Feb 152018
 
 15. Február 2018

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

 

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)
štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

 

 

 

 

 

 

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

4Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

-2,20 %

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Jan 152018
 
 15. Január 2018

Dôsledkom doterajšieho prístupu štátu je čoraz väčšie zaostávanie Slovenska vo využívaní digitálnych technológií pri poskytovaní verejných služieb.

Zhrnutie rozhovorov s desiatimi podnikateľmi o ich požiadavkách na väčšiu informačnú otvorenosť a digitálnu komunikáciu štátu.

 Peter Kremský, január 2018


Za pomoc pri príprave a vykonaní rozhovorov s podnikateľmi, ako aj pri spracovaní dokumentu ďakujem Jánovi Kovalčíkovi a Petrovi Goliašovi z INEKO.

Dokument vznikol vďaka finančnej podpore Center for International Private Enterprise (CIPE).

Úvod a hlavné závery

Slovensko v posledných rokoch významne nepokročilo v zlepšovaní e-governmentu, nepodarilo sa mu nadviazať na inovatívne a priekopnícke kroky z konca minulého a začiatku tohto desaťročia. Hoci mnohé krajiny Slovensku môžu iba závidieť systémy ako Centrálny register zmlúv alebo Obchodný register na internete, iné v digitálnej agende zaradili podstatne vyššiu rýchlosť a Slovensko predbehli.

V rebríčku Organizácie spojených národov E-Government Development Index, ktorým hodnotí vyspelosť digitálnej otvorenosti krajín a teda najmä ich schopnosť poskytovať verejné služby pomocou informačno-komunikačných technológií, bolo Slovensko ešte v roku 2008 na 38. mieste sveta. Odvtedy sa prepadlo na 67. miesto zo 193 hodnotených. Posunuli sa predeň dokonca krajiny ako Bulharsko, Grécko alebo Chorvátsko, už tradične digitálne vyspelé Estónsko obsadilo 13. priečku. Spomedzi našich susedov sa Poľsko umiestnilo na 36. mieste, Maďarsko na 46. mieste a Česko na 50. mieste.  Aj keď digitálne technológie a internet sú na Slovensku rovnako populárne ako v iných krajinách sveta, zjavne sa nepodarilo využiť ich na zlepšenie procesov, ktoré doteraz prebiehali iba v papierovej forme. Často dochádza iba k formálnemu zverejneniu komplikovaných postupov štátu namiesto toho, aby sa procesy zjednodušili a zlepšili práve ich presunom do digitálneho sveta.

Umiestnenie štátov v celosvetovom rebríčku E-Government Development Index

2008 2016

Estónsko

13. 13.
Poľsko 33. 36.
Chorvátsko 47. 37.
Grécko 44. 43.
Maďarsko 30. 46.
Česko 25. 50.
Bulharsko 43. 52.
Slovensko 38. 67.

Zdroj: OSN

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO vykonali počas roku 2017 prieskum medzi podnikateľmi, ako hodnotia prístup k verejným informáciám, ako ich využívajú  v praxi a aký majú tieto informácie prínos k transparentnosti ekonomiky a najmä štátnej správy. Mohli aj navrhnúť, akými zmenami by sa prístup k štátnym dátam dal zlepšiť. Takúto možnosť dostali najprv v anonymnom prieskume a neskôr aj v osobných rozhovoroch, ktorých sa zúčastnilo desať podnikateľov z veľkých i malých firiem, z rôznych odvetví ekonomiky. Výsledkom rozhovorov sú tieto závery:

  • Podnikatelia iba zriedka využívajú infožiadosti, všetko čo by mohli potrebovať, požadujú automaticky zverejňovať na internete.
  • Podnikatelia využívajú hlavne portály, ktoré sú jednoduché, prehľadné a poskytujú im potrebné informácie. Ide napríklad o Centrálny register zmlúv, Obchodný register, Vestník verejného obstarávania alebo Register rozsudkov. Na mnohých portáloch podľa nich treba zlepšiť prehľadnosť, intuitívnosť, logickú štruktúru informácií, vyhľadávanie, možnosti sťahovania a tlačenia.
  • Najväčšia kritika sa zniesla na portál slovensko.sk, ktorý je podľa podnikateľov zaostalý a neprehľadný. Kritizujú tiež nepraktické zverejňovanie príloh súťažných podkladov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejňované jednotlivo, často ide o desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov. V Centrálnom registri zmlúv niekedy chýbajú dodatky, resp. nie sú uvedené pri pôvodnej zmluve, niekedy sú dokonca pod iným názvom a sú tak ťažko vyhľadateľné.
  • Podnikatelia požadujú lepšiu digitálnu komunikáciu so štátom. Slúžiť na to by mal jeden portál, kde by sa sústreďovali všetky dôležité informácie. Mohlo by ísť napríklad o portál slovensko.sk, prostredníctvom ktorého by si štátne inštitúcie medzi sebou vymieňali rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť. Vyžadovanie overených výpisov a osvedčení, ktoré sú k dispozícii vo verejných registroch, by sa malo zakázať. Ako príklad digitálnej komunikácie uviedli požiadavku, aby pri výstavbe bolo možné zadať číslo parcely a automaticky by im chodili notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané. Ďalším príkladom je zvýšenie prehľadnosti súdnych úkonov pri konaní podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul.
  • Podnikatelia tiež požadujú na jednom mieste a prehľadne zverejniť všetky zákonné požiadavky na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Viacero podnikateľov by uvítalo zavedenie možnosti pripomienkovať súťažné podklady dopredu s cieľom obmedziť výskyt zmanipulovaných súťaží, či z nevedomosti zle nastavené podmienky. Po vyhlásení tendra už totiž obstarávatelia väčšinou zamietajú aj odôvodnené žiadosti o nápravu. Následne tak podnikateľom zostáva rozhodovanie, či ešte podať námietky na Úrad pre verejné obstarávanie (ktoré súťaž zdržia a niekedy si vynútia aj jej zrušenie) alebo sa vzdať a akceptovať nekorektnosť súťaže. Podmienkou úspechu odôvodnených námietok je totiž funkčný a predvídateľný Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dokáže o námietkach rozhodovať rýchlo a objektívne, čo dnes, bohužiaľ, často neplatí.
  • Podnikatelia sú presvedčení, že osoby, ktoré majú dobré kontakty na úradoch, sa k informáciám dokážu dostať pohodlnejšie, dopredu a exkluzívne, z čoho finančne ťažia. Ide napríklad o informácie v súvislosti s možnosťou čerpať eurofondy, dotácie, zúčastniť sa pripravovaných verejných obstarávaní, ale aj o informácie ohľadom zmien v legislatíve.
  • Pokiaľ ide o zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, podnikatelia sú za zverejňovanie údajov o dcérskych firmách štátu, miest či regiónov, analýz, štúdií, platov verejných funkcionárov, zjednodušene všetkého, čo sa produkuje za verejné zdroje. Požadujú tiež zverejňovať rozhodnutia prokuratúry.
  • Od infozákona očakávajú, že stanoví jasné podmienky, aby sa úradníci nemohli vykrúcať a vyhovárať, ak sa im do zverejnenia informácií príliš nechce.

 

Otázky pre podnikateľov na osobný rozhovor:

Využívate infožiadosti alebo len dáta, zverejnené na webe? Prečo? V akej oblasti, k akým témam infožiadosti využívate? V akom prípade by ste využívali infožiadosti, čo by Vám v tom pomohlo?

Ktoré verejné portály a verejné dáta využívate a ako ich hodnotíte?

Ako by sa dala zlepšiť prehľadnosť a prístupnosť verejných dát tak, aby bolo ich zverejnenie z hľadiska občana a podnikateľa užívateľsky priateľské a intuitívne?

Aké verejné dáta, ak by boli (lepšie) zverejnené, by Vám pomohli v podnikaní? Pomohlo by zverejňovanie predbežných súťažných podkladov ako prevencia šitia verejných obstarávaní na mieru, zúčastnili by ste sa pripomienkovania?

Vnímate, že niektoré firmy majú exkluzívny prístup k niektorým informáciám z verejnej sféry, čo im dáva výhodu pri podnikaní? Aké sú najčastejšie neformálne získavané informácie z verejného sektora založené na osobných kontaktoch?

Prístup k akým informáciám by urobil Slovensko (viac) transparentným?

Čo by sa malo zmeniť v infozákone, aby bol praktickým prínosom pre zlepšenie podnikateľského prostredia?

 

Podrobnejšie závery

Podnikatelia, s ktorými sme osobne hovorili, sa nešpecializujú na vyhľadávanie vo verejných dátach, ani na tom nezakladajú svoje podnikanie. K získavaniu informácií z verejných zdrojov sú skôr nútení príležitostne v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Využitie verejných portálov

Podnikatelia najviac využívajú:

  • Centrálny register zmlúv (veľmi dobrý prehľad dávajú povinne zverejňované faktúry)
  • Obchodný register
  • Portál Sociálnej poisťovne
  • Register rozsudkov
  • Register partnerov verejného sektora
  • Vestník verejného obstarávania
  • Slovensko.sk
  • itms2014.sk (informácie o eurofondoch),
  • ďalej súkromné portály využívajúce verejné dáta ako finstat.sk, sims.sk, uvostat.sk, foaf.sk a ďalšie.

Firmy väčšinou vyhľadávajú informácie o firmách, o ich finančnom zdraví, dlhoch, komerčné aplikácie, kde sa zobrazujú úvery, leasing, zisťujú mieru rizika pri obchodných partneroch.

Hodnotenie verejných portálov a návrhy na zlepšenie

Hodnotenie podnikateľov je väčšinou kritické, nepáči sa im hlavne neprehľadnosť portálov, odlišný dizajn a štruktúra, slabé prelinkovanie. Podľa nich si vyhľadávanie vo verejných portáloch vyžaduje špeciálne znalosti a know-how, informácie treba z nich páčiť a vyhrabávať, nie sú užívateľsky priateľské. Pritom by sa to dalo výrazne kvalitatívne zlepšiť a ani by to veľa nestálo.

Treba zlepšiť aj vyhľadávanie cez heslá, pri niektorých stránkach sa často dokumenty nedajú vytlačiť, prípadne sú zverejnené neprakticky (prílohy nahraté jednotlivo – desiatky, na veľkých stavbách aj stovky súborov), nie všetko je zverejnené, čo by malo byť, napríklad v Centrálnom registri zmlúv. Najmä mestá a obce majú neprehľadné weby, radšej nezverejňujú všetko, vykladajú si zákon po svojom, úradníci nemajú smernice.

Ak je firma dcérou mesta alebo VÚC, veľa vecí nezverejňuje, pričom sa odvoláva na interné nariadenie firmy. Niekedy sa informácie aj dajú nájsť, ale treba si pre dokumenty prísť osobne, nedajú sa napríklad vytlačiť. Centrálny register zmlúv začierňuje informácie, ktoré sú pre kontrolu hospodárenia štátu dôležité, vo zverejnených zmluvách často chýba práve to, čo je najdôležitejšie. Veľká väčšina podnikateľov, ktorí sa osobného rozhovoru zúčastnili, sa sťažuje na hlavný elektronický portál Slovensko.sk. Podľa ich predstavy by sa cez tento portál mali dostať ku všetkým informáciám, ktoré sa vo verejnej sfére zverejňujú vrátane efektívneho vyhľadávania, triedenia, štrukturovania. Existujúca stránka však nie je užívateľsky priateľská pre bežných ľudí, vyzerá to ako keby sa robila pred 20 rokmi. Práve tento portál by pritom mohol zlepšiť digitálnu komunikáciu firiem so štátom. Prostredníctvom neho by si napríklad štátne inštitúcie mohli medzi sebou vymieňať rôzne dokumenty, aby ich podnikatelia nemuseli doručovať každej inštitúcii zvlášť.

Sťažujú sa aj na portál Sociálnej poisťovne, často niečo nemôžu nájsť, chýba to tam, informácie sa zložito hľadajú. Problémom je aj, že všetky ministerstvá nemajú jednotný vizuál pre webstránky, tiež sa v zmluvách zverejňuje málo informácií.  Sťažujú sa aj, že pri elektronickom kontraktačnom systéme EKS chýbajú niektoré funkcie. Systém pre štatistické hlásenie dovozov a vývozov intrastat.sk je podľa nich „hlúpy“, napríklad sa nedá do neho kopírovať, iba ručne vypisovať údaje.

Obmedziť kopu neproduktívnej administratívy by sa dalo obnovením možnosti dokladovať splnenie podmienok účasti vo verejných tendroch čestným vyhlásením. Preukázanie splnenia všetkých podmienok stačí vyžadovať na konci – od víťaza tendra. Teraz sa akceptuje iba tzv. jednotný európsky dokument (18 strán náročných na vyplnenie), a to aj za každého subdodávateľa. Ak sa to nedá jednoduchšie, treba to dať do registra, nie vyžadovať vždy znova.

Zverejňovanie a pripomienkovanie predbežných súťažných podmienok

Na otázku, či by pomohla povinnosť zverejňovať súťažné podmienky na pripomienkovanie ešte pred vyhlásením súťaže, väčšinou odpovedajú kladne a tiež sa vyjadrili, že by ich určite pripomienkovali. Jeden účastník povedal, že by bolo lepšie predĺžiť čas na prípravu ponúk a zároveň limitovať možnosť žiadať nápravu skorším termínom, aby sa zamedzilo špekulatívnym žiadostiam krátko pred termínom na predkladanie ponúk a „vypaľovaniu“ obstarávateľov či iných uchádzačov. Ďalší podotkol, že treba záujem o zlepšenie kvality súťaží na strane štátu.  Nateraz štátne inštitúcie a firmy reagujú  aj na opodstatnené  žiadosti o nápravu negatívne, lebo im to komplikuje priebeh súťaže. Často sú obstarávatelia nepripravení a ani nevedia jasne zadefinovať predmet či rozsah prác, čo znemožňuje korektnú súťaž.

Exkluzívny prístup k verejným informáciám

Všetci opýtaní podnikatelia súhlasia s tvrdením, že niektoré firmy alebo osoby sú na Slovensku zvýhodnené v podnikaní exkluzívnym prístupom k informáciám. Dostanú sa k nim cez známych, ľudí pri prameni, s ktorými udržiavajú blízke vzťahy a finančne ich k tomu motivujú.

Prejavuje sa to najmä tak, že majú informácie dopredu o tom, čo sa chystá a môžu sa na to lepšie pripraviť, uchádzať sa o eurofondy, dotácie, zapojiť sa do verejných súťaží, obstarávaní a podobne, dokonca môžu tieto procesy aj ovplyvňovať. Tiež sa dopredu získavajú exkluzívne informácie o plánoch na zmenu legislatívy, nových zákonoch, zmenách pravidiel na trhu, informácie o dotáciách na rozvoj pôdohospodárstva, kde a aká je voľná pôda na prenájom od štátu a ako ju získať. Bolo to tak podľa nich za každej vlády, záleží len na tom, v akom rozsahu sa to deje.

Aké zverejnené informácie a zlepšenia by urobili Slovensko viac transparentným:

  • Malo by byť jasné, ako sa využijú verejné zdroje, peniaze daňových poplatníkov
  • Všetko čo je financované z verejných zdrojov, všetko, čo sa týka majetku štátu, by malo byť verejné, aj platy a odmeny funkcionárov, ak sú z verejných zdrojov
  • Zverejňovať analýzy, ktoré sa robia za štátne a verejné peniaze, napríklad nechcú zverejniť analýzu, na ktorú sa ministerstvo a ZSSK odvoláva, či treba štátne IC-čka
  • Analýzy, štúdie, často existuje aj viac verzií analýz, odvoláva sa na ne štát a štátne firmy, ale sa nezverejňujú, napríklad koľko stojí bezplatná doprava alebo štátny letecký dopravca
  • Najväčšie predaje štátneho majetku
  • Dotácie, detailne na čo boli použité, napr. nenávratné dotácie pre súkromné firmy, obce
  • Zverejňovanie platov a najmä odmien verejných predstaviteľov a riaditeľov verejných podnikov, odstupné a zlaté padáky v zmluvách,
  • Informácie o výsluhových dôchodkoch
  • Zmeny zákonov, informácie o novelách na jednom mieste + prehľadnosť všetkých zákonných požiadaviek na podnikateľov – hygienické, zdravotné a podobne.
  • Portál s čiernou listinou firiem, ktoré sú neseriózne, dlhujú partnerom, robia podvody, aby podnikatelia boli varovaní pre špekulantmi a podvodníkmi
  • Rozhodnutia prokuratúry, nezverejňujú sa často s čudnými zdôvodneniami
  • Pri výstavbe by malo byť možné zadať číslo parcely a chodili by notifikácie, ak sa s ňou niečo deje, aké dokumenty sú k nej vydané
  • Prehľadnosť súdnych úkonov podľa spisovej značky, aby sa dalo overiť, ako sa prípad posunul
  • Dať mestám a obciam podmienku, že podmienky obstarávania nesmú byť šité na mieru
  • Malo by byť viac informácií o zelených investíciách, projektoch, dotáciách, výbery sú málo transparentné a predvídateľné, napríklad podporné programy na spaľovanie biomasy sú tak štedro nastavené, že umožňujú vykupovať drahé rezivo, dokonca celé stromy spáliť
  • Verejných informácií, ktoré sa dajú vytiahnuť z internetu je dosť, ale v ČR, kde ich je menej dostupných, aj na ich základe dokážu stíhať politikov
  • Zlepšiť portál slovensko.sk, aby mal inteligentné vyhľadávanie podľa životnej situácie, mali by tam byť možnosti nastavenia notifikácie, keď sa zaujímam o nejakú tému, dotácie, zmluvy
  • Webstránky všetkých úradov by mali byť štrukturálne a vizuálne integrované, nesystémovosť bráni štruktúrovaniu zverejňovaných dát, metadáta sa potom nemôžu využívať napríklad pri prognózovaní ekonomiky
  • Viac dát o tom, kam sa odvetvie, ekonomika, školstvo bude uberať, predvídateľnosť, plán verejných obstarávaní, aby firmy mali šancu plánovať si kapacity

 Využívanie infožiadostí

Podnikatelia iba výnimočne využívajú žiadosti o poskytnutie informácií, podobne ako to ukázal anonymný prieskum. Dôvodom je administratívna náročnosť, zdĺhavé vybavovanie, prípadne skúsenosti, že sa z odpovedí nedozvedia to, čo by potrebovali, lebo sú vyhýbavé.

Výnimkou je oslovená právnická kancelária, ktorá pri zastupovaní klientov siaha k infožiadosti napríklad vtedy, keď potrebuje získať informácie o stavebných povoleniach, stavbách, pri susedských sporoch a podobne. Aj z údajov, ktoré sa dnes už zverejňujú automaticky, sa staršie údaje napríklad spred roku 2000 (alebo zmluvy do roku 2010) dajú získať iba cez infožiadosti, pretože neboli digitalizované a zverejnené na internete. Firmy cez infožiadosti zisťujú napríklad aj informácie o štatistikách registrácie vozidiel od polície.

Stáva sa, že podnikatelia na žiadosť o informácie nedostanú žiadnu odpoveď, napríklad od Štátnej obchodnej inšpekcie, keď sa chceli informovať o postupe pri predaji, aby sa vyhli pokute od nej. Dôvodom zrejme bolo, že štátna inštitúcia sa necítila byť kompetentná odpovedať na to, neposlala však žiadnu odpoveď, ani negatívnu.

Inštitúcie sa často odvolávajú aj na to, že informácia je súčasťou obchodného tajomstva. Podnikateľom prekáža aj používanie kolkov, ktoré musia kupovať a ísť na úrad osobne, aj keď by sa to dalo vybaviť aj prevodom a cez internet.

Širšiemu využívaniu infožiadostí by určite pomohlo, ak by sa znížila ich administratívna náročnosť, dali by sa odoslať napríklad cez jednoduchý webový formulár na portáli slovensko.sk. Podľa predstáv niektorých podnikateľov by ani nemuselo byť povinné špecifikovať, na ktorú inštitúciu sa obracajú, len zanechať žiadosť, čo potrebujú. Inštitúcii by to priradil administrátor, ktorý by potom aj sledoval vybavenie a spokojnosť klienta podobne, ako je to v prípade e-shopov a call centier.

Ako optimálnejšie riešenie pre úradníkov i pre podnikateľov sa však javí aktívne a prehľadné zverejňovanie informácií na internete, kde by boli rýchlo vyhľadateľné a prístupné každému, bez nutnosti písať a vybavovať individuálne infožiadosti.

Potrebné zmeny v infozákone

Podnikatelia často nevedeli presne označiť konkrétne zmeny, skôr sa vyjadrovali k tomu, čo si od nich sľubujú. Mnohí apelovali na zjednodušenie infozákona, pretože sa im zdá príliš komplikovaný.

V infozákone by podľa nich malo byť jednoznačne napísané, že sa majú poskytovať všetky informácie, ktoré sa týkajú verejného majetku alebo financií. Mal by zaručiť dostupnosť všetkých informácií o štátnych peniazoch, ich použitie, prínosy, informácie o zákazkách, aby mali všetci rovnaké informácie. Okrem toho by mali aj sfunkčniť inštitúcie a vymožiteľnosť práva, zadať jasné lehoty, priniesť sfunkčnenie poskytovania informácií, aby sa úradníci nemohli na nič vyhovárať.

Prečítajte si aj:

Dec 212017
 
 21. December 2017

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Približne tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedlo, že sa na Slovensku osobne stretli s korupciou alebo klientelizmom. Výrazná väčšina ju zažila pri podnikaní, ostatní v súkromnom živote. Ďalších takmer 20 percent ju pozná iba z rozprávania iných. S korupciou nemajú skúsenosti iba necelé 4 % opýtaných.

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila od 13. do 18. decembra 2017 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, či majú skúsenosti s korupciou, v akej oblasti a ako na ňu zareagovali. Prieskum im dal aj možnosť navrhnúť, ako proti korupcii bojovať. Prieskumu sa zúčastnilo 132 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Dve tretiny tých, ktorí korupciu zažili, sa s ňou stretli pri podnikaní, o niečo menej v zdravotníctve, či vybavovaní povolení na úradoch, v štátnej a komunálnej správe. Len 20 až 30 % ju zažilo v justícii, polícii, školstve či politike.

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti podnikania, vyše polovica opýtaných ukázala na dve možnosti, kde korupcia kvitne najviac – dotácie vrátane eurofondov a štátnej pomoci, či verejné obstarávanie.

Zaujímavé je, že hneď potom nasledovalo uplácanie manažérov firiem konkurentmi, obchodnými partnermi či zamestnancami. Približne štvrtina označila, že korupciu zažila pri vybavovaní povolení a potvrdení, prípadne na súdoch a v justícii.

Na otázku, ako sa na Slovensku úroveň korupcie mení, sa vyše 40 % respondentov vyjadrilo, že rastie, približne rovnaký počet ju vidí na rovnakej úrovni. O poklese je presvedčených len o niečo cez desatinu účastníkov. Nikto sa nevyjadril, že korupcia neexistuje.

Zaujímavé boli odpovede na otázku, ako podnikatelia na korupciu zareagovali.  Takmer polovica si vybrala radikálne riešenie, niektorí ju dokonca aj oznámili na polícii. Ďalších vyše 20 % sa tvárilo, že žiadosť alebo ponuku korupcie nepočulo. Celkovo podplácanie odmietli takmer tri štvrtiny opýtaných podnikateľov, čo hovorí o stále vysokej odolnosti voči korupčnému správaniu, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Približne pätina opýtaných sa priznala, že sa na korupcii podieľali, inak by stratili ponúkaný obchod. Niektorí dokonca hovoria o vyhrážaní, ktorým ich druhá strana prinútila podvoliť sa. Päť zo 103 odpovedí dokonca otvorene hovorí, že korupciu akceptovali, pretože je obojstranne výhodná.

Napriek tomu, že súdy a prokuratúra nepatria k najčastejším miestam, kde podnikatelia zažili korupčné správanie, pokladajú ich za oblasť, kde by mal štát bojovať proti korupcii najtvrdšie. Na druhé miesto sa dostala politika - vláda, parlament a tvorba zákonov. Tretie sú eurofondy, dotácie a granty. Mnohí vidia ako dôležitú aj oblasť verejného obstarávania, dodávok verejnému sektoru, či zdravotníctva a polície.

Podobne zneli aj odpovede na otázku, ako má štát účinne bojovať proti korupcii a klientelizmu. Vyše 60 % opýtaných sa priklonilo k možnosti, že treba vymeniť skorumpovaných politikov. Zdá sa teda, že dôvera v nich je nízka, podnikatelia naopak pokladajú nepoctivých politikov za najvýraznejší zdroj korupcie na Slovensku, myslí si Kremský.

Hneď po tejto možnosti nasleduje transparentnosť – širšie zverejňovanie dokumentov verejnej správy ako prevencia korupcie. Zjednodušenie odhaľovania korupčných prípadov a ich zverejňovanie si želá takmer polovica opýtaných, za vytvorenie silného nezávislého úradu pre boj proti korupcii je však len tretina respondentov. Naopak, mnoho účastníkov si nevybralo žiadnu ponúkanú možnosť a prišli s vlastnými návrhmi od zjednodušenia zákonov cez zníženie vplyvu štátu až po rozbitie väzieb politikov na oligarchov.

V boji proti korupcii v podnikaní by sa mal štát zamerať na oblasti, kde ju občania najviac cítia – v oblasti dotácií, eurofondov, štátnej pomoci, ako aj verejných obstarávaní a justície. Pomohlo by znižovanie vplyvu štátu v ekonomike a čo najväčšia nezávislosť polície a prokuratúry.

Na druhej strane však podnikatelia nedôverujú, že súčasní špičkoví politici dokážu s korupciou zatočiť, pretože ich nepokladajú za čistých a cítia ich prepojenie na oligarchov a ekonomické záujmy v pozadí. Volajú po ich nahradení novou generáciou a transparentnosti krajiny, čo by oslabilo podhubie korupcie v podnikateľskom prostredí, uzatvára výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Trh práce sa stále viac dusí, podnikateľom chýbajú ľudia

 

Nov 292017
 
 29. November 2017

Dôvodom je najmä netransparentné a zdĺhavé prideľovanie dotácií, chýbajúce hodnotenia reálneho prínosu a obrovská byrokracia pri vybavovaní.

Poskytovanie eurofondov pre súkromné spoločnosti v regiónoch Slovenska len málo splnilo svoj účel, ktorým bolo zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu. Väčšina hodnotených projektov nezvýšila tržby a zisk firiem, veľká časť firiem dokonca po prijatí dotácií znížila tržby, tvorí dlhy, niektoré sa dokonca dostali do konkurzu či reštrukturalizácie alebo zastavili výrobu. Nepomohlo to ani slabo rozvinutým regiónom, ktoré naďalej zaostávajú, aj keď do nich smerovalo najviac prostriedkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska analyzovala v rámci svojej štúdie Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?“ 32 náhodne vybraných spoločností, ktoré získali európske prostriedky najmä z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast, ale aj niektorých ďalších. Štúdia ukázala, že veľmi veľa projektov bolo iba priemerných, nijako zjavne teda neprispeli k prosperite firiem, hoci sa na ne minulo veľmi veľa verejných prostriedkov.

Viac ako tretina hodnotených spoločností, ktoré takéto prostriedky dostali dokonca napriek minutiu peňazí vykazuje horšie alebo výrazne horšie ekonomické výsledky. Iba pri 8 z 32 projektov štúdia PAS skonštatovala, že sa po prijatí eurofondov ich výsledky výraznejšie zlepšili. Napriek tomu veľká časť z nich patrí do skupiny projektov, kde sa prínos prejavil zatiaľ iba málo, prípadne dotácia predstavovala vysokú sumu v pomere k ich tržbám. Ako zjavne vydarené možno označiť iba tri projekty z 32 hodnotených, uvádza výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Byrokracia, zdĺhavosť, zhoršuje sa to

Podnikatelia v diskusii o využití eurofondov pre súkromné spoločnosti umožňujú niekoľko pozitívnych i negatívnych konštatovaní, ktoré vyplývajú z ich skúseností s implementáciou a využívaním eurofondov v súkromných spoločnostiach. Čiastočne ide o veľmi vážne výhrady, ktoré treba zohľadniť pri ďalšom plánovaní a využívaní eurofondových dotácií pre súkromné firmy.:

-          pomáhajú získať firmám technológie, ku ktorým by sa inak nedostali, kúpili by iba ich časť, prípadne použité namiesto nových

-          krivia trh, menia prirodzený rast a vývoj ekonomiky firiem na nárazový, závislý na eurofondoch

-          získať eurofondy je veľmi náročné, ak ich však firma nedostane, často stráca konkurencieschopnosť, pretože jej konkurenti eurofondy majú a získajú tým technologický a cenový náskok

-          zvyšujú ceny technológií, pretože ich dodávatelia si musia do nich započítať účasť vo verejnom obstarávaní, čakanie na platby a podobne

-          proces je extrémne byrokraticky náročný a zdĺhavý, pričom náročnosť sa rokmi ešte zvyšuje

-          nezmyselné podmienky, napríklad zamestnávanie Rómov, či mladých nezamestnaných

-          zložitosť písania projektov zabraňuje ich samostatnej tvorbe firmami, vyžaduje si to zadávanie cez agentúry, ktoré proces predražujú a vytvára sa tým aj priestor pre korupciu

-          všetko musí byť extrémne presne naplánované do poslednej skrutky, presný počet hodín, presná a limitovaná výška odmien pre lektorov, presné postupy, čo otvára priestor pre únik informácií a kopírovanie technologických postupov, inovácií a celých projektov

-          hodnotenie projektov je často neodborné, dobrým príkladom je, keď projekt bezobslužnej továrne hodnotil veterinár

-          pracovníci kontrolných orgánov sú často nastavení na sankcie za každú cenu, pričom žiadajú od firiem zodpovednosť aj za to, čo nemôžu ovplyvniť

-          firmy, ktoré dostali eurofondy, niekedy končia v konkurze alebo reštrukturalizácii, stroje sa presunú do iných firiem a verejné prostriedky sa zneužívajú, pretože sa to málo kontroluje a štát nedokáže uplatniť sankcie

-          bolo by lepšie využiť eurofondy na financovanie infraštruktúry, ktorá slúži všetkým podnikateľom, nie iba niektorým – napríklad ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky, proexportných opatrení a podobne

Celkové hodnotenie prideľovania projektov súkromným spoločnostiam manažérmi nie je príliš pozitívne. Vyčítajú im, že krivia podnikateľské prostredie, ale aj vytvárajú priestoru pre korupciu, rast byrokracie a malý prínos pre tvorbu nových pracovných miest. Nové technológie vo všeobecnosti pracovné miesta skôr nahrádzajú ako vytvárajú, pretože v princípe sa namiesto ľudskej manuálnej práce využíva vyššia automatizácia. Tá môže nepriamo vytvárať nové pracovné miesta, pridelenie dotácií však potom nemožno priamo viazať na vytvorenie pracovných miest, pretože to vedie k tomu, že sa vytvárajú iba formálne.

Ďalším negatívom je spôsob prideľovania eurofondov, ktorý je málo transparentný, málo flexibilný a zdĺhavý. Viacero firiem, ktoré eurofondy dostali, zdĺhavosť a náročnosť eurofondového projektu doviedla do situácie, že nakoniec skrachovali a celkom zastavili výrobu, niektoré ju premiestnili do inej spoločnosti. O takýchto prípadoch však správy ministerstiev neinformujú a ani nezverejňujú, ako ich riešia, aby pomoc EÚ nebola zneužívaná.

Prípad Kláštorná

Dobrým príkladom je spoločnosť Kláštorná, ktorá už pred niekoľkými rokmi zastavila výrobu a informácie o jej ďalšom osude chýbajú. S vedením firmy sa nedarí spojiť a technológie nakúpené z eurofondov sa zjavne nevyužívajú. Otázka je, či kontrolné orgány vôbec majú nejaké nástroje a víziu, ako takéto umŕtvené investície oživiť a využiť na hospodársky rast.

Podobných firiem sú desiatky, napriek tomu o tom ministerstvá nezverejňujú žiadne štatistiky a nevyvodzujú hmatateľné dôsledky. Tak isto chýbajú vyhodnotenia a vyčíslenia celkového prínosu eurofondov v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a ďalších ukazovateľov na základe tvrdých dát, faktov, ukazovateľov a analýz. Hodnotenia ostávajú v oblasti presvedčení, pocitov a nepodložených tvrdení.

Regióny to nerozbehlo

Najvýznamnejší objem dotácií z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast čerpali spoločnosti v Prešovskom kraji, kde sa zrealizovalo 374 projektov za celkovo 204,6 mil. eur, na druhom mieste bol Banskobystrický kraj so 188,7 mil. eur (308 projektov) a Žilinský kraj so 133,2 mil. eur (312 projektov). V prípade prvých dvoch ide o najviac ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska. Dalo by sa teda očakávať, že dotácie im pomôžu ekonomicky sa rozbehnúť a dostihnúť zostávajúce kraje.

Opak je však pravdou. Za posledných desať rokov sa zaostávanie Prešovského a Banskobystrického kraja za ostatnými krajmi Slovenska ešte prehĺbilo. Regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú a ekonomický rast sa sústreďuje najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z viacerých štúdií, napríklad z porovnania ekonomického rastu regiónov, ktoré v roku 2014 zrealizovala UniCredit Bank.

Možno teda konštatovať, že sa nepodarilo splniť zámer „napomôcť zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov, výkonnosti ekonomiky a zvyšovaniu zamestnanosti“ v ekonomicky najslabších regiónoch s pomocou eurofondov. Podľa podnikateľov by sa eurofondová pomoc firmám mala nasmerovať radšej do investícií, z ktorých nebude ťažiť iba jedna spoločnosť, ale všetci podnikatelia v regióne, či odvetví. Príkladom je financovanie ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky a podobne. Dôležité je tiež uľahčenie účasti na veľtrhoch spoločnými expozíciami, uľahčenie vstupu na nové trhy alebo marketing krajiny v zahraničí. Celkovo by poskytované výhody nemali byť schvaľované, ale nárokovateľné po splnení určitých podmienok.

Metodika projektu

Materiál analyzuje a hodnotí jednotlivé projekty na základe vývoja tržieb a ziskovosti prijímateľov pomoci, rastu a expanzie firiem, ich zamestnanosti a stability na trhu, ale aj pomeru poskytnutej pomoci k dovtedajším tržbám a zisku spoločnosti. Na základe týchto parametrov sme vypracovali hodnotenie jednotlivých projektov na stupnici 1 až 5, pričom podobne ako v škole, najlepšia je známka 1 a najhoršia známka 5.

Celú štúdiu si môžete stiahnuť tu.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Projekt “Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?” podporila Nadácia Pontis.

 

Sep 272017
 
 27. September 2017

konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra najviac zaostávame v kvalite verejných inštitúcií a podpore talentovaných ľudí.

Slovensko sa tento rok výrazne posunulo v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) vytvára na základe kľúčových ekonomických údajov a prieskumu medzi manažérmi. Tento rok Slovensko postúpilo na 59. miesto, oproti vlaňajšku o šesť priečok nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018.

Zlepšené hodnotenia sa objavujú od roku 2014, keď bolo Slovensko na historicky najhoršej 78. priečke. Najvyššie v histórii bolo na 37. mieste sveta v časoch ekonomických reforiem v roku 2006.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Tohtoročné výsledky naznačujú mierny rast atraktivity Slovenska na investičných radaroch. Celková známka sa posunula na hodnotu 4,33 z 4,28 pred rokom (zo 7), čo možno pripísať aj niektorým krokom vlády s cieľom zjednodušiť podnikanie a znížiť administratívnu náročnosť.

V skutočnosti sa však na zlepšení najvýraznejšie podieľal vyšší počet mobilných liniek, vyššia priemerná prenosová rýchlosť internetu, či rast počtu leteckých liniek. V rýchlejšom postupe nahor nám pomohol aj pokles krajín, ktoré boli vlani pred nami ako Kolumbia, Gruzínsko alebo Rumunsko. Slovensko je napriek posunu stále jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Cyprus, ktorý postúpil o 20 miest. Tesne za nami je Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o deväť miest.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa tento rok zlepšilo najmä v kapitolách Makroekonomické prostredie a Technologická pripravenosť, kde však historicky patríme k najlepším na svete. Žiaľ, v oblastiach Kvalita inštitúcií alebo Úroveň inovácií sme pokrok nezaznamenali,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení takmer 120 účastníkov prieskumu zo Slovenska.

Manažéri aj tento rok najvyššie ohodnotili úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie (5,4), či technologickú pripravenosť (5,1). Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo vyššia úroveň inovácií v krajine.

Za najväčší problém podnikania na Slovensku pokladajú tradične korupciu, na druhé miesto sa tento rok posunula zbytočná štátna byrokracia, ktorá manažérov trápi už viac, ako daňové sadzby. Ďalšími položkami, na ktoré sa firmy sťažujú sú daňové a odvodové zákony, trh práce, či nedostatočné vzdelanie pracovníkov.

„Posun o šesť priečok nahor je úspech, Slovensko by však malo mať ambície dostať sa aspoň do prvej 30-tky,“ hovorí P. Kremský. „Ak by vláda presadila rýchlejšie reformy a radikálnejšie zlepšovala podnikateľské prostredie, krajina by sa stala opäť atraktívnou investičnou destináciou v stredoeurópskej súťaži.“

Slovensko najviac zaostáva v boji proti klientelizmu, efektivite súdnictva, zaťažení štátnou reguláciou alebo využití daňového systému na podporu občanov pri hľadaní zamestnania. V týchto kategóriách je krajina podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 137 štátov sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Susedia poskočili aj sa prepadli

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 137 krajín zo všetkých kontinentov. V prvej desiatke aj tentoraz prevažujú európske ekonomiky, na prvom mieste sa už deviaty rok po sebe drží Švajčiarsko. Singapur na druhej priečke vymenili USA, za nimi ostali Holandsko a Nemecko. Z 9. na 6. miesto poskočil Hong Kong, výrazne sa nahor posunul aj Izrael (z 24. na 16.), Rusko (z 43. na 38.) opačne smeroval Katar (z 18. na 25.).

Zo stredoeurópskych krajín je najvyššie Rakúsko (19.), Česká republika si opäť udržala 31. priečku, kleslo Poľsko (39.) Litva, Lotyšsko alebo Kuvajt.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte a zaujať investorov. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti upozorňuje, že aj desať rokov po kríze ostáva finančný sektor zraniteľný. Pozitívny poznatok je, že stále viac krajín je schopných zavádzať inovácie, musia však väčšmi využiť ich prínosy pre široké masy občanov, čo sa týka najmä Číny, Indie alebo Indonézie. „Tretí záver je, že na to, aby svet zmysluplne využil technologickú revolúciu v priemysle s uplatnením robotizácie a umelej inteligencie, je dôležité zvyšovať flexibilitu pracovníkov aj ich ochranu,“ hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od marca do mája 2017 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov v máji 2017.

Takmer 120 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

 DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2017-2018 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Prezentácia k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pptx)