mar 022016
 
 2. marca 2016

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, teda vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku sa podľa vlastného hodnotenia podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Inak to podľa nich nebolo ani v poslednom štvrťroku 2015. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už len 56 bodov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,52 percenta.

Hlavnými dôvodmi negatívneho hodnotenia podnikateľov bolo veľké množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov, pričom súčasne sťažuje podnikanie hlavne malým domácim podnikom. IPP na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V hodnotení jednotlivých položiek Indexu podnikateľského prostredia si za posledný štvrťrok vlaňajška pripísala najväčší pokles „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Hoci táto oblasť prešla za posledný rok a pol viacerými zmenami, tie sa z pohľadu podnikateľov neprejavili na riešení bežných problémov, s ktorými sa v justícii stretávajú.

Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory, či procesné chyby často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, či doťahovanie sa medzi predsedkyňou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.

V poradí druhou položkou s najhorším hodnotením bolo v tesnom závese „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne.

Okrem investičných stimulov, či daňových prázdnin pre vybrané podniky vadia podnikateľom aj niektoré zákony či opatrenia, šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prečítajte si aj: Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

„Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov“ bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP, k čomu dopomohlo veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie.

Dobrou ukážkou tohto problému, na ktorý poukázali aj sami podnikatelia je zákon o verejnom obstarávaní. Ten bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo. Podnikatelia sa sťažujú, že účasť na verejnom obstarávaní je už aj tak dosť zložitá a neustále sa meniaca legislatíva im to ešte viac sťažuje.

Okrem toho býva často najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov, v komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Príkladom takéhoto zákona je novela zákona o DPH, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Z komplikovane formulovaného zákona majú problém určiť, či sa ich táto možnosť dotýka alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.

Prečítajte si aj: Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

Za tento štvrťrok podnikatelia okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia pozitívne hodnotili aj položky cenová stabilita, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ktorú podporuje aj veľmi nízka cena ropy, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kde boli v poslednom štvrťroku otvorené úseky Jánovce – Jablonov na D1 a Pstruša – Kriváň na R2, či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 58. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

      

feb 182016
 
 18. februára 2016

Hodnotenie volebných programov politických strán pokiaľ ide o reformy a súlad s požiadavkami Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Skvalitňovaniu podnikateľského prostredia budú v prípade účasti v budúcej vláde najviac naklonené strany Sloboda a Solidarita, Most-Híd, Kresťanskodemokratické hnutie a Sieť. Vyplýva to z analýzy, ktorú vo februári vykonala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Do hodnotenia zaradila ešte ďalšie štyri subjekty, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa po marcových voľbách do parlamentu – Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, Smer-sociálnu demokraciu, Stranu maďarskej komunity a Slovenskú národnú stranu. Informovali o tom prezident PAS Ondrej Smolár, člen Strategickej rady Jozef Hajko a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

Ako hlavné kritérium hodnotenia použila PAS dokument s názvom Desatoro požiadaviek podnikateľov. Aliancia skúmala, do akej miery sa strany týmto reformným požiadavkám venujú vo svojich volebných programoch a či na odstránenie vytýkaných nedostatkov ponúkajú účinné nástroje.

Druhým kritériom hodnotenia bolo odborné zázemie nevyhnutné na plnenie cieľov, doterajšie výsledky v reálnej politike a schopnosť posudzovaných politických strán spolupracovať s inými.

Politické strany dosiahli v celkovom hodnotení tieto výsledky na stupnici od 0 do 100 :

Poradie

Strana Celkové hodnotenie (%)

1.

SaS

48,8

2.

Most-Híd

46,2

3.

KDH

38,9

4.

Sieť

36,7

5.

SNS

20,9

6.

SMK

15,8

7.

Smer-SD

14,7

8.

OĽaNO

14,6

 

Najvyššie sa umiestnila strana SaS nasledovaná Mostom Híd. Napriek tomu, že lídri na čele majú náskok pred ďalšími dvoma v poradí – KDH a Sieťou–, očakávania podnikateľov napĺňajú iba z necelej polovice. Svedčí to o nedostatočnej snahe o skvalitňovanie podnikateľského prostredia zo strany slovenských politikov.

Druhá polovica rebríčka tento postreh potvrdzuje. Ďalšie štyri strany v poradí SNS, SMK, Smer-SD a OĽaNO nasledujú v hodnotení s veľkým odstupom a podnikateľov si všímajú len okrajovo. Smer-SD a OĽaNO možno navyše zaradiť medzi nečitateľné strany, lebo ani jeden mesiac pred voľbami nezverejnili vlastné volebné programy, preto musela PAS brať do úvahy iba krátke predvolebné programové zámery.

Politické strany si vo svojich volebných programoch najviac všímajú požiadavky podnikateľov na znižovanie daní a odvodov, očisťovanie verejného života, zvyšovanie transparentnosti verejnej správy, odbúranie byrokracie a všeobecné uľahčenie podnikania.

V porovnaní s minulosťou je priemerné prekrytie reformných zámerov politických strán s požiadavkami podnikateľov na najnižšej úrovni zo všetkých skúmaných predvolebných období.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. PAS je presvedčená, že vytváranie lepších podmienok na podnikanie podporí ekonomickú aktivitu, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.

Viac o tejto téme si prečítate tu:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov 

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

jan 152016
 
 15. januára 2016

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

nov 262015
 
 26. novembra 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

aug 252015
 
 25. augusta 2015

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2015

Hodnotenie podnikateľského prostredia sa aj v druhom štvrťroku 2015 vyvíjalo negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia je 58,5 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu ďalší pokles o 2,24 percenta. Index pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) na základe vlastného prieskumu medzi oslovenými podnikateľmi. Ich spokojnosť s vývojom tentoraz výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Odrazila sa najmä v položkách „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“ a „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Podnikatelia sa tiež sťažujú na vysoké administratívne zaťaženie. Napriek častým sľubom nedochádza k jeho znižovaniu.

 Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým väčšia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. 

V tomto štvrťroku si najväčší pokles spokojnosti spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) pripísala položka „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Vo výraznej miere k tomu prispela reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Pochybnosti nad sudkyňou, ktorá rozhodovala o reštrukturalizácii a jej schválením aj napriek údajným chybám zo strany správkyne konkurznej podstaty vyvolali pochybnosti o funkčnosti právneho systému na Slovensku. K negatívnemu hodnoteniu prispelo aj rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR, na čele ktorého sa nachádza Štefan Harabin. Označilo inšpekciu ministerstva vnútra za nezákonný orgán, čo otvára dvere na slobodu okrem iného aj policajtom obvineným z korupcie. Za negatívnym hodnotením stojí aj dlhodobá absencia pozitívnych zmien v súdnictve, po ktorých podnikatelia už dlho volajú.

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou bola položka „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Súvisí to hlavne so zmenami v zákone o reštrukturalizácii, ktoré boli prijaté v zrýchlenom legislatívnom konaní. Stalo sa tak tesne pred schválením reštrukturalizačného plánu spoločnosti Váhostav a podnikatelia vnímali novelu ako jednoúčelovú. Mnohým podnikateľom sa nepozdáva spôsob riešenia problémov Váhostavu, pretože na nedostatky zákona o reštrukturalizácii podnikatelia poukazovali už dlhodobo a ani narýchlo prijaté zmeny podľa nich dostatočne neriešia problémy v tejto oblasti. Mnohí navyše poukazujú na reštrukturalizáciu Doprastavu, ktorá prebieha podľa pôvodných pravidiel. Preto sa uplatňuje rozdielny prístup k veriteľom týchto spoločností. Negatívne podnikatelia vnímali aj získanie ďalších štátnych zákaziek za desiatky miliónov eur spoločnosťou Váhostav. Podnikateľom sa tiež nepáči, že novozavedený systém odvádzania DPH až po úhrade neplatí plošne pre všetky spoločnosti.

„Byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo“ boli treťou položkou, ktorá zaznamenala najväčší pokles spokojnosti s vývojom. Podnikatelia sa dlhodobo sťažujú na vysokú administratívnu náročnosť, ktorú sa aj napriek vládnym stratégiám nedarí podstatnejšie znížiť. V mnohých prípadoch sa naopak v súvislosti s niektorými prijatými zákonmi ešte zvýšila. Mnohé z opatrení, ktoré pomáhajú štátu bojovať s daňovými únikmi, znamenali pre podnikateľov značné zvýšenie administratívy bez toho, aby prišlo k jej zníženiu v iných oblastiach.

Pozitívne hodnotenie získali od podnikateľov takmer všetky položky, ktoré patria do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Okrem tejto kategórie zaznamenala miernejšie zlepšenie spokojnosti položka „prístup k finančným zdrojom“. Od podnikateľov získava pozitívne hodnotenie už dlhšie obdobie, za čo môže najmä politika Európskej centrálnej banky a s ňou súvisiace oživovanie ekonomiky. Nepatrne si polepšila aj položka „regulácia cezhraničného obchodu“.

Celkovo možno konštatovať, že podnikatelia vidia pozitívne zmeny vo svojom podnikaní vďaka rastu ekonomiky, exportu i domáceho dopytu po tovaroch a službách. Zo strany verejného sektora však prichádzajú skôr negatívne signály a kroky, ktoré ich podnikanie sťažujú. To môže viesť k opatrnosti podnikateľov pri nových investíciách, rozširovaní výroby a prijímaní nových zamestnancov a celkovo k brzdeniu rastu ekonomiky.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Kompletné výsledky IPP k 2Q 2015 (vo formáte .xls)

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 56. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.