jan 142014
 
 14. januára 2014

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 0,48 %

V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o nepatrných 0,48 %. Sadzby daní z nehnuteľností na rok 2014 upravilo len 15 miest, z ktorých 13 miest sadzby zvýšilo a dve mestá sadzby znížili. Najviac narástli v tomto roku sadzby v Stropkove, Malackách, Zvolene a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré zvyšovali sadzby daní z nehnuteľností, boli tieto zmeny zanedbateľné. K miernemu poklesu lokálneho daňového zaťaženia došlo len v Novom Meste nad Váhom a Senci.

„Blížiace sa voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou zvyšovania daní z nehnuteľností na rok 2014,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Po zhruba 20 percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch sme zaznamenali výrazné spomalenie rastového trendu. V snahe nepohnevať si voliča väčšina samospráv odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov a pravdepodobne sa priklonili k obmedzovaniu svojich výdavkov.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto roku dosiahla úroveň 2,56 násobku sadzieb z roku 2004.

 

Napriek postupnému zvyšovaniu daní z nehnuteľností v uplynulých 10 rokoch je celkový výber z majetkových daní na Slovensku približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv.

 

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň za ostatné nebytové priestory (priemerná výška 0,8707 €/m2, medziročná zmena +3,22 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2454 €/m2, medziročná zmena +1,40 %) a daň z bytov (priemerná výška 0,2415 €/m2, medziročná zmena +1,34 %). „Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu – dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,424 eur/m2 za výrobné priestory a 3,226 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,245 eur/m2, resp. 0,242 eur/m2,“ hovorí R. Kičina.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2014

 

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2014

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2014, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Moldave nad Bodvou (838€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Stropkove (+13,2 %), kde by zaplatil 1.535 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Malackách (-1,4 %), kde by zaplatil 3.726 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.479 €.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2014)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2014
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

 

jan 222013
 
 22. januára 2013

Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 5,16 %

V roku 2013 sadzby daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku vzrástli v priemere o 5,16 %. Zvýšené daňové zaťaženie pocítia v tomto roku majitelia nehnuteľností v 57 sledovaných mestách. V 8 mestách došlo k poklesu daňového zaťaženia. „Po minuloročnom náraste daní z nehnuteľností v priemere o 14,4 % sme v tomto roku zaznamenali ďalší, hoci miernejší nárast,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Samosprávy sú naďalej veľmi opatrné pri stanovovaní sadzieb miestnych daní. Napriek pretrvávajúcej dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane. Šetria tým síce výdavky daňovníkov, no zároveň sa vystavujú vyššiemu riziku finančných ťažkostí.“

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb roku 2004. V minulom a tomto roku vzrástla postupne na úroveň 2,56 násobku v porovnaní s rokom 2004.

Najviac – v priemere o 7,86 % – vzrástli v tomto roku sadzby dane za byty a nebytové priestory. Nasledujú dane zo stavieb s priemerným nárastom o 6,03 %. Dane z pozemkov sa zvýšili v priemere o 1,60 %.

pozn.: Vysvetlenie k metodológii výpočtu medziročných zmien priemerných sadzieb daní z nehnuteľností uvádzame na konci tlačovej správy.

Do budúcnosti možno očakávať, že význam miestnych daní bude postupne rásť. Podľa štatistík OECD dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2011 výšku 0,4% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8% HDP a EU15 dokonca 2,0% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň zo stavieb na pôdohospodársku produkciu a vodné hospodárstvo (priemerná výška 0,2925 €/m2, medziročná zmena +16,6 %), daň zo stavieb na bývanie (priemerná výška 0,2532 €/m2, medziročná zmena +10,7 %) a daň za nebytové priestory (priemerná výška 0,8599 €/m2, medziročná zmena +10,5%). Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,2383 €/m2 a medziročne vzrástla o 6,1 %. Najvyššie sadzby v skupine 16 sledovaných typov daní z nehnuteľností sa týkajú podnikateľov. Priemerná sadzba dane za priemyselné stavby je 2,4177 €/m2, čo je 3,8 krát viac v porovnaní s rokom 2004. Stavby na ostatné podnikanie a administratívu sú zdaňované v priemere sadzbou 3,2221 €/m2 (2,5-násobok sadzieb z roku 2004). Nárast spomenutých dvoch daní sa v roku 2013 spomalil. Najvýraznejšie v tomto roku rástli dlhodobo nízke dane a to v dôsledku zúženia povoleného rozpätia medzi sadzbami, keď najvyššia sadzba dane z nehnuteľností nesmie presiahnuť úroveň 10-násobku najnižšej sadzby v danom type nehnuteľností.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2013

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2013

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2013 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom vo Svidníku (+44,1 %), kde by zaplatil 1.306 €. Najvýraznejšie medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Rimavskej Sobote (-51,8 %), kde by zaplatil 1.935 €. V tomto roku je priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností 2.474 €, čo je o 318 € viac v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2013)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR
Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2013
Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel

Poznámka k metodológii
V roku 2013 PAS zmenila metodológiu výpočtu priemernej medziročnej zmeny sadzieb daní z nehnuteľností. Tá sa v minulosti počítala ako jednoduchý aritmetický priemer medziročných zmien 16 jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností. Od roku 2013 PAS  počíta najprv priemerné medziročné zmeny sadzieb jednotlivých typov nehnuteľností (t.j. 1. priemerná zmena sadzieb daní z pozemkov, 2. priemerná zmena sadzieb daní zo stavieb, 3. priemerná zmena sadzieb daní z bytov a nebytových priestorov) a z nich jednoduchým aritmetickým priemerom počíta celkovú zmenu sadzieb daní. Nárasty priemerných sadzieb daní v predchádzajúcich rokoch uvádzané v tejto tlačovej správe boli spätne prepočítané podľa novej metodológie.

jún 252012
 
 25. júna 2012

Podnikateľská aliancia Slovenska vypracovala kalkulačku na výpočet čistého príjmu živnostníkov a majiteľov jednoosobových s.r.o. v budúcom roku po zohľadnení aktuálne diskutovaných daňovo-odvodových zmien, ktoré pripravuje nová vláda a príslušné ministerstvá. Cieľom tejto aktivity PAS je spresniť verejnú diskusiu o dopadoch alternatívnych daňovo-odvodových zmien na čisté príjmy podnikateľov.

Kalkulačka počíta sumu daní a odvodov, ktoré budú platiť živnostníci v budúcom roku v prípade prijatia avizovaných daňovo-odvodových zmien a porovnáva ich so sumami daní a odvodov platených v dnešnom daňovo-odvodovom systéme. Posledným modulom kalkulačky je výpočet čistého príjmu majiteľa s.r.o. po zaplatení daní a odvodov v roku 2013, čo umožňuje jednoduché porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti s.r.o. oproti živnosti.

Živnostník s hrubým mesačným príjmom 1500 eur, ktorý nemá žiadne reálne náklady a uplatňuje si 40%-né paušálne výdavky, po prijatí obmedzenia paušálnych výdavkov na maximálne 420 eur mesačne, znížení živnostníckej konštanty pre určenie základu na výpočet odvodov z 2 resp. 2,14 na 1,486, zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu zo 44,2 % na 50 % priemernej mzdy a zrušení postavenia zaplatených odvodov ako odpočítateľnej položky pri určení vymeriavacieho základu na výpočet odvodov, odvedie do Sociálnej poisťovne o 120,22 eur viac a do zdravotnej poisťovne o 50,76 eur viac v porovnaní s platbami v súčasnom systéme. Na dani z príjmov zaplatí o 1,71 eur viac. Jeho čistý príjem po prijatí daňovo-odvodových zmien bude 1076,41 eur čo je o 172,69 eur menej ako dnes.

Za daných podmienok nie je pre tohto živnostníka výhodné založenie s.r.o., nakoľko po zaplatení daní, zdravotných odvodov a dane z dividend by mu z hrubého mesačného príjmu s.r.o. vo výške 1500 eur zostalo v čistom 935,55 eur. Prechod zo živnosti na s.r.o. sa však oplatí pri mesačných príjmoch 3000 eur a reálnych nákladoch vo výške 50 %. V tomto prípade by bol čistý príjem živnostníka 888,67 eur a majiteľa s.r.o. 935,55 eur.

Poznámky k metodológii: V kalkulačke je možné navoliť viacero kombinácií navrhovaných zmien v daniach a odvodoch, nakoľko dnes nie je jasné, ktoré zmeny sa reálne presadia a ktoré nie. V prípade výpočtu čistých príjmov majiteľa s.r.o. predpokladáme, že majiteľ s.r.o. je dobrovoľne nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dividendy, z ktorých odvedie zdravotný odvod a aj daň z dividend. Kalkulačka bola 25. júna 2012 o 14:45 aktualizovaná o dodatočnú funkcionalitu (možnosť nastavenia koeficientu vo výške 1,9).

jún 252012
 
 25. júna 2012

(tlačová správa)

Podľa prepočtov Podnikateľskej aliancie Slovenska po zmene daní a odvodov od 1.1.2013 zaplatí živnostník s príjmom 1000 eur štátu každý mesiac o 21,50 eur viac ako dnes. Platí to pre živnostníkov s nulovými reálnymi nákladmi i pre živnostníkov s reálnymi nákladmi na úrovni 60 % príjmu.

S rastúcim príjmom nad 1000 eur sa dopady navrhovaných zmien čoraz viac diferencujú v závislosti od reálnych nákladov, ktoré živnostník dosahuje. Pri mesačnom príjme 1500 eur stratí živnostník s nulovými reálnymi nákladmi 173 eur mesačne, živnostník so 40%-nými reálnymi nákladmi stratí 92 eur a živnostník so 60%-nými reálnymi nákladmi zaplatí štátu viac o 22 eur.

Nie všetci živnostníci na daňovo-odvodových zmenách prerobia. Malá skupina živnostníkov s mesačným príjmom od 347 do 393 eur si po zavedení zmien polepší mesačne o 109 eur v dôsledku zvýšenia hranice, od ktorej sa živnostník musí prihlásiť do Sociálnej poisťovne a platiť sociálne odvody (táto hranica je zhodná s minimálnym vymeriavacím základom, ktorý sa má od 1.1.2013 zvýšiť zo 44,2 % na 50 % priemernej mzdy). Skupina živnostníkov s príjmami v uvedenom intervale bude oslobodená od platenia sociálnych odvodov, vďaka čomu vzrastie ich čistý príjem.

V prípade živnostníkov, ktorých príjem je vyšší ako 393 eur mesačne a teda budú povinní platiť sociálne odvody, najmenej negatívny dopad daňovo-odvodových zmien pocítia tí, ktorých hrubý príjem je intervale od 830 do 970 eur a majú reálne náklady do 40 % svojich príjmov. Štátu po novom odvedú o 17 eur viac. V prípade živnostníkov so 60%-nými reálnymi nákladmi je interval príjmov, v ktorom sú dopady reformy najmiernejšie, posunutý vyššie – od 1250 do 1460 eur – pričom títo živnostníci rovnako prídu o 17 eur mesačne.

Dopady aktuálnej daňovo-odvodovej reformy na živnostníkov s nulovými reálnymi nákladmi a s hrubým mesačným príjmom od 720 do 2880 eur budú miernejšie v porovnaní s dopadmi reformy, ktorú pripravovala predchádza-júca vláda. Naopak, živnostníci s reálnymi nákladmi na úrovni 40 % alebo 60 % hrubých príjmov budú v dôsledku aktuálnej reformy odvádzať štátu viac, ako by odvádzali po zrealizovaní reformy predchá-dzajúcou vládou, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem. Dopad aktuálnej reformy na skutočných živnostníkov – remeselníkov a prevádzkovateľov služieb, pri ktorých vznikajú reálne náklady, sú teda viac negatívne v porovnaní s dopadmi reformy predchádzajúcej vlády.


Tabuľka: Zmena čistých mesačných príjmov SZČO po zavedení daňovo-odvodových zmien

Hrubý mesačný príjem
(v eur)

Zmena čistého príjmu pri rôznej úrovni nákladov (v eur)

Reálne náklady živnostníka ako % z príjmu

0 %

20 %

40 %

60 %

500,-

-21,50

-21,50

-21,50

-21,50

1000,-

-21,50

-21,50

-21,50

-21,50

1500,-

-172,70

-172,70

-92,20

-21,50

2000,-

-292,80

-292,80

-123,00

-72,90

2500,-

-413,00

-377,20

-153,70

-102,50

3000,-

-539,80

-453,50

-184,50

-123,00

3500,-

-672,40

-538,20

-211,51

-143,50

4000,-

-797,30

-615,10

-231,50

-164,00

5000,-
-1035,50
-769,80
-290,40
-205,00

Grafy s dopadmi daňovo-odvodových zmien na živnostníkov v závislosti od výšky ich príjmov a dosahovaných reálnych nákladov uvádzame v prílohe.

Príloha: Dopady daňovo-odvodových zmien na čisté príjmy SZČO

jan 262012
 
 26. januára 2012
Dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 13,5%V roku 2012 sadzby daní z nehnuteľností v 79 okresných mestách SR a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku vzrástli v priemere o 13,5 %. K zvýšeniu sadzieb pristúpilo v tomto roku 41 sledovaných miest. V 4 mestách došlo k poklesu sadzieb. „Po štyroch rokoch stagnácie sledujeme vo väčšine okresných miest rast daní z nehnuteľností. Napriek tomu možno priemerný nárast týchto daní hodnotiť ako veľmi mierny,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS a dodáva: „Napriek dlhovej kríze a neistému vývoju príjmov verejných financií sa samosprávy neodhodlali k výraznejšej diverzifikácii zdrojov svojich príjmov cez miestne dane.“Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, viac ako dvojnásobne vyššie. Najprudšie vzrástli medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností kolísala okolo dvojnásobku sadzieb roku 2004 a dnes dosahuje úroveň 2,14 násobku sadzieb roku 2004. Opatrným zvyšovaním sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase vysokej nezamestnanosti, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí, keďže výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, môže zaostať za prognózami.

Do budúcnosti možno očakávať, že význam miestnych daní bude postupne rásť. Podľa štatistík OECD dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2009 výšku 0,4% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8% HDP a EU15 dokonca 2,0% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň z ostatných nebytových priestorov (priemerná výška 0,7786 €/m2, medziročná zmena +29,5%), daň z ostatných stavieb (priemerná výška 1,4465 €/m2, medziročná zmena +25,4%) a daň zo stavieb určených na rekreáciu (priemerná výška 0,7207 €/m2, medziročná zmena +20,5%). Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,2247 €/m2 a medziročne vzrástla o 13,7%. Rástli aj dane zo stavieb na bývanie, v priemere o15,7 %, a ich priemerná výška je 0,2288 €/m2. Najvyššie sadzby daní z nehnuteľností sa aj v tomto roku týkajú podnikateľov. Priemerná sadzba dane za priemyselné stavby je 2,3858 €/m2. Stavby na ostatné podnikanie sú zdaňované v priemere sadzbou 3,1987 €/m2. V porovnaní s rokom 2004 sadzby oboch daní dosahujú takmer trojnásobnú výšku. Prvý krát od roku 2004 však dane z nehnuteľností týkajúce sa podnikateľov nepatrili k najrýchlejšie rastúcim.


Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2012

Druh nehnuteľnosti 

Priemerná sadzba (€/m2)

Zmena
2012/2011

Zmena
2012/2004

Orná pôda

0,0017

+13,9%

+53,9%

Trávnaté porasty

0,0004

+7,4%

+132,5%

Záhrady

0,0297

+3,7%

+136,0%

Zastavané plochy

0,0370

+15,2%

+193,4%

Stavebné pozemky

0,3314

+11,4%

+163,0%

Ostatné plochy

0,0355

+4,3%

+181,9%

Stavby na bývanie

0,2288

+15,7%

+81,5%

Poľnohospodárske stavby

0,2508

+9,3%

+99,0%

Rekreačné stavby

0,7207

+20,5%

+90,6%

Garáže

0,8508

+8,9%

+68,8%

Priemyselné stavby

2,3858

+14,7%

+278,6%

Stavby na ostatné podnikanie

3,1987

+7,6%

+153,8%

Ostatné stavby

1,4465

+25,4%

+282,6%

Byty

0,2247

+13,7%

+78,3%

Nebytové priestory na podnikanie

1,6275

+14,8%

+98,8%

Ostatné nebytové priestory

0,7786

+29,5%

+18,9%

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Medzeve, Sobranciach a Gelnici. V prvej desiatke majú najpočetnejšie zastúpenie obce východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Bratislava so svojimi mestskými časťami, Senica a Trnava.

Najvýraznejšie poklesli dane z nehnuteľností v Bardejove, Snine a Rimavskej Sobote. Naopak, najviac rástli v Žiline, Banskej Bystrici a Považskej Bystrici.


Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2012

Poradie * Mesto

Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

1. (1.)

Medzev

26,7%

2. (3.)

Sobrance

30,8%

3. (2.)

Gelnica

31,3%

4. (4.)

Medzilaborce

36,7%

5. (5.)

Tvrdošín

41,1%

6. (6.)

Turčianske Teplice

49,1%

7. (9.)

Humenné

50,7%

8. (16.)

Snina

53,2%

9. (7.)

Moldava n.B.

53,6%

10. (14.)

Revúca

55,8%

11. (13.)

Kežmarok

56,7%

12. (10.)

Zlaté Moravce

57,5%

13. (8.)

Banská Štiavnica

58,9%

14. (20.)

Námestovo

59,3%

15. (24.)

Detva

59,9%

16. (17.)

Ilava

60,6%

17. (22.)

Bytča

61,1%

18. (21.)

Stropkov

62,7%

19. (15.)

Trebišov

64,5%

20. (12.)

Bánovce nad Bebravou

65,8%

21. (11.)

Poltár

67,0%

22. (28.)

Levoča

67,6%

23. (29.)

Kysucké Nové Mesto

68,6%

24. (27.)

Čadca

68,7%

25. (32.)

Partizánske

69,4%

26. (31.)

Brezno

71,0%

27. (26.)

Svidník

72,1%

28. (18.)

Žarnovica

72,3%

29. (25.)

Sabinov

73,0%

30. (35.)

Michalovce

75,0%

31. (23.)

Nové Zámky

75,0%

32. (42.)

Spišská Nová Ves

75,5%

33. (38.)

Stará Ľubovňa

76,3%

34. (36.)

Topoľčany

76,4%

35. (44.)

Dunajská streda

80,7%

36. (33.)

Vranov nad Topľou

81,4%

37. (41.)

Bardejov

81,8%

38. (49.)

Krupina

83,2%

39. (37.)

Prievidza

83,5%

40. (34.)

Zvolen

84,9%

41. (52.)

Poprad

85,3%

42. (43.)

Šaľa

87,2%

43. (50.)

Veľký Krtíš

87,5%

44. (48.)

Komárno

87,7%

45. (46.)

Lučenec

88,0%

46. (30.)

Hlohovec

88,1%

47. (45.)

Galanta

88,9%

48. (40.)

Martin

89,3%

49. (56.)

Rimavská Sobota

91,3%

50. (57.)

Ružomberok

95,3%

51. (19.)

Považská Bystrica

95,6%

52. (39.)

Dolný Kubín

95,7%

53. (51.)

Levice

96,1%

54. (58.)

Rožňava

100,3%

55. (59.)

Žiar nad Hronom

101,5%

56. (55.)

Liptovský Mikuláš

102,0%

57. (63.)

Senec

108,4%

58. (66.)

Skalica

109,7%

59. (62.)

Nové Mesto nad Váhom

114,0%

60. (54.)

Malacky

114,0%

61. (76.)

Nitra

126,1%

62. (65.)

Prešov

127,4%

63. (53.)

Myjava

128,8%

64. (77.)

Púchov

130,9%

65. (71.)

Piešťany

132,4%

66. (87.)

Košice

135,3%

67. (81.)

Pezinok

136,2%

68. (67.)

Trenčín

139,0%

69. (60.)

Banská Bystrica

142,0%

70. (68.)

Bratislava-Devín

145,8%

71. (69.)

Bratislava-Záh. Bystrica

148,6%

72. (70.)

Bratislava-Lamač

148,7%

73. (72.)

Bratislava-Vajnory

150,4%

74. (73.)

Bratislava-Čuňovo

151,8%

75. (47.)

Žilina

152,0%

76. (74.)

Bratislava-Rusovce

152,6%

77. (75.)

Bratislava-Jarovce

152,6%

78. (64.)

Trnava

160,0%

79. (61.)

Senica

163,9%

80. (78.)

Bratislava-Nové Mesto

164,6%

81. (79.)

Bratislava-Dúbravka

165,3%

82. (80.)

Bratislava-Karlova Ves

165,3%

83. (82.)

Bratislava-Rača

167,8%

84. (83.)

Bratislava-Devínska N. Ves

168,8%

85. (84.)

Bratislava-Ružinov

169,7%

86. (85.)

Bratislava-Vrakuňa

169,7%

87. (86.)

Bratislava-Petržalka

170,6%

88. (88.)

Bratislava-P. Biskupice

171,6%

89. (89.)

Bratislava-Staré Mesto

196,8%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

 

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2012 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (580 €), Gelnici (680 €) a Moldave nad Bodvou (758 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom vo Zvolene (+107,4%), kde by zaplatil 2.895 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.156 €.


Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2

P.č.

Mesto

Daň (v €)

Medziročná zmena

1.

Medzev

579,71

7,40%

2.

Gelnica

680,40

0,00%

3.

Moldava n.B.

758,40

0,00%

4.

Medzilaborce

849,88

0,30%

5.

Svidník

906,15

6,00%

6.

Humenné

915,80

0,00%

7.

Sobrance

1067,95

0,00%

8.

Vranov nad Topľou

1127,75

7,00%

9.

Trebišov

1144,36

11,70%

10.

Tvrdošín

1178,40

0,00%

11.

Kežmarok

1184,36

0,00%

12.

Námestovo

1184,36

0,00%

13.

Snina

1187,80

-1,60%

14.

Brezno

1202,76

0,00%

15.

Michalovce

1234,80

3,30%

16.

Zlaté Moravce

1243,36

5,10%

17.

Žarnovica

1269,80

0,60%

18.

Turčianske Teplice

1275,92

0,00%

19.

Bytča

1305,06

0,00%

20.

Stropkov

1355,64

0,00%

21.

Levoča

1357,84

0,00%

22.

Dunajská streda

1364,80

0,00%

23.

Poltár

1372,97

17,50%

24.

Banská Štiavnica

1384,80

9,70%

25.

Nové Zámky

1384,80

22,90%

26.

Lučenec

1398,28

15,70%

27.

Revúca

1418,36

0,00%

28.

Komárno

1435,76

0,00%

29.

Detva

1485,36

0,00%

30.

Stará Ľubovňa

1527,80

0,00%

31.

Krupina

1573,28

10,00%

32.

Topoľčany

1639,67

0,00%

33.

Sabinov

1645,15

54,10%

34.

Partizánske

1663,90

0,00%

35.

Čadca

1681,34

0,00%

36.

Kysucké Nové Mesto

1686,84

0,00%

37.

Bardejov

1703,80

0,10%

38.

Bánovce nad Bebravou

1727,84

13,10%

39.

Spišská Nová Ves

1739,23

0,00%

40.

Šaľa

1798,65

5,00%

41.

Dolný Kubín

1824,40

0,00%

42.

Galanta

1866,76

0,00%

43.

Ilava

2038,28

0,00%

44.

Poprad

2191,80

0,00%

45.

Prievidza

2230,61

44,90%

46.

Hlohovec

2327,84

38,00%

47.

Ružomberok

2348,60

0,00%

48.

Levice

2527,90

13,70%

49.

Rožňava

2761,20

0,00%

50.

Nové Mesto nad Váhom

2776,50

26,90%

51.

Martin

2829,70

20,00%

52.

Liptovský Mikuláš

2845,80

15,80%

53.

Zvolen

2895,28

107,40%

54.

Veľký Krtíš

3021,80

0,00%

55.

Nitra

3026,00

0,00%

56.

Pezinok

3042,64

0,00%

57.

Bratislava-Čuňovo

3094,05

11,70%

58.

Bratislava-Devín

3094,05

11,70%

59.

Bratislava-Jarovce

3094,05

11,70%

60.

Bratislava-Lamač

3094,05

11,70%

61.

Bratislava-Rusovce

3094,05

11,70%

62.

Bratislava-Vajnory

3094,05

11,70%

63.

Bratislava-Záh. Bystrica

3094,05

11,70%

64.

Senec

3184,32

0,00%

65.

Myjava

3261,75

10,80%

66.

Trenčín

3347,71

10,30%

67.

Považská Bystrica

3387,58

34,80%

68.

Košice

3398,65

0,00%

69.

Malacky

3407,60

12,70%

70.

Prešov

3460,60

13,90%

71.

Skalica

3474,00

4,20%

72.

Piešťany

3548,72

16,40%

73.

Senica

3550,95

11,60%

74.

Banská Bystrica

3655,65

8,80%

75.

Trnava

3715,06

25,00%

76.

Rimavská Sobota

4010,90

-0,20%

77.

Žilina

4063,75

71,40%

78.

Bratislava-Devínska N. Ves

4103,05

33,30%

79.

Bratislava-Dúbravka

4103,05

33,30%

80.

Bratislava-Karlova Ves

4103,05

33,30%

81.

Bratislava-Nové Město

4103,05

33,30%

82.

Bratislava-Petržalka

4103,05

33,30%

83.

Bratislava-Pod. Biskupice

4103,05

33,30%

84.

Bratislava-Rača

4103,05

33,30%

85.

Bratislava-Ružinov

4103,05

33,30%

86.

Bratislava-Vrakuňa

4103,05

33,30%

87.

Žiar nad Hronom

4441,82

0,00%

88.

Bratislava-Staré Mesto

5125,40

38,80%

89.

Púchov

6448,80

48,30%

 

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Stiahnite si rebríčky všetkých daní z nehnuteľností v okresných mestách SR. Nájdete v nich napr. sadzby za stavebné pozemky (str. 5), sadzby za domy (str. 7), sadzby za priemyselné budovy (str. 11), sadzby za byty (str. 14)

Stiahnite si Kalkulačku daní z nehnuteľností 2012. Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excel.