Sep 092010
 
 9. September 2010

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 13. miest a skončila na 60. priečke v rebríčku 139 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. USA sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (5.), Fínsko (7.), Holandsko (8.) a Dánsko (9.). Česká republika si pohoršila o päť miest a skončila na 36. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo v rebríčku o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor – z minuloročného 58. miesta na súčasné 52. Slovensko v rebríčku susedí s Vietnamom a Tureckom a dostalo sa do pozície piatej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (67.), Lotyšsko (70.), Bulharsko (71.) a Grécko (83.).

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

“Svetová hospodárska kríza v uplynulom roku naďalej negatívne ovplyvňovala konkurencieschopnosť krajín. Osem z desiatich najlepšie hodnotených krajín dosiahlo nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom”, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: “Negatívne zásahy vlády do podnikateľského prostredia v uplynulom roku, nízka schopnosť reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobili, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po štvrtý krát v rade, pričom tento rok ide o najvýraznejší pokles v histórii hodnotenia Slovenska. SR stratila svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, sú neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia, korupcia a reštriktívna pracovná legislatíva.”

Tab.: Index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)

Krajina

GCI 2010

GCI 2009

Medziroč. zmena

Pozícia

Skóre

Pozícia

Švajčiarsko

1

5.63

1

0

Švédsko

2

5.56

4

+2

Singapur

3

5.48

3

0

USA

4

5.43

2

-2

Nemecko

5

5.39

7

+2

Japonsko

6

5.37

8

+2

Fínsko

7

5.37

6

-1

Holandsko

8

5.33

10

+2

Dánsko

9

5.32

5

-4

Kanada

10

5.30

9

-1

 

 

 

 

 

Česká rep.

36

4.57

31

-5

Poľsko

39

4.51

46

+7

Maďarsko

52

4.33

58

+6

Slovensko

60

4.25

47

-13

 

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine; v hodnotení tejto oblasti sa SR v rebríčku prepadla z minuloročnej 127. priečky na predposlednú 138. pozíciu. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva (133. priečka v 139 miestnom rebríčku), mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov (132.), netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (127.), náklady poľnohospodárskej politiky (124.) a nízka efektívnosť verejných výdavkov (119.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (120.) a verejná doprava (117.). Mimoriadne nepriaznivo je hodnotená kvalita manažérskeho vzdelávania (114.) ako aj celková kvalita vzdelávacieho systému v krajine (111.). V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovnej legislatívy (rekordný prepad z 15. miesta na 104. v priebehu 4 rokov).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov (1.), nízke colné bariéry (4.), nízke riziko terorizmu (4.), otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim na Slovensko nové technológie (5.), nízky spread úrokových sadzieb (5.), legislatíva podporujúca prílev investícií (13.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (10.), rozšírenosť internetu (19.), nízke obchodné bariéry (19.), zdravý bankový sektor (23.) a priaznivý daňový systém (27.). V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava (21.) a energetická infraštruktúra (28.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2010 a zapojilo sa doň 13.500 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia tak odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2010.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Pozícia

35

48

45

38

40

49

43

43

41

37

41

46

47

60

Zmena

 

-13

+3

+7

-2

-9

+6

0

+2

+4

-4

-5

-1

-13


Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF
 (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2010-2011

Sep 092009
 
 9. September 2009

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009-2010

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti umiestnila na 47. mieste v rebríčku 133 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009-2010, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Oproti minulému roku si SR pohoršila o 1 priečku. Na vrchole rebríčka je Švajčiarsko, ktoré odsunulo minuloročného víťaza, USA, na druhú pozíciu. Nasledujú Singapur, Švédsko a Dánsko. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Fínsko, Nemecko a Holandsko. Česká republika si medziročne polepšila o 2 priečky a umiestnila sa na 31. mieste. Poľsko si zlepšilo pozíciu o 7 miest a v rebríčku je pred Slovenskom na 46. priečke. Maďarsko sa v rebríčku taktiež posunulo nahor – z minuloročného 62. miesta na súčasné 58.

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

“Svetová hospodárska kríza spôsobila, že väčšina hodnotených krajín dosiahla v tomto roku nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s rokom 2008. Kvôli výraznej vzájomnej previazanosti ekonomík však v rebríčku nedošlo k výraznejším posunom”, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: “Nízka schopnosť vlády zlepšovať podnikateľské prostredie, reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobujú, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po tretí krát v rade. Toto hodnotenie ukazuje, že SR stráca svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 stúpajú a dve sa umiestnili pred nami”.

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikuje SEF vysokú mieru klientelizmu v krajine; v hodnotení tejto oblasti sme na 127. priečke v 133 miestnom rebríčku. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov, netransparentnosť pri verejnom obstarávaní, vysoké administratívne zaťaženie a náklady poľnohospodárskej politiky. Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra a verejná doprava. V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovného práva (rekordný prepad z 15. miesta na 82. v priebehu 3 rokov) a rastúce riziko tzv. úniku mozgov.

Medzi výraznými konkurenčnými výhodami sa nachádzajú otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom prinášajúcim na Slovensko nové technológie, legislatíva podporujúca prílev investícií, nízke colné bariéry, rozvinutý trh tovarov a služieb, vysoká koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, zdravý bankový sektor a relatívne dobrá dostupnosť financovania. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 133 hodnotených ekonomík ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.

Na základe úrovne minuloročného HDP bolo Slovensko v roku 2009 prvý krát hodnotené v rámci skupiny rozvinutých krajín, ktorých hospodársky rozvoj je podľa SEF založený predovšetkým na schopnosti inovovať. “Paradoxne práve inovácie, spolu s vysokoškolským vzdelávaním, fungovaním verejných inštitúcií a kvalitou infraštruktúry sú oblasťami, v ktorých Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom”, hovorí R. Kičina. Mierne zaostávanie je v základnom vzdelávaní, technologickej vybavenosti krajiny, veľkosti trhu a vyspelosti podnikových procesov. S vyspelým svetom sa môžeme porovnávať v oblasti rozvinutosti trhov. V makroekonomickej stabilite sme dokonca tesne nad priemerom vyspelých krajín.

Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2009-2010

 

Okt 082008
 
 8. Október 2008

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2008-2009

Spojené štáty americké vedú v celkovom hodnotení v Správe o globálnej konkurencieschopnosti 2008-2009, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Švajčiarsko je na druhej pozícii, nasledované Dánskom, Švédskom a Singapurom. Európske ekonomiky majú v prvej desiatke prevahu, keďže ďalšie priečky obsadili Fínsko, Nemecko a Holandsko. Konkurencieschopnosť Veľkej Británie ostala vysoká, napriek tomu však v rebríčku klesla o 3 miesta a vypadla z prvej desiatky, čo bolo spôsobené najmä oslabením finančných trhov. Čína ostala vo vedení spomedzi veľkých, rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, keď si polepšila o 4 priečky a dostala sa do prvej tridsiatky. Čínu nasledujú India (50), Rusko (51) a Brazília (64), ktoré sa tiež umiestnili v prvej polovici rebríčka. V prvej dvadsiatke sa nachádzajú mnohé ázijské ekonomiky, ako Japonsko (9), Hongkong (11), Južná Kórea (13) a Taiwan (17). Čile (28) je najlepšie hodnotená ekonomika Latinskej Ameriky, nasledovaná Panamou (58), Kostarikou (59) a Mexikom (60). Mnohé krajiny Blízkeho východu a Severnej Afriky sú v prvej polovici rebríčka, vedené Izraelom (23), Katarom (26), Saudskou Arábiou (27), Spojenými arabskými emirátmi (31), Kuvajtom (35) a Tuniskom (36). Z afrických krajín sa v prvej polovici rebríčka nachádzajú Juhoafrická republika (45), Botswana (56) a Maurícius (57).

Konkurenciaschopnosť SR sa opäť znížila

V aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti, obsahujúcom 134 krajín z celého sveta, sa Slovenská republika umiestnila na 46. mieste. Oproti minulému roku si SR zhoršila svoju pozíciu o 4 priečky. Ide už o druhý medziročný pohyb smerom nadol. V minulom roku obsadila SR 41. miesto, avšak pre zvýšenie počtu hodnotených krajín, z ktorých sa jedna novozaradená dostala v rebríčku pred SR, reálny pokles zodpovedá spomínaným 4 pozíciám. Česká republika si udržala svoje postavenie na 33. mieste, Poľsko je po medziročnom poklese o 1 priečku na 53. mieste. Maďarsko sa prepadlo až o 14 miest a skončilo na 62. priečke.

„Konkurencieschopnosť Slovenska sa zhoršuje kvôli nezáujmu vlády o riešenie pretrvávajúcich problémov v podnikateľskom prostredí. Aj v tomto roku identifikovalo Svetové ekonomické fórum ako najväčšie konkurenčné nevýhody Slovenska vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce spolu s objemom výdavkov na poľnohospodársku politiku,“ informuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je oficiálnym partnerom SEF pre Slovenskú republiku. Medzi najväčšie konkurenčné nevýhody sa v tomto roku zaradili rozšírenosť klientelizmu a mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov. Slovensko má pretrvávajúce problémy s nízkou efektívnosťou verejných výdavkov, nerozvinutou leteckou infraštruktúrou a verejnou dopravou, vysokým administratívnym zaťažením podnikania, zlou vymáhateľnosťou práva a nízkou rozvinutosťou kapitálového trhu. „Čoraz rizikovejšie je vnímaná povaha konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky, ktoré spočívajú skôr v nízkej nákladovosti výrobných faktorov ako v sofistikovanosti výrobných postupov a jedinečnosti produktov,“ dodáva Kičina. Výrazný prepad zaznamenala SR v hodnotení flexibility pracovnej legislatívy, kde sa v priebehu uplynulých dvoch rokov prepadla z 15. priečky na súčasnú 65. Ako výrazné konkurenčné výhody identifikuje SEF otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom, s ktorými prichádzajú na Slovensko nové technológie, nízke bariéry pre import a export tovarov, flexibilitu pri mzdovom vyjednávaní a úzku koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, prístup ku kapitálu. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 134 hodnotených ekonomík ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.

Plné znenie tlačovej správy (.doc)
Rebríček konkurencieschopnosti 2008-2009 (.pdf)
Profil SR 2008 (.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie PAS (.pdf)

Okt 312007
 
 31. Október 2007

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008

Spojené štáty americké sú najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Švajčiarsko je na druhej pozícii, nasledované Dánskom, Švédskom, Nemeckom, Fínskom a Singapurom. Čile je najvyššie umiestnenou krajinou Latinskej Ameriky. Čína a India pokračujú vo vedení medzi veľkými rozvíjajúcimi sa ekonomikami Ázie. Niekoľko krajín z Blízkeho východu a severnej Afriky sa umiestnilo v hornej polovici rebríčka, vedené Izraelom, Kuvajtom, Katarom, Tuniskom, Saudskou Arábiou a Spojenými Arabskými Emirátmi. Zo sub-saharskej oblasti Afriky, len Južná Afrika a Maurícius figurujú v hornej polovici rebríčka, pričom mnoho krajín z tejto oblasti sa umiestnilo na úplnom konci rebríčka.

SR poklesla v rebríčku globálnej konkurencieschopnosti

V aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti, obsahujúcom 131 krajín z celého sveta, sa Slovenská republika umiestnila na 41. mieste. Po štyroch rokoch zlepšovania konkurencieschopnosti sa tento rok SR v hodnotení prepadla o 2 priečky. V minulom roku obsadila 37. miesto, avšak pre zvýšenie počtu hodnotených krajín, z ktorých dve novozaradené sa dostali v rebríčku pred SR, reálny pokles zodpovedá spomínaným 2 pozíciám. Zhoršenie zaznamenali aj ostatné krajiny V4. Česká republika, podobne ako SR, medziročne poklesla o 2 priečky je na 33. mieste, Maďarsko po poklese o 6 miest obsadilo 47. priečku a Poľsko skončilo na 51. mieste.

“Najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska je podľa Svetového ekonomického fóra vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce,” informuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je oficiálnym partnerom SEF pre Slovenskú republiku. Výrazne negatívne boli hodnotené nízka efektívnosť verejných výdavkov, vysoký deficit verejných financií, dopravná infraštruktúra, výdavky na poľnohospodársku politiku a nerozvinutosť kapitálového trhu. “Rizikovo je vnímaná aj povaha konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky, ktoré spočívajú skôr v nízkej nákladovosti výrobných faktorov ako v sofistikovanosti výrobných postupov a jedinečnosti produktov,” dodáva Kičina. Minuloročné zmeny v daňovom systéme sa prejavili len miernym zhoršením hodnotenia tejto položky. V prípade pracovnej legislatívy sa negatívny dopad prejavil o niečo výraznejšie, keď sa SR v hodnotení flexibility pracovnej legislatívy prepadla o 12 priečok. Ako výrazné konkurenčné výhody identifikuje SEF otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom, s ktorými prichádzajú na Slovensko nové technológie, nízke bariéry pre import a export tovarov, flexibilitu pri mzdovom vyjednávaní a úzku koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce.

“Spojené štáty americké potvrdili svoju pozíciu najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. Efektívnosť trhu, vyspelosť podnikateľskej sféry, pozoruhodné inovačné kapacity fungujúce v rámci prvotriedneho univerzitného systému a výskumných centier, to všetko prispieva k vysokej konkurencieschopnosti ekonomiky. Avšak niektoré slabé miesta, týkajúce sa hlavne makroekonomickej nerovnováhy, predstavujú riziko pre krajinu i globálnu ekonomiku ako celok. Toto nebezpečenstvo sa nedávno prejavilo aj v podobe krízy na hypotekárnom trhu a následným celosvetovým poklesom úverovej schopnosti bánk,” tvrdí Xavier Sala-i-Martin, Profesor Ekonómie na Columbia University a spoluautor Správy.

Rebríček globálnej konkurencieschopnosti vznikol kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum realizuje SEF v spolupráci s partnerskými organizáciami a tento rok sa doňho zapojilo viac ako 11 000 top manažérov zo 131 krajín. Dlhoročným partnerom SEF je Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá realizovala prieskum na Slovensku. Prieskum zachytáva faktory ovplyvňujúce chod ekonomiky, ktoré nie sú štatisticky merateľné. SEF každoročne prináša komplexný prehľad silných a slabých stránok ekonomík jednotlivých krajín, ktorý pomáha lídrom krajín identifikovať kľúčové oblasti pre reformy.

“Hospodárska politika, predovšetkým na mikroekonomickej úrovni, si potrebuje určiť priority reagujúce na najpodstatnejšie prekážky konkurencieschopnosti v danej krajine. Správa o globálnej konkurencieschopnosti umožňuje krajinám vymaniť sa z debát na teoretickej úrovni a identifikovať špecifické ciele,” vysvetľuje Michael E. Porter, profesor na Harvard Business School a spoluautor Správy.

“V neistom finančnom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zaviesť zásady podchycujúce ekonomický rast a rozvoj. Svetové ekonomické fórum hrá dlhé roky pomocnú rolu v tomto procese poskytovaním detailných hodnotení potenciálu produkcie jednotlivých krajín. Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008 ponúka politikom a obchodným lídrom dôležitú pomôcku pri zlepšovaní hospodárskej politiky a realizácii inštitucionálnych reforiem,” poznamenal Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný riaditeľ Svetového ekonomického fóra.

Index globálnej konkurencieschopnosti
2007-2008

Umiestnenie 2007-2008

Dosiahnuté skóre 2007-2008

Medziročná zmena pozície

USA

1

5,67

0

Švajčiarsko

2

5,62

+2

Dánsko

3

5,55

0

Švédsko

4

5,54

+5

Nemecko

5

5,51

+2

Fínsko

6

5,49

0

Singapúr

7

5,45

+1

Japonsko

8

5,43

-3

Veľká Británia

9

5,41

-7

Holandsko

10

5,40

+1

——————

———–

———–

———–

Česká republika

33

4,58

-2

Slovinsko

39

4,48

+3

Portugalsko

40

4,48

+5

Slovenská republika

41

4,45

-2

Lotyšsko

45

4,41

+2

Taliansko

46

4,36

+4

Maďarsko

47

4,35

-6

Poľsko

51

4,28

-3

Poznámky:
Umiestnenie vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 131 hodnotených krajín
Dosiahnuté skóre vyjadruje hodnotu Indexu globálnej konkurencieschopnosti na škále od 1 do 7
• V roku 2007 došlo k zmene metodiky výpočtu Indexu globálnej konkurencieschopnosti a pre účely vyhodnotenia medziročných zmien boli minuloročné výsledky prepočítané novou metodikou.
• Kompletný rebríček je na Global Competitiveness Rankings (PDF alebo Excel formát)

Index globálnej konkurencieschopnosti hodnotí celkovú konkurencieschopnosť krajín. Vyvinul ho Profesor Xavier Sala-i-Martin z Columbia University pre Svetové ekonomické fórum a používa sa od roku 2004. V tomto roku došlo k úprave metodológie a index bol upravený na základe testovania a spätnej väzby odborníkov. Index je postavený na 12 pilieroch konkurencieschopnosti a poskytuje obsiahly obraz konkurenčného prostredia v krajinách sveta v rôznom štádiu vývoja. Základné piliere sú: Inštitucionálny rámec, Infraštruktúra, Makroekonomika, Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie, Vyššie vzdelávanie a školenia, Efektívnosť trhu tovarov, Efektívnosť trhu práce, Vyspelosť finančného trhu, Technologická pripravenosť, Veľkosť trhu, Vyspelosť podnikových procesov a Inovácie.

Druhá časť Správy poskytuje detailnejší prehľad mikroekonomických aspektov konkurencieschopnosti, zachytených v Indexe konkurencieschopnosti podnikov, ktorý vytvoril profesor M. E. Porter. Krajiny ktoré majú vysoký Index globálnej konkurencieschopnosti majú tendenciu dosiahnuť dobré výsledky aj v Indexe konkurencieschopnosti podnikov, avšak je tu zopár dôležitých odlišností. “Mnohé krajiny dosiahli úspech otvorením sa svetovej ekonomike, stabilizovaním makroekonomickej politiky a odstraňovaním bariér pre rast konkurencie na domácom trhu. Naše zistenia odhalili nevyhnutnú potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov, aby sme transformovali tieto prínosy do trvalej prosperity. Ak v krajine nedochádza k zlepšovaniu kvality podnikateľského prostredia a vnútrofiremných procesov, krajina sa vystaví riziku znižovania konkurencieschopnosti a zhoršovania sociálnoekonomických štandardov,” povedal profesor M. E. Porter. Index konkurencieschopnosti podnikov ukazuje, že mnohé európske krajiny, predovšetkým Švajčiarsko, Nórsko a Španielsko, majú úroveň miezd výrazne nad úrovňou podporovanou ich konkurencieschopnosťou. Rebríček Indexu konkurencieschopnosti podnikov môžete nájsť v kapitole 1.2 Správy nazvanej The Microeconomic Foundations of Prosperity: Findings from the Business Competitiveness Index.

Svetové ekonomické fórum pokračuje v rozširovaní geografického pokrytia. Spoluprácou s 131 krajinami sveta, je tohtoročná Správa najkomplexnejšou svojho druhu. Pokrytie sa rozšírilo o Portoriko, Líbiu, Omán, Saudskú Arábiu, Sýriu a Uzbekistan. Naviac, Srbsko a Čierna hora, svojho času analyzované ako jedna krajina, sú teraz analyzované oddelene.

Správa obsahuje detailné profily všetkých 131 krajín/ekonomík zahrnutých v štúdii, poskytuje komplexný prehľad celkovej pozície v rebríčku, ako aj významné konkurenčné výhody a nevýhody každej krajiny, založené na analýzach použitých pri výpočte rebríčka. Správa obsahuje aj prílohu s tabuľkami rebríčkov 110 indikátorov.

Tohtoročná Správa taktiež obsahuje niekoľko analýz vybraných krajín zahŕňajúc Nemecko, Malajziu, Mexiko a Spojené Arabské Emiráty, poskytujúce hĺbkovú analýzu otázok ovplyvňujúcich národnú konkurencieschopnosť.

KONKURENČNÉ VÝHODY A NEVÝHODY EKONOMIKY SR

V tomto roku bola SR v Správe o globálnej konkurencieschopnosti zaradená do skupiny krajín, ktorých konkurencieschopnosť závisí menej od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a viac od inovačnej schopnosti ekonomických subjektov. Pre SR to znamená kvalitatívne vyšší vývojový stupeň. Podľa novej metodológie Správa skúma ekonomiky z hľadiska 12 pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Pri každom z nich identifikuje silné a slabé stránky. Podrobné výsledky SR v hodnotených oblastiach sú k dispozícii v profile SR.

Rebríček konkurencieschopnosti 2007-2008

Sep 272006
 
 27. September 2006

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007

Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko sú najkonkurencieschopnejšími ekonomikami sveta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Dánsko, Singapúr, USA, Japonsko, Nemecko, Holandsko a Veľká Británia dopĺňajú prvú desiatku krajín. USA stratili pozíciu lídra z minulého roka, keď sa v rebríčku prepadli z prvého miesta na šieste.

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa už štvrtý rok kontinuálne zlepšuje. Hodnota Indexu globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vzrástla medziročne zo 4,48 na 4,55 bodu na škále od 1 do 7 a v rebríčku 125 hodnotených krajín sa SR umiestnila na 37. mieste. V minulom roku obsadila 36. priečku. Pokles o 1 miesto spôsobilo zaradenie nových krajín do rebríčka, z ktorých Barbados sa umiestnil pred SR, na 31. mieste.

“Úspech Švajčiarska a severských krajín naznačuje, že dobre fungujúce verejné inštitúcie a rozumná makroekonomická politika spolu s výborným vzdelávacím systémom a podporou výskumu a nových technológií vytvárajú úspešné stratégie pre zlepšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky. Podnikatelia v týchto krajinách benefitujú z kvalitného inštitucionálneho zabezpečenia, pre ktoré je charakteristická bezproblémová vymáhateľnosť práva, efektívne súdnictvo a transparentnosť verejnej správy. Podnikateľské prostredie ďalej zlepšuje vynikajúca infraštruktúra. Nevyhnutným predpokladom rastu produktivity práce je rozvoj vyššieho a celoživotného vzdelávania. Krajiny, ktoré výrazne investujú do vzdelávania majú perspektívu dosahovať vyšší hrubý domáci produkt, znižovať mieru chudoby a upevniť svoju pozíciu vo svetovej ekonomike,” tvrdí Augusto Lopez-Claros, hlavný ekonóm a riaditeľ Global Competitiveness Network Svetového ekonomického fóra.

Rebríčky konkurencieschopnosti vznikli kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum realizuje SEF v spolupráci s partnerskými organizáciami a tento rok sa doňho zapojilo viac ako 11 000 top manažérov zo 125 krajín. Dlhoročným partnerom SEF je Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá realizovala prieskum na Slovensku. Prieskum zachytáva faktory ovplyvňujúce chod ekonomiky, ktoré nie sú štatisticky merateľné. SEF každoročne prináša komplexný prehľad silných a slabých stránok ekonomík jednotlivých krajín, ktorý pomáha lídrom krajín identifikovať kľúčové oblasti pre reformy.

Globálny index konkurencieschopnosti 2006

Krajina

Umiestnenie 2006

Dosiahnuté skóre

Umiestnenie 2005

Zmena
2005-06

Švajčiarsko

1

5.81

4

+3

Fínsko

2

5.76

2

0

Švédsko

3

5.74

7

+4

Dánsko

4

5.70

3

-1

Singapúr

5

5.63

5

0

USA

6

5.61

1

-5

Japonsko

7

5.60

10

+3

Nemecko

8

5.58

6

-2

Holandsko

9

5.56

11

+2

Veľká Británia

10

5.54

9

-1

——————

———–

———–

———–

———-

Česká republika

29

4,74

29

0

Portugalsko

34

4,60

31

-3

Slovenská republika

37

4,55

36

-1

Maďarsko

41

4,52

35

-6

Taliansko

42

4,46

38

-4

Grécko

47

4,33

47

0

Poľsko

48

4,30

43

-5

Pozn.: Umiestnenie vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 125 hodnotených krajín
Dosiahnuté skóre vyjadruje hodnotu Indexu globálnej konkurencieschopnosti na škále od 1 do 7

Kompletné výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (alebo Excel format)

Tento rok nastal významný posun v metodológii hodnotenia konkurencieschopnosti. Bol vyvinutý nový a komplexnejší Index globálnej konkurencieschopnosti. Pre SEF ho vyvinul profesor Xavier Sala-i-Martin z Columbia University. ” Zmeny v globálnej ekonomike a zvyšujúca sa komplexnosť charakteristická pre podnikateľské prostredie vyvolali potrebu vyvinúť nový nástroj, ktorý zachytí širšiu škálu faktorov ovplyvňujúcich hospodársky vývoj krajín,” hovorí Augusto Lopez-Claros.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter prezentuje výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov. Tento index je dôležitým doplnkom Globálneho indexu konkurencieschopnosti a skúma produktivitu podnikov, efektivitu ich činností a tiež mikroekonomické prostredie, v ktorom podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschop-nosti podnikov obsadila SR 40. miesto a pri zohľadnení novej metodológie to predstavuje medziročné zlepšenie o 3 priečky. Zásluhu na tom má predovšetkým zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia a mierne zlepšenie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Nemeckom a Fínskom. Vedúce krajiny profitujú najmä z rozvinutej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Nemecka a Fínska sa tu nachádzajú Švajčiarsko (4.), Dánsko (5.), Holandsko (6.), Švédsko (7.) Veľká Británia (8). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Japonsko (9.) a Hong Kong (10.).

Kompletné výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov

Najdôležitejšie závery:

Švajčiarsko sa dostalo prvý krát na vrchol rebríčka Indexu globálnej konkurencieschopnosti vďaka kvalite verejných inštitúcií, výbornej infraštruktúre, efektívnemu fungovaniu trhu a vysokej miere inovácií. Krajina ponúka široké možnosti pre vedecký výskum a silnú ochranu duševného vlastníctva, firmy kladú dôraz na výskum a vývoj.

USA, minuloročná jednotka, si naďalej udržiava výborné podnikateľské prostredie, efektívne trhy a je svetovým centrom technologického vývoja. Celkovú konkurencieschopnosť krajiny však ohrozuje makroekonomická nerovnováha, predovšetkým opakované deficity verejných financií a rast zadĺženosti.

• Tak ako po minulé roky, severské krajiny si udržiavajú svoje pozície na popredných miestach rebríčka. Fínsko (2), Švédsko (3) a Dánsko (4) sú v prvej desiatke najkonkurencieschopnejších krajín sveta. Tieto krajiny zaznamenávajú prebytky vo verejných rozpočtoch a ich zadĺženosť je nižšia ako celoeurópsky priemer. Opatrná fiškálna politika týmto krajinám umožňuje investovať do vzdelávacieho systému, infraštruktúry a financovať štedrý sociálny systém. Fínsko, Dánsko a Island majú najlepšie fungujúce verejné inštitúcie a spolu so Švédskom a Nórskom sú lídrami v oblasti zdravotného zabezpečenia obyvateľov a základného vzdelávania. Fínsko, Dánsko a Švédsko majú taktiež najlepšie systémy vyššieho a celoživotného vzdelávania, pričom Fínsko si svoju pozíciu dlhodobo udržiava.

Nemecko (8) a Veľká Británia (10) si udržiavajú pozíciu v prvej desiatke. Nemecko vyniká v oblasti ochrany vlastníckych práv a kvalite súdneho systému. Na druhej strane, obidve krajiny majú slabšiu makroekonomickú stabilitu, pričom Nemecko je na tom oveľa horšie. Hlavnými príčinami je rast zadĺženosti a posilovanie mien oboch krajín v minulom roku. Veľká Británia má najvyspelejší kapitálový trh na svete. Flexibilita pracovného trhu a nízka miera nezamestnanosti ostro kontrastujú voči Nemecku. Nemecko však dosahujem lepšie výsledky v indikátoroch inovatívnosti.

• Konkurencieschopnosť Talianska (42) zaznamenala v tomto roku ďalšie zhoršenie. Zoznam problémov je dlhý. Fiškálne deficity a rast štátneho dlhu sa prejavujú aj na fungovaní verejných inštitúcií. Podnikatelia hodnotia verejné výdavky ako neefektívne a zaťažuje ich aj vysoká štátna regulácia podnikania.

• Ako v minulom roku, Poľsko (48) zostalo najhoršie hodnotenou krajinou Európskej únie a umiestnilo sa o priečku nižšie ako Grécko (47). Najúspešnejšími krajinami strednej a východnej Európy sú Estónsko (25), Česká republika (29) a Slovinsko (33). Poľsko dopláca na prísne chránený a rigidný trh práce, ktorý poškodzuje túto krajinu s vyše 18 % nezamestnanosťou. Podobne ako v iných tranzitívnych krajinách podnikateľom komplikujú život neefektívne verejné inštitúcie, korupcia, kriminalita, ovplyvniteľné súdnictvo a slabá vymáhateľnosť práva.

Rusko sa prepadlo z 53. miesta v minulom roku na 62. v roku 2006. Súkromný sektor v Rusku má vážne pochybnosti o nezávislosti súdnictva. Súdne rozhodnutia v Rusku sú pomalé, netransparentné a drahé. Ruské súdnictvo sa umiestnilo na 110 priečke medzi 125 krajinami, čo naznačuje, že je pre podniky nepredvídateľné a nákladné. Ochrana súkromného vlastníctva je extrémne slabá a zhoršuje sa.

• Najkonkurencieschopnejšími krajinami Ázie sú Singapúr (5) a Japonsko (7), po ktorých ďalej nasledujú Hong Kong (11) a Taiwan (13). Tieto krajiny majú kvalitnú infraštruktúru, flexibilné trhy, zdravú a vzdelanú pracovnú silu a dosahujú vysokú inovačnú kapacitu.

KONKURENČNÉ VÝHODY A NEVÝHODY EKONOMIKY SR

Správa o globálnej konkurencieschopnosti zaradila SR medzi krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. V tejto skupine krajín dosiahla SR nadpriemerné výsledky takmer vo všetkých hodnotených oblastiach. SR ťaží predovšetkým z realizovaných reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredie v uplynulých rokoch. Podľa novej metodológie Správa skúma ekonomiky z hľadiska 9 pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Pri každom z nich identifikuje silné a slabé stránky.

1) Inštitucionálny rámec
Konkurenčnými výhodami SR v tejto oblasti sú nízke riziko terorizmu, nízky výskyt bežnej kriminality a násilností ako aj zaužívané pravidlá správy podnikov, ktoré umožňujú investorom silný dohľad nad rozhodnutiami manažmentu. Oproti trom relatívnym výhodám stojí výpočet konkurenčných nevýhod, ktorý je takmer štvornásobne dlhší. Najväčšími nedostatkami je nízka ochrana minoritných akcionárov, nedôvera verejnosti voči finančnej bezúhonnosti politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov. Podnikatelia nemajú dôveru voči nezávislosti súdnictva, ktoré patrí k dlhodobo k najproblematickejším bariéram podnikania v SR. Medzi rizikami sa ďalej nachádzajú organizovaný zločin, nedodržiavanie noriem podnikateľskej etiky, rozsiahla regulácia, vyhovieť ktorej je náročné, nízke štandardy pre účtovníctvo a audit. Zoznam konkurenčných nevýhod uzatvárajú netransparentné verejné fondy, nízka efektivita práce polície a diskutabilná ochrana vlastníckych práv.

2) Infraštruktúra
SR sa môže pochváliť relatívne bezproblémovou sieťou pre dodávku elektrickej energie a rozvinutou železničnou infraštruktúrou. Celkovú kvalitu infraštruktúry však podnikatelia hodnotia negatívne. Infraštruktúra je pritom jedným z hlavných faktorov, ktoré zvažujú investori pri investičnom rozhodovaní.

3) Makroekonomika
Hoci sa na Slovensku v uplynulých rokoch postupne posilňovala makroekonomická stabilita, v porovnaní s ostatnými krajinami sveta sme v makroekonomickej oblasti skôr rizikovou krajinou. Ako najväčšie negatívum hodnotí Správa posilňovanie meny a rast reálneho výmenného kurzu. Schodok štátneho rozpočtu na úrovni 3,8 % HDP v roku 2005 zaradil SR hlboko naspodok rebríčka – na 94. priečku. Nevýhodami sú ešte relatívne nízka miera úspor a výška štátneho dlhu.

4) Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie
Táto oblasť je v SR z hľadiska Správy najneutrálnejšia. Správa nemenuje žiadne konkurenčné výhody a pomenováva len jednu konkurenčnú nevýhodu – nižšiu mieru základného vzdelávania. SR sa v tomto ukazovateli umiestnila na 88. mieste, keď podľa informácií UNESCO má na slovensku ukončené základné vzdelanie len 87 % obyvateľov.

5) Vyššie vzdelávanie a školenia
Konkurenčnou výhodou SR je kvalita matematického a vedeckého vzdelávania. Nízka miera vysokoškolského vzdelávania a slabá dostupnosť výskumných a tréningových stredísk stoja na druhom konci zoznamu a predstavujú hlavné negatíva v tejto kategórii.

6) Efektivita trhov
V tejto oblasti možno pozorovať najviac pozitívnych efektov realizovaných reforiem. Priaznivý daňový systém, nízke bariéry vstupu na trh, flexibilita pracovnoprávnych vzťahov sú hlavnými konkurenčnými výhodami SR. Najpozitívnejšie je hodnotená otvorenosť SR voči zahraničnému vlastníctvu. Slovenskí podnikatelia hodnotia vzťahy so zamestnancami ako dobré, kooperatívne, napomáhajúce rozvoju podniku. Konkurenčnou výhodou SR je zdravý bankový sektor a dostupnosť úverov. Ako nevýhody identifikuje Správa nerozvinutosť kapitálového trhu, nestabilitu legislatívy, únik mozgov, slabú intenzitu lokálnej konkurencie, náklady poľnohospodárskej politiky a nízku dostupnosť rizikového kapitálu.

7) Technologická pripravenosť
Napriek tomu, že SR v rozšírenosti nových technológí všeobecne zaostáva za vyspelými krajinami, má vytvorené podmienky pre obrat k lepšiemu. Prednosťami SR sú priame zahraničné investície, ktoré prinášajú do krajiny nové technológie. Medzi konkurenčnými výhodami Správa menuje vysokú penetráciu počítačov, internetu a mobilných telefónov. Výhodou je tiež vysoká schopnosť firiem prijímať nové technológie.

8) Vyspelosť podnikových procesov
Vyššia pridaná hodnota produkcie v podobe zabezpečenie marketingu, predaja, servisu a iných s výrobou spojených procesov je hlavnou konkurenčnou výhodou SR v tejto oblasti. Na druhom konci stojí povaha konkurenčných výhod slovenských podnikov, ktorá spočíva v lacných surovinách a lacnej pracovnej sile. Konkurenčnou nevýhodou je všeobecne nižšia vyspelosť podnikových procesov.

9) Inovácie
Výhodou SR je dostupnosť vedcov a inžinierov ako aj možnosť prepojenia vysokých škôl s podnikmi v oblasti výskumu. Nevýhodami malý počet priemyselných patentov, slabá kvalita vedeckých inštitúcií, slabá inovačná kapacita a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

Profil SR (.pdf formát)