Dec 142017
 
 14. December 2017

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku stále pokračuje v dlhoročnom prepade. V treťom štvrťroku 2017 bol trend len o málo miernejší, ako v predchádzajúcom. Pravidelný kvartálny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, na základe ktorého vypočítava Index podnikateľského prostredia sa už dostal na úroveň 48,6 bodu. Oproti 2. štvrťroku 2017 klesol o 1,96 %.

Index vychádza z hodnotenia podnikateľov, ktorým oceňujú pokrok alebo úpadok jednotlivých oblastí podnikateľského prostredia. Rovnako ako v predchádzajúcom období bol najnegatívnejšie hodnotený indikátor Uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom (zhoršil sa o 7,45 %). Prekvapil nezvyklo negatívny vývoj indikátora Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily o -7,23 %, čo je najhorší údaj v histórii.

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Podnikatelia vnímajú veľmi negatívne aj položku Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva (negatívne hodnotenie -5,21 %) či Funkčnosť politického systému v štáte (-4,95 %). Naopak, k lepšiemu sa podľa podnikateľov vyvíjajú oblasti Investičný a technologický rozvoj, kvalita produkcie/služieb, Prístup k finančným zdrojom či Napĺňanie zámerov podniku (nad +1 %)

Nedostatok ľudí brzdí ekonomiku

Možno očakávať, že už v najbližšom štvrťroku sa problémom číslo jeden, ktorý najviac ohrozuje podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť na Slovensku stane podľa názoru podnikateľov práve nedostatok pracovných síl. Mnohí z nich sa sťažujú na nedostatočné vzdelanie a zručnosti uchádzačov o zamestnanie, či ich neprimerané mzdové nároky, ktoré si podnikatelia nemôžu dovoliť uspokojiť. Nepomáha ani štát zvyšovaním minimálnej mzdy, odvodov a zmrazením odpočítateľných položiek. Zamestnanci tak dostanú v čistom často iba polovicu financií, ktoré na nich firma vynaloží, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

„Sme rodinná firma, ktorá musela všetkých prepustiť, pretože na Slovensku nič nefunguje, ako má. Už nikdy zamestnávať nebudeme. My dvaja majitelia-starci sme museli zase začať manuálne pracovať, a to niekedy aj 16 hodín denne, lebo mladí sú viac-menej neschopní. Agendu musíme robiť po nociach, nemáme sekretárky, ktoré by sa tým zaoberali, lebo sa nedajú zaplatiť,“ napísal namiesto hodnotenia zástupca malej firmy zo Stredného Slovenska.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom sa naproti tomu prudko zhoršuje už dlho. Tentoraz vývoj pravdepodobne ovplyvnila kauza predraženého advo-káta Bžána, daňovej kauzy firmy prezi-denta Kisku alebo škandálu s rozdelením eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva. Kauzy podobne ako koaličné rozpory ovplyvňujú aj hodnotenie Funkčnosti politického systému. Trvalkou v hlbokých mínusoch je aj Vymáhateľnosť práva, ktorú ešte zhoršujú čudné súdne rozhodnutia.

Oproti minulosti sme nezaznamenali také výrazné zhoršovanie v položkách ako Korupcia, Byrokracia a Hospodárska kriminalita. Naopak, zmizol aj pozitívny vývoj viacerých položiek vlastného vplyvu podnikov na prostredie a pohybuje sa len okolo nuly. Dôvodom môže byť menej objednávok na trhu, zabrzdenie rozvoja pre nedostatok ľudí na trhu práce či zhoršovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem. Môže to byť signálom spomaľovania a nástupu väčšej opatrnosti v slovenskej ekonomike, myslí si P. Kremský.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

Parametre IPP a ich hodnotenie v 3. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Nov 232017
 
 23. November 2017

Prieskum ukázal, že firmy využívajú najmä prácu cez víkendy a sviatky, platia ju aj štedrejšie, ako žiada zákon. Najviac sa búria voči povinnému príplatku za víkend.

Veľa slovenských spoločností využíva viaczmennú prevádzku, prípadne pracujú aj cez víkendy. Dostatok objednávok im tak umožňuje lepšie vyťažovať technológie a budovy. Prinieslo to nárast zamestnanosti a príjmov pracovníkov, pretože firmy sú za prácu v noci alebo cez víkend nútené priplatiť.

Takéto príplatky však firmám v budúcom roku môžu výrazne narásť. Do parlamentu sa nedávno dostal poslanecký návrh novely Zákonníka práce (poslanci Glváč, Petrík a Podmanický – Smer), ktorý zavádza povinné príplatky za prácu cez víkend a zvyšuje ich za prácu v noci a vo sviatok:

  1. Minimálna výška príplatku za nočnú prácu sa má zvýšiť z 20 % sumy minimálnej mzdy za nočnú prácu na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
  2. Minimálna výška príplatku za prácu vo sviatok sa má zvýšiť z 50 % priemerného zárobku na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
  3. Má sa zaviesť nový osobitný príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, za ktorú by zamestnancovi mal patriť mzdový príplatok najmenej 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Zákon by mal byť účinný od 1. mája 2018. Poslanecký návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovaním, kde by o ňom mohla prebehnúť verejná diskusia. Odhadovaný dopad na zamestnávateľov v roku 2018 je 647 miliónov eur a v roku 2019 ďalších 1,023 mld. eur. Štátne a verejné inštitúcie by mali byť od povinných príplatkov oslobodené, navyše aj niektoré odvetvia (pekári a podobne).

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila v rýchlom anonymnom prieskume od 15. do 20. novembra 2017 zhruba 1400 podnikateľov, aby sa ich opýtala, čo si o tomto návrhu myslia, ako využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a čo by navrhovali ako kompenzáciu za zdraženie práce na Slovensku. Prieskumu sa zúčastnilo 144 respondentov, vyše polovica sú manažéri malých, ďalší zo stredných a veľkých firiem.

V prvom rade sa účastníci prieskumu stopercentne zhodli v nesúhlase s tým, že sa Zákonník práce má zmeniť poslaneckou novelou, hoci vláda o zavedení takýchto opatrení hovorí už od mája a opozícia od zimy. Ani jeden spomedzi 142 hlasujúcich nesúhlasí s postupom vládnej koalície. Jasne to vyjadruje názor podnikateľov na takýto neštandardný postup pri zmene zákonov. Je to úplne v rozpore s vyjadreniami Smeru o ochote diskutovať o zlepšovaní podnikateľského prostredia, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Odpor najmä k povinnému príplatku za víkend

Účastníci prieskumu povinné príplatky celkom neodmietajú. Najväčší súhlas sa objavil so zvýšením príplatku za nočnú prácu – stotožňuje sa s ním vyše tretina z nich. Nesúhlasia takmer dve tretiny podnikateľov.

V prípade sviatkov je súhlasu o niečo menej, proti sú takmer tri štvrtiny vrátane tých, čo si zavedenie takéhoto pravidla vedia predstaviť iba čiastočne alebo v menšej miere.

V prípade víkendovej práce je proti ešte najviac podnikateľov, až takmer 80 percent. Bezvýhradne so zvýšením príplatkov súhlasí iba necelých 20 percent účastníkov prieskumu.

Dve tretiny potrebujú pracovať cez víkendy a sviatky

Podnikatelia v prieskume odpovedali aj na otázky, či využívajú nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu a ako ju odmeňujú teraz. Podľa očakávania je najviac žiadaná práca cez víkendy, keď sa otvoria brány približne dvoch tretín firiem, hovorí P. Kremský.

Prácu v noci naopak využíva menej – iba polovica firiem, z toho viaceré iba príležitostne. Necelá polovica svojich zamestnancov nevolá do práce vôbec.

Z tých, ktoré pracujú aj v noci, poskytuje polovica príspevok k mzde podľa teraz platného zákona, teda 20 % úrovne minimálnej mzdy. Ďalších takmer 40 % však pripláca viac – niektoré aj vyše 50 percent minimálnej mzdy, ktoré požaduje novela zákona. Ďalšie firmy poskytujú iné benefity ako náhradné voľno a podobne.

Oveľa viac firiem, zhruba dve tretiny zvykne pracovať cez víkendy a sviatky, hoci niektoré iba výnimočne. Necelých 30 percent vo voľné dni nepracuje.

Z tých, ktoré víkendové zmeny využívajú, pripláca najviac firiem svojim ľuďom 20 až 50 % sumy minimálnej mzdy, mnohé aj viac. Zhruba 20 percent firiem však nepripláca vôbec, čo je pochopiteľné najmä v prípade firiem, ktoré zamestnávajú rodinných príslušníkov. Niekoľkí účastníci prieskumu sa vyjadrili, že odmeňujú zamestnancov náhradným voľnom.

Na rovnakú otázku v prípade sviatku odpovedala väčšina firiem, že platí navyše 50 percent z priemernej mzdy pracovníka ako žiada zákon. Takmer tretina však za sviatok pripláca ešte viac, niekoľko ich poskytuje iné benefity, prípadne kombináciu. Niektorí zamestnanci majú dokonca víkendy a sviatky už zahrnuté v základnej mzde.

Viac osohu pre štát, ako pre ľudí

Na otázku, čo by schválenie poslaneckého návrhu v praxi prinieslo, dostali respondenti na výber niekoľko tvrdení, mohli na znak súhlasu zvoliť viacero z nich. Najviac – až vyše dve tretiny podnikateľov súhlasí s tým, že to zdvihne príjmy štátu a poisťovní, keďže zamestnancom výrazne stúpnu mzdy a tým aj dane a odvody.

Takmer rovnaký počet však súhlasí, že to „zvýši cenu práce, ceny niektorých výrobkov, čím sa zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem voči zahraničným konkurentom. Môže to priniesť aj odchod firiem do krajín, kde takéto predpisy nemajú.“

Približne tretina účastníkov súhlasí aj s tvrdeniami, že sa zvýšia príjmy zamestnancov, že sa práca v noci, cez víkendy a sviatky bude obmedzovať alebo že sa tieto pravidlá budú obchádzať. Zhruba 20 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že novela „dlhodobo spomalí rast zamestnanosti a miezd“, prípadne že „sa nič nestane, pretože firmy už teraz takéto príplatky vyplácajú, inak by nikto nechcel pracovať“.

V individuálnych odpovediach niektorí podnikatelia prorokovali likvidáciu firiem najmä v odvetví služieb, prepúšťanie, či odrádzanie investorov. Očakávajú aj politické body pre vládu, keďže návrh považujú za populistický.

Riešenia pre vládu

Poslednou otázkou bolo, ako by vláda mala tento problém riešiť, keď je presvedčená, že ekonomike sa darí a zamestnanci by to mali viac pocítiť na raste platov. Takmer 90 percent podnikateľov žiada, aby vláda namiesto alebo okrem zavedenia týchto príplatkov znížila zamestnancom dane a odvody, aby im narástla čistá mzda a nie cena práce, ktorú platí zamestnávateľ.

Druhé najpopulárnejšie opatrenie je vynahradiť ekonomike rast ceny práce zlepšovaním podnikateľského prostredia – najmä bojom s korupciou, klientelizmom, či byrokraciou, zlepšením vymáhateľnosti práva, či úrovne školstva alebo infraštruktúry. Až za ním nasleduje návrh, aby štát nestanovil výšku príplatkov, ale ich nechal na dohodu trhu práce. Zhruba tretina účastníkov sa priklonila k zníženiu počtu štátnych sviatkov.

Účastníci dostali aj možnosť súhlasiť s tým, že „je to v poriadku ako to navrhujú poslanci“, nestotožnil sa s tým však ani jediný respondent prieskumu. V individuálnych odpovediach sa objavili požiadavky oslobodiť tieto príplatky od daní a odvodov, spružniť Zákonník práce namiesto sprísňovania a uľahčiť príchod pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh práce.

Zavedenie alebo zvýšenie povinných príplatkov je vážny zásah do trhu práce a slovenskú ekonomiku to môže vážne poškodiť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale až po príchode krízy, keď slovenské firmy môžu trpieť horšou konkurencieschopnosťou a stratou trhov. Najviac to môže poškodiť malé firmy z ekonomicky slabých regiónov a málo ziskových odvetví.

Štátu nemožno uprieť právo stanoviť podmienky pre nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu, je však nekultúrne robiť to pokútne a bez diskusie s podnikateľmi. Ak už chce štát prilepšiť zamestnancom, mal by rast ceny práce vyvážiť znižovaním daní, odvodov a citeľným zlepšením podnikateľského prostredia, myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Slovensko sa posunulo v globálnom rebríčku, pomohlo viac leteckých liniek, mobilov, rýchlejší internet a zhoršenie iných

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

 

Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Aug 172017
 
 17. August 2017

Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.

V posledných dňoch sa objavujú informácie o  rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.

Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.

Čistý plat stúpne málo

Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.

V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.

Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.

Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:

Ako dať ľuďom viac

Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.

Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.

Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.

Populistické a škodlivé

V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.

Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.

Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.

Prečítajte si aj:

Vládne opatrenia pokladajú podnikatelia za populizmus, súhlasia najmä s vyšším nezdaniteľným minimom

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Máj 102017
 
 10. Máj 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska ukázal odpor najmä k povinným trinástym platom a zvyšovaniu minimálnej mzdy.

Podnikatelia jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.

Napriek čiastočnému súhlasu si viac ako polovica opýtaných podnikateľov myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu, politici si chcú nimi najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.

Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, čo si manažéri firiem a podnikatelia myslia o navrhovaných opatreniach na zlepšenie finančnej situácie zamestnancov. A cieľom „preliať výborné výsledky ekonomiky do peňaženiek zamestnancov“ ohlásil väčšinu z nich premiér Róbert Fico počas prvomájových osláv. Ďalšie navrhli jeho koaliční spojenci SNS a Most-Híd.

Internetového prieskumu sa od 4. do 9. mája 2017 zúčastnilo 150 podnikateľov, ktorí odpovedali na otázky, či jednotlivé z ôsmich ohlásených opatrení považujú za správne, nesprávne alebo čiastočne správne. Uviesť mohli aj inú odpoveď. V deviatej otázke sa mohli stotožniť so siedmimi hodnoteniami pripravovaných opatrení, prípadne uviesť vlastné.

Zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám pokladajú za nesprávne zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.


Ďalším opatrením zo „sociálneho balíčka“ je stanovenie pevných príplatkov za prácu v noci na 50 %, cez víkendy a sviatky na 100 %. Takéto opatrenie schvaľuje takmer 60 percent podnikateľov, aj keď veľká časť z nich iba čiastočne. Dôvodom je najmä to, že sa im príplatky zdajú byť privysoké. Takmer 40 % opýtaných ho pokladá za nesprávne. Nejednotnosť názorov potvrdzuje, že táto téma si ešte vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá sa zatiaľ nerozbehla.

Ďalšou otázkou bolo zavedenie 10-dňovej platenej dovolenky pre otcov po narodení dieťaťa. Za rozumný považuje tento návrh viac ako tretina, za čiastočne správny ďalšia tretina podnikateľov. Okrem nich sa za novú otcovskú dovolenku vyslovili zväčša aj tí, čo si vybrali možnosť „iné“, zdôrazňujú však, že by ju mala platiť Sociálna poisťovňa podobne ako nemocenské dávky, nie zamestnávatelia. Štvrtina opýtaných sa vyslovila proti tomuto opatreniu.

S podobným názorom podnikateľov sa stretlo aj štvrté opatrenie vlády – podpora cestovania ľudí za prácou zvýšením príplatkov a zavedenie nového príspevku na presťahovanie. Celkovo s ním súhlasia vyše dve tretiny účastníkov prieskumu. V komentároch však upozorňujú, že sa to týka iba malého počtu zamestnancov a nebude to mať veľký účinok, pretože Slováci sa neradi sťahujú. Problémom je aj úpadok prímestskej a medzimestskej dopravy, ktorú firmy často nahrádzajú vlastnými autobusmi.

Podporu podnikateľov si získal aj zákaz sociálneho dumpingu, teda aby zamestnanci z iných krajín nemohli pracovať na Slovensku najmä cez personálne agentúry pod úrovňou minimálnej mzdy. Celkovo s tým súhlasí vyše 70 % opýtaných podnikateľov. Niektorí však upozorňujú na to, že Zákonník práce už teraz diskrimináciu zakazuje a stačilo by ho dôsledne dodržiavať a kontrolovať. Dumping podľa nich vzniká práve nelegálnym zamestnávaním cudzincov, pretože vrátane odvodov a servisných poplatkov sú drahší, ako slovenskí zamestnanci.

Podľa očakávania vyvolali najväčšiu nevôľu úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci oslobodeného od zdanenia, prípadne aj odvodov. Jednoznačne proti sú dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Účastníci argumentujú tým, že by sa stratil motivačný faktor 13. platu a dostali by ho automaticky aj tí, čo sa príliš nesnažia alebo majú absencie. Motívom vyplácania sú najmä dobré ekonomické výsledky.

Pomerne veľký nesúhlas sa zdvihol aj proti povinnému uvádzaniu výšky platu v personálnych inzerátoch – proti je takmer polovica opýtaných, pridali sa k nim aj tí, čo využili možnosť „iné“ na expresívnejšie vyjadrenie svojho nesúhlasu. Na druhej strane prekvapuje, že „za“ alebo „čiastočne za“ je takmer polovica opýtaných podnikateľov. Zvyčajne argumentujú, že by to na trh práce prinieslo viac transparentnosti a konkurencie.

Na záver opatrenie, ktoré si v hitparáde zámerov vládnej koalície získalo najväčšiu popularitu – zvýšenie sumy, ktorá sa pracujúcemu nezdaňuje. Už roky je táto suma na úrovni 3803,33 eur ročne, pričom výška priemernej i minimálnej mzdy každý rok stúpa. Dane preto platí stále viac osôb s nízkymi príjmami, dokonca aj z minimálnej mzdy.

Až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.

V poslednej otázke mohli účastníci označiť viacero výpovedí, ktoré predpovedajú, čo tieto iniciatívy slovenskej ekonomike prinesú. Takmer dve tretiny ľudí sa priklonili k tomu, že ide o populistické riešenia, ktorými si politici zvyšujú popularitu, napokon však pomôžu iba málokomu.

Viac ako polovica súhlasí s tým že to zvýši mzdové náklady a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem, ako aj s tým, že je nebezpečné, keď sa štát takto mieša do trhu práce. Namiesto toho by mal ísť príkladom pri vlastných zamestnancoch, napríklad v oblasti trinásteho platu, zverejňovania platov, dodržiavania minimálnej mzdy alebo príplatkov za nočnú či víkendovú prácu.

Takmer polovica opýtaných si myslí, že sa ľuďom síce platy na papieri zvýšia, štát im však z toho veľkú časť aj tak zoberie.

Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za dôležité zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov, cestou k nemu je však najmä znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Ak napríklad pracovník zarába mesačne 500 eur, dostane z toho v čistom iba 411 eur, zamestnávateľ však zaplatí spolu so všetkými odvodmi za neho 676 eur.

Štát a poisťovne teda získajú za nízkopríjmového zamestnanca 265 eur mesačne, viac ako polovicu toho, čo za svoju prácu dostane on sám. Tieto zdroje však nespravujú efektívne, keď služby napríklad v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení, doprave alebo bezpečnosti, ktoré za tieto peniaze ponúkajú, majú pomerne nízku kvalitu. Je úlohou pre štát výrazne zvýšiť kvalitu svojich služieb alebo znížiť cenu za ne a dovoliť občanom, aby si za lepšiu kvalitu priplatili z vyšších čistých príjmov.

Prečítajte si aj:

Trináste platy oslobodené od daní a odvodov podnikatelia vítajú, ich povinné vyplácanie by však zabrzdilo rast miezd

Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity

Reakcia podnikateľov na vládne zmeny v daniach a odvodoch? Prudký prepad hodnotenia podnikateľského prostredia.