jan 272016
 
 27. januára 2016

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, nasledujú ďalšie škandinávske krajiny.

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je opäť Dánsko, ktoré v dnes zverejnenom indexe vnímania korupcie spoločnosti Transparency International (TI) dosiahlo 91 zo 100 bodov. Druhé miesto obsadilo Fínsko (90 bodov) a tretie Švédsko (89 bodov).

Slovensko spolu s Maďarskom a Chorvátskom sa spomedzi 168 hodnotených krajín umiestnilo na 50. priečke, keď získalo 51 bodov, čo je o jeden bod viac než vlani.

Česká republika sa so ziskom 56 bodov umiestnila na 37. mieste. Ešte o dve priečky vyššie je so ziskom 60 bodov Slovinsko.

Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je podľa TI najmenej skorumpované Poľsko, ktoré so ziskom 62 bodov skončilo na 30. mieste.

Na konci rebríčka sú medzi najskorumpovanejšími štátmi sveta Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a Somálsko – obe krajiny dostali iba osem bodov. Len o tri body viac získal Afganistan, ktorý je podľa aktuálneho indexu TI tretím najskorumpovanejším štátom sveta.

Počas pôsobenia súčasnej vlády si Slovensko postavenie mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. Podľa hodnotenia Transparency International Slovensko (TIS) však boli posledné štyri roky najmä nevyužitou príležitosťou.

„Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou. V roku 2012 sme boli za ňou o sedem miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok,“ uviedli Gabriel Šípoš, Pavel Nechala a Samuel Spáč z TIS.

Z opatrení prijatých súčasnou vládou TIS vníma pozitívne prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie, ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj krajské voľby.

„Dobrou správou je aj zvýšenie miery súťaže v  štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. Rekordne málo obstarávaní skončilo s jediným uchádzačom – len 21 percent oproti každej druhej zákazke v roku 2011,“ uznáva TIS. Pozitívne vníma aj zvýšenie transparentnosti biznis sektora zverejnením účtovných uzávierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie.

„Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvý raz bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície, ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície,“ podotkli Šípoš, Nechala a Spáč.

Naopak, hlavným negatívom je podľa nich pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. „Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95 percent odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky,“ tvrdí TIS a poukazuje na nesplnený sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu.

Predstavitelia TIS sú presvedčení, že kľúčom k úspešnému boju proti korupcii na Slovensku je stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry cez štátne kontrolné inštitúcie po vedúcich odborov obstarávania. „Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak oveľa viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel,“ dodáva TIS.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Najmenej skorumpovaným štátom na svete je Dánsko, my sme na 50. mieste

Kým Slovensko vo svetovej biznis hitparáde klesalo spolu s Maďarskom, ďalší jeho susedia si udržiavajú slušné pozície

 

jan 152016
 
 15. januára 2016

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

dec 292015
 
 29. decembra 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

dec 072015
 
 7. decembra 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

nov 262015
 
 26. novembra 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu: