Apr 272018
 
 27. Apríl 2018
otázka1

Podnikatelia na Slovensku trpia nedostatkom pracovných síl. V ankete, ktorej sa zúčastnilo 115 zamestnávateľov, hlási 50 % výrazný nedostatok a ďalších 35 % skôr nedostatok pracovných síl. Zvyšných 15 % nedostatok nepociťuje. Pracovníci chýbajú najmä na pozíciách s hrubou mzdou 500-800 eur mesačne (51 % zamestnávateľov), nasledujú pozície s platom 800-1200 eur mesačne (33 %), viac ako 1200 eur mesačne (10 %) a do 500 eur mesačne (6 %).

Anketu uskutočnila v prvej polovici apríla Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Zúčastnili sa jej firmy z priemyslu (36 %), služieb (22 %), stavebníctva (15 %), poľnohospodárstva (13 %), obchodu (11 %) a tiež energetiky a spracovania odpadu (3 %).

Nedostatok pracovníkov sa podnikatelia snažia riešiť najmä zvyšovaním efektívnosti (68 % firiem) a  hľadaním pracovnej sily v zahraničí (50 %). Časť z nich je už ale nútená odmietať zákazky (38 %) či zamestnávať znevýhodnené skupiny, napríklad dlhodobo nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke alebo Rómov (19 %).

Cudzincov firmy zamestnávajú, pretože na domácom trhu už nie je dostatočná ponuka pracovnej sily (40 % firiem), ale aj preto, že voľní pracovníci z domáceho trhu majú podľa nich mzdové nároky nezodpovedajúce ich schopnostiam a zručnostiam (29 %), prípadne nemajú pracovnú morálku (21 %) či kvalifikáciu (11 %).

„Na Slovensku sú nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať,“ tvrdí respondentka, ktorej firma sa zaoberá pestovaním ovocia. Spomína skúsenosť, keď pred časom doviezli na zber ovocia autobus Rómov z Bardejova. „Mali slabú pracovnú morálku, preto sme to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší,“ hovorí.

Ďalší respondent súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať občanov Slovenska. „Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia,“ povedal. Dlhodobý nedostatok pracovných síl je podľa neho najmä v stavebníctve a priemysle.

Prevažná väčšina podnikateľov, ktorí zamestnávajú cudzincov, sú s nimi spokojní (58 % firiem) nespokojnosť vyjadrili len 4 % respondentov. Podľa ich skúseností zarábajú cudzinci v porovnaní s občanmi SR skôr menej (50 %) alebo rovnako (47 %), len minimum respondentov uviedlo, že zarábajú viac (2 %). Cudzinci sú podľa podnikateľov zároveň flexibilnejší (podľa 52 % firiem), ochotní pracovať viac (39 %) a dlhšie (24 %) ako dostupní občania SR.

Podnikatelia vyhľadávajú pracovnú silu v cudzine prevažne priamo (65 %), menšia časť aj prostredníctvom personálnych agentúr (35 %). Tesná väčšina si myslí, že na Slovensku je rozšírené zamestnávanie cudzincov načierno (51 %), zvyšní respondenti majú opačný názor (49 %).

Legislatívne možnosti pružne využívať pracovnú silu z krajín mimo EÚ považuje 29 % podnikateľov za skôr zlé a 26 % za veľmi zlé. Skôr spokojných je 24 % a veľmi spokojných 1 % podnikateľov. Viacerí majú problém získať povolenie na prácu a pobyt od cudzineckej polície, sťažujú sa na dlhý a komplikovaný administratívny proces. Podľa jednej respondentky stojí vybavenie dokladov na jedného zamestnanca 700 eur, napríklad za zdravotnú prehliadku platia 190 eur. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca, pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. „Rozhodnutie príde často až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujeme,“ uviedla.

Podnikatelia sa vyjadrili aj k novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá od 1. mája umožní zamestnať cudzincov zo štátov mimo EÚ jednoduchšie a rýchlejšie v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Spolu 45 % respondentov zmenu víta, 35 % sa k nej stavia skôr negatívne a 20 % sa nevedelo vyjadriť. Podľa jednej z respondentov „novela nerieši nič, lebo uvedenie do praxe sa zadrháva na neochote, neznalosti pracovníkov na úradoch“. Potrebné je podľa nej najmä zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce najmä pri práci na dohodu a dobu určitú.

 Konkrétne otázky a odpovede:

 

Súhrn individuálnych rozhovorov

Rozhovor 1: Podnikateľ pôsobiaci v stavebníctve využíva cudzincov na sezónnu prácu. Napríklad v jeseni roku 2017 zamestnával 20 cudzincov. Dostupní domáci pracovníci podľa neho nemajú potrebnú kvalifikáciu, chýbajú remeselníci, na stavbách podľa neho často robia čašníci. Keďže nevie nájsť dosť vhodných ľudí, odmieta zákazky. S cudzincami je skôr spokojný, chce ich využívať aj v budúcnosti. Cudzincov zamestnáva výhradne cez personálne agentúry. Agentúry podľa neho vyžadujú pre cudzincov dlhý pracovný čas, tí sú preto málo produktívni, vraj nerobia naplno a urobia menej práce za hodinu. Agentúram platí cca 11 eur na hodinu, pracovníci z toho vraj dostávajú len zhruba polovicu. Sťažuje sa, že agentúram platí príliš veľa.

Rozhovor 2: Podnikateľka z BA kraja pôsobiaca v poľnohospodárstve, pestovanie ovocia. Zo 70 kmeňových zamestnancov je cca 40 z krajín mimo EÚ. Ide najmä o Ukrajincov, ktorí potrebujú pracovné povolenie, nedá sa ich zamestnať sezónne. Firma okrem toho zamestnáva sezónne cca 500 brigádnikov, z toho 90 % je z cudziny, prevažne z Rumunska a Srbska. Skúšajú hľadať aj domácich pracovníkov, oslovujú stredné školy, ale bez výraznejšieho úspechu, mladí podľa nej chcú byť skôr inžinieri, než pracovať vonku alebo manuálne. Len cez prázdniny sa im darí zohnať študentov brigádnikov. Každoročne kontaktujú brigádnikov, s ktorými už majú dobré skúsenosti. Keďže majú dobré kontakty, zatiaľ vedia vyriešiť potrebu pracovnej sily, ale iní ovocinári vraj majú veľké problémy. Na Slovensku sú podľa nej nezamestnaní len tí, ktorí nechcú pracovať. V minulosti doviezli aj autobus Rómov z Bardejova, ktorí ale mali slabú pracovnú morálku, preto to viac neskúšali. Cudzinci sú podstatne produktívnejší. Traktorista u nich zarába v čistom vrátane odmien cca 1000 eur mesačne. Šikovní brigádnici zarobia 50 eur za deň. Cudzincov prihlasujú na cudzineckej polícii aj na úradoch väčšinou priamo, v menšej miere cez personálne agentúry. Vybavenie pracovného povolenia trvá podľa nej 3-4 mesiace, niekedy až 6 mesiacov. Vybavenie stojí cca 700 eur na zamestnanca – pas, doklady k žiadosti o povolenie na prácu a pobyt, výpis z registra trestov zo všetkých štátov, kde predtým pracovali, preklady dokladov, doklady o ubytovaní (napr. list vlastníctva), notár, zdravotná prehliadka za 190 eur, atď. Sezónni zamestnanci (na pol roka) musia splniť tie isté podmienky ako kmeňoví, preto vybavujú povolenie pre všetkých rovno na dva roky. Rumuni sú z EÚ, len pricestujú a pracujú, stačí rodné číslo a prihlásiť ich do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na Úrad práce. Pre pracovníkov zo Srbska platia rovnaké podmienky ako pre tých z Ukrajiny. Ak ale ide o zahraničného Slováka, môže prísť priamo, stačí vybaviť pobyt. Týchto je ale v ich firme málo, všetci sú už vraj v automobilkách. Cudzincom zabezpečujú ubytovanie. Sťažuje sa na dlhé vybavovanie na Úrade práce, procesné chyby úradníkov. Rozhodnutie často príde až po sezóne, keď už nikoho nepotrebujú. Novela účinná od 1. mája pre nich nič nerieši, keďže už dnes prekračujú limit na 30 % zamestnancov z cudziny. Okrem toho podľa nej uvádzanie zákonov do praxe brzdí neochota či neznalosť pracovníkov na úradoch. Za kľúčové považuje zrýchliť vybavovanie dokladov a spružniť Zákonník práce, najmä zvýšiť časové limity pre prácu na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce ako aj spružniť prácu na dobu určitú.

Rozhovor 3: Podnikateľka z BA kraja, ktorá pre iné firmy z celého Slovenska zabezpečuje pracovníkov z cudziny. Ide prevažne o väčšie firmy s vyššou pridanou hodnotou, ktoré hľadajú zamestnancov na pozície vyššieho a stredného manažmentu ale aj bežných zamestnancov napríklad v sektore zdieľaných služieb. Spolu majú vyše 80 klientov, ročne pre nich zabezpečia stovky zamestnancov z celého sveta. Zamestnávatelia podľa nej hľadajú najskôr ľudí na Slovensku, potom v rámci EÚ, až následne krajiny mimo EÚ s bezvízovým stykom a nakoniec aj s vízovou povinnosťou. Výrobné firmy využívajú cudzincov najmä z Ukrajiny a Srbska, často bez pomoci personálnych agentúr. Dopyt po pracovných imigrantoch rastie. Už ani Ukrajincov však podľa nej nie je veľa, keďže pre nich väčšinou nie sme cieľová krajina, chcú ísť ďalej na západ. Pri vybavovaní povolení považuje za hlavný problém výkon legislatívy, ktorý často predlžuje celý proces. Úrad práce napríklad často zamieta žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníka z tretích krajín, pretože ich nevie spárovať s nahláškou voľného pracovného miesta, ktorú už skôr predložil zamestnávateľ. Stane sa tak, ak napríklad zamestnávateľ v nahláške neuvedie, že hľadá pracovníka z tretích krajín (mimo EÚ). Podnikateľka preto navrhuje zrušiť povinnosť uvádzať v nahláške, že zamestnávateľ hľadá pracovníka z tretích krajín. Žiadosti úrady zamietajú aj vtedy, ak nájdu v nahláškach chyby. Podnikateľka preto odporúča zaviesť možnosť dodatočných opráv nahlášky. Ďalším problémom je, že informačný systém, do ktorého zamestnávatelia podávajú nahlášky (portál ISTP), tieto automaticky po troch mesiacoch vyhadzuje. Ak sa teda vybavovanie žiadosti zdrží, môže sa stať, že úrad práce už nahlášku v systéme nenájde a celý proces treba začať odznova. Ak ide všetko hladko, pri bezvízovom styku trvá získanie povolenia najmenej 4,5 mesiaca a náklady na poplatky a preklady sa vyšplhajú na 500-800 eur. Pri vízovom styku je to najmenej 6 mesiacov. Podnikateľka tiež upozorňuje na skreslenie štatistík Ústredia práce o voľných pracovných miestach. Tie totiž vychádzajú z nahlášok, ktoré zamestnávatelia podľa jej skúseností posielajú úradom práce až keď sami nevedia obsadiť pracovné miesto domácim pracovníkom. V čase podania nahlášky už sú rozhodnutí hľadať pracovníka v cudzine a neočakávajú, že im úrad práce pomôže pri obsadení pozície domácim pracovníkom. Nahlášku teda podávajú len preto, aby formálne splnili povinnosť, bez ktorej nemôžu získať žiadosť o povolenie na pobyt a zamestnanie cudzinca. Podnikateľka preto víta, že podľa novely účinnej od 1. mája už nahlášky nebudú potrebné pri nedostatkových pozíciách. Prínosom je aj skrátenie lehoty od podania nahlášky po podanie žiadosti o pobyt z 30 na 20 pracovných dní. Na druhej strane kritizuje zrušenie možnosti vysielania zamestnancov inými firmami a tiež zavedenie podmienky, podľa ktorej firmy so záznamom o nelegálnom zamestnávaní nemôžu zamestnávať občanov z tretích krajín. Uvedená podmienka je podľa nej nereálna, keďže už dnes mnoho významných firiem má záznam a občanov z tretích krajín zamestnáva.

Rozhovor 4: Podnikateľ z BA kraja pôsobil 10 rokov v stavebníctve, teraz pracuje v personálnej agentúre, ktorá vznikla nedávno ako spoločný srbsko-slovenský podnik s cieľom pomáhať zamestnávateľom, ktorým chýbajú pracovné sily. Podľa jeho slov je snahou srbskej vlády zastaviť činnosť mnohých agentúr, ktoré pracujú v tejto oblasti načierno a vytvoriť trh pre agentúry, ktoré budú dodržiavať zákony. Preto vznikla táto firma. Klienti firmy budú najmä zo stavebníctva a priemyslu, kde je dlhodobo po pracovníkoch z cudziny veľký dopyt. Veľké firmy si podľa neho vedia pracovníkov zabezpečiť už teraz, priamo aj s pomocou agentúr. Srbská vláda bude kontrolovať, aby Srbi na Slovensku dostávali také mzdy ako občania SR. Na Slovensku podľa neho tí, ktorí pracovať chcú, už pracujú. Ostatní buď nemajú kvalifikáciu alebo pracujú načierno. Tvrdí, že keď vláda nevytvorí zamestnávateľom vhodné podmienky na dovoz cudzincov, firmy zabuchnú dvere a odídu preč. Súhlasí, že v prvom rade treba zamestnávať Slovákov. Ak ale ľudia nie sú, treba ich doviezť zvonku, inak sa výroba presunie do zahraničia.

Rozhovor 5: Spoluzakladateľ a CEO firmy pôsobiacej v bratislavskom kraji v IT oblasti, má dcérsku spoločnosť aj v ČR. Na Slovensku zamestnáva 75 zamestnancov, z toho jedného z ČR, jednu z Ukrajiny. Pociťujú výrazný nedostatok pracovných síl. Experti na domácom trhu nie sú, alebo sú extrémne drahí. Najrizikovejší sú slobodní bez hypotéky a rodiny, pretože nemajú zábrany odísť ku konkurencii. Chcú hľadať v cudzine – cez agentúru pred tromi rokmi získali zamestnankyňu z Ukrajiny, ktorá je u nich dodnes. Iného Ukrajinca prepustili, lebo nebol šikovný. Cudzincom dávajú rovnaký plat ako domácim. Dovoz kolegyne z Ukrajiny bol veľmi drahý, agentúry si vraj pýtajú success fee vo výške 2-3 mesačných platov. Plus byrokratické pravidlá sú veľmi komplikované. Príchod zamestnankyne z Ukrajiny riešili rok, oni pritom potrebujú ľudí okamžite. Ich klienti nechceli hovoriť po anglicky, musela sa preto naučiť po slovensky. Do budúcna by chceli získať viac ľudí z Ukrajiny, lebo je nám blízka geograficky aj kultúrne. Do úvahy ale vraj prichádza aj Taliansko či Španielsko. Poľský trh je už nasýtený, nie sú tam voľní ľudia. Slovensko nie je pre Ukrajincov vysnívaná krajina, nie je to ich prvá voľba, skôr chcú ísť ďalej na západ. Našou výhodou je geografická, kultúrna a jazyková blízkosť. Kolegyni z Ukrajiny práve končí pracovné povolenie, preto museli vystaviť inzerát na 30 dní (nahlášku na úrade práce). Až potom sa môže uvoľniť pozícia pre cudzinca. Ukrajinka musela absolvovať celú procedúru, akoby žiadala po prvý raz. Urobila procesnú chybu, keď dala žiadosť o pár dní skôr, ako mala. Preto museli dať ďalšiu žiadosť na nové pracovné povolenie, čo celý proces zdržalo. Musela vycestovať na Ukrajinu kvôli potrebným dokladom a podaniu novej žiadosti. Bola vystresovaná, či stihne získať povolenie pred uplynutím platnosti starého. Bolo jej nepríjemné a mala strach z čakania na cudzineckej polícii a z prístupu niektorých úradníkov. Niektorí mali slabú kvalifikáciu, nevedeli jej poradiť. Podnikateľ odporúča, aby aspoň pri expertných pozíciách bol proces rýchlejší a jednoduchší, aby sa veci dali vybavovať elektronicky.

Apr 092018
 
 9. Apríl 2018
logo.35866

Stanovisko PAS k programovému vyhláseniu Vlády SR

Napriek nezmenenému programovému vyhláseniu PAS vyzýva vládu na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje zotrvanie na pôvodnom programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 v zmysle hlasovania Národnej rady SR z konca minulého mesiaca za premárnenú príležitosť. Programové vyhlásenie, ktoré schválil parlament na návrh novej vlády, kopíruje pôvodný dokument z roka 2016. To spôsobilo, že sa v ňom uvádzajú neaktuálne ciele, napríklad znížiť mieru nezamestnanosti pod 10 percent, hoci tú už dnes vykazujú štatistiky omnoho nižšiu.

PAS oceňuje čiastočné úspechy pri stabilizovaní verejných financií. Jednou z požiadaviek bolo znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy, čo sa pravdepodobne podarí do konca volebného obdobia. Na druhej strane PAS vidí široký priestor na zefektívnenie činnosti verejného sektora, napríklad pri presadzovaní takých činností, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. PAS privítala zníženie dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Nabáda vládu P. Pellegriniho, aby v tomto trende pokračovala a dostala sa k hranici 19 percent, ako to navrhovala PAS v roku 2016. Priestor na kompenzovanie výpadkov v príjmoch vidí PAS v zlepšenom výbere daní, rušení daňových výnimiek, obmedzovaním investičných stimulov či v zastavení dotovania neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia.

V polčase volebného obdobia PAS eviduje, že kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku nie len že stagnuje, ale sa zhoršuje. V celosvetovom rebríčku Doing Business Svetovej banky sa vlani Slovensko umiestnilo na 39. pozícii, čo je v porovnaní s rokom 2016 zhoršenie o 10 miest. PAS apelovala a apeluje na vládu Petra Pellegriniho, aby zohľadnila aktuálny vývoj, zamerala sa na nové odvážnejšie ciele tak, aby sa na konci funkčného obdobia vlády, dostalo Slovensko do dvadsiatky krajín s najlepším podnikateľským prostredím na svete.

Slovensku sa nedarí prekonávať bariéry rozvoja podnikateľského prostredia hlavne v oblasti pretrvávania korupcie, neprimeranej byrokracie, absencie transparentnosti, nízkej úrovne hospodárskej súťaže, nechuti očisťovať verejný život. Podnikatelia stále pociťujú prekážky v zamestnávaní, trápi ich inflácia zákonov, vysoké odvodové zaťaženie a nerovnosť pred zákonom. Napriek hospodárskemu rastu a poklesu nezamestnanosti slovenská ekonomika nevyužíva existujúci potenciál.

PAS žiada vládu P. Pellegriniho, aby konkrétnymi krokmi v nasledujúcich dvoch rokoch prispievala k skvalitňovaniu podnikateľského prostredia, hoci si v programovom vyhlásení nestanovila ambicióznejšie ciele. 09. apríla 2018

Feb 142018
 
 14. Február 2018

Podnikateľom sa nepáči, že ministerstvo hospodárstvo neodstráni vysoké ceny elektriny aj pre menšie firmy, zbytočne im zhoršujú konkurencieschopnosť.

Takmer  90 percent opýtaných nepokladá zníženie cien elektriny pre 200 najväčších firemných odberateľov za správne. Opačný názor má približne desatina. Zvyšok by súhlasil so znížením ceny za určitých podmienok. Opatrenie nedávno ohlásil minister hospodárstva Peter Žiga bez toho, aby zverejnil podmienky podpory, či zdroj, z ktorého sa zlacnenie pokryje. Predpokladá sa, že priamo alebo nepriamo zo štátneho rozpočtu.

Podľa ministra sa plánuje úprava tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí asi 15% ceny elektriny.  Odberatelia v nej platia sprievodné náklady na podporu výroby elektriny (najmä dotácie na obnoviteľné zdroje a uhoľnú elektráreň Nováky, kde sa spaľuje nepriamo dotované hornonitrianske hnedé uhlie).

Podpora na zníženie TPS v objeme 80 až 100 miliónov eur by sa podľa Žigu mala týkať asi 200 podnikov, ktoré majú energeticky náročnejšie výroby. Patria medzi nich napríklad US Steel Košice, Železiarne Podbrezová, Slovalco, Slovnaft, Železnice Slovenskej republiky alebo automobilky. Priemerné ceny elektriny pre podnikateľov sú na Slovensku podľa Eurostatu druhé najvyššie v EÚ po Dánsku. Dosahujú 0,187 €/kWh (prepočet podľa parity kúpnej sily), v Česku je to 0,114 a v Maďarsku 0,148 €/kWh.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oslovila od 25. do 31. januára 2018 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, čo si myslia o znížení cien elektriny pre veľkých odberateľov, čo to prinesie a ak s ním nesúhlasia, ako by to navrhovali vyriešiť. Prieskumu sa zúčastnilo 111 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Výrazný odpor voči zvýhodňovaniu veľkých odberateľov elektriny svedčí o tom, že navrhnuté riešenie je neférové a nespravodlivé ku všetkým podnikom na trhu, hodnotí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Väčší odberatelia majú navyše lepšie ceny ako výsledok množstevnej zľavy pri odbere elektrickej energie, čiže v tomto prípade by išlo o ďalšie zvýhodnenie.

Opatrenie ministerstva hospodárstva pokladá za nespravodlivé viac ako 60 percent opýtaných. Veľkým firmám by prinieslo úsporu nákladov a malým vyššie dane, pretože by to štát musel z niečoho financovať. Ďalších takmer 60 % súhlasí s vyhlásením, že pre menšie firmy bude elektrina naďalej drahá, bude im zbytočne zvyšovať náklady a znižovať konkurencieschopnosť najmä voči rivalom zo zahraničia.

V zlepšenú konkurencieschopnosť veľkých firiem verí naopak iba štvrtina opýtaných. Na druhej strane si respondenti ani nemyslia, že by menšie firmy kvôli tomu zo Slovenska odchádzali. Pri iných odpovediach sa vyskytovalo najmä volanie po množstevných zľavách a zvýhodneniu tých, čo platia vysoké dane.

Na otázku, ako by bolo treba tento problém riešiť, ak takéto riešenie nie je správne, odpovedalo 102 respondentov, ktorí si mohli vybrať iba jednu ponúkanú možnosť, prípadne navrhnúť svoje riešenie. Viac ako polovica opýtaných sa priklonila k zastaveniu dotovania hnedého uhlia z Hornej Nitry cez navýšenie ceny elektriny. Práve na to vynakladá štát ročne zhruba 100 miliónov eur, ktoré chce úpravou TPS veľkým odberateľom ušetriť.

Vyše 15 percent opýtaných je presvedčených, že by sa uhlie a obnoviteľné zdroje nemali dotovať v cenách elektriny, ale priamo zo štátneho rozpočtu. Takmer 12 percent dokonca zastáva názor, že treba úplne prestať dotovať obnoviteľné zdroje – nech sa využívajú iba tie, ktoré dokážu predať elektrinu na voľnom trhu. Takmer 9 percent opýtaných chce ostať pri doterajšom systéme bez zvýhodňovania veľkých firiem.

Viac ako desatina respondentov pridala vlastné riešenie, pričom sa objavovali najmä návrhy prestať kradnúť v energetike, zlepšiť štátny dohľad nad ňou, či vniesť do systému transparentnosť a zastaviť sociálnu politiku cez ceny elektriny, pretože baníci by sa veľmi skoro zamestnali v stavebníctve a automobilkách.

Zdá sa, že verejná mienka je výrazne za radikálnejší postup pri ukončení ochrany súkromných baní v okolí Prievidze a schvaľuje skoršie zastavenie ich dotovania, ako naposledy zverejnený cieľ v roku 2030. Ak ich už chce štát ďalej dotovať, nech to podľa podnikateľov robí priamo zo štátneho rozpočtu, myslí si riaditeľ PAS.

Na prieskume sa zúčastnili zástupcovia podnikov všetkých veľkostí, pričom najviac bolo prirodzene mikropodnikov – vyše 40 percent. Z veľkých podnikov s tržbami nad 50 mil. eur pochádzalo vyše 12 % odpovedí.

Prečítajte si aj:

Korupcia je na Slovensku bežná a rastie, osobnú skúsenosť s ňou majú tri štvrtiny podnikateľov

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Dec 142017
 
 14. December 2017

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku stále pokračuje v dlhoročnom prepade. V treťom štvrťroku 2017 bol trend len o málo miernejší, ako v predchádzajúcom. Pravidelný kvartálny prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, na základe ktorého vypočítava Index podnikateľského prostredia sa už dostal na úroveň 48,6 bodu. Oproti 2. štvrťroku 2017 klesol o 1,96 %.

Index vychádza z hodnotenia podnikateľov, ktorým oceňujú pokrok alebo úpadok jednotlivých oblastí podnikateľského prostredia. Rovnako ako v predchádzajúcom období bol najnegatívnejšie hodnotený indikátor Uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom (zhoršil sa o 7,45 %). Prekvapil nezvyklo negatívny vývoj indikátora Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily o -7,23 %, čo je najhorší údaj v histórii.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Podnikatelia vnímajú veľmi negatívne aj položku Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva (negatívne hodnotenie -5,21 %) či Funkčnosť politického systému v štáte (-4,95 %). Naopak, k lepšiemu sa podľa podnikateľov vyvíjajú oblasti Investičný a technologický rozvoj, kvalita produkcie/služieb, Prístup k finančným zdrojom či Napĺňanie zámerov podniku (nad +1 %)

Nedostatok ľudí brzdí ekonomiku

Možno očakávať, že už v najbližšom štvrťroku sa problémom číslo jeden, ktorý najviac ohrozuje podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť na Slovensku stane podľa názoru podnikateľov práve nedostatok pracovných síl. Mnohí z nich sa sťažujú na nedostatočné vzdelanie a zručnosti uchádzačov o zamestnanie, či ich neprimerané mzdové nároky, ktoré si podnikatelia nemôžu dovoliť uspokojiť. Nepomáha ani štát zvyšovaním minimálnej mzdy, odvodov a zmrazením odpočítateľných položiek. Zamestnanci tak dostanú v čistom často iba polovicu financií, ktoré na nich firma vynaloží, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

„Sme rodinná firma, ktorá musela všetkých prepustiť, pretože na Slovensku nič nefunguje, ako má. Už nikdy zamestnávať nebudeme. My dvaja majitelia-starci sme museli zase začať manuálne pracovať, a to niekedy aj 16 hodín denne, lebo mladí sú viac-menej neschopní. Agendu musíme robiť po nociach, nemáme sekretárky, ktoré by sa tým zaoberali, lebo sa nedajú zaplatiť,“ napísal namiesto hodnotenia zástupca malej firmy zo Stredného Slovenska.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom sa naproti tomu prudko zhoršuje už dlho. Tentoraz vývoj pravdepodobne ovplyvnila kauza predraženého advo-káta Bžána, daňovej kauzy firmy prezi-denta Kisku alebo škandálu s rozdelením eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva. Kauzy podobne ako koaličné rozpory ovplyvňujú aj hodnotenie Funkčnosti politického systému. Trvalkou v hlbokých mínusoch je aj Vymáhateľnosť práva, ktorú ešte zhoršujú čudné súdne rozhodnutia.

Oproti minulosti sme nezaznamenali také výrazné zhoršovanie v položkách ako Korupcia, Byrokracia a Hospodárska kriminalita. Naopak, zmizol aj pozitívny vývoj viacerých položiek vlastného vplyvu podnikov na prostredie a pohybuje sa len okolo nuly. Dôvodom môže byť menej objednávok na trhu, zabrzdenie rozvoja pre nedostatok ľudí na trhu práce či zhoršovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem. Môže to byť signálom spomaľovania a nástupu väčšej opatrnosti v slovenskej ekonomike, myslí si P. Kremský.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

štvrťrok

3Q 2001

4Q 2001

1Q 2002

2Q 2002

3Q 2002

4Q 2002

hodnota IPP

+2,02 %

+0,69 %

+0,28 %

+0,33 %

+1,09 %

+1,51 %

štvrťrok

1Q 2003

2Q 2003

3Q 2003

4Q 2003

1Q 2004

2Q 2004

3Q 2004

4Q 2004

hodnota IPP

+1,79 %

+0,37 %

+0,31 %

+0,74 %

+1,07 %

+1,48 %

+1,69 %

+1,59 %

štvrťrok

1Q 2005

2Q 2005

3Q 2005

4Q 2005

1Q 2006

2Q 2006

3Q 2006

4Q 2006

hodnota IPP

+1,47 %

+1,57 %

+1,56 %

+1,92 %

+1,35 %

+0,87 %

-0,46 %

-0,30 %

štvrťrok

1Q 2007

2Q 2007

3Q 2007

4Q 2007

1Q 2008

2Q 2008

3Q 2008

4Q 2008

hodnota IPP

-0,91 %

-0,84 %

-1,05 %

-0,94 %

-0,80 %

-2,45 %

-1,49 %

-1,68 %

štvrťrok

1Q 2009

2Q 2009

3Q 2009

4Q 2009

1Q 2010

2Q 2010

3Q 2010

4Q 2010

hodnota IPP

-3,33 %

-4,11 %

-3,49 %

-3,91 %

-3,52 %

-2,61 %

+0,39 %

-0,39 %

štvrťrok

1Q 2011

2Q 2011

3Q 2011

4Q 2011

1Q 2012

2Q 2012

3Q 2012

4Q 2012

hodnota IPP

-0,69 %

-0,51 %

-1,35 %

-2,43 %

-2,24 %

-3,46 %

-3,73 %

-4,43 %

štvrťrok

1Q 2013

2Q 2013

3Q 2013

4Q 2013

1Q 2014

2Q 2014

3Q 2014

4Q 2014

hodnota IPP

-3,84 %

-3,50 %

-2,88 %

-2,72 %

-2,60 %

-1,07 %

-2,58 %

-1,71 %

štvrťrok

1Q 2015

2Q 2015

3Q 2015

4Q 2015

1Q 2016

2Q 2016

3Q 2016

4Q 2016

hodnota IPP

-2,21 %

-2,24 %

-1,75 %

-2,52 %

-1,48 %

-1,74 %

-2,73 %

-2,10 %

 

štvrťrok

1Q 2017

2Q 2017

3Q 2017

hodnota IPP

-1,81 %

-2,22 %

-1,96 %

Parametre IPP a ich hodnotenie v 3. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 65. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Nov 292017
 
 29. November 2017

Dôvodom je najmä netransparentné a zdĺhavé prideľovanie dotácií, chýbajúce hodnotenia reálneho prínosu a obrovská byrokracia pri vybavovaní.

Poskytovanie eurofondov pre súkromné spoločnosti v regiónoch Slovenska len málo splnilo svoj účel, ktorým bolo zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu. Väčšina hodnotených projektov nezvýšila tržby a zisk firiem, veľká časť firiem dokonca po prijatí dotácií znížila tržby, tvorí dlhy, niektoré sa dokonca dostali do konkurzu či reštrukturalizácie alebo zastavili výrobu. Nepomohlo to ani slabo rozvinutým regiónom, ktoré naďalej zaostávajú, aj keď do nich smerovalo najviac prostriedkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska analyzovala v rámci svojej štúdie Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?“ 32 náhodne vybraných spoločností, ktoré získali európske prostriedky najmä z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast, ale aj niektorých ďalších. Štúdia ukázala, že veľmi veľa projektov bolo iba priemerných, nijako zjavne teda neprispeli k prosperite firiem, hoci sa na ne minulo veľmi veľa verejných prostriedkov.

Viac ako tretina hodnotených spoločností, ktoré takéto prostriedky dostali dokonca napriek minutiu peňazí vykazuje horšie alebo výrazne horšie ekonomické výsledky. Iba pri 8 z 32 projektov štúdia PAS skonštatovala, že sa po prijatí eurofondov ich výsledky výraznejšie zlepšili. Napriek tomu veľká časť z nich patrí do skupiny projektov, kde sa prínos prejavil zatiaľ iba málo, prípadne dotácia predstavovala vysokú sumu v pomere k ich tržbám. Ako zjavne vydarené možno označiť iba tri projekty z 32 hodnotených, uvádza výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Byrokracia, zdĺhavosť, zhoršuje sa to

Podnikatelia v diskusii o využití eurofondov pre súkromné spoločnosti umožňujú niekoľko pozitívnych i negatívnych konštatovaní, ktoré vyplývajú z ich skúseností s implementáciou a využívaním eurofondov v súkromných spoločnostiach. Čiastočne ide o veľmi vážne výhrady, ktoré treba zohľadniť pri ďalšom plánovaní a využívaní eurofondových dotácií pre súkromné firmy.:

-          pomáhajú získať firmám technológie, ku ktorým by sa inak nedostali, kúpili by iba ich časť, prípadne použité namiesto nových

-          krivia trh, menia prirodzený rast a vývoj ekonomiky firiem na nárazový, závislý na eurofondoch

-          získať eurofondy je veľmi náročné, ak ich však firma nedostane, často stráca konkurencieschopnosť, pretože jej konkurenti eurofondy majú a získajú tým technologický a cenový náskok

-          zvyšujú ceny technológií, pretože ich dodávatelia si musia do nich započítať účasť vo verejnom obstarávaní, čakanie na platby a podobne

-          proces je extrémne byrokraticky náročný a zdĺhavý, pričom náročnosť sa rokmi ešte zvyšuje

-          nezmyselné podmienky, napríklad zamestnávanie Rómov, či mladých nezamestnaných

-          zložitosť písania projektov zabraňuje ich samostatnej tvorbe firmami, vyžaduje si to zadávanie cez agentúry, ktoré proces predražujú a vytvára sa tým aj priestor pre korupciu

-          všetko musí byť extrémne presne naplánované do poslednej skrutky, presný počet hodín, presná a limitovaná výška odmien pre lektorov, presné postupy, čo otvára priestor pre únik informácií a kopírovanie technologických postupov, inovácií a celých projektov

-          hodnotenie projektov je často neodborné, dobrým príkladom je, keď projekt bezobslužnej továrne hodnotil veterinár

-          pracovníci kontrolných orgánov sú často nastavení na sankcie za každú cenu, pričom žiadajú od firiem zodpovednosť aj za to, čo nemôžu ovplyvniť

-          firmy, ktoré dostali eurofondy, niekedy končia v konkurze alebo reštrukturalizácii, stroje sa presunú do iných firiem a verejné prostriedky sa zneužívajú, pretože sa to málo kontroluje a štát nedokáže uplatniť sankcie

-          bolo by lepšie využiť eurofondy na financovanie infraštruktúry, ktorá slúži všetkým podnikateľom, nie iba niektorým – napríklad ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky, proexportných opatrení a podobne

Celkové hodnotenie prideľovania projektov súkromným spoločnostiam manažérmi nie je príliš pozitívne. Vyčítajú im, že krivia podnikateľské prostredie, ale aj vytvárajú priestoru pre korupciu, rast byrokracie a malý prínos pre tvorbu nových pracovných miest. Nové technológie vo všeobecnosti pracovné miesta skôr nahrádzajú ako vytvárajú, pretože v princípe sa namiesto ľudskej manuálnej práce využíva vyššia automatizácia. Tá môže nepriamo vytvárať nové pracovné miesta, pridelenie dotácií však potom nemožno priamo viazať na vytvorenie pracovných miest, pretože to vedie k tomu, že sa vytvárajú iba formálne.

Ďalším negatívom je spôsob prideľovania eurofondov, ktorý je málo transparentný, málo flexibilný a zdĺhavý. Viacero firiem, ktoré eurofondy dostali, zdĺhavosť a náročnosť eurofondového projektu doviedla do situácie, že nakoniec skrachovali a celkom zastavili výrobu, niektoré ju premiestnili do inej spoločnosti. O takýchto prípadoch však správy ministerstiev neinformujú a ani nezverejňujú, ako ich riešia, aby pomoc EÚ nebola zneužívaná.

Prípad Kláštorná

Dobrým príkladom je spoločnosť Kláštorná, ktorá už pred niekoľkými rokmi zastavila výrobu a informácie o jej ďalšom osude chýbajú. S vedením firmy sa nedarí spojiť a technológie nakúpené z eurofondov sa zjavne nevyužívajú. Otázka je, či kontrolné orgány vôbec majú nejaké nástroje a víziu, ako takéto umŕtvené investície oživiť a využiť na hospodársky rast.

Podobných firiem sú desiatky, napriek tomu o tom ministerstvá nezverejňujú žiadne štatistiky a nevyvodzujú hmatateľné dôsledky. Tak isto chýbajú vyhodnotenia a vyčíslenia celkového prínosu eurofondov v oblasti zvýšenia konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a ďalších ukazovateľov na základe tvrdých dát, faktov, ukazovateľov a analýz. Hodnotenia ostávajú v oblasti presvedčení, pocitov a nepodložených tvrdení.

Regióny to nerozbehlo

Najvýznamnejší objem dotácií z Operačného programu Konkurencia a hospodársky rast čerpali spoločnosti v Prešovskom kraji, kde sa zrealizovalo 374 projektov za celkovo 204,6 mil. eur, na druhom mieste bol Banskobystrický kraj so 188,7 mil. eur (308 projektov) a Žilinský kraj so 133,2 mil. eur (312 projektov). V prípade prvých dvoch ide o najviac ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska. Dalo by sa teda očakávať, že dotácie im pomôžu ekonomicky sa rozbehnúť a dostihnúť zostávajúce kraje.

Opak je však pravdou. Za posledných desať rokov sa zaostávanie Prešovského a Banskobystrického kraja za ostatnými krajmi Slovenska ešte prehĺbilo. Regionálne rozdiely na Slovensku sa ďalej prehlbujú a ekonomický rast sa sústreďuje najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z viacerých štúdií, napríklad z porovnania ekonomického rastu regiónov, ktoré v roku 2014 zrealizovala UniCredit Bank.

Možno teda konštatovať, že sa nepodarilo splniť zámer „napomôcť zvyšovaniu konkurencieschopnosti podnikov, výkonnosti ekonomiky a zvyšovaniu zamestnanosti“ v ekonomicky najslabších regiónoch s pomocou eurofondov. Podľa podnikateľov by sa eurofondová pomoc firmám mala nasmerovať radšej do investícií, z ktorých nebude ťažiť iba jedna spoločnosť, ale všetci podnikatelia v regióne, či odvetví. Príkladom je financovanie ciest, verejnej dopravy, vzdelávania, vývojových kapacít, priemyselných a logistických parkov, energetiky a podobne. Dôležité je tiež uľahčenie účasti na veľtrhoch spoločnými expozíciami, uľahčenie vstupu na nové trhy alebo marketing krajiny v zahraničí. Celkovo by poskytované výhody nemali byť schvaľované, ale nárokovateľné po splnení určitých podmienok.

Metodika projektu

Materiál analyzuje a hodnotí jednotlivé projekty na základe vývoja tržieb a ziskovosti prijímateľov pomoci, rastu a expanzie firiem, ich zamestnanosti a stability na trhu, ale aj pomeru poskytnutej pomoci k dovtedajším tržbám a zisku spoločnosti. Na základe týchto parametrov sme vypracovali hodnotenie jednotlivých projektov na stupnici 1 až 5, pričom podobne ako v škole, najlepšia je známka 1 a najhoršia známka 5.

Celú štúdiu si môžete stiahnuť tu.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Podnikateľské prostredie má ďaleko od zlepšovania, napriek vyhláseniam vlády cítia podnikatelia viac korupcie

Projekt “Eurofondy v regiónoch – aké ovocie priniesli bruselské peniaze?” podporila Nadácia Pontis.