Apr 202017
 
 20. Apríl 2017

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska už teraz vypláca trinásty plat alebo ročné odmeny vyše 70 percent firiem. Ak by však boli povinné, stratili by motivačnú schopnosť a zvádzali k špekuláciám.

Zavedenie povinných trinástych platov by na Slovensku zabrzdilo rast miezd. Namiesto ich zvyšovania by veľká časť firiem vyplácala trinásty plat, oslobodený od daní a odvodov. Podnikatelia vyplácajú peniaze navyše najmä vtedy, keď sa firme darí a podporujú oslobodenie trinástych platov, či koncoročných odmien od daní a odvodov, chcú však zachovať nepovinnosť ich vyplácania.

Povinný trinásty plat mnohí považujú za lacné politické riešenie, ktoré poškodí ekonomiku. Štát sa podľa nich nemá starať do výšky a počtu platov, to má byť výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi. Na druhej strane daňovo-odvodová úľava na nepovinný trinásty plat by bola formou podpory ekonomiky a zamestnancom by finančne pomohla.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, či firmy vyplácajú trináste platy, v akom prípade a čo si myslia o povinnom, či nepovinnom vyplácaní trinástych platov, ak by boli oslobodené od daní a odvodov. Takéto riešenie navrhla pred pár týždňami vládna Slovenská národná strana, pričom predseda vlády Róbert Fico ho označil za podnetný návrh na rokovanie Koaličnej rady.

Internetového prieskumu sa od 11. do 18. apríla 2017 zúčastnilo 177 podnikateľov, z ktorých 70 % vypláca trinásty plat, prípadne koncoročné odmeny už teraz, vyše polovica z nich však iba čiastočne.

Motívom vyplácania sú pritom najmä dobré ekonomické výsledky firiem – viac ako tretina vypláca trináste platy vtedy, keď sa im darí. Ďalšia veľká skupina odmeňuje zamestnancov s cieľom, aby ich motivovala lepšie pracovať, prípadne tým chce pritiahnuť nových pracovníkov.

Vyše desatina považuje vyplatenie odmien alebo platu navyše za správne, pretože ľuďom treba prilepšiť pred Vianocami. O niečo menej označilo za motív mimoriadne výsledky svojich zamestnancov. Tých, čo vyplácajú trinásty plat preto, že sa obávajú odchodu zamestnancov ku konkurencii bolo iba minimum. Takmer osem percent účastníkov využíva kombináciu všetkých alebo iné možnosti, zvyšok z tých, čo zvolili možnosť „Iné“ trinásty plat nevypláca.

 Ak by štát zaviedol povinné trináste platy, oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.

Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd. Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.

V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 % firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.

Ďalšia takmer rovnaká skupina by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.

Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 % firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.

Posledná otázka skúmala, aký dopad by mali povinné trináste platy na podnikateľské prostredie. Účastníci mohli zvoliť viac možností. Viac ako polovica z nich si myslí, že by to slovenskú ekonomiku poškodilo a vyčítajú tomuto návrhu populizmus. Sťažujú sa najmä na stratu flexibility firiem pri stanovení odmien – už by nemohli oceňovať kvalitnejšiu prácu alebo mimoriadne výsledky, keď by ich dostali povinne všetci.

Tretina účastníkov je presvedčená, že by sa zabrzdil rast miezd a špekulatívne by sa presunul do trinástych platov. Objavili sa dokonca poznámky, že by sa časť miezd, ktoré teraz podnikatelia vyplácajú načierno v hotovosti, potom vyplácala vo forme trinástych platov.

Takmer 20 % účastníkov neočakáva žiadny dopad, necelých 12 % očakáva príchod nových ľudí na trh práce, ktorých by to motivovalo.

Naopak, takmer 16 percent predpokladá, že to slovenským firmám zhorší konkurenčnú schopnosť voči zahraničiu, zhruba desatina sa dokonca obáva, že to zahraničným investorom znechutí príchod na Slovensko. O niečo viac dopísalo svoj komentár, kde časť kritizuje, že by to zhoršilo podnikateľské prostredie a umožňovalo špekulácie. Druhá časť oceňuje, že by to podporilo rast ekonomiky cez spotrebu a pritiahlo ľudí zo zahraničia.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za rozumné zavedenie daňovo-odvodového oslobodenia trinástych platov, ktoré by sa však mohlo uplatniť najviac vo výške priemernej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Neodporúča však zavedenie povinných trinástych platov, pretože by sa stratil ich motivačný faktor.

Práve ich oslobodenie od daní a odvodov by bolo najlepšou motiváciou na ich vyplácanie a prispelo by k zníženiu finančného zaťaženia personálnych výdavkov firiem. Mohlo by to tak zlepšiť ich možnosti odmeňovania zamestnancov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v strednej Európe.

Prečítajte si aj:

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

 Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.

Nov 032016
 
 3. November 2016

Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.

Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

  Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.

Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.

Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Odvody a dane strašia

Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.

Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.

Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.

S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.

Nerovné pravidlá, neférová hra

Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a  množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.

Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.

Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.

 

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Máj 242016
 
 24. Máj 2016

Miera evidovanej nezamestnanosti – v apríli počet všetkých uchádzačov klesol, aj keď oproti prvému štvrťroku možno očakávať zmiernenie.

V apríli pokračoval pokles celkového počtu nezamestnaných, aj keď došlo k miernemu zvýrazneniu prítoku uchádzačov a oslabeniu odtoku, čo sa prejavilo v zmiernení tempa poklesu nezamestnanosti. Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest pretrváva, hovorí analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Celková miera nezamestnanosti klesla o 0,06 percentného bodu, celkovo 1 600 osôb, na úroveň 11,53 %. Sezónne neočistená miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne klesla o 0,25 p.b. na 9,64%. Po sezónnom očistení však v apríli miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla o 0,05 p.b. na úroveň 9,83 % (o cca 1 300 osôb).

Celková nezamestnanosť pokračovala v apríli v klesajúcej tendencii, aj keď došlo k zmierneniu jej poklesu oproti priemeru za prvý štvrťrok. Za zmierneným vývojom bol mierne vyšší prítok uchádzačov, a to ako z radov predošlých zamestnancov, tak aj z radov neaktívnych osôb. Nárast prítoku zaznamenalo viacero odvetví, najviac prispieval obchod a administratívne služby, vysvetľuje analytik.

Odtok uchádzačov do zamestnania napriek svojmu zmierneniu dosiahol opäť pomerne vysokú úroveň, porovnateľnú s priemernou úrovňou za posledné dva roky, keď dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu ukazovateľov trhu práce.

Počet nedisponibilných uchádzačov klesol (vo viacerých podkategóriách, napríklad absolventská prax, aktivačné práce, atď.), čo sa prejavilo v miernom náraste počtu disponibilných uchádzačov a disponibilnej miery nezamestnanosti.

Záujem zamestnávateľov o ďalšiu tvorbu pracovných miest zdôrazňuje aj naďalej vysoký počet nahlásených voľných miest. Aktuálny pokles nezamestnanosti spolu s ďalšími mesačnými indikátormi naznačujú pokračovanie priaznivého vývoja zamestnanosti v ekonomike v druhom štvrťroku, aj keď o niečo miernejšie ako v prvom štvrťroku, myslí si A. Karšay.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

Apr 282016
 
 28. Apríl 2016

Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá umožní pokutovať firmy za pracovníkov ich dodávateľov povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky.

Ustanovenia novely majú platiť od 18.6.2016 a prinášajú podnikateľovi povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur.

Zákon sa pritom vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi.

Táto novela zákona diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Uvedené pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou.

Takýto krok je ďalším posunom v zhoršovaní podnikateľského prostredia na Slovensku, zvyšuje byrokraciu a znechucuje podnikateľom ich prácu. Zhoršuje tak konkurenčnú schopnosť Slovenska v medzinárodnom meradle, pretože už teraz na slovenskom trhu chýba časť služieb, ktoré zvyčajne zabezpečujú malí podnikatelia a takýmito krokmi ich vláda ešte viac vytlačí z trhu.

PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu, nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania.

Prečítajte si aj:

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Apr 152016
 
 15. Apríl 2016

Programové vyhlásenie vlády (PVV) SR je pomerne všeobecné, obsahuje veľa silných vyhlásení a málo praktických opatrení.

