Mar 212016
 
 21. Marec 2016

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia.

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva, že nová vládna zostava pripraví programové vyhlásenie, ktoré sa zameria na zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku.

PAS pred voľbami predložila verejnosti a predstaviteľom politických strán Desatoro požiadaviek podnikateľov. Očakávame, že ústretovosť k Desatoru, ktorú vyjadrili niektoré strany vládnej koalície sa prejaví v programe budúcej vlády. Zároveň vyzývame všetkých členov novej vládnej zostavy, aby načúvali kritike podnikateľov a sústredili sa na odstránenie najväčších prekážok v podnikaní.

Priority programu novej vlády sa s predvolebnou výzvou PAS, nazvanou Desatoro požiadaviek podnikateľov, čiastočne prekrývajú v siedmich bodoch. V ďalších troch bodoch však nenachádzame žiadny prienik. Prekrývanie požiadaviek PAS s avizovanými prioritami budúcej vlády sme zoradili podľa miery prieniku.

Body Desatora

PAS oceňuje, že vznikajúca vládna koalícia reaguje na bod 9 Desatora zameraný na očisťovanie verejného života. Podľa zverejnených informácií sa má posilniť nezávislosť kontroly činnosti ozbrojených zborov a parlamentná kontrola menovania prezidenta policajného zboru, má sa zvýšiť osobná zodpovednosť sudcov za rozhodovanie, výraznejšia má byť kontrola justície od výberu cez hodnotenie až po disciplinárne konanie sudcov. Prehodnotiť sa má osobná hmotná zodpovednosť osôb, ktoré narábajú s verejnými zdrojmi.

bode 5 Desatora zameranom na zlepšenie vzdelávania môže nastať plnenie konkrétnych požiadaviek PAS, keďže podľa dohody budúcich koaličných strán sa majú udiať zásadné zmeny v systéme školstva, pracovať sa má podľa dlhodobej koncepcie obsahu výchovy vzdelávania. Tu si treba počkať na konkrétnejšie zámery.

bode 7 žiadala PAS zvyšovanie transparentnosti. Rokujúce politické strany sa zhodli na dôslednom uplatňovaní princípov otvoreného vládnutia, chcú prijať ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, má sa rozšíriť systém povinného zverejňovania zmlúv. Tu tiež bude dôležité, aké konkrétne zámery pripraví budúca vláda.

bode 4 PAS žiadala ozdraviť verejné financie. Konkrétne zámery v tejto oblasti strany nezverejnili, no zaoberali sa zdravotníctvom, kde má nastať viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi, majú sa naplno uplatniť systémy DRG a eHealth. Pri platbách pacientov majú byť prehľadné pravidlá.

Budúce koaličné strany sa čiastočne zaoberali aj prvou požiadavkou PAS zameranou na zníženie daní a odvodov. Daň z príjmu právnických osôb ma klesnúť na 21 % a majú sa zrušiť daňové licencie. Do čiastočného prieniku možno zahrnúť aj body 2. odbúrať byrokraciu v podnikaní a 3. uľahčiť podnikanie, keďže nová koalícia plánuje znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní (napríklad zrušenie povinnej zdravotnej služby).

Na body 6 (sledovať efektívnosť verejného sektora), 8 (podporovať hospodársku súťaž) a 10 (otvárať spoločný trh EÚ) programové priority budúcej vlády nereagujú.

Vládna koalícia sa zaviazala dodržiavať aj požiadavky iniciatívy Rule of Law (Vláda zákona), ktorej je PAS signatárom, napríklad posudzovať vplyv zákonov na podnikateľské prostredie a zlepšiť kvalitu regulácie.

Čo chýba

Na druhej strane nám v prioritách chýba systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia, výraznejšie znižovanie daní a odvodov, či zavedenie hodnotenia stredných a vysokých škôl s transparentným dopadom na ich financovanie.

PAS sa pred voľbami pripojila aj k iniciatíve Štrngám za zmenu s cieľom posilniť právny štát a odstraňovať korupciu, pretože ide o nevyhnutné podmienky na plošné skvalitňovanie podnikateľského prostredia. PAS apeluje na všetky vládne politické strany, aby sa priklonili k prijímaniu navrhovaných reformných opatrení, a to bez ohľadu či sa k tejto iniciatíve pred voľbami prihlásili alebo nie.

PAS apeluje na všetky vládne strany, aby budúce programové vyhlásenie vlády obsahovalo konkrétne a presne merateľné opatrenia, nie vágne a všeobecné vyjadrenia, ktorých splnenie je vecou diskusie a uhla pohľadu. Dôležité je najmä, aby sa opatrenia v boji proti korupcii a klientelizmu neprijali iba naoko, ale aby sa začal reálny tlak na očistenie verejného života, po ktorom občania volajú. Práve ich sklamanie a znechutenie z fungovania demokratického systému a neriešenia problémov vedie k podpore extrémnych riešení.

PAS si uvedomuje dôležitosť postavenia Národnej rady SR v živote krajiny. Žiadame všetkých poslancov, aby dôstojne a zodpovedne zastávali svoj mandát, či budú podporovať vládu alebo budú súčasťou opozície. V snahe o zvyšovanie životnej úrovne všetkých obyvateľov Slovenska a o skvalitňovanie podnikateľského prostredia by sa poslanci mali vyhýbať extrémnym postojom a plniť svoje poslanie podľa zloženého poslaneckého sľubu.

PAS verí, že v novom volebnom období bude prezident Slovenskej republiky aktívne vstupovať do politického života a v plnej miere využije svoju autoritu a právomoci, aby sa v štáte naplňoval demokratický systém a liberálna ekonomika. To sú nevyhnutné predpoklady na zdarný vývoj hospodárstva a zlepšovanie kvality života jeho obyvateľov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

 

Feb 182016
 
 18. Február 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu: