Okt 132004
 
 13. Október 2004

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2004-2005

Podnikateľská aliancia Slovenska už tretí rok spolupracuje so Svetovým ekonomickým fórom (SEF) pri každoročnom zostavovaní Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Správa predstavuje komplexné hodnotenie viac ako 100 ekonomík sveta. Aj v tomto roku sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti posunula Slovenská republika o niekoľko priečok vyššie. Najvýznamnejším faktorom rastu bolo lepšie podnikateľské prostredie.

SEF skúma konkurencieschopnosť ekonomík pomocou dvoch samostatných komplementárnych indexov. Index rastovej konkurencieschopnosti analyzuje potenciál ekonomík dosahovať trvalo udržateľný ekonomický rast v nasledujúcich rokoch. Tento index pozostáva z troch základných komponentov považovaných za hlavné piliere ekonomického rastu. Sú nimi kvalita makroekonomického prostredia, úroveň verejných inštitúcií a technologická vyspelosť krajiny. Index konkurencieschopnosti podnikov zasa skúma mikroekonomické prostredie krajín a hodnotí dve špecifické oblasti dôležité na podnikanie: vyspelosť podnikových procesov a kvalitu podnikateľského prostredia krajiny, v ktorom domáce podniky pôsobia.

V hodnotení rastovej konkurencieschopnosti obsadila Slovenská republika 43. pozíciu v rebríčku 104 krajín. Rovnakú pozíciu obsadila SR aj v minulom roku, no aj napriek tomu možno skonštatovať mierne zlepšenie, nakoľko tri z piatich nových krajín zaradených do hodnotenia predstihli SR a znemožnili jej tak postup vyššie. Medzi krajinami hodnotenými aj v minulom roku by SR obsadila 40. priečku. V tejto oblasti vyznieva v prospech SR najmä zlepšujúca sa úroveň technológií, čo súvisiaci najmä s prílevom priamych zahraničných investícií. V intenzite transferu technológií bola SR v uplynulom období dokonca druhá najlepšia na svete. Naopak, brzdou intenzívnejšieho rastu bola kvalita makroekonomického prostredia (54. miesto).

O niečo výraznejší úspech dosiahla SR v rebríčku konkurencieschopnosti podnikov. Oproti 43. pozícii v minulom roku si SR zlepšila hodnotenie a obsadila 39. miesto. Aj v tomto prípade však novozaradené krajiny mierne skresľujú reálne zlepšenie, keď jedna z nich v rebríčku predstihla SR. V minuloročnej skupine krajín tak SR zaznamenala posun o 5 priečok nahor. Pod toto zlepšenie sa jednoznačne podpísali zmeny v podnikateľskom prostredí, ktoré sa v uplynulých dvanástich mesiacoch podarilo zrealizovať.

Jednotkou v hodnotení rastovej konkurencieschopnosti je Fínsko, ktoré sa v posledných štyroch rokoch umiestnilo na vrchole objavilo už tretí krát. Exekutíve tejto severskej krajiny sa darí vytvárať priaznivé makroekonomické prostredie a udržiavať efektívny systém verejných inštitúcií. Súkromný sektor zasa vykazuje intenzívnu náklonnosť k využívaniu nových technológií a naďalej rozvíja inovačnú kultúru. USA, podobne ako minulý rok, obsadili 2. priečku. Vplyv celkovej technologickej dominancie tejto krajiny bol čiastočne oslabený horšou kvalitou verejných inštitúcií a miernou makroekonomickou nestabilitou.

Severské krajiny si aj v tomto roku udržali prominentné zastúpenie v prvej desiatke. Okrem Fínska sa v top 10 nachádzajú Švédsko (3. miesto), Dánsko (5.), Nórsko (6.) a Island (10.). Vynikajúce umiestnenie zaznamenalo Estónsko (20.), ktoré je s výrazným náskokom najkonkurencieschopnejšie v skupine 10 nových krajín Európskej únie. Naproti tomu stojí kontinuálny prepad Talianska, ktoré tento rok skončilo až na 47. pozícii (26. v roku 2001) a stalo sa tak najhoršie hodnotenou krajinou EÚ 15 a dokonca druhou najhoršie hodnotenou krajinou EÚ 25, keď za ním je už len Poľsko. Pod neúspech Talianska sa najvýraznejšie podpísali faktory týkajúce sa verejných inštitúcií, najmä znížená nezávislosť súdnictva, klientelizmus a kriminalita.

Ázijskú ekonomiku reprezentujú v prvej desiatke Taiwan (4. miesto) a Singapur (7.). Taiwan v tomto roku dosiahol neobyčajne dobré hodnotenie technologickej oblasti (2.), zatiaľ čo Singapur si už niekoľko rokov drží prvú pozíciu v kvalite makroekonomického prostredia. Čínska ekonomika (46.) pokračuje v rozkolísaných výkonoch, keď výraznejšiemu rastu bráni najmä nedostatočne rozvinutý bankový sektor, rozsah regulácie a byrokracie, no tiež nedôvera voči domácim štandardom pre účtovníctvo a audit.

Takmer všetky krajiny Južnej Ameriky zaznamenali v tohtoročnej Správe zhoršenie svojho hodnotenia. Výnimku predstavuje Čile (22. miesto), ktoré sa stalo najkonkurencieschopnejšou ekonomikou tohto regiónu. Ako najväčšie prekážky podnikania boli v krajinách Južnej Ameriky identifikované politická nestabilita, neefektívna štátna správa, byrokracia a korupcia.

Zatiaľ čo väčšina krajín Afriky obsadila spodnú časť rebríčka, Juhoafrická republika (41. miesto) si drží pozíciu lídra v tomto regióne a okrem Čile dokonca predstihla v hodnotení všetky krajiny Južnej Ameriky. Väčšina krajín Afriky čelí problémom vysokej inflácie, slabého medzinárodného kreditu, nerozvinutého bankového sektoru, neefektívnych nákladov na poľnohospodársku politiku, úniku mozgov a tiež (ne)slobody tlače.

V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov sa na vedúcu pozíciu po ročnej prestávke vrátili USA, čím odsunuli Fínsko na druhé miesto. USA v minulom roku ťažili najmä z vysoko sofistikovaných marketingových stratégií, dostupnosti rizikového kapitálu, optimálnej trhovej regulácie a kvality a kvantity miestnych subdodávateľov. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Fínska (2. miesto) sa tu nachádzajú Nemecko (3.), Švédsko (4.), Švajčiarsko (5.), Veľká Británia (6.) Dánsko (7.) a Holandsko (9.). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Japonsko (8.) a Singapur (10.). Najväčší prepad v skupine ekonomicky vyspelých krajín zaznamenalo Taliansko, ktoré sa poklesom o 9 priečok dostalo umiestnilo na 34. mieste medzi Portugalskom a Českou republikou. Tieto dve krajiny pritom dosahujú až o 32, resp. 39 % nižší HPD na obyvateľa. Za neúspechom Talianska stojí predovšetkým slabšia inovačná kapacita podnikov, zhoršená spolupráca medzi univerzitami a podnikateľskou sférou, menší záujem podnikov o licencovanie nových technológií zo zahraničia, pokles výdavkov na výskum a vývoj a tiež horšia dostupnosť rizikového kapitálu. Z ostatných krajín EÚ zaznamenali najväčší pohyb Poľsko a Lotyšsko, ktoré si pohoršili o 10, resp. 20 priečok. Ostatné vysokopríjmové a strednopríjmové krajiny zaznamenali v hodnotení konkurencieschopnosti podnikov len mierne zmeny.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum od roku 1979, čo znamená, že v tomto roku sa jedná v poradí už o 25. vydanie. Za ten čas sa stala jedinečným zdrojom informácií o prednostiach a nedostatkoch viac ako 100 ekonomík sveta. Predstavuje neoceniteľnú príručku pre vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry a štátu pri ich snahe o spoluprácu na vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia.

Metodológia hodnotenia konkurencieschopnosti sa v priebehu uplynulých rokov kontinuálne upravovala tak, aby korešpondovala s aktuálnymi trendmi vo svetovom hospodárstve. Rýchle tempo zmien či inovácie na poli informačných/komunikačných technológií a pokles nákladov s nimi spojených, voľný pohyb kvalifikovanej pracovnej sily, inovácie v oblasti prepravy tovaru a pokles prepravných nákladov sú fenomény, ktoré v súčasnosti extrémne urýchľujú proces integrácie a globalizácie svetovej ekonomiky. Práve tieto faktory podmienili vytvorenie novej metodológie hodnotenia konkurencieschopnosti krajín. Na jej základe vznikol nový Index globálnej konkurencieschopnosti, ktorého nultý ročník bol v tohtoročnej správe predstavený. Nový index v sebe zlučuje prvky indexov rastovej a podnikovej konkurencieschopnosti. Rok 2004 tak predstavuje prestupné obdobie, v ktorom sa končí dvojindexové hodnotenie konkurencieschopnosti ekonomík a pristupuje sa k jednému komplexnejšiemu indexu. Rebríček globálnej konkurencieschopnosti silne koreluje s hodnotením rastovej a podnikovej konkurencieschopnosti. Na prvých troch miestach sa umiestnili USA, Fínsko a Dánsko. SR obsadila v tomto novom hodnotení 41. pozíciu v 104 miestnom rebríčku.

Riaditeľom Programu globálnej konkurencieschopnosti je hlavný ekonóm SEF Augusto Lopez-Claros. Na tvorbe Správy o globálnej konkurencieschopnosti sa ďalej podieľajú také kapacity svetového formátu, akými sú Klaus Schwab, výkonný predseda Svetového ekonomického fóra a profesori Harvardovej univerzity Michael E. Porter a Bishop William Lawrence. Pri jej tvorbe sa využívajú štatistické údaje v kombinácii s jedinečnými informáciami z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku sa do prieskumu zapojilo rekordných 8700 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo SEF v spolupráci s partnerskými organizácií v jednotlivých krajinách. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska – v apríli 2004 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Svetové ekonomické fórum aj v tomto roku pokročilo v teritoriálnej expanzii Správy. Do hodnotenia boli v tomto roku prvýkrát zaradené Bahrajn, Bosna a Hercegovina, Cyprus, Gruzínsko a Spojené arabské emiráty. V roku 2004 tak Správa hodnotí 104 ekonomík sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie svojho druhu.

Indexu rastovej konkurencieschopnosti

 

Index konkurencieschopnosti podnikov

Krajina

Rok 2004

Rok 2003

 

Krajina

Rok 2004

Rok 2003

Fínsko

1

1

 

USA

1

2

USA

2

2

 

Fínsko

2

1

Švédsko

3

3

 

Nemecko

3

5

Taiwan

4

5

 

Švédsko

4

3

Dánsko

5

4

 

Švajčiarsko

5

7

Nórsko

6

9

 

Veľká Británia

6

6

Singapur

7

6

 

Dánsko

7

4

Švajčiarsko

8

7

 

Japonsko

8

13

Japonsko

9

11

 

Holandsko

9

9

Island

10

8

 

Singapur

10

8

Veľká Británia

11

15

 

Hong
Kong

11

19

Holandsko

12

12

 

Francúzsko

12

10

Nemecko

13

13

 

Austrália

13

11

Austrália

14

10

 

Belgicko

14

15

Kanada

15

15

 

Kanada

15

12

Spojené arabské emiráty

16

-

 

Rakúsko

16

17

Rakúsko

17

17

 

Taiwan

17

16

Nový Zéland

18

14

 

Nový Zéland

18

18

Izrael

19

20

 

Island

19

14

Estónsko

20

22

 

Nórsko

20

22

Hong Kong

21

24

 

Izrael

21

20

Čile

22

28

 

Írsko

22

21

Španielsko

23

23

 

Malajzia

23

26

Portugalsko

24

25

 

Kórea

24

23

Belgicko

25

27

 

Juhoafrická republika

25

27

Luxembursko

26

21

 

Španielsko

26

25

Francúzsko

27

26

 

Estónsko

27

28

Bahrajn

28

-

 

Spojené arabské emiráty

28

-

Kórea

29

18

 

Čile

29

32

Írsko

30

30

 

India

30

37

Malajzia

31

29

 

Slovinsko

31

30

Malta

32

19

 

Tunisko

32

33

Slovinsko

33

31

 

Portugalsko

33

36

Thajsko

34

32

 

Taliansko

34

24

Jordánsko

35

34

 

Česká republika

35

35

Litva

36

40

 

Litva

36

40

Grécko

37

35

 

Thajsko

37

31

Cyprus

38

-

 

Brazília

38

34

Maďarsko

39

33

 

Slovenská republika

39

43

Česká republika

40

39

 

Bahrajn

40

-

Juhoafrická republika

41

42

 

Grécko

41

39

Tunisko

42

38

 

Maďarsko

42

38

Slovenská republika

43

43

 

Jordánsko

43

41

Lotyšsko

44

37

 

Indonézia

44

60

Botswana

45

36

 

Cyprus

45

-

Čína

46

44

 

Maroko

46

49

Taliansko

47

41

 

Čína

47

46

Mexiko

48

47

 

Kostarika

48

45

Maurícius

49

46

 

Lotyšsko

49

29

Kostarika

50

51

 

Malta

50

42

Trinidad a Tobago

51

49

 

Namíbia

51

55

Namíbia

52

52

 

Turecko

52

52

Salvádor

53

48

 

Maurícius

53

44

Uruguaj

54

50

 

Jamajka

54

56

India

55

56

 

Mexiko

55

48

Maroko

56

61

 

Rumunsko

56

73

Brazília

57

54

 

Poľsko

57

47

Panama

58

59

 

Kolumbia

58

51

Bulharsko

59

64

 

Trinidad
a Tobago

59

53

Poľsko

60

45

 

Panama

60

59

Chorvátsko

61

54

 

Ruská federácia

61

65

Egypt

62

58

 

Botswana

62

54

Rumunsko

63

75

 

Keňa

63

66

Kolumbia

64

63

 

Ghana

64

-

Jamajka

65

67

 

Salvádor

65

63

Turecko

66

65

 

Egypt

66

58

Peru

67

57

 

Gambia

67

-

Ghana

68

71

 

Srílanka

68

57

Indonézia

69

72

 

Ukrajina

69

71

Ruská federácia

70

70

 

Filipíny

70

64

Alžírsko

71

74

 

Uganda

71

-

Dominikánska republika

72

62

 

Chorvátsko

72

62

Srílanka

73

68

 

Pakistan

73

72

Argentína

74

78

 

Argentína

74

68

Gambia

75

55

 

Bulharsko

75

74

Filipíny

76

66

 

Peru

76

78

Vietnam

77

60

 

Uruguaj

77

69

Keňa

78

83

 

Zambia

78

79

Uganda

79

80

 

Vietnam

79

50

Guatemala

80

89

 

Dominikánska republika

80

61

Bosna a Hercegovina

81

-

 

Nigéria

81

77

Tanzánia

82

69

 

Zimbabwe

82

75

Zambia

83

88

 

Macedónia

83

-

Macedónsko

84

81

 

Malawi

84

70

Venezuela

85

82

 

Srbsko

85

76

Ukrajina

86

84

 

Guatemala

86

81

Malawi

87

76

 

Madagaskar

87

85

Mali

88

99

 

Venezuela

88

80

Srbsko

89

77

 

Alžírsko

89

83

Ekvádor

90

86

 

Tanzánia

90

67

Pakistan

91

73

 

Mali

91

-

Mozambik

92

93

 

Gruzínsko

92

-

Nigéria

93

87

 

Bosna a Hercegovina

93

-

Gruzínsko

94

-

 

Ekvádor

94

84

Nikaragua

95

90

 

Bangladéš

95

86

Madagaskar

96

96

 

Mozambik

96

87

Honduras

97

94

 

Honduras

97

89

Bolívia

98

85

 

Paraguaj

98

91

Zimbabwe

99

97

 

Etiópia

99

90

Paraguaj

100

95

 

Nikaragua

100

88

Etiópia

101

92

 

Bolívia

101

92

Bangladéš

102

98

 

Čad

102

93

Angola

103

100

 

Angola

103

95

Čad

104

101

 

 

 

 

 

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovenskú republiku možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2004/2005 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie určuje silné a slabé miesta konkurencieschopnosti SR vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a odstraňovanie jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami zlepšujúce sa možnosti financovania, priaznivá úroveň úrokových mier, prijateľné rozpätie medzi úrokovými sadzbami na vkladoch a úveroch, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. V podnikateľskom prostredí prevláda jednoznačný optimizmus v očakávaní hospodárskeho rastu ekonomiky a v prospech Slovenska vypovedá aj rastúci medzinárodný rating krajiny. Slabinou sú predovšetkým neefektívne vynakladané verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov, vysoká miera inflácie a posilňovanie slovenskej koruny.

Verejné inštitúcie predstavujú oblasť, v ktorej Slovensko najviac zaostáva za vyspelým svetom. Správa 2004/2005 síce vyzdvihuje mierne obmedzenie korupcie pri výbere daní a pripájaní podnikov na verejnú infraštruktúru, no tento nepatrný úspech je prekrytý výraznými nedostatkami. Sú nimi predovšetkým klientelizmus, organizovaný zločin, slabá nezávislosť súdnictva, zlá vymáhateľnosť práva či úroveň korupcie pri exportno-importných operáciách. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rovnaké negatíva boli identifikované už v minuloročnej Správe a za ostatných 12 mesiacov nezaznamenali podnikatelia žiadne zmeny. Práve zlepšenie fungovania verejných inštitúcií by malo byť centrom záujmu vedúcich predstaviteľov krajiny v nasledujúcom období.

V technologickej oblasti bola najpozitívnejšie hodnotená otvorenosť krajiny voči priamym zahraničným investíciám (PZI) a transferu technológií. Podmienky pre prílev PZI boli Správou ohodnotené dokonca ako tretie najlepšie na svete. Ku konkurenčným výhodám slovenskej ekonomiky patrí tiež vysoká flexibilita a schopnosť podnikov rýchlo preberať a využívať technológie zo zahraničia. Pozitívne je hodnotená tiež spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Rozporuplne vyznieva hodnotenie faktorov týkajúcich sa rozvoja informačnej spoločnosti. Vybavenosť obyvateľstva počítačmi, rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a prístup k internetu v školách sú hodnotené ako konkurenčná výhoda Slovenska. Naproti tomu však stojí neschopnosť vlády vytýčiť si priority v podpore rozvoja a propagácie informačných a komunikačných technológií. Najhoršie hodnotenie sa ušlo konkurencii na poli poskytovateľov internetových služieb. Ďalšou prekážkou sú nekvalitná legislatíva vzťahujúca sa k informačným technológiám. Z ostatných nedostatkov Správa vymenúva nízke výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj, relatívne nízku úroveň terciálneho vzdelávania a malý počet registrovaných priemyselných patentov.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je predovšetkým ovládnutie a kontrola predaja na domácom trhu, stabilná pozícia podnikov na zahraničných trhoch a aktívny prístup podnikov k licencovaniu nových technológií. Najväčší nedostatok predstavuje povaha konkurenčných výhod, ktorá stále zostáva založená viac na lacnej pracovnej sile a nie na sofistikovanosti procesov a technológií. Ďalšou konkurenčnou nevýhodou slovenských podnikov je nízka kontrola a vplyv na medzinárodnú distribúciu svojej produkcie. V oblasti odmeňovania pretrváva slabá korelácia medzi iniciatívnosťou pracovníkov pri zlepšovaní podnikových procesov a odmeňovaním.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, vyzdvihnutá bola najmä otvorenosť krajiny pre zahraničných investorov a žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali či diskriminovali zahraničné vlastníctvo na Slovensku. Ďalšími silnými stránkami sú dostupnosť vedcov a inžinierov a kvalita vzdelania technického smeru. Na druhej strane stoja nedostatočné prvky podnikateľského prostredia, ktorými sú slabá letecká infraštruktúra, fungovanie a prístup na lokálne finančné a akciové trhy a nízka ochrana záujmov minoritných akcionárov.

V Správe o globálnej konkurencieschopnosti 2004/2005 sa jednoznačne zobrazili aj efekty zrealizovaných reforiem. Reforma pracovnej legislatívy sa podpísala pod vysoké hodnotenie flexibility pri prijímaní a prepúšťaní pracovníkov. Podmienky na zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily sú dokonca štvrté najlepšie na svete. Daňová reforma zasa spôsobila, že Slovensko má ôsmy najlepší daňový systém, motivujúci k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu daňovej progresie. Daňové bremeno je hodnotené ako deviate najľahšie vo svete a efektivitou daňového systému sa Slovensko radí k 14 najlepším krajinám. Z ostatných konkurenčných výhod Slovenska stojí za povšimnutie ešte vysoko korelujúci vzťah medzi produktivitou práce a odmeňovaním, či vzťah podnikov k životnému prostrediu zohľadňujúci zásady pre trvaloudržateľný rozvoj.

Z konkurenčných nevýhod, ktoré potrebujú okamžitú pozornosť, treba rozhodne menovať najhoršie hodnotené položky, ktorými sú regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, príliš veľká ovplyvniteľnosť politických strán zo strany ich legálnych sponzorov, relatívne veľký podiel nelegálnych platieb na celkových nákladoch podnikov, rozsah nelegálneho financovania politických strán, korupcia vo verejnom obstarávaní či v súdnictve, nedôvera občanov vo finančnú bezúhonnosť politikov, mzdová diskriminácia žien, nízka transparentnosť hospodárskej politiky či efektivita práce vlády a parlamentu.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
2. Korupcia
3. Nedostatočná infraštruktúra
4. Prístup k financovaniu
5. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!)
Viac informácií nájdete na internetovej stránke www.weforum.org.

V prípade publikovania informácií z tohto materiálu uvádzajte, prosím, ako zdroj informácií Svetové ekonomické fórum a Podnikateľskú alianciu Slovenska.

Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org), so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti. Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.


Tlačová správa
(vo formáte .pdf)
Podkladový materiál z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)

Okt 302003
 
 30. Október 2003

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2003-2004

Slovensko si polepšilo vo svojej konkurencieschopnosti. Svedčí o tom najnovšia Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2003 – 2004, ktorú každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum (SEF) a ktorého partnerom pre Slovensko bola opäť Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Slovenská republika sa zlepšila najmä v Indexe rastovej konkurencieschopnosti (Poradie krajín podľa Indexu rastovej konkurencieschopnosti za rok 2003), ktorým SEF analyzuje potenciál ekonomík sveta dosiahnuť trvaloudržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Index pozostáva z troch základných komponentov, ktorými sú makroekonomické prostredie, kvalita verejných inštitúcií a úrovňou technológií. Z pomedzi 102 krajín obsadila Slovenská republika 43. miesto, kým v roku 2002 to bolo 49. miesto. Aké skutočné zlepšenie slovenská ekonomika dosiahla za posledných 12 mesiacov však možno povedať až po zohľadnení dvoch podstatných faktorov. Prvým je, že v tomto roku došlo k zmenám v metodike hodnotenia rastovej konkurencieschopnosti. Druhým faktorom je rozšírenie rebríčka o 20 nových krajín v tomto roku. Ak by sa hodnotili krajiny v minulom roku podľa tohtoročnej novej metodiky, tak v roku 2002 by Slovenská ekonomika obsadila 46. miesto a v prípade nerozširovania rebríčka o nové krajiny by SR obsadila 41. priečku. Možno teda skonštatovať, že v absolútnych číslach sme si polepšili o 6 miest (zo 49. na 43.), no reálne si slovenská ekonomika polepšila len o 5 priečok (zo 46. na 41.).

Komplementárne skúma SEF aj faktory, ktoré ovplyvňujú súčasnú produkčnú schopnosť a výkonnosť ekonomík. Využíva na to Index konkurencieschopnosti podnikov (Poradie krajín podľa Indexu konkurencieschopnosti podnikov za rok 2003), ktorý odráža mikroekonomické prostredie krajín a vypovedá o vyspelosti podnikových procesov a kvalite podnikateľského prostredia. V hodnotení týchto faktorov obsadilo Slovensko 43. priečku, kým v minulom roku to bolo 42. miesto. Zdanlivý pokles o jednu priečku opäť spôsobilo tohtoročné rozšírenie rebríčka o nové krajiny. V prípade, že by k rozšírenie nedošlo, Slovensko by si udržalo minuloročnú pozíciu. Reálne sme si teda ani nepolepšili, ani nepohoršili.

Najlepšie hodnotenie dosiahla v tomto roku ekonomika Fínska, ktorá sa tak stavia do pozície najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. USA si drží prvenstvo v technologickej oblasti, no nižšia kvalita verejných inštitúcií a makroekonomického prostredia zapríčinili stratu prvých pozícií z minulých rokov a odsunuli USA na druhé miesto v hodnotení podľa oboch indexov.

Medzi desiatimi najlepšími ekonomikami sveta má Európa šesť zástupcov. Okrem spomínaného Fínska (1) ešte Švédsko (3), Dánsko (4), Švajčiarsko (7), Island (8) a Nórsko (9). Zaujímavosťou je, že takmer všetky tieto krajiny sú sústredené v Škandinávskej oblasti.

Nemecko (13) a Francúzsko (26) si v hodnotení oproti minulému roku mierne polepšili najmä vďaka zlepšeniam v technologickej oblasti a oblasti verejných inštitúcií. Brzdou rýchlešieho rastu boli makroekonomické problémy týchto krajín, najmä v oblasti verejných financií.

Z ázijských krajín obsadili najvyššie priečky Taiwan (5) a Singapúr (6). Najlepšie hodnotenou krajinou Afriky sa stala Botswana (36). Čile (28) je najlepšie hodnotenou ekonomikou v Južnej Amerike.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti sa zostavuje od roku 1979 a jej tvorcovia pri tom využívajú štatistické údaje a jedinečné informácie z celosvetového dotazníkového prieskumu medzi riadiacimi pracovníkmi. V tomto roku odpovedalo rekordných 7 741 vedúcich predstaviteľov spoločností z celého sveta. Dotazníkový prieskum realizovalo celkovo 104 partnerských organizácií SEF. Partner za Slovenskú republiku – Podnikateľská aliancia Slovenska, v apríli 2003 oslovila viac ako 200 podnikov pôsobiacich na Slovensku.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti poskytuje komplexné porovnanie 102 ekonomík sveta v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti. Pre každú krajinu identifikuje jej silné a slabé stránky. Vďaka tomu sa stáva dôležitým nástrojom v rukách tvorcov národných hospodárskych politík a môže im pomôcť pri zlepšovaní kvality národného podnikateľského prostredia.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Slovensko možno na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003 porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie nám určuje silné a slabé miesta našej konkurencieschopnosti vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ktorou je možné zlepšiť parametre našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska, v porovnaní s ostatnými krajinami, najmä miera úspor, výrazné zlepšenie dostupnosti úverov za posledných päť rokov a národná miera úspor. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky, vysoký deficit verejných rozpočtov a prerozdeľovanie verejných fondov, nízka dôvera verejnosti voči politikom, rozsah škodlivých štátnych dotácií a inflácia.

V technologickej oblasti sú prednosťami SR najmä dobré podmienky pre prílev priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, rýchle preberanie a zvládanie technológií zo zahraničia, vybavenosť obyvateľstva počítačmi a rozšírenosť mobilných telefónov, počet registračných miest internetu a spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Naopak, brzdou rozvoja je neschopnosť vlády vytýčiť si a presadzovať priority v oblasti informačných technológií, nízka konkurencia na telekomunikačnom trhu a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a úrovňou korupcie najmä pri exportno-importných operáciách. Naopak, najnižšia miera korupcie sa vyskytuje pri žiadostiach o pripojenie na verejnú infraštruktúru a pri platení daní.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je inovačná kapacita podnikov, ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spoľahlivosť profesionálnych manažérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenčných výhod, založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeňovania iniciatívnosti a nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania technického smeru, otvorenosť krajiny pre zahraničné investície a paradoxne aj pomerne nízka byrokracia, ktorá sa pre účely Správy posudzuje podľa toho, koľko percent zo svojho pracovného času strávia predstavitelia spoločností rokovaniami so štátnou správou. Naopak, slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre, nízkej ochrane záujmov minoritných akcionárov a v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä kvalita noriem vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia a zhoda s medzinárodnými dohovormi v tejto oblasti, vyvážený pomer medzi mzdou a produktivitou, minimálne rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sloboda tlače a prekvapivo tiež relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak, znepokojivými faktormi sú veľké regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia, nízka efektivita daňového systému, rozdiely v ohodnotení muža a ženy v podnikoch, nelegálna finančná podpora politických strán, regulačné bariéry a nedostatočná transparentnosť tvorby vládnej politiky.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Korupcia
2. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
3. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov ale nie výška daní!!)
4. Nedostatočná infraštruktúra
5. Prístup k financovaniu

Svetové ekonomické fórum so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti.

Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.

Nov 202002
 
 20. November 2002

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2002-2003

Pri hodnotení konkurencieschopnosti 80 krajín sveta sa Slovensko umiestnilo v hornej časti druhej polovice. Oproti roku 2001 si krajina pohoršila. Uvádza to najnovšia správa Svetového ekonomického fóra.

Všetky popredné svetové ekonomické inštitúcie vo svojich najčerstvejších analýzach posúvajú výhľad oživenia svetovej ekonomiky na neskorší termín. Trend znižovania ekonomického rastu sa dotkol aj krajín strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska), nie však do tej miery ako západnej Európy či USA. Napriek tejto nepriaznivej globálnej situácií dokázali niektoré krajiny zaznamenať vyššie úrovne ekonomického rastu. Príčinou je ich konkurencieschopnosť.

Práve konkurencieschopnosť krajín sveta je predmetom Správy o globálnej konkurencieschopnosti, ktorú vydalo v novembri 2002 Svetové ekonomické fórum. Partnerom Svetového ekonomického fóra za Slovensko bola Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Ukazovateľom konkurencieschopnosti je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa upraveného podľa parity kúpnej sily. Empiricky overeným faktom je, že po období spomalenia ekonomiky – akým práve prechádza globálne hospodárstvo – dosiahnu konkurencieschopné krajiny dlhodobo udržateľnú úroveň ekonomického rastu rýchlejšie a skôr ako menej konkurencieschopné štáty.

Na meranie rôznych premenných v mnohých ekonomikách neexistujú spoľahlivé, respektíve žiadne údaje. To bolo dôvodom, prečo sa súčasťou získavania podkladov na vypracovanie Správy o globálnej konkurencieschopnosti stal aj Prieskum názorov riadiacich pracovníkov. Do prieskumu sa zapojilo viac ako 4 800 respondentov, lídrov vo výrobnej a obchodnej oblasti, a to z 80 krajín sveta. Názory respondentov možno považovať za vysoko reprezentatívne, lebo oslovené podniky rozhodujú o rozsiahlych investíciách podporujúcich ekonomický rast. Do prieskumu sa prostredníctvom PAS zapojilo 65 slovenských podnikov.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti prináša dva odlišné, navzájom sa doplňujúce prístupy k meraniu konkurencieschopnosti. Index rastovej konkurencieschopnosti reprezentuje odhad podmienok vytvorených pre ekonomický rast v stredne dlhom časovom období. Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti je súborom inštitúcií, trhových štruktúr a ekonomických politík podporujúcich vysoký stupeň prosperity v súčasnosti. Sleduje najmä efektívne využívanie výrobných faktorov a zdrojov v ekonomike.

Index rastovej konkurencieschopnosti

Ekonomický rast v strednom až dlhom časovom horizonte ovplyvňujú tri kategórie: technológia, verejné inštitúcie a makroekonomické prostredie. Tieto kategórie hrajú dôležitú úlohu na všetkých stupňoch ekonomického vývoja krajiny.

Technológia vstupuje do výrobného procesu buď ako importovaná a adaptovaná zložka alebo úplne nový prvok vytváraný na základe inovačného zázemia domácich firiem. V rebríčku sú tzv. inovátorské krajiny a krajiny, ktoré aplikujú import technológií. Aby sa zohľadnila rozdielna úroveň ich inovačnej kapacity, index je prispôsobený zvlášť pre každú z týchto dvoch skupín.

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktoré preberajú špičkové svetové technológie ich licencovaním, importom alebo prílevom priamych zahraničných investícií. To však neznamená, že pri ich aplikovaní vo výrobnom procese je pasívnym prijímateľom svetových trendov. Aj nám podobné krajiny musia získané technológie nielen dokonale zvládnuť, ale aj prispôsobiť ich lokálnym podmienkam. To si vyžaduje vybudovať v každej krajine snažiacej sa dosiahnuť vyššiu úroveň konkurencieschopnosti dostatočné vedecké kapacity.

V prípade verejných inštitúcií sa sleduje okrem dodržiavania kontraktov a zákonov v spoločnosti aj miera korupcie. Makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce konkurencieschopnosť sú miera inflácie, miera domácich úspor, vývoj reálneho výmenného kurzu, ale predovšetkým rating krajiny a úroveň verejných výdavkov.

V roku 2002 si Slovenská republika v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti krajín pohoršila o deväť miest a z 80 sledovaných krajín skončila na 49. mieste. Dobrú pozíciu Slovensko zaujalo v hodnotení aplikovania technológie, horšie je to v prípade hodnotenia verejných inštitúcií. Nadol Slovensko ťahajú predovšetkým makroekonomické ukazovatele, spomedzi nich najmä pretrvávajúci vysoký deficit verejných financií.

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti

Index mikroekonomickej konkurencieschopnosti sleduje podmienky vytvorené na dosahovanie dlhodobo udržateľnej úrovne produktivity na mikroekonomickej úrovni. Práve na tejto úrovni sa tvoria hodnoty, ktoré sú zdrojom bohatstva krajiny. Vývoj produktitivy úzko súvisí s vyspelosťou podnikov a ich podnikateľských praktík, rovnako však s kvalitou domáceho podnikateľského prostredia, v ktorom pôsobia tieto spoločnosti.

V krátkom období môžu krajiny dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárskeho rastu, ako im umožňujú ich mikroekonomické základy. K tomuto javu dochádza napríklad vplyvom využívania nerastného bohatstva alebo masívnym prílevom priamych zahraničných investícií. Ak však nedôjde k zlepšeniu mikroekonomických základov hospodárskeho rastu, po rozplynutí týchto faktorov si krajina dokáže len veľmi ťažko udržať úroveň prosperity.

Krajiny musia dynamicky zlepšovať domáce podnikateľské prostredie, aby dokázali držať krok s ostatnými. Toto konštatovanie platí aj pre Slovensko. V tohtoročnom rebríčku 80 krajín podľa mikroekonomickej konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestnilo na 42. mieste, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršenie jeho pozície o dve priečky. Podnikateľské praktiky a stratégia spoločností pritom v hodnotení mierne zaostáva za kvalitou podnikateľského prostredia krajiny.

Na pozíciu Slovenska majú v hodnotiacom rebríčku Správy o globálnej konkurencieschopnosti významný dopad dva faktory. Prvým je dynamický proces zmien v spoločnosti, realizácia hospodárskych reforiem súvisiacich s prechodom na trhové hospodárstvo. Pre tranzitívne ekonomiky je veľmi obtiažne zostaviť stabilné hodnotiace rámce, lebo časté zmeny hodnotených parametrov nedovoľujú vytvoriť dostatočne dlhé časové rady potrebných údajov. Metodika použitá pri tvorbe Správy nie celkom vyhovuje rýchle sa meniacim podmienkam týchto krajín, preto aj jej výsledky a závery treba brať v niektorých prípadoch s rezervou. Vo veľkej väčšine prípadov však analýza vystihuje podstatu problémov, ktoré načim riešiť v súvislosti so zvyšovaním konkurencieschopnosti Slovenska.

Druhý, nemenej významný faktor, je nezohľadňovanie tzv. efektu dobiehania pri výpočte dlhodobo udržateľnej úrovne ekonomického rastu. Znamená to, že pri určovaní konkurencieschopnosti krajín sa neberie do úvahy ich rastový potenciál vyplývajúci z nižšej úrovne miezd a pod. Takéto očistenie bolo potrebné, lebo bez podobnej úpravy by sa napríklad Čína javila ako veľmi konkurencieschopná krajina aj v porovnaní s USA. Rast produktivity je však v prípade týchto dvoch krajín založený na celkom iných základoch.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

Na základe zistení Svetového ekonomického fóra a jeho Správy o globálnej konkurencieschopnosti možno Slovensko porovnávať s ostatnými krajinami zahrnutými do tohto unikátneho prieskumu. Porovnanie podľa konkurencieschopnosti priraďuje Slovensku silné a slabé miesta. Vo vzťahu k ostatným krajinám sveta a ukazuje cestu, ako zlepšiť v dlhodobom horizonte parametre slovenskej ekonomiky. Iba zvládnutie konkurenčných výhod Slovenska a eliminácia jeho nevýhod, umožnia krajine nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami najmä miera úspor, dostupnosť úverov a rozpätie úrokových sadzieb. Slabinou sú predovšetkým verejné výdavky a vysoký deficit verejných rozpočtov.

V technologickej oblasti sú prednosťami Slovenska najmä úroveň inovácií vo firmách, vysoká úroveň priamych zahraničných investícií a s nimi prichádzajúci transfer technológií, počet registračných miest internetu (údaj za rok 2001), vedecká spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi a rozšírenosť mobilných telefónov (údaj za rok 2001). Naopak brzdou rozvoja je kvalita konkurencie na telekomunikačnom trhu a schopnosť vlády vytýčiť a presadzovať priority v oblasti informačných technológií.

V oblasti verejných inštitúcií Slovensko zaostáva hlavne vplyvom vládnych rozhodnutí zvýhodňujúcich len určité skupiny, vplyvom organizovanej (ekonomickej) kriminality, nedostatočnej nezávislosti súdov, slabej ochrany vlastníckych práv a vysokej úrovne korupcie.

Mikroekonomická konkurencieschopnosť

Výhodami Slovenska na strane podnikateľských praktík a stratégie podnikov je rozsiahla prax licencovania zahraničných technológií a inovačná kapacita podnikov, ale aj rozsah budovania vlastných značiek. Slabinou je absencia odmeňovania iniciatívnosti, nedostatočné zvládnutie medzinárodnej distribúcie a povaha konkurenčných výhod (založených na lacnej pracovnej sile, kapitálovej náročnosti a nízkej pridanej hodnote).

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, jeho silnou stránkou je dostupnosť vedcov a inžinierov, kvalita vzdelania technického smeru a pomerne nízky výskyt byrokracie. Naopak slabé miesta sú v leteckej infraštruktúre (posledné miesto spomedzi 80 hodnotených krajín), v prístupe na lokálne finančné a akciové trhy a v nedostatočnej sofistikovanosti domáceho konkurenčného prostredia.

Z ostatných faktorov hovoria v prospech Slovenska najmä miera investícií, otvorenosť ekonomiky, schopnosť firiem absorbovať nové technológie a prekvapivo aj relatívne vysoká úroveň neformálnych vzťahov.

Naopak znepokojivými faktormi sú vysoká miera nezamestnanosti, regulačné bariéry, nedostatočná transparentnosť tvorby vládnych politík, nízka efektívnosť práce legislatívnych orgánov a úplatkárstvo.