Málo sa venuje podnikateľskému prostrediu, ktoré je určujúce pre rast ekonomiky a rozvoj ekonomicky slabých regiónov. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský v reakcii na PVV, ktoré v stredu 13. 4. schválil vládny kabinet.

Vláda podľa neho hovorí o kontinuite, chystá sa “pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja”. “Posledné štyri roky však podnikatelia pociťovali zhoršovanie podnikateľského prostredia, korupcie, súdnictva, nárast byrokracie a štátneho aparátu, takže ak by to malo pokračovať, budúcnosti by sme sa museli obávať.”

Je škoda, že sa záväzok dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu posunul z roku 2018 na 2020, v čase silného ekonomického rastu by malo mať Slovensko vyššie ambície, podobne ako v počte vytvorenia nových pracovných miest a poklesu nezamestnanosti.

“Na druhej strane oceňujeme plány, ako boj proti korupcii, rozvoj regiónov, definovanie Stratégie hospodárskej politiky, príprava zákona o malých a stredných podnikoch, podpora moderného priemyslu, vedy a výskumu, digitalizácie verejnej správy a podobne. Dúfajme, že to neskončí iba pri rečiach, ako sa to často stalo počas posledných štyroch rokov,” podčiarkol.

Slobodu živnostníkom a malým firmám

“Sme presvedčení, že vláda by nemala naháňať a “dusiť” malých podnikateľov, ktorých hlavnou devízou je, že nemusia byť závislí na štáte a veľkých firmách, ale dokážu sa postarať o seba, prípadne aj o členov svojej rodiny a pri úspešnosti neskôr rozšíriť svoje podnikanie a tvoriť pracovné miesta,” upozornil.

Vláda by podľa neho takýchto podnikateľov mala podporovať zjednodušením podnikania, nízkymi daňami a odvodmi, aby im pomohla rásť a nie vymýšľať na nich daňové licencie a sprísňovať daňové a odvodové pravidlá. Vedie to len k prechodu do tieňovej ekonomiky a k motivovaniu podvádzať.

Daňové licencie majú zmysel vtedy, ak podnikateľa oslobodia od zbytočnej administratívy a uľahčia mu štart podnikania, nie ak ho len zdania, či sa mu darí alebo nedarí. “Preto vítame plán zrušenia daňových licencií, aj keď rok 2018 je málo ambiciózny. Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva,” poznamenal.

Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019 až 2020, teda ich reálne pocíti až budúca vláda. Je to dobrý krok, pretože daňové licencie v súčasnej podobe sú prakticky daň zo straty alebo výpalné voči malým podnikateľom. Ich cieľom je postihnúť živnostníkov, ktorí pre drastické znevýhodnenie živnostenského podnikania po roku 2012 prešli na podnikanie cez s.r.o.

Dane môžu byť nižšie

“Vítame aj zníženie dane z príjmov právnických osôb, aj keď by sme skôr uvítali pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách,” povedal. Takáto úroveň by bola na 17 až 18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí, s výnimkou Rakúska. “Podľa nášho názoru dane z príjmu nemajú byť ťažiskové pre príjmy štátneho rozpočtu, mali by to byť skôr dane zo spotreby, teda DPH a spotrebné dane, ktoré by sa mali vyberať účinnejšie.”

“Vítame aj zámer vlády zvýšiť paušálne náklady pre živnostníkov, pomôže im to zjednodušiť podnikanie. Naša predstava je zvýšiť ich na úroveň 40 až 60 %, podla typu podnikania. Zamedzí sa napríklad obchodovaniu s bločkami, umelému vytváraniu nákladov, ktoré je často spojené s podvodmi na DPH,” doplnil.

Ešte lepšie by však podla PAS bolo zavedenie paušálnych odvodov a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva do ročného príjmu napríklad 50 000 eur. Umožní to rozvoj podnikania, remesiel, samozamestnávania a sebestačnosti, najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podobne to bolo v rokoch 2002 až 2003 po zavedení paušálnej dane pre živnostníkov. Prinieslo by to rozvoj a zlacnenie služieb živnostníkov, najmä pre domácnosti, či malé a stredné firmy. Takéto služby sú na trhu nedostatkové a takéto firmy si ich väčšinou nedokážu samy zabezpečovať.

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Investičné stimuly pre veľké podniky deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest