Jún 292017
 
 29. Jún 2017

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO ukázal, že informovanosť by zlepšilo sústredenie dát na jeden prehľadný portál, či zrušenie výnimky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.

Podnikatelia často využívajú možnosť vyhľadať si informácie z verejného sektora sprístupnené na internete. Naopak len málo z nich využíva infožiadosti, náročnejšie na čas a administratívu. Rozširovaniu rozsahu zverejňovania informácií podľa nich často chýba prehľadnosť a dobré možnosti vyhľadávania (vo verejných obstarávaniach, zmluvách štátu a obcí, eurofondoch aj inde). Osobitne by uvítali prehľadnejšie informácie o verejnom obstarávaní s prepojením na Centrálny register zmlúv a informácie o plnení verejných zákaziek.

Výrazná väčšina podnikateľov požaduje rozšíriť platnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám na firmy ovládané štátom a samosprávou. Väčšina chce tiež zjednotiť zverejňovanie zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri. Požadujú aj zrušiť výnimku, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nemusí zverejňovať zmluvy o výkupe pozemkov pod diaľnicami.

Časť podnikateľov je však skeptická k zlepšovaniu zverejňovania informácií, pokiaľ kauzy, ktoré sa vďaka tomu odhalia, nebudú riadne vyšetrené a vinníci potrestaní. „Načo mi je informácia, že niekto kradne, keď štát zlodejov chráni“, vyjadril sa účastník prieskumu.

Internetového anonymného prieskumu medzi podnikateľmi, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO vykonala v dňoch 1. až 15. júna 2017, sa zúčastnilo 73 respondentov zo zhruba tisícky priamo oslovených.

Takmer 96 percent účastníkov prieskumu využíva automaticky zverejňované informácie. Dáta vyžiadané cez infožiadosti, ktoré sa automaticky nezverejňujú, využíva iba 12,5 % opýtaných. Výsledok podporuje myšlienku prenesenia čo najväčšieho objemu verejných dát do prostredia, kde sa automaticky zverejňujú, sú voľne a užívateľsky priateľsky dostupné.

Na otázku „Ktoré zdroje informácií z verejného sektora najčastejšie využívate pri podnikaní?“ boli odpovede veľmi rôznorodé, opakovali sa však najobľúbenejšie portály, ktoré umožňujú prístup a vyhľadávanie vo verejných dátach.

Viacero účastníkov navyše uviedlo, že sledujú súkromný portál finstat.sk ako miesto, kde možno nájsť súhrn informácií z viacerých verejných zdrojov informácií a vyhľadávať v nich. Zaujímavé zistenie je, že nikto z účastníkov nespomenul „výkladnú skriňu“ informatizácie verejnej správy v krajine, portál slovensko.sk, na ktorý sa v posledných rokoch minuli stovky miliónov eur.

Pri otázke na otvorenosť informácií verejného sektora takmer dve tretiny účastníkov zvolilo možnosť „Verejný sektor publikuje väčšinu dát málo prehľadne, ťažko sa vyhľadávajú“. Traja z piatich súhlasilo s tým, že „Pri zverejňovaní prevažuje kvantita, dôležité dáta sa však často nezverejňujú alebo ťažko hľadajú.“

Vyše dve tretiny respondentov si myslia, že infozákon „zlepšuje transparentnosť fungovania štátu“. Ďalšia takmer polovica skonštatovala, že „pomáha firmám získavať informácie dôležité pre podnikanie“. S tým, že infozákon „obmedzuje korupciu a klientelizmus“ súhlasí necelých 30 % a takmer štvrtina, že „zlepšuje podnikateľské prostredie“. Iba 12,5 % je presvedčených, že „zabraňuje podvodom“ a štyria zo 73 účastníkov súhlasili, že „zlepšuje stav prokuratúry a súdnictva“.

V otázke na možné zmeny v infozákone najväčší súhlas (až 77 %) získala „Povinnosť zverejňovať údaje aj pre firmy ovládané štátom a samosprávou“, ako druhú najdôležitejšiu zmenu účastníci prieskumu vybrali „Zjednotenie zverejňovania zmlúv vrátane samospráv na jednom centrálnom registri“. K zmenám s najširším vnímaním užitočnosti sa zaradilo aj „Zrušenie výnimky, podľa ktorej Národná diaľničná spoločnosť nezverejňuje zmluvy o kúpe pozemkov pod diaľnice (odkrytie subjektov, ktoré sa v transakciách s pozemkami často opakujú).“

O niečo menej, no stále okolo polovica účastníkov prieskumu by pokladala za užitočné aj ďalšie konkrétne návrhy ako zlepšiť sprístupňovanie informácií (viď nasledujúci graf).

Zlepšiť celkovú informovanosť o verejných zákazkách by až podľa 75 % respondentov pomohlo najmä vytvorenie prehľadného portálu, na ktorom by sa sústredili všetky verejné obstarávania v krajine. Sedem z desiatich podnikateľov by tiež uvítalo možnosť „Prepojiť Vestník verejného obstarávania s Centrálnym registrom zmlúv, aby bolo možné vyhľadávať informácie o výbere dodávateľa zákazky a jej reálnom plnení.“

Aj ďalšie, rýchlejšie a ľahšie realizovateľné opatrenia by však boli prínosom až podľa polovice účastníkov prieskumu. Napríklad verejné pripomienkovanie súťažných podmienok ešte pred začatím obstarávania v prípade špecifických tovarov a služieb (IT, poradenstvo, veľké stavby), ale aj bezodkladné informovanie o ponukách hneď po ich otvorení a tiež o dôvodoch vylúčenia uchádzačov (nie až po ukončení súťaže).

Podnikatelia sa v prieskume vyslovili najmä za prehľadnejšie verejné dáta, podľa možnosti prístupné na jednom mieste a zoskupené tak, aby umožňovali triedenie a vyhľadávanie. Zaznel tiež silný hlas za rozšírenie zverejňovania údajov o verejných obstarávaniach, zmluvách so štátom a ich väčšiu prehľadnosť. Viac informácií by tiež mali zverejňovať štátne a samosprávne firmy, mali by sa zrušiť výnimky a výhrady, dáta by sa mali presunúť medzi automaticky zverejňované.

Celý prieskum a analýzu si môžete stiahnuť tu.

 

 

Jún 222016
 
 22. Jún 2016

Výsledky jednoznačne hovoria o tom, že Slovensko skôr podnikanie obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít.

Podnikateľská aktivita na Slovensku v roku 2015 výrazne poklesla. Obmedzuje ju vysoké daňové a odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť, nepredvídateľná legislatíva a zlá vymožiteľnosť práva. Hovoria o tom výsledky medzinárodného výskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za rok 2015. Na Slovensku ho uskutočnila Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave spoločne so Slovak Business Agency (SBA). Výsledky nájdete tu.

Výsledky prieskumu medzi expertmi jednoznačne hovoria o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku skôr podnikateľskú aktivitu obmedzuje, ako by podporovalo vznik a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Výnimkou sú len dve položky, a to prístup k fyzickej infraštruktúre, energiám a službám, ako aj prístup k infraštruktúre komerčných služieb pre ich podnikanie.

Vo všetkých ostatných oblastiach vidia experti rezervy. Najproblematickejšia je vládna politika z hľadiska byrokracie a daňového zaťaženia podnikania, systému vzdelávania na základných a stredných školách, transferu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľských aktivít, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem, ktoré súvisia s vnímaním a podporou podnikania.

Odborníci za najpálčivejšie obmedzenia podnikania pokladajú chronické problémy, ako sú vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívna náročnosť, komplikovaná a nepredvídateľná podnikateľská legislatíva, problematická vymožiteľnosť práva či stále prítomná korupcia, zistila v prieskume GEM 2015 Univerzita Komenského.

Pokles nálady medzi podnikateľmi vidieť aj z prieskumov Indexu podnikateľského prostredia.

Stále menej stability

Podiel etablovaných podnikateľov na Slovensku, teda tých, čo podnikajú dlhšie ako tri a pol roka klesol na úroveň 5,7 %, čo je pod päťročným priemerom (7%), ale aj priemerom Európy (6,6%). Približuje sa dokonca k historickému minimu z roku 2013 (na úrovni 5,4%). Tento trend je podľa autorov monitoru nepriaznivý aj preto, že Slovensko je pod priemerom krajín, ktorých rozvoj je založený na inováciách (7%) a navyše je predposledné v rámci Višegrádskej päťky.

Podnikateľská aktivita začínajúcich podnikateľov na Slovensku v roku 2015 tiež poklesla, napriek tomu je Slovensko stále nad európskym priemerom. Medzi krajinami Višegrádskej päťky sme na prvom mieste. Motivácia začať podnikať sa mierne zlepšuje v prospech príležitosti zvýšiť si príjem a zlepšiť samostatnosť. Znižuje sa podiel tých, ktorí začínajú podnikať z nevyhnutnosti. Najvyššiu počiatočnú aktivitu má Bratislavský kraj (14,2%). Nad päťročným priemerom je aj Nitriansky a Banskobystrický kraj, Košický, Trnavský a Trenčiansky sú výrazne pod priemerom Slovenska.

Podiel tých, ktorí vidia vo svojom okolí príležitosti na podnikanie sa na Slovensku zvyšuje, ale so svojimi 26,4 %-ami je výrazne pod priemerom Európy (36,7%). Spoločenské postoje k podnikaniu sa nezmenili. Na Slovensku je veľmi nízke vnímanie podnikania ako kariérnej voľby. Vnímanie podnikania v spoločnosti má negatívny vplyv na rast podnikateľských aktivít. Dôvera Slovákov vo vlastné schopnosti má však počas piatich rokov rastúci trend. Až 52,4% opýtaných na Slovensku verí, že má schopnosti začať podnikanie, zatiaľ čo to isté si myslí iba 43,1% Európanov.

Podnikateľov najviac hnevá súdnictvo, byrokracia, korupcia a nespravodlivosť.

Seniori podnikajú zriedka

Mladí začínajúci podnikatelia (18 – 24 rokov) sú jedinou kategóriou, ktorá dosahuje hodnoty nad európskym priemerom, ale aj tá zaznamenala prudký medziročný pokles o 6% (z 18,2 na 12,1°%) a Slovensko kleslo z prvého miesta v Európe na štvrté. Podnikanie seniorov je tradične v druhej polovici európskeho rebríčka. Platí to tak v kategórii začínajúcich (hodnota Slovenska je 3,5%, európsky priemer je 4,2 %) aj etablovaných podnikateľov (5,9%, európsky priemer je 8,4%).

Podnikateľská aliancia Slovenska už roky upozorňuje, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje, ako potvrdzuje aj prieskum GEM 2015. Nedávno PAS navrhla tri jednoduché opatrenia, ktorými by Slovensko mohlo výrazne zjednodušiť život najmä malým štartujúcim firmám a povzbudiť ľudí rozbehnúť svoje podnikanie. Ako krajina predsedajúca v 2. polroku 2016 Rade EÚ by tak bolo Slovensko vzorom zníženia byrokracie a podpory ekonomického rastu v Európe:

  1. Platnosť všetkých nových zákonov a noviel, ako aj vyhlášok, nariadení a ďalších administratívnych nástrojov nastaviť vždy buď od 1. januára, alebo od 1. júla bežného roka.
  2. Zmeniť fungovanie Jednotných kontaktných miest tak, aby na nich podnikatelia mohli jednou návštevou vybaviť všetky administratívne povinnosti. Zaviesť povinnosť pre verejné orgány, aby si samy vyžiadali všetky potrebné podklady od iných orgánov.
  3. Čo najskôr zrušiť desiatky nezmyselných byrokratických povinností podnikateľov, ktoré pre štát a jeho občanov nie sú ničím prínosné, sú iba mrhaním času a energie. Príklady tu.

Globálny monitor podnikania (GEM) je najväčšia svetová štúdia o podnikaní. V roku 2015 sa doň zapojilo 62 krajín. Na rozdiel od väčšiny iných výskumov, ktoré sú zamerané na nové, prípadne malé a stredné podniky, GEM skúma správanie jednotlivcov pri začínaní a riadení podnikania, ako aj ich postoje k podnikaniu. To poskytuje detailnejší obraz podnikateľskej aktivity v porovnaní s oficiálnymi národnými štatistickými údajmi.

GEM sa realizuje od roku 1999. Slovensko sa do neho zapojilo po prvýkrát v roku 2011. Národným koordinátorom projektu je Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Jej hlavným partnerom v tomto výskume je Slovak Business Agency.

Prečítajte si aj:

Slovensko by malo ísť Európe príkladom a počas predsedníctva odbúrať aspoň malú časť zbytočnej byrokracie pri podnikaní – 3 návrhy

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Máj 262016
 
 26. Máj 2016

Najnovšia správa Európskej komisie o Slovensku pre rok 2016 konštatuje, že na podnikanie nepriaznivo vplývajú časté zmeny predpisov a zaťažujúce administratívne požiadavky.

Slovensko čo najskôr potrebuje zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oceňuje najnovšie odporúčanie Európskej komisie Slovensku „prijať komplexný plán na odstránenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“, ktoré je súčasťou správy Rady k programu stability Slovenska na rok 2016.

Prekážky, nedostatky, obavy

Správa Európskej komisie výstižne konštatuje, že na podnikanie na Slovensku nepriaznivo vplývajú časté zmeny právnych predpisov, ako aj zaťažujúce administratívne postupy a požiadavky.

Vysoké administratívne a regulačné prekážky pri niektorých odborných službách a sieťových odvetviach, či nedostatky v oblastiach ako vymáhateľnosť zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, prípadne dlhotrvajúce obavy z kvality súdneho systému poškodzujú podnikateľské prostredie a odrádzajú investorov.

Podľa Komisie síce boli prijaté určité opatrenia na uľahčenie podnikania, ako napríklad Centrum lepšej regulácie zriadené v októbri 2015 a otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016. Na druhej strane však bola napríklad odložená implementácia iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) v rámci stratégie rozvoja malého a stredného podnikania.

PAS už roky hovorí o potrebe zjednodušenia administratívnych, daňových a odvodových predpisov najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. Takzvaná podnikateľská doložka, teda posúdenie dopadu prijatých zákonov na podnikateľské prostredie sa však stále prakticky nevyužíva. Slovensko zatiaľ neuviedlo do života ani princíp „Think Small First“ (brať pri tvorbe zákonov a pravidiel ohľad najmä na malé podniky), k dodržiavaniu ktorého sa zaviazalo.

Index podnikateľského prostredia sa na Slovensku prepadáva už vyše 10 rokov.

Potreba účinných reforiem

Komisia vo svojej správe ďalej upozorňuje, že verejnú správu na Slovensku stále brzdí neefektívnosť. Pre svoju fragmentovanú a nepružnú štruktúru jej chýba účinná koordinácia. Krok správnym smerom je však prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015.

Vláda prijala viaceré opatrenia na boj proti korupcii, ich účinok bol však podľa EK len mierny. Slovensko dosahuje obmedzené výsledky, pokiaľ ide o začatie trestných konaní a stíhanie prípadov korupcie vrátane nezákonných postupov pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane postupy pri udeľovaní stavebného povolenia v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov sa skrátili.

Pri verejnom obstarávaní prebieha kvalitatívne orientované súťaženie o zákazky len v obmedzenom rozsahu, tvrdí správa z Bruselu. Poukazuje na nedostatky, ktoré negatívne ovplyvňujú efektívnosť prideľovania verejných zdrojov.

Ako príčiny menuje nekonsolidované riadenie, chýbajúce koncipovanie postupov verejného obstarávania založené na dôkazoch, nedostatočnú odbornosť, konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadužívanie kritéria najnižšej ceny.

Premeniť slová na činy

PAS vyzýva vládu na účinný boj proti korupcii, efektívne a spravodlivé využívanie verejných zdrojov a zlepšenie podnikateľského prostredia. To sa môže podariť iba uplatnením účinných reforiem, pretože na Slovensku sa situácia v týchto oblastiach v posledných rokoch zhoršovala.

PAS pred voľbami zverejnila desať požiadaviek od politikov, ktoré by mali zlepšiť život obyvateľov Slovenska a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na globálnom trhu. Z programového vyhlásenia vlády vidieť, že sa aspoň niektoré z nich dostali do plánov novej vlády. PAS verí, že sa čo najskôr premenia na reformný program, ktorého súčasťou bude aj jasný plán na odstránenie prekážok v podnikaní, ktorý Komisia spomína.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Program vlády Róberta Fica je všeobecný, prevažne nekonkrétny a málo ústretový voči podnikateľom

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Apr 152016
 
 15. Apríl 2016

Programové vyhlásenie vlády (PVV) SR je pomerne všeobecné, obsahuje veľa silných vyhlásení a málo praktických opatrení.

Málo sa venuje podnikateľskému prostrediu, ktoré je určujúce pre rast ekonomiky a rozvoj ekonomicky slabých regiónov. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský v reakcii na PVV, ktoré v stredu 13. 4. schválil vládny kabinet.

Vláda podľa neho hovorí o kontinuite, chystá sa “pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja”. “Posledné štyri roky však podnikatelia pociťovali zhoršovanie podnikateľského prostredia, korupcie, súdnictva, nárast byrokracie a štátneho aparátu, takže ak by to malo pokračovať, budúcnosti by sme sa museli obávať.”

Je škoda, že sa záväzok dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu posunul z roku 2018 na 2020, v čase silného ekonomického rastu by malo mať Slovensko vyššie ambície, podobne ako v počte vytvorenia nových pracovných miest a poklesu nezamestnanosti.

“Na druhej strane oceňujeme plány, ako boj proti korupcii, rozvoj regiónov, definovanie Stratégie hospodárskej politiky, príprava zákona o malých a stredných podnikoch, podpora moderného priemyslu, vedy a výskumu, digitalizácie verejnej správy a podobne. Dúfajme, že to neskončí iba pri rečiach, ako sa to často stalo počas posledných štyroch rokov,” podčiarkol.

Slobodu živnostníkom a malým firmám

“Sme presvedčení, že vláda by nemala naháňať a “dusiť” malých podnikateľov, ktorých hlavnou devízou je, že nemusia byť závislí na štáte a veľkých firmách, ale dokážu sa postarať o seba, prípadne aj o členov svojej rodiny a pri úspešnosti neskôr rozšíriť svoje podnikanie a tvoriť pracovné miesta,” upozornil.

Vláda by podľa neho takýchto podnikateľov mala podporovať zjednodušením podnikania, nízkymi daňami a odvodmi, aby im pomohla rásť a nie vymýšľať na nich daňové licencie a sprísňovať daňové a odvodové pravidlá. Vedie to len k prechodu do tieňovej ekonomiky a k motivovaniu podvádzať.

Daňové licencie majú zmysel vtedy, ak podnikateľa oslobodia od zbytočnej administratívy a uľahčia mu štart podnikania, nie ak ho len zdania, či sa mu darí alebo nedarí. “Preto vítame plán zrušenia daňových licencií, aj keď rok 2018 je málo ambiciózny. Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva,” poznamenal.

Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019 až 2020, teda ich reálne pocíti až budúca vláda. Je to dobrý krok, pretože daňové licencie v súčasnej podobe sú prakticky daň zo straty alebo výpalné voči malým podnikateľom. Ich cieľom je postihnúť živnostníkov, ktorí pre drastické znevýhodnenie živnostenského podnikania po roku 2012 prešli na podnikanie cez s.r.o.

Dane môžu byť nižšie

“Vítame aj zníženie dane z príjmov právnických osôb, aj keď by sme skôr uvítali pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách,” povedal. Takáto úroveň by bola na 17 až 18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí, s výnimkou Rakúska. “Podľa nášho názoru dane z príjmu nemajú byť ťažiskové pre príjmy štátneho rozpočtu, mali by to byť skôr dane zo spotreby, teda DPH a spotrebné dane, ktoré by sa mali vyberať účinnejšie.”

“Vítame aj zámer vlády zvýšiť paušálne náklady pre živnostníkov, pomôže im to zjednodušiť podnikanie. Naša predstava je zvýšiť ich na úroveň 40 až 60 %, podla typu podnikania. Zamedzí sa napríklad obchodovaniu s bločkami, umelému vytváraniu nákladov, ktoré je často spojené s podvodmi na DPH,” doplnil.

Ešte lepšie by však podla PAS bolo zavedenie paušálnych odvodov a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva do ročného príjmu napríklad 50 000 eur. Umožní to rozvoj podnikania, remesiel, samozamestnávania a sebestačnosti, najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Podobne to bolo v rokoch 2002 až 2003 po zavedení paušálnej dane pre živnostníkov. Prinieslo by to rozvoj a zlacnenie služieb živnostníkov, najmä pre domácnosti, či malé a stredné firmy. Takéto služby sú na trhu nedostatkové a takéto firmy si ich väčšinou nedokážu samy zabezpečovať.

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Investičné stimuly pre veľké podniky deformujú podnikateľské prostredie a poškodzujú podnikateľov

Koncepcia podpory centier služieb na Slovensku je málo ambiciózna, môžu vytvoriť oveľa viac pracovných miest

Apr 132016
 
 13. Apríl 2016

Vláda dnes schválila svoje programové vyhlásenie, ktoré vychádzalo z programových priorít kabinetu na roky 2016 až 2020, dohodnutých koaličnými partnermi.

Rozdelené je do viacerých oblastí, ktorých cieľom je:

Posilnenie spoločenskej a politickej stability;

Pružne reagovať na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia;

Plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny;

Prehĺbiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Slovenska;

Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu.

Kabinet následne predstaví programové vyhlásenie Národnej rade SR a požiada ju o dôveru. Schôdza by sa mala začať v pondelok 18. apríla. Na základe Ústavy SR je vláda povinná tak urobiť do 30 dní po svojom vymenovaní. Prezident SR Andrej Kiska vymenoval nový kabinet Roberta Fica, ktorý tvoria strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť, v stredu 23. marca.

Východiskom pre spracovanie vyhlásenia sú programové priority vlády na roky 2016 až 2020. Návrhy za svoje rezorty predkladali ministri po rokovaniach so sociálnymi partnermi.

Platy učiteľov by sa mali od septembra zvýšiť v priemere o 6%

Platy učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a pedagógov vo vysokom školstve by sa mali od 1. septembra tohto roku zvýšiť v priemere o šesť percent. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, ktorý dnes kabinet odsúhlasil. Dokument ešte musí odobriť parlament.

Vláda pripraví znenie zákona o zákaze privatizácie strategického majetku štátu

Vláda SR v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes na svojej schôdzi schválil vládny kabinet.

Cieľom vlády bude dôveryhodnejšie, efektívnejšie súdnictvo bez prieťahov

Zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci, efektívnosti súdnictva, zlepšenie vymáhateľnosti práva a odstránenie prieťahov v konaní. To sú základné ciele, ktoré si pred seba postavila nová vláda v oblasti spravodlivosti a súdnictva.

Najdôležitejšou prioritou vlády vo výstavbe diaľnic je spojnica do Košíc

Nová vláda strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť chce v oblasti dopravy udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Zaviazala sa k tomu vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes kabinet schválil.

Vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu blokov v Mochovciach

Vláda SR bude vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). Zanalyzuje možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády (PVV) SR, ktoré dnes schválil vládny kabinet.

Prioritou vlády zostáva zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 %

Nezamestnanosť na Slovensku má klesnúť pod hranicu 10 % a vzniknúť by malo ďalších 100 000 pracovných miest. Toto je cieľ, ktorý si stanovila vláda Roberta Fica v Programovom vyhlásení, ktoré dnes schválila na rokovaní kabinetu.

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou

Bezpečnostná a obranná stratégia SR prejde aktualizáciou. Vyplýva to z Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré dnes odobril kabinet. Zmeny by sa mali dotknúť aj ďalších obranných dokumentov s cieľom zefektívniť fungovanie systému obrany štátu.

Vláda sa zaviazala prijať nový stavebný zákon

Prijatie nového stavebného zákona – to je jedna z priorít novej vlády v oblasti výstavby a bývania. Nový kabinet strán Smer-SD, Most-Híd, SNS a #Sieť sa k takémuto kroku zaviazal vo svojom Programovom vyhlásení, ktoré dnes prijal.

Viac o tejto téme nájdete tu:

Vláda schválila programové vyhlásenie. Pozrite sa, čo obsahuje

Prečítajte si aj:

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem