Okt 082008
 
 8. Október 2008

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2008-2009

Spojené štáty americké vedú v celkovom hodnotení v Správe o globálnej konkurencieschopnosti 2008-2009, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Švajčiarsko je na druhej pozícii, nasledované Dánskom, Švédskom a Singapurom. Európske ekonomiky majú v prvej desiatke prevahu, keďže ďalšie priečky obsadili Fínsko, Nemecko a Holandsko. Konkurencieschopnosť Veľkej Británie ostala vysoká, napriek tomu však v rebríčku klesla o 3 miesta a vypadla z prvej desiatky, čo bolo spôsobené najmä oslabením finančných trhov. Čína ostala vo vedení spomedzi veľkých, rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, keď si polepšila o 4 priečky a dostala sa do prvej tridsiatky. Čínu nasledujú India (50), Rusko (51) a Brazília (64), ktoré sa tiež umiestnili v prvej polovici rebríčka. V prvej dvadsiatke sa nachádzajú mnohé ázijské ekonomiky, ako Japonsko (9), Hongkong (11), Južná Kórea (13) a Taiwan (17). Čile (28) je najlepšie hodnotená ekonomika Latinskej Ameriky, nasledovaná Panamou (58), Kostarikou (59) a Mexikom (60). Mnohé krajiny Blízkeho východu a Severnej Afriky sú v prvej polovici rebríčka, vedené Izraelom (23), Katarom (26), Saudskou Arábiou (27), Spojenými arabskými emirátmi (31), Kuvajtom (35) a Tuniskom (36). Z afrických krajín sa v prvej polovici rebríčka nachádzajú Juhoafrická republika (45), Botswana (56) a Maurícius (57).

Konkurenciaschopnosť SR sa opäť znížila

V aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti, obsahujúcom 134 krajín z celého sveta, sa Slovenská republika umiestnila na 46. mieste. Oproti minulému roku si SR zhoršila svoju pozíciu o 4 priečky. Ide už o druhý medziročný pohyb smerom nadol. V minulom roku obsadila SR 41. miesto, avšak pre zvýšenie počtu hodnotených krajín, z ktorých sa jedna novozaradená dostala v rebríčku pred SR, reálny pokles zodpovedá spomínaným 4 pozíciám. Česká republika si udržala svoje postavenie na 33. mieste, Poľsko je po medziročnom poklese o 1 priečku na 53. mieste. Maďarsko sa prepadlo až o 14 miest a skončilo na 62. priečke.

„Konkurencieschopnosť Slovenska sa zhoršuje kvôli nezáujmu vlády o riešenie pretrvávajúcich problémov v podnikateľskom prostredí. Aj v tomto roku identifikovalo Svetové ekonomické fórum ako najväčšie konkurenčné nevýhody Slovenska vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce spolu s objemom výdavkov na poľnohospodársku politiku,“ informuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je oficiálnym partnerom SEF pre Slovenskú republiku. Medzi najväčšie konkurenčné nevýhody sa v tomto roku zaradili rozšírenosť klientelizmu a mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov. Slovensko má pretrvávajúce problémy s nízkou efektívnosťou verejných výdavkov, nerozvinutou leteckou infraštruktúrou a verejnou dopravou, vysokým administratívnym zaťažením podnikania, zlou vymáhateľnosťou práva a nízkou rozvinutosťou kapitálového trhu. „Čoraz rizikovejšie je vnímaná povaha konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky, ktoré spočívajú skôr v nízkej nákladovosti výrobných faktorov ako v sofistikovanosti výrobných postupov a jedinečnosti produktov,“ dodáva Kičina. Výrazný prepad zaznamenala SR v hodnotení flexibility pracovnej legislatívy, kde sa v priebehu uplynulých dvoch rokov prepadla z 15. priečky na súčasnú 65. Ako výrazné konkurenčné výhody identifikuje SEF otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom, s ktorými prichádzajú na Slovensko nové technológie, nízke bariéry pre import a export tovarov, flexibilitu pri mzdovom vyjednávaní a úzku koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, prístup ku kapitálu. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 134 hodnotených ekonomík ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.

Plné znenie tlačovej správy (.doc)
Rebríček konkurencieschopnosti 2008-2009 (.pdf)
Profil SR 2008 (.pdf)
Prezentácia z tlačovej konferencie PAS (.pdf)

Okt 312007
 
 31. Október 2007

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008

Spojené štáty americké sú najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Švajčiarsko je na druhej pozícii, nasledované Dánskom, Švédskom, Nemeckom, Fínskom a Singapurom. Čile je najvyššie umiestnenou krajinou Latinskej Ameriky. Čína a India pokračujú vo vedení medzi veľkými rozvíjajúcimi sa ekonomikami Ázie. Niekoľko krajín z Blízkeho východu a severnej Afriky sa umiestnilo v hornej polovici rebríčka, vedené Izraelom, Kuvajtom, Katarom, Tuniskom, Saudskou Arábiou a Spojenými Arabskými Emirátmi. Zo sub-saharskej oblasti Afriky, len Južná Afrika a Maurícius figurujú v hornej polovici rebríčka, pričom mnoho krajín z tejto oblasti sa umiestnilo na úplnom konci rebríčka.

SR poklesla v rebríčku globálnej konkurencieschopnosti

V aktuálnom rebríčku konkurencieschopnosti, obsahujúcom 131 krajín z celého sveta, sa Slovenská republika umiestnila na 41. mieste. Po štyroch rokoch zlepšovania konkurencieschopnosti sa tento rok SR v hodnotení prepadla o 2 priečky. V minulom roku obsadila 37. miesto, avšak pre zvýšenie počtu hodnotených krajín, z ktorých dve novozaradené sa dostali v rebríčku pred SR, reálny pokles zodpovedá spomínaným 2 pozíciám. Zhoršenie zaznamenali aj ostatné krajiny V4. Česká republika, podobne ako SR, medziročne poklesla o 2 priečky je na 33. mieste, Maďarsko po poklese o 6 miest obsadilo 47. priečku a Poľsko skončilo na 51. mieste.

“Najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska je podľa Svetového ekonomického fóra vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce,” informuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je oficiálnym partnerom SEF pre Slovenskú republiku. Výrazne negatívne boli hodnotené nízka efektívnosť verejných výdavkov, vysoký deficit verejných financií, dopravná infraštruktúra, výdavky na poľnohospodársku politiku a nerozvinutosť kapitálového trhu. “Rizikovo je vnímaná aj povaha konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky, ktoré spočívajú skôr v nízkej nákladovosti výrobných faktorov ako v sofistikovanosti výrobných postupov a jedinečnosti produktov,” dodáva Kičina. Minuloročné zmeny v daňovom systéme sa prejavili len miernym zhoršením hodnotenia tejto položky. V prípade pracovnej legislatívy sa negatívny dopad prejavil o niečo výraznejšie, keď sa SR v hodnotení flexibility pracovnej legislatívy prepadla o 12 priečok. Ako výrazné konkurenčné výhody identifikuje SEF otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom, s ktorými prichádzajú na Slovensko nové technológie, nízke bariéry pre import a export tovarov, flexibilitu pri mzdovom vyjednávaní a úzku koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce.

“Spojené štáty americké potvrdili svoju pozíciu najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. Efektívnosť trhu, vyspelosť podnikateľskej sféry, pozoruhodné inovačné kapacity fungujúce v rámci prvotriedneho univerzitného systému a výskumných centier, to všetko prispieva k vysokej konkurencieschopnosti ekonomiky. Avšak niektoré slabé miesta, týkajúce sa hlavne makroekonomickej nerovnováhy, predstavujú riziko pre krajinu i globálnu ekonomiku ako celok. Toto nebezpečenstvo sa nedávno prejavilo aj v podobe krízy na hypotekárnom trhu a následným celosvetovým poklesom úverovej schopnosti bánk,” tvrdí Xavier Sala-i-Martin, Profesor Ekonómie na Columbia University a spoluautor Správy.

Rebríček globálnej konkurencieschopnosti vznikol kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum realizuje SEF v spolupráci s partnerskými organizáciami a tento rok sa doňho zapojilo viac ako 11 000 top manažérov zo 131 krajín. Dlhoročným partnerom SEF je Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá realizovala prieskum na Slovensku. Prieskum zachytáva faktory ovplyvňujúce chod ekonomiky, ktoré nie sú štatisticky merateľné. SEF každoročne prináša komplexný prehľad silných a slabých stránok ekonomík jednotlivých krajín, ktorý pomáha lídrom krajín identifikovať kľúčové oblasti pre reformy.

“Hospodárska politika, predovšetkým na mikroekonomickej úrovni, si potrebuje určiť priority reagujúce na najpodstatnejšie prekážky konkurencieschopnosti v danej krajine. Správa o globálnej konkurencieschopnosti umožňuje krajinám vymaniť sa z debát na teoretickej úrovni a identifikovať špecifické ciele,” vysvetľuje Michael E. Porter, profesor na Harvard Business School a spoluautor Správy.

“V neistom finančnom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zaviesť zásady podchycujúce ekonomický rast a rozvoj. Svetové ekonomické fórum hrá dlhé roky pomocnú rolu v tomto procese poskytovaním detailných hodnotení potenciálu produkcie jednotlivých krajín. Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2007-2008 ponúka politikom a obchodným lídrom dôležitú pomôcku pri zlepšovaní hospodárskej politiky a realizácii inštitucionálnych reforiem,” poznamenal Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný riaditeľ Svetového ekonomického fóra.

Index globálnej konkurencieschopnosti
2007-2008

Umiestnenie 2007-2008

Dosiahnuté skóre 2007-2008

Medziročná zmena pozície

USA

1

5,67

0

Švajčiarsko

2

5,62

+2

Dánsko

3

5,55

0

Švédsko

4

5,54

+5

Nemecko

5

5,51

+2

Fínsko

6

5,49

0

Singapúr

7

5,45

+1

Japonsko

8

5,43

-3

Veľká Británia

9

5,41

-7

Holandsko

10

5,40

+1

——————

———–

———–

———–

Česká republika

33

4,58

-2

Slovinsko

39

4,48

+3

Portugalsko

40

4,48

+5

Slovenská republika

41

4,45

-2

Lotyšsko

45

4,41

+2

Taliansko

46

4,36

+4

Maďarsko

47

4,35

-6

Poľsko

51

4,28

-3

Poznámky:
Umiestnenie vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 131 hodnotených krajín
Dosiahnuté skóre vyjadruje hodnotu Indexu globálnej konkurencieschopnosti na škále od 1 do 7
• V roku 2007 došlo k zmene metodiky výpočtu Indexu globálnej konkurencieschopnosti a pre účely vyhodnotenia medziročných zmien boli minuloročné výsledky prepočítané novou metodikou.
• Kompletný rebríček je na Global Competitiveness Rankings (PDF alebo Excel formát)

Index globálnej konkurencieschopnosti hodnotí celkovú konkurencieschopnosť krajín. Vyvinul ho Profesor Xavier Sala-i-Martin z Columbia University pre Svetové ekonomické fórum a používa sa od roku 2004. V tomto roku došlo k úprave metodológie a index bol upravený na základe testovania a spätnej väzby odborníkov. Index je postavený na 12 pilieroch konkurencieschopnosti a poskytuje obsiahly obraz konkurenčného prostredia v krajinách sveta v rôznom štádiu vývoja. Základné piliere sú: Inštitucionálny rámec, Infraštruktúra, Makroekonomika, Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie, Vyššie vzdelávanie a školenia, Efektívnosť trhu tovarov, Efektívnosť trhu práce, Vyspelosť finančného trhu, Technologická pripravenosť, Veľkosť trhu, Vyspelosť podnikových procesov a Inovácie.

Druhá časť Správy poskytuje detailnejší prehľad mikroekonomických aspektov konkurencieschopnosti, zachytených v Indexe konkurencieschopnosti podnikov, ktorý vytvoril profesor M. E. Porter. Krajiny ktoré majú vysoký Index globálnej konkurencieschopnosti majú tendenciu dosiahnuť dobré výsledky aj v Indexe konkurencieschopnosti podnikov, avšak je tu zopár dôležitých odlišností. “Mnohé krajiny dosiahli úspech otvorením sa svetovej ekonomike, stabilizovaním makroekonomickej politiky a odstraňovaním bariér pre rast konkurencie na domácom trhu. Naše zistenia odhalili nevyhnutnú potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov, aby sme transformovali tieto prínosy do trvalej prosperity. Ak v krajine nedochádza k zlepšovaniu kvality podnikateľského prostredia a vnútrofiremných procesov, krajina sa vystaví riziku znižovania konkurencieschopnosti a zhoršovania sociálnoekonomických štandardov,” povedal profesor M. E. Porter. Index konkurencieschopnosti podnikov ukazuje, že mnohé európske krajiny, predovšetkým Švajčiarsko, Nórsko a Španielsko, majú úroveň miezd výrazne nad úrovňou podporovanou ich konkurencieschopnosťou. Rebríček Indexu konkurencieschopnosti podnikov môžete nájsť v kapitole 1.2 Správy nazvanej The Microeconomic Foundations of Prosperity: Findings from the Business Competitiveness Index.

Svetové ekonomické fórum pokračuje v rozširovaní geografického pokrytia. Spoluprácou s 131 krajinami sveta, je tohtoročná Správa najkomplexnejšou svojho druhu. Pokrytie sa rozšírilo o Portoriko, Líbiu, Omán, Saudskú Arábiu, Sýriu a Uzbekistan. Naviac, Srbsko a Čierna hora, svojho času analyzované ako jedna krajina, sú teraz analyzované oddelene.

Správa obsahuje detailné profily všetkých 131 krajín/ekonomík zahrnutých v štúdii, poskytuje komplexný prehľad celkovej pozície v rebríčku, ako aj významné konkurenčné výhody a nevýhody každej krajiny, založené na analýzach použitých pri výpočte rebríčka. Správa obsahuje aj prílohu s tabuľkami rebríčkov 110 indikátorov.

Tohtoročná Správa taktiež obsahuje niekoľko analýz vybraných krajín zahŕňajúc Nemecko, Malajziu, Mexiko a Spojené Arabské Emiráty, poskytujúce hĺbkovú analýzu otázok ovplyvňujúcich národnú konkurencieschopnosť.

KONKURENČNÉ VÝHODY A NEVÝHODY EKONOMIKY SR

V tomto roku bola SR v Správe o globálnej konkurencieschopnosti zaradená do skupiny krajín, ktorých konkurencieschopnosť závisí menej od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a viac od inovačnej schopnosti ekonomických subjektov. Pre SR to znamená kvalitatívne vyšší vývojový stupeň. Podľa novej metodológie Správa skúma ekonomiky z hľadiska 12 pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Pri každom z nich identifikuje silné a slabé stránky. Podrobné výsledky SR v hodnotených oblastiach sú k dispozícii v profile SR.

Rebríček konkurencieschopnosti 2007-2008

Sep 272006
 
 27. September 2006

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007

Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko sú najkonkurencieschopnejšími ekonomikami sveta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2006-2007, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Dánsko, Singapúr, USA, Japonsko, Nemecko, Holandsko a Veľká Británia dopĺňajú prvú desiatku krajín. USA stratili pozíciu lídra z minulého roka, keď sa v rebríčku prepadli z prvého miesta na šieste.

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa už štvrtý rok kontinuálne zlepšuje. Hodnota Indexu globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vzrástla medziročne zo 4,48 na 4,55 bodu na škále od 1 do 7 a v rebríčku 125 hodnotených krajín sa SR umiestnila na 37. mieste. V minulom roku obsadila 36. priečku. Pokles o 1 miesto spôsobilo zaradenie nových krajín do rebríčka, z ktorých Barbados sa umiestnil pred SR, na 31. mieste.

“Úspech Švajčiarska a severských krajín naznačuje, že dobre fungujúce verejné inštitúcie a rozumná makroekonomická politika spolu s výborným vzdelávacím systémom a podporou výskumu a nových technológií vytvárajú úspešné stratégie pre zlepšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky. Podnikatelia v týchto krajinách benefitujú z kvalitného inštitucionálneho zabezpečenia, pre ktoré je charakteristická bezproblémová vymáhateľnosť práva, efektívne súdnictvo a transparentnosť verejnej správy. Podnikateľské prostredie ďalej zlepšuje vynikajúca infraštruktúra. Nevyhnutným predpokladom rastu produktivity práce je rozvoj vyššieho a celoživotného vzdelávania. Krajiny, ktoré výrazne investujú do vzdelávania majú perspektívu dosahovať vyšší hrubý domáci produkt, znižovať mieru chudoby a upevniť svoju pozíciu vo svetovej ekonomike,” tvrdí Augusto Lopez-Claros, hlavný ekonóm a riaditeľ Global Competitiveness Network Svetového ekonomického fóra.

Rebríčky konkurencieschopnosti vznikli kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a výsledkov celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum realizuje SEF v spolupráci s partnerskými organizáciami a tento rok sa doňho zapojilo viac ako 11 000 top manažérov zo 125 krajín. Dlhoročným partnerom SEF je Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá realizovala prieskum na Slovensku. Prieskum zachytáva faktory ovplyvňujúce chod ekonomiky, ktoré nie sú štatisticky merateľné. SEF každoročne prináša komplexný prehľad silných a slabých stránok ekonomík jednotlivých krajín, ktorý pomáha lídrom krajín identifikovať kľúčové oblasti pre reformy.

Globálny index konkurencieschopnosti 2006

Krajina

Umiestnenie 2006

Dosiahnuté skóre

Umiestnenie 2005

Zmena
2005-06

Švajčiarsko

1

5.81

4

+3

Fínsko

2

5.76

2

0

Švédsko

3

5.74

7

+4

Dánsko

4

5.70

3

-1

Singapúr

5

5.63

5

0

USA

6

5.61

1

-5

Japonsko

7

5.60

10

+3

Nemecko

8

5.58

6

-2

Holandsko

9

5.56

11

+2

Veľká Británia

10

5.54

9

-1

——————

———–

———–

———–

———-

Česká republika

29

4,74

29

0

Portugalsko

34

4,60

31

-3

Slovenská republika

37

4,55

36

-1

Maďarsko

41

4,52

35

-6

Taliansko

42

4,46

38

-4

Grécko

47

4,33

47

0

Poľsko

48

4,30

43

-5

Pozn.: Umiestnenie vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 125 hodnotených krajín
Dosiahnuté skóre vyjadruje hodnotu Indexu globálnej konkurencieschopnosti na škále od 1 do 7

Kompletné výsledky Indexu globálnej konkurencieschopnosti (alebo Excel format)

Tento rok nastal významný posun v metodológii hodnotenia konkurencieschopnosti. Bol vyvinutý nový a komplexnejší Index globálnej konkurencieschopnosti. Pre SEF ho vyvinul profesor Xavier Sala-i-Martin z Columbia University. ” Zmeny v globálnej ekonomike a zvyšujúca sa komplexnosť charakteristická pre podnikateľské prostredie vyvolali potrebu vyvinúť nový nástroj, ktorý zachytí širšiu škálu faktorov ovplyvňujúcich hospodársky vývoj krajín,” hovorí Augusto Lopez-Claros.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter prezentuje výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov. Tento index je dôležitým doplnkom Globálneho indexu konkurencieschopnosti a skúma produktivitu podnikov, efektivitu ich činností a tiež mikroekonomické prostredie, v ktorom podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschop-nosti podnikov obsadila SR 40. miesto a pri zohľadnení novej metodológie to predstavuje medziročné zlepšenie o 3 priečky. Zásluhu na tom má predovšetkým zlepšujúca sa kvalita podnikateľského prostredia a mierne zlepšenie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Nemeckom a Fínskom. Vedúce krajiny profitujú najmä z rozvinutej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Nemecka a Fínska sa tu nachádzajú Švajčiarsko (4.), Dánsko (5.), Holandsko (6.), Švédsko (7.) Veľká Británia (8). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Japonsko (9.) a Hong Kong (10.).

Kompletné výsledky Indexu konkurencieschopnosti podnikov

Najdôležitejšie závery:

Švajčiarsko sa dostalo prvý krát na vrchol rebríčka Indexu globálnej konkurencieschopnosti vďaka kvalite verejných inštitúcií, výbornej infraštruktúre, efektívnemu fungovaniu trhu a vysokej miere inovácií. Krajina ponúka široké možnosti pre vedecký výskum a silnú ochranu duševného vlastníctva, firmy kladú dôraz na výskum a vývoj.

USA, minuloročná jednotka, si naďalej udržiava výborné podnikateľské prostredie, efektívne trhy a je svetovým centrom technologického vývoja. Celkovú konkurencieschopnosť krajiny však ohrozuje makroekonomická nerovnováha, predovšetkým opakované deficity verejných financií a rast zadĺženosti.

• Tak ako po minulé roky, severské krajiny si udržiavajú svoje pozície na popredných miestach rebríčka. Fínsko (2), Švédsko (3) a Dánsko (4) sú v prvej desiatke najkonkurencieschopnejších krajín sveta. Tieto krajiny zaznamenávajú prebytky vo verejných rozpočtoch a ich zadĺženosť je nižšia ako celoeurópsky priemer. Opatrná fiškálna politika týmto krajinám umožňuje investovať do vzdelávacieho systému, infraštruktúry a financovať štedrý sociálny systém. Fínsko, Dánsko a Island majú najlepšie fungujúce verejné inštitúcie a spolu so Švédskom a Nórskom sú lídrami v oblasti zdravotného zabezpečenia obyvateľov a základného vzdelávania. Fínsko, Dánsko a Švédsko majú taktiež najlepšie systémy vyššieho a celoživotného vzdelávania, pričom Fínsko si svoju pozíciu dlhodobo udržiava.

Nemecko (8) a Veľká Británia (10) si udržiavajú pozíciu v prvej desiatke. Nemecko vyniká v oblasti ochrany vlastníckych práv a kvalite súdneho systému. Na druhej strane, obidve krajiny majú slabšiu makroekonomickú stabilitu, pričom Nemecko je na tom oveľa horšie. Hlavnými príčinami je rast zadĺženosti a posilovanie mien oboch krajín v minulom roku. Veľká Británia má najvyspelejší kapitálový trh na svete. Flexibilita pracovného trhu a nízka miera nezamestnanosti ostro kontrastujú voči Nemecku. Nemecko však dosahujem lepšie výsledky v indikátoroch inovatívnosti.

• Konkurencieschopnosť Talianska (42) zaznamenala v tomto roku ďalšie zhoršenie. Zoznam problémov je dlhý. Fiškálne deficity a rast štátneho dlhu sa prejavujú aj na fungovaní verejných inštitúcií. Podnikatelia hodnotia verejné výdavky ako neefektívne a zaťažuje ich aj vysoká štátna regulácia podnikania.

• Ako v minulom roku, Poľsko (48) zostalo najhoršie hodnotenou krajinou Európskej únie a umiestnilo sa o priečku nižšie ako Grécko (47). Najúspešnejšími krajinami strednej a východnej Európy sú Estónsko (25), Česká republika (29) a Slovinsko (33). Poľsko dopláca na prísne chránený a rigidný trh práce, ktorý poškodzuje túto krajinu s vyše 18 % nezamestnanosťou. Podobne ako v iných tranzitívnych krajinách podnikateľom komplikujú život neefektívne verejné inštitúcie, korupcia, kriminalita, ovplyvniteľné súdnictvo a slabá vymáhateľnosť práva.

Rusko sa prepadlo z 53. miesta v minulom roku na 62. v roku 2006. Súkromný sektor v Rusku má vážne pochybnosti o nezávislosti súdnictva. Súdne rozhodnutia v Rusku sú pomalé, netransparentné a drahé. Ruské súdnictvo sa umiestnilo na 110 priečke medzi 125 krajinami, čo naznačuje, že je pre podniky nepredvídateľné a nákladné. Ochrana súkromného vlastníctva je extrémne slabá a zhoršuje sa.

• Najkonkurencieschopnejšími krajinami Ázie sú Singapúr (5) a Japonsko (7), po ktorých ďalej nasledujú Hong Kong (11) a Taiwan (13). Tieto krajiny majú kvalitnú infraštruktúru, flexibilné trhy, zdravú a vzdelanú pracovnú silu a dosahujú vysokú inovačnú kapacitu.

KONKURENČNÉ VÝHODY A NEVÝHODY EKONOMIKY SR

Správa o globálnej konkurencieschopnosti zaradila SR medzi krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. V tejto skupine krajín dosiahla SR nadpriemerné výsledky takmer vo všetkých hodnotených oblastiach. SR ťaží predovšetkým z realizovaných reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredie v uplynulých rokoch. Podľa novej metodológie Správa skúma ekonomiky z hľadiska 9 pilierov dôležitých pre rast produktivity a konkurencieschopnosti. Pri každom z nich identifikuje silné a slabé stránky.

1) Inštitucionálny rámec
Konkurenčnými výhodami SR v tejto oblasti sú nízke riziko terorizmu, nízky výskyt bežnej kriminality a násilností ako aj zaužívané pravidlá správy podnikov, ktoré umožňujú investorom silný dohľad nad rozhodnutiami manažmentu. Oproti trom relatívnym výhodám stojí výpočet konkurenčných nevýhod, ktorý je takmer štvornásobne dlhší. Najväčšími nedostatkami je nízka ochrana minoritných akcionárov, nedôvera verejnosti voči finančnej bezúhonnosti politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov. Podnikatelia nemajú dôveru voči nezávislosti súdnictva, ktoré patrí k dlhodobo k najproblematickejším bariéram podnikania v SR. Medzi rizikami sa ďalej nachádzajú organizovaný zločin, nedodržiavanie noriem podnikateľskej etiky, rozsiahla regulácia, vyhovieť ktorej je náročné, nízke štandardy pre účtovníctvo a audit. Zoznam konkurenčných nevýhod uzatvárajú netransparentné verejné fondy, nízka efektivita práce polície a diskutabilná ochrana vlastníckych práv.

2) Infraštruktúra
SR sa môže pochváliť relatívne bezproblémovou sieťou pre dodávku elektrickej energie a rozvinutou železničnou infraštruktúrou. Celkovú kvalitu infraštruktúry však podnikatelia hodnotia negatívne. Infraštruktúra je pritom jedným z hlavných faktorov, ktoré zvažujú investori pri investičnom rozhodovaní.

3) Makroekonomika
Hoci sa na Slovensku v uplynulých rokoch postupne posilňovala makroekonomická stabilita, v porovnaní s ostatnými krajinami sveta sme v makroekonomickej oblasti skôr rizikovou krajinou. Ako najväčšie negatívum hodnotí Správa posilňovanie meny a rast reálneho výmenného kurzu. Schodok štátneho rozpočtu na úrovni 3,8 % HDP v roku 2005 zaradil SR hlboko naspodok rebríčka – na 94. priečku. Nevýhodami sú ešte relatívne nízka miera úspor a výška štátneho dlhu.

4) Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie
Táto oblasť je v SR z hľadiska Správy najneutrálnejšia. Správa nemenuje žiadne konkurenčné výhody a pomenováva len jednu konkurenčnú nevýhodu – nižšiu mieru základného vzdelávania. SR sa v tomto ukazovateli umiestnila na 88. mieste, keď podľa informácií UNESCO má na slovensku ukončené základné vzdelanie len 87 % obyvateľov.

5) Vyššie vzdelávanie a školenia
Konkurenčnou výhodou SR je kvalita matematického a vedeckého vzdelávania. Nízka miera vysokoškolského vzdelávania a slabá dostupnosť výskumných a tréningových stredísk stoja na druhom konci zoznamu a predstavujú hlavné negatíva v tejto kategórii.

6) Efektivita trhov
V tejto oblasti možno pozorovať najviac pozitívnych efektov realizovaných reforiem. Priaznivý daňový systém, nízke bariéry vstupu na trh, flexibilita pracovnoprávnych vzťahov sú hlavnými konkurenčnými výhodami SR. Najpozitívnejšie je hodnotená otvorenosť SR voči zahraničnému vlastníctvu. Slovenskí podnikatelia hodnotia vzťahy so zamestnancami ako dobré, kooperatívne, napomáhajúce rozvoju podniku. Konkurenčnou výhodou SR je zdravý bankový sektor a dostupnosť úverov. Ako nevýhody identifikuje Správa nerozvinutosť kapitálového trhu, nestabilitu legislatívy, únik mozgov, slabú intenzitu lokálnej konkurencie, náklady poľnohospodárskej politiky a nízku dostupnosť rizikového kapitálu.

7) Technologická pripravenosť
Napriek tomu, že SR v rozšírenosti nových technológí všeobecne zaostáva za vyspelými krajinami, má vytvorené podmienky pre obrat k lepšiemu. Prednosťami SR sú priame zahraničné investície, ktoré prinášajú do krajiny nové technológie. Medzi konkurenčnými výhodami Správa menuje vysokú penetráciu počítačov, internetu a mobilných telefónov. Výhodou je tiež vysoká schopnosť firiem prijímať nové technológie.

8) Vyspelosť podnikových procesov
Vyššia pridaná hodnota produkcie v podobe zabezpečenie marketingu, predaja, servisu a iných s výrobou spojených procesov je hlavnou konkurenčnou výhodou SR v tejto oblasti. Na druhom konci stojí povaha konkurenčných výhod slovenských podnikov, ktorá spočíva v lacných surovinách a lacnej pracovnej sile. Konkurenčnou nevýhodou je všeobecne nižšia vyspelosť podnikových procesov.

9) Inovácie
Výhodou SR je dostupnosť vedcov a inžinierov ako aj možnosť prepojenia vysokých škôl s podnikmi v oblasti výskumu. Nevýhodami malý počet priemyselných patentov, slabá kvalita vedeckých inštitúcií, slabá inovačná kapacita a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj.

Profil SR (.pdf formát)

Dec 152005
 
 15. December 2005

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa naďalej zlepšuje, potvrdzujú to nielen prieskumy Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ale aj výskumy renomovaných medzinárodných inštitúcii. Medzinárodné porovnania podmienok na podnikanie sú pre vedúcich predstaviteľov krajín a tvorcov hospodárskych politík veľmi cenným zdrojom informácií o tom, v ktorých oblastiach jednotlivé krajiny zaostávajú za svetovými lídrami. Na regionálnej úrovni takisto platí, že zaostalejšie regióny sa môžu nechať inšpirovať vyspelejšími, a tak rýchlejšie napredovať pri zlepšovaní jednotlivých prvkov podnikateľského prostredia.

Na Slovensku doposiaľ nebola spracovaná širšia analýza podnikateľského prostredia v regiónoch. Správa Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti 2004 – 2005 pritom jasne ukázala, že regionálne rozdiely v podmienkach na podnikanie vnímajú slovenskí podnikatelia ako jeden z najväčších problémov. V hodnotení regionálnych rozdielov sa Slovenská republika umiestnila na 96. mieste spomedzi 104 krajín, čo bolo jedno z najhorších umiestnení SR vôbec.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa preto rozhodla zmonitorovať regionálne rozdiely v SR a ohodnotiť podnikateľské prostredie na úrovni okresov SR z hľadiska jeho kvality. S podporou Ministerstva hospodárstva SR a v spolupráci s týždenníkom o hospodárstve a podnikaní Trend vytvorila PAS vlastný hodnotiaci nástroj Index regionálneho podnikateľského prostredia.

Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) je súhrnným číslom, ktoré hovorí o kvalite podnikateľského prostredia v regiónoch SR. Kombinuje hodnoty vybraných štatistických ukazovateľov s výsledkami dotazníkového prieskumu. Je zložený zo štyroch hlavných subindexov: Ekonomická aktivita, Infraštruktúra, Ľudské zdroje a Verejná správa. Referenčnou hodnotou je 100 bodov, ktoré by získal región s priemernými hodnotami štatistických ukazovateľov a strednými hodnotami ukazovateľov z dotazníkového prieskumu.

Podľa výsledkov IRPP sú najlepšie podmienky na podnikanie v Bratislave a ostatných okresoch Bratislavského kraja. Zaujímavosťou je, že vrchol 79 miestneho rebríčka okresov SR zoradených podľa dosiahnutých hodnôt IRPP obsadili výlučne okresy Bratislavského kraja. Na prvom mieste sa umiestnil okres Bratislava II s hodnotou indexu 224,27 bodu, nasledovaný ostatnými mestskými časťami. Pod úspech Bratislavy sa jednoznačne podpísala najvyššia ekonomická aktivita na Slovensku a kvalitná infraštruktúra na podnikanie. Výsledné hodnoty týchto ukazovateľov boli také vysoké, že Bratislavu o prvenstvo nepripravilo ani veľmi negatívne hodnotenie verejnej správy. Okresy Pezinok, Malacky a Senec profitujú z geografickej blízkosti k hospodárskemu centru krajiny a vďaka nižším miestnym daniam i z oveľa lepšieho vnímania verejnej správy podnikateľmi.

Po okresoch Bratislavského kraja sa na 9. až 12. priečke umiestnili ekonomicky silné okresy, v ktorých sú zároveň sídla krajov: Trenčín, Trnava, Nitra a Žilina. Spoločným znakom týchto regiónov sú rýchlostné komunikácie a kvalitné a dostupné ľudské zdroje. V hodnotení kvality ľudských zdrojov sa na prvom mieste umiestnil práve Nitriansky okres. Všetky spomenuté okresy disponujú kvalifikovanou pracovnou silou, priaznivou vzdelanostnou štruktúrou a, v porovnaní s Bratislavou, nižšou cenou práce. Skupinu krajských miest uzatvárajú Prešov, Košice (mestská časť I.) a Banská Bystrica na 15. až 17 mieste.

Spodné priečky rebríčka Indexu regionálneho podnikateľského prostredia obsadili Žiar nad Hronom, Medzilaborce, Sobrance, Zlaté Moravce, Poltár, Bánovce nad Bebravou, Detva, Dolný Kubín a Sabinov. Hendikep v podobe nízkej ekonomickej aktivity a nedostatočnej infraštruktúry sa snažia niektoré okresy riešiť vytváraním priaznivých podmienok na podnikanie zo strany verejnej správy. Zaujímavým zistením bolo, že vysoká dostupnosť pracovnej sily a nízka cena práce vyvolané predovšetkým vysokou nezamestnanosťou nepriniesli týmto regiónom pozitívne hodnotenie ľudských zdrojov. Problém spočíva predovšetkým v nízkej kvalifikácii pracovnej sily. Zaostávanie za vyspelejšími regiónmi potvrdili aj štatistické ukazovatele týkajúce sa vzdelávania, keď podiel študentov k obyvateľom týchto regiónov patrí vo všeobecnosti k najnižším.

V poslednej štvrtine rebríčka je najviac okresov z Prešovského kraja – ide o okresy Levoča, Bardejov, Stará Ľubovňa, Snina, Medzilaborce, Sabinov. Nasleduje Banskobystrický kraj s Revúcou, Banskou Štiavnicou, Žiarom nad Hronom, Poltárom a Detvou. Rovnaký počet okresov avšak s lepším hodnotením má v poslednom kvartile Košický kraj (Rožňava, Košice III, Gelnica, Košice IV, Sobrance). Trenčiansky kraj má v tejto časti rebríčka dvoch zástupcov (Partizánske a Bánovce nad Bebravou) a Nitriansky kraj jedného – Zlaté Moravce.

Obrovské regionálne rozdiely potvrdzuje zistenie, že všetky kraje SR, okrem bratislavského a trnavského, majú svojich reprezentantov na vrchole, ale aj na úplnom spodku rebríčka. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji, kde okres Trenčín obsadil v konkurencii 79 okresov SR 9 miesto a okres Bánovce nad Bebravou až 76 miesto (rozdiel 67 miest). Nasleduje Žilinský kraj s okresom Žilina na 12. mieste a Dolným Kubínom na predposlednom 78. mieste (rozdiel 66 miest). V Prešovskom kraji bol najúspešnejší okres Prešov na 15. mieste a najhoršie hodnotený okres Sabinov na poslednom 79. mieste (rozdiel 64 miest). V Nitrianskom kraji sa umiestnil okres Nitra na 11. mieste a Zlaté Moravce na 74. mieste (rozdiel 63 miest). V Banskobystrickom kraji obsadil okres Banská Bystrica 17. miesto a okres Detva 77. ( rozdiel 60 miest). V Košickom kraji dosiahol najlepšie umiestnenie okres Košice I (16.) a najhoršie obstál okres Sobrance (73.). Okresy Bratislavského kraja obsadili vrchol rebríčka, keď sa na 1. mieste umiestnil okres Bratislava II a na 8. mieste Pezinok. V Trnavskom kraji dosiahol najlepšie hodnotenie okres Trnava (10.) a najslabšie hodnotenie okres Galanta (30.).

 
Rebríček okresov SR zoradených podľa dosiahnutých hodnôt Indexu regionálneho podnikateľského prostredia

Poradové číslo Kraj Okres

Index regionálneho
podnikateľského prostredia

1 BA Bratislava II

224,27

2 BA Bratislava I

162,32

3 BA Bratislava III

149,21

4 BA Malacky

144,75

5 BA Bratislava IV

133,63

6 BA Bratislava V

127,79

7 BA Senec

124,02

8 BA Pezinok

114,56

9 TN Trenčín

113,68

10 TT Trnava

111,38

11 NR Nitra

108,46

12 ZA Žilina

100,19

13 TT Dunajská Streda

97,58

14 TT Skalica

93,35

15 PO Prešov

92,67

16 KE Košice I

91,45

17 BB Banská Bystrica

89,54

18 TT Piešťany

87,58

19 ZA Ružomberok

86,80

20 ZA Liptovský Mikuláš

86,11

21 TT Hlohovec

84,56

22 KE Košice II

83,97

23 TT Senica

81,97

24 NR Nové Zámky

81,70

25 PO Poprad

80,68

26 TN Púchov

79,47

27 KE Košice – okolie

79,06

28 ZA Čadca

78,84

29 BB Zvolen

78,77

30 TT Galanta

78,76

31 TN Ilava

78,30

32 TN Myjava

78,20

33 BB Lučenec

78,12

34 ZA Bytča

76,86

35 NR Šaľa

76,62

36 KE Michalovce

76,57

37 ZA Martin

75,64

38 PO Vranov nad Topľou

75,63

39 BB Rimavská Sobota

75,43

40 ZA Námestovo

75,27

41 ZA Kysucké Nové Mesto

75,16

42 ZA Tvrdošín

74,91

43 NR Topoľčany

74,84

44 NR Levice

74,45

45 PO Kežmarok

74,45

46 KE Spišská Nová Ves

74,43

47 PO Stropkov

74,38

48 BB Žarnovica

74,07

49 BB Krupina

73,95

50 TN Nové Mesto nad Váhom

73,70

51 BB Veľký Krtíš

73,53

52 NR Komárno

73,52

53 BB Brezno

73,20

54 TN Prievidza

72,81

55 PO Humenné

72,81

56 KE Trebišov

72,59

57 ZA Turčianske Teplice

72,09

58 TN Považská Bystrica

71,56

59 PO Svidník

71,37

60 BB Revúca

71,15

61 TN Partizánske

70,78

62 PO Levoča

70,74

63 PO Bardejov

70,55

64 KE Rožňava

69,65

65 BB Banská Štiavnica

69,61

66 PO Stará Ľubovňa

67,23

67 KE Košice III

66,77

68 PO Snina

66,54

69 KE Gelnica

66,42

70 KE Košice IV

66,22

71 BB Žiar nad Hronom

65,76

72 PO Medzilaborce

65,00

73 KE Sobrance

63,16

74 NR Zlaté Moravce

62,35

75 BB Poltár

61,78

76 TN Bánovce nad Bebravou

61,69

77 BB Detva

53,48

78 ZA Dolný Kubín

48,19

79 PO Sabinov

44,03

Poznámky:
• Hodnotu indexu 100 bodov by získal okres s hodnotami štatistických ukazovateľov na úrovni priemeru SR a strednými hodnotami ukazovateľov z dotazníkového prieskumu
• BA – Bratislavský kraj, BB – Banskobystrický kraj, KE – Košický kraj, NR – Nitriansky kraj, PO – Prešovský kraj, TN – Trenčiansky kraj, TT – Trnavský kraj, ZA – Žilinský kraj

Zdroj: PAS

V Bratislave, 15.12.2005


Materiály k projektu Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie

Prezentácia z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)
Štúdia – Mapovanie regionálnych podmienok na podnikanie (vo formáte .pdf)
Tabuľky (vo formáte .pdf)

Mapy regiónov v SR
• Index regionálneho podnikateľského prostredia
• Subindex – Ekonomická aktivita
• Subindex – Infraštruktúra
• Subindex – Ľudské zdroje
• Subindex – Verejná správa

Okt 152005
 
 15. Október 2005

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006

Potenciál Slovenskej republiky dosahovať v nasledujúcich rokoch trvaloudržateľný hospodársky rast sa zvýšil. Vyplýva to z aktuálnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2005-2006, ktorú zostavilo Svetové ekonomické fórum. Pozícia SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa v uplynulých 2 rokoch postupne zlepšovala a nebolo tomu inak ani v tomto roku.

SEF skúma konkurencieschopnosť ekonomík pomocou Indexu rastovej konkurencieschopnosti, ktorý vypovedá o potenciáli ekonomík dosahovať trvalo udržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Tento index pozostáva z troch základných komponentov považovaných za hlavné piliere ekonomického rastu, ktorými sú: kvalita makroekonomického prostredia, úroveň verejných inštitúcií a technologická vyspelosť krajiny.

V hodnotení rastovej konkurencieschopnosti obsadila Slovenská republika 41. pozíciu v rebríčku 117 krajín. V minulom roku sa SR umiestnila na 43. mieste. Reálne si slovenská ekonomika polepšila viac ako o dve priečky, nakoľko dve z pätnástich nových krajín zaradených do hodnotenia predstihli SR a znemožnili jej tak postup vyššie. V skupine krajín hodnotených v minulom roku by SR obsadila 39. priečku. V prospech SR vyznieva najmä zlepšujúca sa úroveň technológií, čo súvisiaci najmä s prílevom priamych zahraničných investícií, ktoré sú pre SR významným zdrojom nových technológií. V intenzite transferu technológií bola SR dokonca hodnotená ako štvrtá najlepšia na svete. Naopak, brzdou intenzívnejšieho rastu bola kvalita makroekonomického prostredia, pod ktorú sa podpísala najmä vysoké a neefektívne vynakladané verejné výdavky.

• Jednotkou v hodnotení rastovej konkurencieschopnosti je Fínsko, ktoré sa v posledných piatich rokoch umiestnilo na vrchole už štvrtý krát. Exekutíve tejto severskej krajiny sa darí vytvárať priaznivé makroekonomické prostredie a udržiavať efektívny systém verejných inštitúcií. Súkromný sektor zasa vykazuje intenzívnu náklonnosť k využívaniu nových technológií a naďalej rozvíja inovačnú kultúru. USA, podobne ako minulý rok, obsadili 2. priečku. Vplyv celkovej technologickej dominancie tejto krajiny bol čiastočne oslabený horšou kvalitou verejných inštitúcií a miernou makroekonomickou nestabilitou.

• Severské krajiny si aj v tomto roku udržali prominentné zastúpenie v prvej desiatke. Okrem Fínska sa v top 10 nachádzajú Švédsko (3. miesto), Dánsko (4.), Island (7.) a Nórsko (9.) Vynikajúce umiestnenie dosiahli tieto krajiny aj napriek zaužívanému tvrdeniu, že vysoké daňové zaťaženie a nadštandardné sociálne systémy vo všeobecnosti znižujú konkurencieschopnosť. To naznačuje, že efektivita vynakladania verejných výdavkov je oveľa dôležitejšia ako výška celkového daňového zaťaženia.

• Z iných európskych krajín zaznamenali najvýraznejšie zlepšenie Poľsko (51. priečka; posun o 9 miest nahor) a Írsko (26; + 4). Estónsko si udržalo 20. priečku a je stále najkonkurencieschopnejšou krajinou v skupine 10 nových krajín Európskej únie. Naproti tomu stojí výrazný prepad Grécka (46. priečka; prepad o 9 miest), ktoré sa spolu s Talianskom (47.) a Poľskom stali najhoršie hodnotenými krajinami EÚ. Za prepadom Grécka stojí rast deficitu verejných financií a pesimizmus podnikateľskej sféry ohľadom budúceho hospodárskeho vývoja krajiny.

• Ázijskú ekonomiku reprezentujú v prvej desiatke Taiwan (5. miesto) a Singapur (6.). Japonsko obsadilo v tomto roku až 12 priečku a rozdiel medzi ázijskými lídrami a ním sa v uplynulom roku zväčšil. Taiwan a Singapur sú krajinami, ktorým sa vďaka dobrej hospodárskej politike podarilo za uplynulé desaťročia pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov z chudoby na úroveň najvyspelejších ekonomík sveta.

• Austrália na 10. mieste si oproti minulému roku polepšila o 4 priečky, najmä vďaka zlepšeniu v oblasti inštitucionálnych a technologických ukazovateľov, ktoré sú súčasťou indexu. Verejné inštitúcie tejto krajiny patria k najvyspelejším vo svete, verejné financie vykazujú vysokú mieru stability a k zlepšeniu konkurencieschopnosti krajiny prispela aj nízka miera korupcie. Navyše, austrálske podniky sú veľmi inovatívne a pri svojej činnosti využívajú najmodernejšie informačné technológie.

• Čína a India (49., resp. 50. priečka) vykazujú za posledné roky vynikajúce výsledky v oblasti hospodárskeho rastu. Obe krajiny majú však nedostatočne vyvinuté verejné inštitúcie, čo výrazne komplikuje ich cestu medzi najvyspelejšie krajiny sveta.

• Podobne ako v minulom roku dosiahlo z pomedzi krajín Južnej Ameriky výraznejší úspech iba Čile (23. priečka) a medzera medzi touto krajinou a ostatnými krajinami v tomto regióne narástla na viac ako 31 miest. Tento jav sa na iných kontinentoch nevyskytol. Čile ťaží predovšetkým z kompetentne tvorenej makroekonomickej politiky a kvality verejných inštitúcií, ktorých transparentnosť a efektívnosť dosahuje úroveň EÚ: len 8 z 25 krajín EÚ dosiahlo lepšie hodnotenie verejných inštitúcií.

• Mexiko sa v tomto roku prepadlo o 7 miest a obsadilo 55 priečku. Mexiko spolu s Brazíliou (65; – 8) utrpeli najväčšie straty v hodnotení ich verejných inštitúcií, ktoré okrem iného zohľadňuje nezávislosť súdnictva, klientelizmus, či verejné obstarávanie v krajine. Ani v tomto roku sa nezastavil kontinuálny prepad Venezuely, ktorá v roku 2001 obsadila 65 pozíciu a v tomto roku poklesla o ďalšie štyri priečky na aktuálnu 89 pozíciu. Rozsiahle nepokoje a nestabilita v krajine spôsobili zhoršenie všetkých položiek, z ktorých je index zložený.

• V rámci regiónu stredný východ a severná Afrika sa najlepšie darilo krajinám okolo Perského zálivu. Najlepšie umiestnenie zaznamenali Spojené arabské emiráty a Katar (18. resp. 19. miesto). Podmienky na svetových trhoch zabezpečujú týmto krajinám vysoký ekonomický rast a posilňujú už aj tak vysokú dôveru v miestnu podnikateľskú komunitu.

• Zatiaľ čo väčšina krajín Afriky obsadila spodnú časť rebríčka, aj tu sa nájde niekoľko výnimiek. Juhoafrická republika (42. miesto), Botsvana (48.), Maurícius (52.) a Ghana (59.) si oproti roku 2004 polepšili o 9 miest. Väčšina krajín Afriky čelí problémom vysokej inflácie, slabého medzinárodného kreditu, nerozvinutého bankového sektoru, neefektívnych nákladov na poľnohospodársku politiku, úniku mozgov a tiež (ne)slobody tlače.

Profesor Harvardovej univerzity Michael E. Porter je autorom Indexu konkurencieschopnosti podnikov, ktorý je dôležitým doplnkom Indexu rastovej konkurencieschopnosti. Skúma širokú škálu faktorov, ktoré sa priamo dotýkajú fungovania podnikov, t.j. vyspelosť podnikových procesov a aktuálnu kvalitu podnikateľského prostredia krajiny, v ktorom domáce podniky pôsobia. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov si SR obhájila svoju minuloročnú pozíciu keď obsadila 39. miesto. I keď čiastkové výsledky ukazujú mierne zlepšenie kvality podnikateľského prostredia, ktoré má v tomto hodnotení dominantnú váhu, postup SR smerom vyššie znemožnilo pomalé zlepšovanie podnikových procesov a stratégií. Vedúcu pozíciu si v tomto rebríčku udržali USA, nasledované Fínskom na druhom mieste. Tieto dve krajiny sa držia na prvých dvoch miestach už od roku 1998. USA v tomto roku ťažia najmä zo špičkovej telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry ako aj kvality vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku má Európa veľmi silné zastúpenie v top 10. Okrem spomenutého Fínska (2. miesto) sa tu nachádzajú Nemecko (3.), Dánsko (4.), Veľká Británia (6.) Švajčiarsko (7.) a Holandsko (9.) a Rakúsko (10.). Áziu v prvej desiatke reprezentuje Singapur (5.) a Japonsko (8.).

Rebríčky sú zostavované na základe štatistických, verejne dostupných, dát a výsledkov celosvetového dotazníkového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Súhrnné hodnotenie robí Svetové ekonomické fórum (SEF) v spolupráci s partnerskými organizáciami v hodnotených krajinách. Podnikateľská aliancia Slovenska je oficiálnym partnerom SEF za Slovenskú republiku od roku 2002. Tento rok sa do dotazníkového prieskumu zapojilo rekordných 11 000 manažérov zo 117 krajín. Prieskum mapuje širokú škálu faktorov vplývajúcich na podnikateľské prostredie, ktoré podmieňujú trvaloudržateľný hospodársky rast. PAS touto cestou ďakuje podnikateľom, ktorí svojimi názormi vyjadrenými v dotazníku reprezentovali SR v tomto prestížnom projekte.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum od roku 1979, čo znamená, že v tomto roku sa jedná v poradí už o 26. vydanie. Kombinácia štatistických dát a informácií z prieskumov dáva jasnejší obraz o faktoroch hospodárskeho rastu. Za ten čas sa stala jedinečným zdrojom informácií o prednostiach a nedostatkoch veľkého počtu ekonomík sveta a umožňuje tak ľahšiu identifikáciu oblastí, ktoré je nevyhnutné reformovať v záujme dosiahnutia vyššej konkurencieschopnosti.

Svetové ekonomické fórum aj v tomto roku pokročilo v teritoriálnej expanzii Správy. Do hodnotenia boli v tomto roku prvýkrát zaradené Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan, Benin, Kambodža, Kamerun, Východný Timor, Guyana, Kazachstan, Kuvajt, Kirgizsko, Moldavsko, Mongolsko, Katar a Tadžikistan. V roku 2005 tak Správa hodnotí 117 ekonomík sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie svojho druhu.

Analýza silných a slabých stránok konkurencieschopnosti SR

V uplynulých rokoch sa v SR podarilo zrealizovať viacero reforiem, ktoré zlepšili kvalitu podnikateľského prostredia. Renomované svetové finančné inštitúcie hodnotia reformný proces vysoko pozitívne. Dalo by sa preto očakávať, že sa tieto tvrdenia odrazia aj v Správe Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti a postup SR v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa zrýchli. Tieto predpoklady sa naplnili len čiastočne – v rebríčku rastovej konkurencieschopnosti SR obsadila 41. priečku a v skupine krajín, ktoré boli hodnotené aj minulý rok to predstavuje posun o 4 priečky vyššie. V rebríčku konkurencieschopnosti podnikov však SR stagnuje na 39. mieste. Paradoxne, práve v tomto rebríčku sa posudzuje kvalita podnikateľského prostredia, ktorá si oproti minulému roku zlepšila skóre len nepatrne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že reformy sú zo strany slovenských podnikateľov ešte stále nedocenené, avšak tento predpoklad vyvracajú výsledky ktoré SR dosiahla pri hodnotení pracovného práva a daňovej reformy, kde SR patrí k svetovej špičke. Odpoveď preto treba hľadať v iných faktoroch, ktoré označujú podnikatelia ako bariéry a hodnotenie ktorých ťahá SR na dno rebríčkov. Iba zvládnutie konkurenčných výhod SR a odstraňovanie jej nevýhod umožnia nastúpiť cestu dlhodobo udržateľného rastu a prosperity.

Rastová konkurencieschopnosť

Rastová konkurencieschopnosť sleduje tri piliere hospodárskeho rastu: makroekonomické prostredie, kvalitu verejných inštitúcií a technologickú úroveň krajiny.

V makroekonomickej oblasti sú silnými stránkami Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami zlepšujúce sa možnosti financovania a skutočnosť, že v podnikateľskej sfére prevláda jednoznačný optimizmus v očakávaní hospodárskeho rastu ekonomiky. Na druhej strane stoja negatívne hodnotené indikátory ako inflácia a výška deficitu verejných financií. Vzhľadom na aktuálny vývoj však možno očakávať, že v tieto dva prvky dosiahnu na konci tohto roka oveľa priaznivejšie výsledky a prispejú k vyššej stabilite makroekonomického prostredie. Veľkým negatívom SR oproti iným krajinám sú vysoké verejné výdavky, ktoré navyše podnikatelia označujú ako málo efektívne. Makroekonomickej stabilite by ďalej mohlo pomôcť zmenšenie úrokových rozdielov medzi vkladmi a úvermi, či zvýšenie národnej miery úspor ale tiež zlepšenie medzinárodného ratingu krajiny; v hodnotení týchto ukazovateľoch sa totiž SR zaraďuje až do piatej desiatky krajín.

Fungovanie verejných inštitúcií vnímajú podnikatelia lepšie ako v minulom roku. Podnikatelia v prieskume naznačili mierne obmedzenie korupcie pri výbere daní a pripájaní podnikov na verejnú infraštruktúru, no oblasti ako klientelizmus, slabá nezávislosť súdnictva a vymáhateľnosť práva, organizovaný zločin, či nedostatočná legislatívna ochrana majetku predstavujú hlavné konkurenčné nevýhody SR v tejto oblasti.. Dôležité je tiež zdôrazniť, že rovnaké negatíva boli identifikované už v minuloročnej Správe a za ostatných 12 mesiacov sa nepodarilo vláde SR urobiť žiadne výraznejšie opatrenia smerujúce k ich odstráneniu.

V technologickej oblasti bola najpozitívnejšie hodnotená otvorenosť krajiny voči priamym zahraničným investíciám (PZI) a transferu technológií. Podmienky pre prílev PZI boli Správou ohodnotené dokonca ako štvrté najlepšie na svete. Ku konkurenčným výhodám slovenskej ekonomiky patrí tiež vysoká flexibilita a schopnosť podnikov rýchlo preberať a využívať technológie zo zahraničia. Pozitívne je hodnotená tiež spolupráca medzi akademickou obcou a podnikmi. Rozporuplne vyznieva hodnotenie faktorov týkajúcich sa informatizácie spoločnosti. Vybavenosť obyvateľstva počítačmi, rozšírenosť mobilných telefónov, počet prístupových miest k internetu a prístup k internetu v školách sú hodnotené ako konkurenčná výhoda Slovenska. Naproti tomu Správa identifikuje ako konkurenčnú nevýhodu SR neschopnosť vlády vytýčiť si priority v podpore rozvoja a propagácie informačných a komunikačných technológií. Vzhľadom na vládny program rozvoja poznatkovej ekonomiky Minerva, ktorého súčasťou je aj časť s názvom Informačná spoločnosť je pravdepodobné, že v budúcom roku získa táto položka oveľa lepšie hodnotenie. Zlé hodnotenie sa ušlo aj konkurencii na poli poskytovateľov internetových služieb, hoci v tejto oblasti možno badať v poslednom období výrazný posun vpred. Z ostatných nedostatkov Správa vymenúva nízke výdavky súkromného sektora na výskum a vývoj, relatívne nízky počet vysokoškolsky a postgraduálne vzdelávaného obyvateľstva a malý počet registrovaných priemyselných patentov.

Konkurencieschopnosť podnikov

Výhodami Slovenska v oblasti podnikateľských praktík a stratégií je predovšetkým ovládnutie a kontrola predaja na domácom trhu, stabilná pozícia podnikov na zahraničných trhoch a úroveň vzdelávania zamestnancov. Najväčším nedostatkom je nízka kontrola a vplyv slovenských podnikov na medzinárodnú distribúciu svojej produkcie. Ďalšou konkurenčnou nevýhodou je povaha konkurenčných výhod, ktorá stále zostáva založená viac na lacnej pracovnej sile a nie na sofistikovanosti procesov a technológií. Správa vyčíta slovenským podnikateľom nedostatočné stimulovanie pracovníkov k zlepšovaniu podnikových procesov.

Čo sa týka domáceho podnikateľského prostredia, vyzdvihnutá bola najmä otvorenosť krajiny pre zahraničných investorov a žiadne obmedzenia, ktoré by regulovali či diskriminovali zahraničné vlastníctvo na Slovensku. Ďalšími silnými stránkami sú otvorenosť ekonomiky a decentralizácia, ktorú možno vnímať ako priblíženie sa verejnej správy k podnikateľom. V tomto roku sa už medzi konkurenčnými výhodami neobjavili tradičné položky ako dostupnosť vedcov a inžinierov a kvalita vzdelania technického smeru. Je to signál, že vzdelávanie v SR nepostačuje potrebám konkurencieschopnej ekonomiky a potreba reformy vzdelávania je čoraz akútnejšia. Na druhej strane stoja nedostatočné prvky podnikateľského prostredia, ktorými sú slabá letecká infraštruktúra, fungovanie a prístup na lokálne finančné a akciové trhy. Závažnosť týchto negatív je však diskutabilná. Podľa vyjadrení domácich podnikateľov je totiž najväčšou bariérou podnikateľského prostredia vysoké odvodové zaťaženie, ktoré však Správa nesleduje.

Z ostatných oblastí Správa vyzdvihuje najmä daňový systém. SR má siedmy najlepší daňový systém, motivujúci k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu daňovej progresie. Podnikatelia vnímajú celkové daňové zaťaženie ako deviate najnižšie vo svete a efektivitou daňového systému sa SR radí k 10 najlepším krajinám. V hodnotení prijímania a prepúšťania pracovníkov obsadila SR 18. miesto. Slovenskí manažéri pozitívne ohodnotili aj vzťahy na úrovni zamestnanec-zamestnávateľ (23. miesto). Podmienky na zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily sú dokonca desiate najlepšie na svete.

Okrem nedostatkov uvedených v predchádzajúcom texte možno na základe výsledkov Správy ešte spomenúť: nedôveru verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, korupciu pri verejnom obstarávaní a súdnictve, slabú ochrana minoritných akcionárov, vysoké náklady poľnohospodárskej politiky, nízku kvalitu vedeckovýskumných inštitúcií alebo nestabilný legislatívny rámec pre podnikanie.

Piatimi najproblematickejšími oblasťami v podnikateľskom prostredí na Slovensku podľa SEF sú:

1. Neefektívna štátna administratíva (byrokracia)
2. Korupcia
3. Nedostatočná infraštruktúra
4. Prístup k financovaniu
5. Daňová legislatíva (pozn.: komplikovanosť predpisov, nie výška daní)

Svetové ekonomické fórum (www.weforum.org), so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je nezávislá organizácia, ktorá sa zaviazala zlepšovať stav sveta. Fórum bolo založené s prispením 1000 popredných svetových firiem a pôsobí v duchu rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú k ďalšiemu ekonomickému rastu a sociálnemu pokroku v záujme celosvetovej verejnosti. Svetové ekonomické fórum, ktoré bolo zaregistrované v roku 1971 ako nadácia, je nestrannou a neziskovou organizáciou, ktorej činnosť nie je viazaná na politické, skupinové alebo národné záujmy. V roku 1995 bol Svetovému ekonomickému fóru pridelený štatút poradnej mimovládnej organizácie Rady OSN pre ekonomické a sociálne otázky.

Indexu rastovej konkurencieschopnosti

 

Index konkurencieschopnosti podnikov

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

 

Krajina

Rok 2005

Rok 2004

Fínsko

1

1

 

USA

1

1

USA

2

2

 

Fínsko

2

2

Švédsko

3

3

 

Nemecko

3

3

Dánsko

4

5

 

Dánsko

4

7

Taiwan

5

4

 

Singapur

5

10

Singapur

6

7

 

Veľká Británia

6

6

Island

7

10

 

Švajčiarsko

7

5

Švajčiarsko

8

8

 

Japonsko

8

8

Nórsko

9

6

 

Holandsko

9

9

Austrália

10

14

 

Rakúsko

10

16

Holandsko

11

12

 

Francúzsko

11

12

Japonsko

12

9

 

Švédsko

12

4

Veľká Británia

13

11

 

Kanada

13

15

Kanada

14

15

 

Taiwan

14

17

Nemecko

15

13

 

Austrália

15

13

Nový Zéland

16

18

 

Belgicko

16

14

Kórea

17

29

 

Island

17

19

Spojené arabské emiráty

18

16

 

Nový Zéland

18

18

Katar

19

-

 

Írsko

19

22

Estónsko

20

20

 

Hong Kong

20

11

Rakúsko

21

17

 

Nórsko

21

20

Portugalsko

22

24

 

Izrael

22

21

Čile

23

22

 

Malajzia

23

23

Malajzia

24

31

 

Kórea

24

24

Luxembursko

25

26

 

Španielsko

25

26

Írsko

26

30

 

Estónsko

26

27

Izrael

27

19

 

Česká republika

27

35

Hong Kong

28

21

 

Juhoafrická republika

28

25

Španielsko

29

23

 

Čile

29

29

Francúzsko

30

27

 

Portugalsko

30

33

Belgicko

31

25

 

India

31

30

Slovinsko

32

33

 

Slovinsko

32

31

Kuvajt

33

-

 

Spojené arab. emiráty

33

28

Cyprus

34

38

 

Maďarsko

34

42

Malta

35

32

 

Tunisko

35

32

Thajsko

36

34

 

Cyprus

36

45

Bahrajn

37

28

 

Thajsko

37

37

Česká republika

38

40

 

Taliansko

38

34

Maďarsko

39

39

 

Slovenská republika

39

39

Tunisko

40

42

 

Grécko

40

41

Slovenská republika

41

43

 

Litva

41

36

Juhoafrická republika

42

41

 

Poľsko

42

57

Litva

43

36

 

Jordánsko

43

43

Lotyšsko

44

44

 

Katar

44

-

Jordánsko

45

35

 

Ghana

45

64

Grécko

46

37

 

Malta

46

50

Taliansko

47

47

 

Kuvajt

47

-

Botswana

48

45

 

Lotyšsko

48

49

Čína

49

46

 

Brazília

49

38

India

50

55

 

Kostarika

50

48

Poľsko

51

60

 

Turecko

51

52

Maurícius

52

49

 

Maurícius

52

53

Egypt

53

62

 

Jamajka

53

54

Uruguaj

54

54

 

Bahrajn

54

40

Mexiko

55

48

 

Botswana

55

62

Salvádor

56

53

 

Kolumbia

56

58

Kolumbia

57

64

 

Čína

57

47

Bulharsko

58

59

 

Salvádor

58

65

Ghana

59

68

 

Indonézia

59

44

Trinidad a Tobago

60

51

 

Mexiko

60

55

Kazachstan

61

-

 

Panama

61

60

Chorvátsko

62

61

 

Kazachstan

62

-

Namíbia

63

52

 

Chorvátsko

63

72

Kostarika

64

50

 

Argentína

64

74

Brazília

65

57

 

Trinidad a Tobago

65

59

Turecko

66

66

 

Pakistan

66

73

Rumunsko

67

63

 

Rumunsko

67

56

Peru

68

67

 

Keňa

68

63

Azerbajdžan

69

-

 

Filipíny

69

70

Jamajka

70

65

 

Uruguaj

70

77

Tanzánia

71

82

 

Egypt

71

66

Argentína

72

74

 

Srí Lanka

72

68

Panama

73

58

 

Namíbia

73

51

Indonézia

74

69

 

Ruská federácia

74

61

Ruská federácia

75

70

 

Ukrajina

75

69

Maroko

76

56

 

Nigéria

76

81

Filipíny

77

76

 

Azerbajdžan

77

-

Alžírsko

78

71

 

Bulharsko

78

75

Arménsko

79

-

 

Maroko

79

46

Srbsko a Čierna Hora

80

89

 

Vietnam

80

79

Vietnam

81

77

 

Peru

81

76

Moldavsko

82

-

 

Tanzánia

82

90

Pakistan

83

91

 

Macedónsko

83

83

Ukrajina

84

86

 

Zimbabwe

84

82

Macedónsko

85

84

 

Uganda

85

71

Gruzínsko

86

94

 

Srbsko a Čierna hora

86

85

Uganda

87

79

 

Mali

87

91

Nigéria

88

93

 

Arménsko

88

-

Venezuela

89

85

 

Kamerun

89

-

Mali

90

88

 

Gambia

90

67

Mozambik

91

92

 

Malawi

91

84

Keňa

92

78

 

Venezuela

92

88

Honduras

93

97

 

Moldavsko

93

-

Gambia

94

75

 

Bosna a Hercegovina

94

93

Bosna a Hercegovina

95

81

 

Alžírsko

95

89

Mongolsko

96

-

 

Gruzínsko

96

92

Guatemala

97

80

 

Madagaskar

97

87

Srílanka

98

73

 

Mozambik

98

96

Nikaragua

99

95

 

Benin

99

-

Albánsko

100

-

 

Bangladéš

100

95

Bolívia

101

98

 

Dominikánska republika

101

80

Dominikánska republika

102

72

 

Tadžikistan

102

-

Ekvádor

103

90

 

Guatemala

103

86

Tadžikistan

104

-

 

Mongolsko

104

-

Malawi

105

87

 

Honduras

105

97

Etiópia

106

101

 

Nikaragua

106

100

Madagaskar

107

96

 

Ekvádor

107

94

Východný Timor

108

-

 

Kirgizsko

108

-

Zimbabwe

109

99

 

Kambodža

109

-

Bangladéš

110

102

 

Guyana

110

-

Kamerun

111

-

 

Etiópia

111

99

Kambodža

112

-

 

Albánsko

112

-

Paraguaj

113

100

 

Bolívia

113

101

Benin

114

-

 

Paraguaj

114

98

Guyana

115

-

 

Východný Timor

115

-

Kirgizsko

116

-

 

Čad

116

102

Čad

117

104

 

 

 

 

Tlačová správa (vo formáte .pdf)
Podkladový materiál z tlačovej konferencie (vo formáte .pdf)