
 
 28. Február 2017

Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.

Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.

Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.

Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.

Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.

Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.

Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.

Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.

Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.

To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.

Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Dane z nehnuteľností sa zvyšovali najmä v Bratislave, poplatok za miestny rozvoj aj v Skalici

Zákon o odpadoch podnikateľom výrazne zvýšil poplatky, ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie

Feb 062017
 
 6. Február 2017

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa však predstavuje vážne nebezpečenstvo.

Ekonomika eurozóny bude aj v 1. štvrťroku nového roka pokračovať v raste a naberať na sile. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu nemeckého inštitútu Ifo o výhľade svetových ekonomík. Podľa aktuálnej správy Ifo, ktorá predpovedá vývoj ekonomiky menovej únie, sa index ekonomickej klímy v eurozóne v 1. kvartáli 2017 zvýši až na 17,2 bodu z 8,2 bodu v predchádzajúcom 4. kvartáli 2016.

Čiastkový index ekonomických podmienok v regióne, kde sa platí eurom stúpne z 2,3 bodu na 8 bodov. Ifo predpovedá aj strmý nárast indexu očakávaní v prvých troch mesiacoch tohto roka, a to až na 26,9 zo 14,3 bodu v období október-december 2016.

Prieskum tiež odhalil, že vo väčšine štátov regiónu panuje priaznivá ekonomická klíma, pričom najlepšia je aktuálne v Litve, Írsku, Holandsku a Nemecku. Iba v troch štátoch, konkrétne v Grécku, Taliansku a Portugalsku pretrváva nepriaznivá ekonomická klíma.

Inflačné očakávania v tomto roku vzrástli na 1,3 % z vlaňajších 0,2 %. Strednodobé inflačné očakávania pre rok 2022 predpokladajú infláciu zhruba na úrovni 2 %, čo sa zhoduje s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, zároveň predpovedala, že dlhodobé úrokové sadzby v eurozóne sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch zvýšia.

Pozor, Trump!

Investorom v eurozóne sa však tento mesiac zhoršila nálada a ich dôvera v ekonomiku citeľne klesla, aj keď menej, ako predpovedali analytici. Dôvodom lepšieho výsledku je priaznivé hodnotenie súčasných podmienok, ktoré sú najlepšie od polovice roka 2011.

Investori však zároveň očakávajú ich zhoršenie, predovšetkým v dôsledku krokov novej americkej administratívy. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix. Ten oznámil, že index dôvery, ktorý odráža náladu investorov v 19 štátoch menovej únie sa vo februári znížil na 17,4 bodu z januárových 18,2 bodu. Ekonómovia však odhadovali, že hodnota indexu klesne ešte viac, na 16,5 bodu.
Hodnota čiastkového indexu, ktorý odráža hodnotenie súčasných podmienok v menovej únii, naopak vzrástla na 20,5 bodu zo 16,5 bodu. Dosiahla tak najvyššiu úroveň od mája 2011. S týmto výsledkom ostro kontrastuje strmý pokles februárového indexu očakávaní investorov z 20 bodov v januári na 14,3 bodu. Podľa investorov politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje vážne nebezpečenstvo pre eurozónu. Informovala o tom agentúra TASR.
Prečítajte si aj:

Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Ekonomiku zachraňuje rast služieb, môže sa však zastaviť, ak Slovensko nebude mať dosť ľudí

Priemysel v novembri potiahlo hutníctvo, stavbári sa spamätávajú z prepadu