Dec 292015
 
 29. December 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

Dec 072015
 
 7. December 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Mar 052014
 
 5. Marec 2014

Predkladateľ: Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky

Cieľom správy je informovať vládu SR o plnení úloh, uložených v Strategickom pláne boja proti korupcii v Slovenskej republike k 30. novembru 2013.

Strategický plán definoval sedem základných úloh, s adresnosťou konkrétnym subjektom, zodpovedným za ich plnenie a kontinuálnu inkorporáciu korupciu minimalizujúcich opatrení v príslušných legislatívno-právnych, ako aj neprávnych aktoch.

Vyhodnotenie plnenia úloh strategického plánu:

  • Úloha č. 1: Vykonať vnútornú analýzu, v ktorej budú identifikované konkrétne subjekty, organizačné útvary a procesy, pri ktorých  existuje  určitý  stupeň rizika korupcie:
    • A) pri kontakte s klientom, stránkou, pacientom a pod.,
    • B) pri verejnom obstarávaní, prideľovaní dotácií a prostriedkov z Európskej únie a štátneho rozpočtu a nakladaní so štátnym majetkom,
    • C) v rámci rozhodovacích činností. (termín: november 2011, SPLNENÉ)
  • Úloha č. 2: Navrhnúť na základe vykonanej vnútornej analýzy a identifikovaných nedostatkov v časti VIII tohto materiálu konkrátne legislatívne systémové a výkonné opatrenia a postupy vedúce k zníženiu resp. k úplnej eliminácii korupcie, so stanovením konkrétnych termínom plnenia. (termín február 2012, SPLNENÉ
  • Úloha č. 3: Zabezpečiť plnenie navrhnutých legislatívnych, systémových a výkonných opatrení a postupov vedúcich k zníženiu, resp. k úplnej eliminácii korupcie. (termín: najneskôr do decembra 2013, ÚLOHA SA PLNÍ PRIEBEŽNE).

Prehľad plnenia za jednotlivé ústredné orgány štátnej správy k 30. novembru 2013:

Zodpovedný subjekt

Celkový počet opatrení s termínom plnenia k 30.11.2013

Čiastočne splnené
opatrenia

Splnené
opatrenia

Nesplnené
opatrenia

1.

MS SR

1

1

2.

MPaRV SR

8

8

3.

MK SR

11

1

10

4.

MŽP SR

4

4

5.

MPSVaR SR

20*

18

6.

MZVaEZ SR

22*

2

10

7

7.

MZ SR

4

4

8.

MŠVVaŠ SR

7

1

5

1

9.

MH SR

13

1

12

10.

MF SR

6

1

5

11.

MDVaRR SR

17

1

16

12.

ÚV SR

19

19

13.

MV SR

15

2

12

1

14.

MO SR

19

19

15.

ÚVO

13*

3

8

Spolu:

179

12

151

9

*MPSVaR SR – 2 úlohy zrušené, ÚVO SR – 2 úlohy zrušené, MZVaEZ SR – 3 úlohy zrušené

  • Úloha č. 4: Vypracovať a zaviesť do praxe etický kódex tak, aby bol následne vymáhateľný a porušenie bolo sankcionovateľné. (termín: marec 2013, SPLNENÉ A PLNENÉ PRIEBEŽNE)
  • Úloha č. 5: Zadefinovanie jasných kritérií a postupov prideľovania licencií, koncesií, povolení, úverov, štátnych dotácií, príspevkov zo štátneho rozpočtu a fondov spravovaných štátnymi organizáciami tak, aby rozhodnutie o samotnom pridelení bolo maximálne objektívne. (termín december 2012, PRIEBEŽNE SA PLNÍ)
  • Úloha č. 6: Informovať o podstate, príčínách a dôsledkoch korupcie a o prevencii proti nej. (termín: priebežne, PRIEBEŽNE SA PLNÍ)
  • Úloha č. 7: Vytvoriť efektívny mechanizmus správy a výberu daní a poplatkov tak, aby sa maximálne zúžil priestor na korupčné správanie v daňovom sektore. (termín: 2011-2014, PRIEBEŽNE SA PLNÍ)

Zdroj informácií

Feb 112014
 
 11. Február 2014

Predkladateľ: Tomáš Borec, minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Obsahom materiálu je informácia pre vládu SR o prijatí Tretej priebežnej správy o plnení odporúčaní v súvislosti s III. kolom hodnotení, ako aj o úlohách, ktoré pre SR vyplývajú z členstva v skupine štátov Rady Európy proti korupcii GRECO v podobe konkrétnych odporúčaní. Materiál tiež informuje o súčasnom stave implementácie týchto odporúčaní a o možnom postupe GRECO v prípade neplnenia odporúčaní.ň

Materiál má informatívny charakter, nezasahuje do pôsobnosti iných orgánov verejnej správy a nevyplývajú z neho pre tieto orgány nijaké úlohy.

V roku 2007 sa uskutočnilo III. kolo hodnotenia Slovenskej republiky, ktoré bolo zamerané na posúdenie trestno-právnej úpravy postihu  korupcie v slovenskej legislatíve a na právnu úpravu transparentnosti financovania politických strán. V marci 2010 bola na plenárnom zasadnutí GRECO schválená správa o stave implementácie odporúčaní z III. kola hodnotení, v ktorej sa konštatuje, že SR uspokojivo splnila iba 1 zo 16 odporúčaní obsiahnutých v správe z tretieho kola hodnotenia. V súvislosti s Témou I – Trestnoprávna úprava boli uspokojivo splnené 3 odporúčania a 2 boli splnené čiastočne; 2 odporúčania splnené neboli. Vo vzťahu k Téme II – Transparentnosť financovania politických strán nebolo splnené žiadne odporúčanie.

V tejto súvislosti bola voči SR začatá tzv. „non compliance procedure“, teda procedúra pre neplnenie implementácie odporúčaní, ktorá spočíva v pravidelnom podávaní správy o stave plnenia odporúčaní.

Na 49. plenárnom zasadnutí GRECO (29.11.-3.12.2010) bola prerokovaná Prvá priebežná správa o pokroku pri plnení odporúčaní, ktorá konštatuje, že nebol dosiahnutý žiadny badateľný pokrok.

Na 53. plenárnom zasadnutí GRECO (5.-9.12.2011) bola prerokovaná Druhá priebežná správa o plnení odporúčaní, v ktorej sa konštatuje, že SR hodnoverne preukázala splnenie všetkých nesplnených odporúčaní v súvislosti s Témou I (novela Trestného zákona), a tiež hodnoverne preukázala aktivity v oblasti prípravy nového volebného kódexu v súvislosti s Témou II. Na základe tejto správy GRECO rozhodlo o dočasnom pozastavení „non compliance procedure“.

Na 61. plenárnom zasadnutí GRECO (14.-18.10.2013) bola prerokovaná Tretia priebežná správa, ktorá konštatuje, že SR nedosiahla nijaké konkrétne výsledky od vydania Druhej priebežnej správy. Z toho dôvodu sa GRECO rozhodlo opäť uplatniť „non compliance procedure“.

Doposiaľ neboli splnené nasledujúce odporúčania:

- (i) vyžadovať od kandidátov na voľby do Národnej rady priznanie všetkých darov, ktoré dostali v súvislosti so svojou politickou činnosťou – vrátane ich zdroja (prinajmenšom nad istú stanovenú hranicu), povahy a hodnoty – a zverejnenie podrobností o vynaložených výdavkoch;

- (ii) prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti príjmov a výdavkov strán a kandidátov na miestnej a regionálnej úrovni (predovšetkým v súvislosti s voľbami starostov);

- (iii) zaviesť primerané pravidlá preukazovania výdavkov vynaložených v súvislosti s volebnou kampaňou subjektmi mimo štruktúry strany, ktoré sú s ňou v priamom alebo nepriamom vzťahu;

- (iv) zaistiť ľahký prístup verejnosti k výročným správam politických strán a zaviesť štandardizovaný formát (doplnený v prípade potreby vhodnými inštrukciami), v ktorom by politické strany predkladali správy o volebnej kampani a výročné správy;

- (v) dať jednému orgánu mandát a adekvátne zdroje na kontrolu a prešetrovanie financovania politických strán (zo súkromných aj verejných zdrojov) a financovania volebných kampaní, vrátane financovania kandidátov na voľby, a zaistiť nezávislý a nestranný výkon funkcií tohto orgánu;

- (vi) prehodnotiť sankcie za porušovanie pravidiel financovania politických strán tak, aby boli primerané a odradzujúce;

- (vii) zabezpečiť, aby bol mechanizmus ukladania pokút za porušovanie pravidiel financovania politických strán v praxi uplatňovaný nezávisle, nestranne a efektívne;

- (viii) poskytovať politickým stranám a kandidátom vo voľbách poradenstvo a inštruktáž ohľadom príslušných pravidiel financovania politických strán;

- (ix) ustanoviť zodpovednosť kandidátov vo voľbách za porušenie pravidiel financovania politických strán v súlade s pravidlami uplatňovanými pri politických stranách;

- (x) prehodnotiť potrebu novelizácie ustanovení zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta s cieľom zvýšiť transparentnosť financovania kandidátov na funkciu prezidenta (zaistiť, aby prípadné novelizované ustanovenia boli v súlade s požiadavkami zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach).

Zdroj informácií