Nov 292017
 
 29. November 2017

Dôvodom je najmä netransparentné a zdĺhavé prideľovanie dotácií, chýbajúce hodnotenia reálneho prínosu a obrovská byrokracia pri vybavovaní.

Poskytovanie eurofondov pre súkromné spoločnosti v regiónoch Slovenska len málo splnilo svoj účel, ktorým bolo zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu. Väčšina hodnotených projektov nezvýšila tržby a zisk firiem, veľká časť firiem dokonca po prijatí dotácií znížila tržby, tvorí dlhy, niektoré sa dokonca dostali do konkurzu či reštrukturalizácie alebo zastavili výrobu. Nepomohlo to ani slabo rozvinutým regiónom, ktoré naďalej zaostávajú, aj keď do nich smerovalo najviac prostriedkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska analyzovala v rámci svojej štúdie Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?“ 32 náhodne vybraných spoločností, ktoré získali európske prostriedky najmä z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast, ale aj niektorých ďalších. Štúdia ukázala, že veľmi veľa projektov bolo iba priemerných, nijako zjavne teda neprispeli k prosperite firiem, hoci sa na ne minulo veľmi veľa verejných prostriedkov.

Viac ako tretina hodnotených spoločností, ktoré takéto prostriedky dostali dokonca napriek minutiu peňazí vykazuje horšie alebo výrazne horšie ekonomické výsledky. Iba pri 8 z 32 projektov štúdia PAS skonštatovala, že sa po prijatí eurofondov ich výsledky výraznejšie zlepšili. Napriek tomu veľká časť z nich patrí do skupiny projektov, kde sa prínos prejavil zatiaľ iba málo, prípadne dotácia predstavovala vysokú sumu v pomere k ich tržbám. Ako zjavne vydarené možno označiť iba tri projekty z 32 hodnotených, uvádza výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Byrokracia, zdĺhavosť, zhoršuje sa to

Podnikatelia v diskusii o využití eurofondov pre súkromné spoločnosti umožňujú niekoľko pozitívnych i negatívnych konštatovaní, ktoré vyplývajú z ich skúseností s implementáciou a využívaním eurofondov v súkromných spoločnostiach. Čiastočne ide o veľmi vážne výhrady, ktoré treba zohľadniť pri ďalšom plánovaní a využívaní eurofondových dotácií pre súkromné firmy.:

-          pomáhajú získať firmám technológie, ku ktorým by sa inak nedostali, kúpili by iba ich časť, prípadne použité namiesto nových

-          krivia trh, menia prirodzený rast a vývoj ekonomiky firiem na nárazový, závislý na eurofondoch

-          získať eurofondy je veľmi náročné, ak ich však firma nedostane, často stráca konkurencieschopnosť, pretože jej konkurenti eurofondy majú a získajú tým technologický a cenový náskok

-          zvyšujú ceny technológií, pretože ich dodávatelia si musia do nich započítať účasť vo verejnom obstarávaní, čakanie na platby a podobne

-          proces je extrémne byrokraticky náročný a zdĺhavý, pričom náročnosť sa rokmi ešte zvyšuje

-          nezmyselné podmienky, napríklad zamestnávanie Rómov, či mladých nezamestnaných

-          zložitosť písania projektov zabraňuje ich samostatnej tvorbe firmami, vyžaduje si to zadávanie cez agentúry, ktoré proces predražujú a vytvára sa tým aj priestor pre korupciu

-          všetko musí byť extrémne presne naplánované do poslednej skrutky, presný počet hodín, presná a limitovaná výška odmien pre lektorov, presné postupy, čo otvára priestor pre únik informácií a kopírovanie technologických postupov, inovácií a celých projektov

-          hodnotenie projektov je často neodborné, dobrým príkladom je, keď projekt bezobslužnej továrne hodnotil veterinár

-          pracovníci kontrolných orgánov sú často nastavení na sankcie za každú cenu, pričom žiadajú od firiem zodpovednosť aj za to, čo nemôžu ovplyvniť

-          firmy, ktoré dostali eurofondy, niekedy končia v konkurze alebo reštrukturalizácii, stroje sa presunú do iných firiem a verejné prostriedky sa zneužívajú, pretože sa to málo kontroluje a štát nedokáže uplatniť sankcie

-          bolo by lepšie využiť eurofondy na financovanie infraštruktúry, ktorá slúži všetkým podnikateľom, nie iba niektorým – napríklad ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky, proexportných opatrení a podobne

Celkové hodnotenie prideľovania projektov súkromným spoločnostiam manažérmi nie je príliš pozitívne. Vyčítajú im, že krivia podnikateľské prostredie, ale aj vytvárajú priestoru pre korupciu, rast byrokracie a malý prínos pre tvorbu nových pracovných miest. Nové technológie vo všeobecnosti pracovné miesta skôr nahrádzajú ako vytvárajú, pretože v princípe sa namiesto ľudskej manuálnej práce využíva vyššia automatizácia. Tá môže nepriamo vytvárať nové pracovné miesta, pridelenie dotácií však potom nemožno priamo viazať na vytvorenie pracovných miest, pretože to vedie k tomu, že sa vytvárajú iba formálne.

Ďalším negatívom je spôsob prideľovania eurofondov, ktorý je málo transparentný, málo flexibilný a zdĺhavý. Viacero firiem, ktoré eurofondy dostali, zdĺhavosť a náročnosť eurofondového projektu doviedla do situácie, že nakoniec skrachovali a celkom zastavili výrobu, niektoré ju premiestnili do inej spoločnosti. O takýchto prípadoch však správy ministerstiev neinformujú a ani nezverejňujú, ako ich riešia, aby pomoc EÚ nebola zneužívaná.

Prípad Kláštorná

Dobrým príkladom je spoločnosť Kláštorná, ktorá už pred niekoľkými rokmi zastavila výrobu a informácie o jej ďalšom osude chýbajú. S vedením firmy sa nedarí spojiť a technológie nakúpené z eurofondov sa zjavne nevyužívajú. Otázka je, či kontrolné orgány vôbec majú nejaké nástroje a víziu, ako takéto umŕtvené investície oživiť a využiť na hospodársky rast.

Podobných firiem sú desiatky, napriek tomu o tom ministerstvá nezverejňujú žiadne štatistiky a nevyvodzujú hmatateľné dôsledky. Tak isto chýbajú vyhodnotenia a vyčíslenia celkového prínosu eurofondov v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a ďalších ukazovateľov na základe tvrdých dát, faktov, ukazovateľov a analýz. Hodnotenia ostávajú v oblasti presvedčení, pocitov a nepodložených tvrdení.

Regióny to nerozbehlo

Najvýznamnejší objem dotácií z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast čerpali spoločnosti v Prešovskom kraji, kde sa zrealizovalo 374 projektov za celkovo 204,6 mil. eur, na druhom mieste bol Banskobystrický kraj so 188,7 mil. eur (308 projektov) a Žilinský kraj so 133,2 mil. eur (312 projektov). V prípade prvých dvoch ide o najviac ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska. Dalo by sa teda očakávať, že dotácie im pomôžu ekonomicky sa rozbehnúť a dostihnúť zostávajúce kraje.

Opak je však pravdou. Za posledných desať rokov sa zaostávanie Prešovského a Banskobystrického kraja za ostatnými krajmi Slovenska ešte prehĺbilo. Regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú a ekonomický rast sa sústreďuje najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z viacerých štúdií, napríklad z porovnania ekonomického rastu regiónov, ktoré v roku 2014 zrealizovala UniCredit Bank.

Možno teda konštatovať, že sa nepodarilo splniť zámer „napomôcť zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov, výkonnosti ekonomiky a zvyšovaniu zamestnanosti“ v ekonomicky najslabších regiónoch s pomocou eurofondov. Podľa podnikateľov by sa eurofondová pomoc firmám mala nasmerovať radšej do investícií, z ktorých nebude ťažiť iba jedna spoločnosť, ale všetci podnikatelia v regióne, či odvetví. Príkladom je financovanie ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky a podobne. Dôležité je tiež uľahčenie účasti na veľtrhoch spoločnými expozíciami, uľahčenie vstupu na nové trhy alebo marketing krajiny v zahraničí. Celkovo by poskytované výhody nemali byť schvaľované, ale nárokovateľné po splnení určitých podmienok.

Metodika projektu

Materiál analyzuje a hodnotí jednotlivé projekty na základe vývoja tržieb a ziskovosti prijímateľov pomoci, rastu a expanzie firiem, ich zamestnanosti a stability na trhu, ale aj pomeru poskytnutej pomoci k dovtedajším tržbám a zisku spoločnosti. Na základe týchto parametrov sme vypracovali hodnotenie jednotlivých projektov na stupnici 1 až 5, pričom podobne ako v škole, najlepšia je známka 1 a najhoršia známka 5.

Celú štúdiu si môžete stiahnuť tu.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Projekt “Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?” podporila Nadácia Pontis.

 

Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)

 

 

Sep 252017
 
 25. September 2017

Podnikateľské prostredie sa nemôže pochváliť dobrými správami. V druhom štvrťroku 2017 sa opäť zhoršilo – najvýraznejšie za posledné tri kvartály.

Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska medzi podnikateľmi. Index podnikateľského prostredia, ktorý sa vytvára na základe tohto prieskumu klesol na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Oproti poslednému hodnoteniu klesol celý index o 2,22 %. Najnegatívnejšiu známku si vyslúžil  indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15%). Podobný pokles zaznamenali aj Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86%), ktorá klesla najviac od 3. kvartálu 2015. Protikorupčná rétorika vlády sa tak míňa účinku, vnímanie korupcie zo strany podnikateľov je stále vyššie.

Z týchto oblastí v druhom štvrťroku 2017 v spoločnosti zarezonovali najmä protikorupčné protesty organizované študentmi, žiadosti o odstúpenie niektorých ministrov, ako aj správa o stave Slovenskej republiky prednesená prezidentom, ktorá poukazovala na nevyriešené korupčné kauzy.

Index odhalil aj fakt, že stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%).

Výrazný pokles hodnoty ukazovateľa Funkčnosť politického systému na najnižšiu hodnotu od začiatku roka 2013 mohlo spôsobiť odporučenie a neskoršie zvolenie poslanca Smeru Ľubomíra Jahnátka za predsedu nezávislého Úradu regulácie sieťových odvetví.

Sklamali sa tým očakávania verejnosti po škandále so zvyšovaním cien energií, že do tejto funkcie sa dostane nezávislý odborník, nie politický nominant. Pochybnosti rozvírili aj voľby šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá sa musela opakovať voľba najmä pre pochybnosti o odbornosti kandidáta, spájaného so stranou Most-Híd.

Najnegatívnejšiu hodnotu za posledných 7 rokov s jednou výnimkou dosiahla položka Výskyt hospodárskej kriminality a organizovaného zločinu.  Podnikatelia vnímajú túto hrozbu vo väčšej miere, čo mohli ovplyvniť medializované podozrenia z vyplatenia podvodných vratiek DPH a nedôsledného postupu daňových a policajných zložiek voči podvodníkom. Vysoko negatívne hodnotenie majú tradične aj položky ako byrokracia a efektívnosť hospodárenia štátu.

Určité zmiernenie hodnotenia nastalo v oblasti pracovnoprávnej legislatívy a stálosti právnych predpisov. Tieto položky podnikatelia stále vnímajú negatívne, indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov sa však zhoršuje už len podobne rýchlo, ako v období rokov 2011 až 2012. Pravdepodobne je to trvalejší trend, k zmierneniu negatívneho hodnotenia došlo už aj v prvom kvartáli, aj keď k zlepšovaniu zrozumiteľnosti zákonov má Slovensko ešte ďaleko.

Podnikatelia vnímajú pozitívne najmä zmeny v používaní virtuálnej registračnej pokladnice, kde sa využitie liberalizuje a rozširuje na väčší okruh používateľov, či prístup k finančným zdrojom. Naopak, veľmi negatívne je hodnotený prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý prenáša záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na ostatných zamestnávateľov bez ich súhlasu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 64. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Žonglovanie s minimálnou mzdou je populistické a škodlivé

Singapur je aj tento rok najlepšou krajinou pre podnikanie na svete, Slovensko sa jemne zlepšilo, ale kleslo na 38. miesto

Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Jún 222016
 
 22. Jún 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí