Máj 022008
 
 2. Máj 2008

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2008

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2008 opäť mierne zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 120,0 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,80 %. Ide o siedmy pokles hodnoty IPP za sebou.

Informácia o ďalšom zhoršení podnikateľského prostredia prichádza v čase, keď ekonomika dosahuje historicky najlepšie výkony a renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) oznámil medziročné zlepšenie konkurencieschopnosti SR v medzinárodnom porovnaní. Napriek tomu je mimoriadne dôležité nepodceňovať informácie z domáceho prostredia o zhoršovaní podmienok na podnikanie, nakoľko sa ich dôsledky prejavia s odstupom niekoľkých rokov. Ako príklad možno spomenúť Japonsko, ktoré pred 20 rokmi obsadzovalo popredné miesta v medzinárodných porovnaniach a dnes v rebríčku IMD nefiguruje ani v prvej dvadsiatke krajín.

V prvom štvrťroku 2008 zaznamenala najväčší pokles pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 4,84 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 94,9 bodu. Podnikateľov trápi Zákon o podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý zaviedol povinnú zdravotnú. Zákon bol síce k 1. aprílu 2008 novelizovaný s cieľom zjednodušiť povinnosti zamestnávateľov, avšak očakávania podnikateľského sektoru neboli naplnené, keďže novela nerieši základné nedostatky a nelogickosť niektorých ustanovení. Dôsledkom sú zvýšené neproduktívne náklady a stále väčšia neprehľadnosť zákona, čím vznikajú bariéry podnikaniu a slobodnejšiemu trhu práce.

Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke funkčnosť politického systému v štáte, ktorá zaznamenala pokles o 3,95 % s aktuálnym počtom bodov 75,4. Politický systém podľa podnikateľov zaznamenal prepad dôveryhodnosti v celom spektre, pod čo sa podpisuje aj nedostatočný záujem politikov o skutočné riešenie káuz. To spolu s nepredvídateľnosťou nových úprav zákonov spôsobuje pretrvávajúce zneisťovanie a je výrazným destabilizujúcim faktorom podnikateľského prostredia.

Tretí najväčší pokles zaznamenala položka zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorá poklesla o 3,55 % na aktuálnu hodnotu 60,3 bodu. Podnikateľom prekáža chýbajúca snaha o riešenie podstatných vecí a chaotické zmeny pracovnej, odvodovej a daňovej legislatívy, pričom štát zasahuje aj tam, kde podľa podnikateľov úpravy robiť netreba. Problémom je rastúca preferencia štátneho vlastníctva a zásahy štátu v oblasti hospodárskej súťaže.

Podnikateľov naďalej trápi aj uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom, vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, úroveň korupcie na úradoch, hospodárska politika štátu a dostupnosť informácií a napokon aj cenová stabilita, do ktorej sa odzrkadľujú výrazné cenové nárasty potravín a energetických surovín.

Naopak, najväčší nárast, o 3,23 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 258,9 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je regulácia cezhraničného obchodu, ktorej hodnotenie vzrástlo o 2,26 % na konečnú hodnotu 157,9 bodu. K rastu prispelo očakávené prijatie eura, s čím súvisí možnosť zjednodušenia a zintenzívnenia zahraničného obchodu. Na treťom mieste sa umiestnila položka úroveň infraštruktúry s nárastom o 1,45 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Súčasná hodnota tejto položky je 163,0 bodu.

Feb 202008
 
 20. Február 2008

Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v štvrtom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o šiesty pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 120,9 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,94 %.
V štvrtom štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 5,83 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 99,7 bodu. Pod tento pokles sa podpísala novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2007 a priniesla sprísnenie podmienok prijímania a prepúšťania zamestnancov. Podnikateľov zároveň trápi Zákon o podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý zaviedol povinnú zdravotnú službu a zaväzuje podnikateľov k novým administratívnym povinnostiam. Dôsledkom je rast neproduktívnych nákladov. Oba zákony tak vytvárajú bariéry podnikaniu a slobodnejšiemu trhu práce.

Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia legislatíve upravujúcej odvody, ktorá zaznamenala pokles o 4,90 % s aktuálnym počtom bodov 143,4. Tento pokles vyplýva z prijatia Zákona o sociálnom poistení. Zvýšenie vymeriavacích základov na platenie poistného zvyšuje náklady podnikateľského sektora a znižuje čistú mzdu pracovníkov zarábajúcich viac ako trojnásobok priemernej mzdy bez adekvátneho zvýšenia plnení zo strany štátu. Najväčším negatívom však je, že vláda chce dodatočné peniaze vyberať od tých, ktorí už dnes platia najviac. Pritom sa nevenuje pozornosť obmedzovaniu výnimiek, prostredníctvom ktorých si môžu platitelia odvodovú povinnosť legálne znížiť alebo sa plateniu odvodov úplne vyhnúť. Ďalšie obavy sú spôsobené neprimeranými zásahmi do druhého piliera dôchodkového sporenia. Dané kroky neprinesú do dôchodkového systému viac solidarity, akurát spravia už teraz zložitý systém ešte zložitejším.

Tretí najväčší pokles zaznamenala legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície, ktorá poklesla o 4,17 % na aktuálnu hodnotu 143,7 bodu. Pod tento pokles sa podpísalo najmä zavedenie spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu pre podnikateľov. Podnikateľov naďalej trápi aj uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom, vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, úroveň korupcie na úradoch a tiež zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Vláda a parlament vysielajú negatívne signály do zahraničia schvaľovaním zákonov, ktoré bránia hospodárskej súťaži (napr.: Zákon o zdravotných poisťovniach) a sú často v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi (napr.: Navrhovaný tlačový zákon; Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic).

Naopak, najväčší nárast, o 2,19 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala položka úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 160,7 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je regulácia cezhraničného obchodu, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,77 % na konečnú hodnotu 154,4 bodu. K rastu prispelo prijatie Zákona o eure, ktorý by mal výrazne pomôcť pri procese schvaľovania eura, s čím súvisí možnosť zjednodušenia a zintenzívnenia zahraničného obchodu. Na treťom mieste sa umiestnila položka spoľahlivosť, finančná disciplína obchodných partnerov s nárastom o 0,34 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Súčasná hodnota tejto položky je 136,3 bodu.

Okt 012007
 
 1. Október 2007

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o piaty pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 122,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 1,15 %.

V treťom štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 7,74 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 103,9 bodu. Tento pokles vyplýva z novely Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2007. Zvýšenie nákladov na prepúšťanie, zvýšenie vplyvu zástupcov zamestnancov na fungovanie podnikov ako aj obmedzenie možnosti zamestnávania na dobu určitú vytvárajú bariéry na trhu práce a prinášajú podnikateľom zvyšovanie nákladov. Závažným problémom je aj právna neistota zamestnávateľov vyplývajúca z nejasnej formulácie závislej práce. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Táto položka zaznamenala pokles o 4,76 % s aktuálnym počtom bodov 69,1. Obavy spôsobuje návrh zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý predpokladá zákaz vyplácania dividend akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, čo nielen zneisťuje investorov, ale aj prináša riziko v podobe možného negatívneho dopadu na verejné financie. Tretí najväčší pokles, tiež o 4,76 %, zaznamenala položka zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov s aktuálnou hodnotou 63,6 bodu. Podnikateľom prekáža chýbajúca snaha o riešenie podstatných vecí a chaotické opätovné zmeny pracovnej, odvodovej a daňovej legislatívy, ktoré komplikujú a zdražujú podnikanie. Podnikateľov naďalej trápia aj položky vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva a napokon aj legislatíva upravujúca odvody. Tento vývoj odráža negatívny postoj podnikateľov k navrhovaným zmenám v sociálnom systéme.

Naopak, najväčší nárast, o 2,82 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala opäť položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 250,9 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je regulácia cezhraničného obchodu, ktorej hodnotenie vzrástlo o 0,56 % na konečnú hodnotu 149,9 bodu. Na treťom mieste a zároveň ako posledná rastúca položka sa umiestnila spoľahlivosť a finančná disciplína obchodných partnerov s nárastom o 0,56 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Súčasná hodnota tejto položky je 134,3 bodu.

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už dvadsiatu piatu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2007. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia. Výsledky IPP o.i. použilo OECD pri tvorbe ekonomickej štúdie o Slovenskej republike a Ministerstvo hospodárstva SR v Správe o stave podnikateľského prostredia.

Index má tri hodnotiace kategórie. Prvá kategória má 13 položiek a sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia na Slovensku. V jednotlivých položkách sú napríklad obchodná legislatíva, legislatíva upravujúca dane, odvody a investície, vymáhateľnosť práva, trhová regulácia. Druhá kategória má 11 položiek a sumarizuje vplyvy ostatných vonkajších makroekonomických faktorov na podniky.

Sleduje napríklad cenovú stabilitu, pohyby menového kurzu, fiškálnu politiku, úroveň infraštruktúry. Tretia kategória indexu má 10 položiek a zohľadňuje príspevok samých podnikov k vývoju podnikateľského prostredia. Každá z 34 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.

Aug 012007
 
 1. August 2007

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o štvrtý pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 123,4 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,77 %.

V druhom štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka pracovnoprávna legislatíva s výrazným poklesom o 9,19 % a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 112,6 bodu. Tento pokles vyplýva z prijatia novely Zákonníka práce, ktorá sa dá vnímať ako nabúranie fungujúceho, pozitívne vnímaného stavu. Zdvojnásobenie nákladov na prepúšťanie, posilnenie pozície odborárskych funkcionárov v podnikoch, ako aj obmedzenie možností zamestnávania na dobu určitú prinášajú podnikateľom zvyšovanie nákladov a vytvárajú prekážky pre ďalšie zamestnávanie. Závažným problémom je aj právna neistota zamestnávateľov vyplývajúca z nejasnej formulácie závislej práce. Preto možno v nasledujúcom období očakávať pokles efektívnosti fungovania podnikov a menšie investície do tvorby nových pracovných miest. Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu švrťroku pripísali podnikatelia legislatíve upravujúcej odvody, ktorá zaznamenala pokles o 5,54 % s aktuálnym počtom bodov 153,8. Tento vývoj odráža negatívny postoj podnikateľov k navrhovaným zmenám v sociálnom systéme. Zvýšenie vymeriavacích základov na platenie poistného zvýši náklady podnikateľského sektora a zníži čistú mzdu pracovníkov zarábajúcich viac ako trojnásobok priemernej mzdy bez adekvátneho zvýšenia plnení zo strany štátu. Najväčším negatívom však je, že vláda chce dodatočné peniaze vyberať od tých, ktorí už dnes platia najviac a nevenuje pozornosť obmedzovaniu výnimiek, prostredníctvom ktorých si môžu platitelia odvodovú povinnosť legálne znížiť alebo sa plateniu odvodov úplne vyhnúť. Tretí najväčší pokles zaznamenala položka zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov, ktorá poklesla o 4,66 % na aktuálnu hodnotu 66,8 bodu. Podnikateľov naďalej trápi aj uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a stav vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva.

Naopak, najväčší nárast, o 3,38 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom, zaznamenala opäť položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 244,0 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,35 % na konečnú hodnotu 156,0 bodu. Rast bol spôsobený aj prijatou novelou zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorá má nielen urýchliť, ale aj zlacniť výstavbu diaľnic na Slovensku, hoci téma vyvlastňovania zostáva naďalej spornou. Na treťom mieste a zároveň ako posledná rastúca položka sa umiestnila cenová stabilita s nárastom o 0,34 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Tá súvisí so snahou vlády dodržať podmienky na zavedenie eura na Slovensku v roku 2009. Súčasná hodnota tejto položky je 111,7 bodu.

Máj 022007
 
 2. Máj 2007

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2007

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2007 opäť mierne zhoršilo. Ide o tretí pokles hodnoty Indexu podnikateľského prostredia za sebou. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý pravidelne, na základe vlastného prieskumu, pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 124,4 bodu, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pokles o 0,56 %.

V 1. štvrťroku 2007 zaznamenala najväčší pokles položka funkčnosť politického systému v štáte s poklesom o 4,48 % s dosiahnutou aktuálnou hodnotou 90,5 bodu. Tento výsledok spolu s negatívne vnímanou hospodárskou politikou štátu vypovedajú o neistote vnášanej zo strany vlády do podnikateľského prostredia, keď vláda nerieši skutočné problémy podnikania a naopak hľadá problémy v oblastiach, ktoré podnikatelia vnímajú pozitívne. Druhý najväčší pokles pripísali podnikatelia pracovnoprávnej legislatíve, ktorá zaznamenala pokles o 4,40 % s počtom bodov 124,0. Zvrat v pozitívnom hodnotení tejto oblasti nastal po minuloročných parlamentných voľbách. Negatívne hodnotenie zosilnelo práve v prvom štvrťroku 2007, keď prebiehali intenzívne rokovania o budúcej podobe pracovného kódexu. Hoci sa rokovaniami podarilo negatívne dopady novely čiastočne zmierniť, verzia Zákonníka práce predložená do parlamentu obsahuje viacero problematických bodov, ktoré môžu spôsobiť rast nákladov podnikov. Z ďalších negatívne vnímaných oblastí podnikateľského prostredia poukazujú podnikatelia najviac na zhoršujúcu sa kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily, či zlú zrozumiteľnosť a nestálosť právnych predpisov. Podnikatelia nie sú spokojní s neustálou novelizáciou zákonov a ich neprehľadnosťou, ako aj s nerovnakým výkladom daňových zákonov.

Naopak najväčší nárast, o 2,84 % v porovnaní s predošlým štvrťrokom zaznamenala položka prístup k finančným zdrojom, ktorá dosiahla aktuálnu bodovú hodnotu 236,0 bodu. Druhou najlepšie hodnotenou položkou IPP v porovnaní s predošlým štvrťrokom je cenová stabilita, ktorej hodnotenie vzrástlo o 1,21 % na konečnú hodnotu 111,4 bodu. Na treťom mieste s nárastom o 0,69 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa umiestnila položka úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštrukúry.