Jan 152016
 
 15. Január 2016
krivan z dialky

Zníženie daní a odvodov, podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie vzdelávanie, zvyšovanie transparentnosti, očistenie verejného života.

Podnikatelia od politikov očakávajú, že Slovensko po voľbách zmenia k lepšiemu a že si opatrenia, ktoré k tomu povedú dajú aj do svojich volebných programov. Desať bodov, ktoré by mali priniesť reformy a posunúť podnikateľské prostredie dopredu zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). V Bratislave ich médiám predstavili prezident PAS Ondrej Smolár a výkonný riaditeľ Peter Kremský.

PAS očakáva, že politické strany opäť zaradia do svojich volebných programov ekonomické reformy s cieľom zlepšiť podmienky v slovenskej ekonomike. Prinesie to rýchlejší ekonomický rast, vyššiu tvorbu pracovných miest, rast miezd a ziskov, viac peňazí v štátnej pokladni a lepšiu kvalitu života na Slovensku.

PAS bude po zverejnení volebných programov jednotlivých politických strán analyzovať programy, pokiaľ ide o reformné opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytvorí poradie tých, ktoré sa predstavám podnikateľov najviac približujú. Cieľom je zlepšiť ekonomiku a zvýšiť prosperitu nielen podnikateľských subjektov, ale všetkých občanov Slovenska.

 

DESATORO POŽIADAVIEK PODNIKATEĽOV

Návrhy opatrení zo strany Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorými môžu politici zlepšiť podmienky v ekonomike od roku 2016

1. ZNÍŽIŤ DANE A ODVODY: Znížiť daň zo zisku z 22% na 19%. Zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku na sociálne a zdravotné odvody pre všetkých. Výpadky v príjmoch verejných financií kryť zlepšeným výberom daní, zrušením daňových výnimiek, obmedzením investičných stimulov, postupným zastavením neefektívnej výroby elektriny z hnedého uhlia, ako aj znižovaním ďalších neefektívnych výdavkov.

2. ODBÚRAŤ BYROKRACIU V PODNIKANÍ: Významne znížiť administratívnu záťaž firiem a to najmä zavedením jednoduchších pravidiel zamestnávania, uvoľnením hygienických a bezpečnostných požiadaviek, zrušením duplicít pri povinných výkazoch pre rôzne orgány verejnej správy ako aj zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby pre malé firmy.

3. UĽAHČIŤ PODNIKANIE: Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku Doing Business Svetovej banky a dostalo sa v polovici funkčného obdobia novej vlády v roku 2018 z aktuálneho 29. miesta aspoň do prvej dvadsiatky najlepších krajín. Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť.

4. OZDRAVIŤ VEREJNÉ FINANCIE: Znížiť verejný dlh pod prvú hranicu dlhovej brzdy a vyrovnať štrukturálnu bilanciu verejných financií. Zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií najmä reformou zdravotníctva, ktorá zavedie transparentnú regulovanú spoluúčasť za vybrané výkony s ochrannými stropmi pre chudobných ľudí, podporí vstup súkromného kapitálu do nemocníc aj na poistný trh a zníži neefektívne výdavky najmä na lieky, zdravotné pomôcky, výdavky nemocníc ako aj nadbytočné zdravotné výkony.

5. ZLEPŠIŤ VZDELÁVANIE: Zaviesť hodnotenie uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a vysokých škôl na trhu práce, najmä podľa výšky dosahovaných platov a absolventskej miery nezamestnanosti. Výsledky zohľadniť vo financovaní škôl z verejných zdrojov a pravidelne o nich informovať verejnosť.

6. SLEDOVAŤ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÉHO SEKTORA: Systematicky merať kvalitu a efektívnosť verejných služieb, výdavkov, politík, projektov aj regulácií. Podporovať len tie činnosti, ktoré prinášajú najvyššiu hodnotu za peniaze. Výsledky hodnotenia zverejňovať pred uskutočnením rozhodnutí (ex ante) aj následne (ex post). Dlhšie trvajúce výdavky, regulácie a politiky schvaľovať s obmedzenou dobou platnosti, a ich pokračovanie podmieniť preukázaným dosahovaním výsledkov.

7. ZVYŠOVAŤ TRANSPARENTNOSŤ: Všetky dáta vytvorené verejným sektorom, s výnimkou citlivých z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany súkromia, zverejňovať v strojovo čitateľnom tvare, na webe alebo cez štandardné aplikačné rozhrania. Podporiť novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá rozšíri jeho pôsobnosť aj na štátne, župné a mestské firmy, zavedie povinné zverejňovanie hlasovaní poslancov ako aj zápisníc z komisií a rokovaní zastupiteľstiev miest a žúp, sfunkční zverejňovanie súdnych rozsudkov a zavedie ďalšie zmeny uľahčujúce prístup verejnosti k informáciám zo strany verejných orgánov.

8. PODPOROVAŤ HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ: Vytvárať podmienky pre efektívnu súťaž vo všetkých odvetviach hospodárstva a to najmä zabezpečením nezávislosti a odbornosti regulačných orgánov, otváraním trhov pre nových investorov, pokračovaním v privatizácii podnikov s majetkovým podielom štátu (napr. distribučné energetické podniky, Slovenská pošta, Tipos) a preverovaním súťažných podmienok vo verejných obstarávaniach s nízkym počtom uchádzačov.

9. OČISŤOVAŤ VEREJNÝ ŽIVOT: Posilniť nezávislosť a verejnú kontrolu prokuratúry, polície aj súdov a podporiť v nich zavedenie etických kódexov. Zákonom definovať sankcie vrátane možnosti zbavenia funkcie v prípade vážnych pochybení. Zaviesť minimálne týždňovú lehotu na zverejnenie poslaneckých návrhov pred druhým čítaním v Národnej rade SR. Zaviesť podrobné vykazovanie vrátane odhadu trhovej hodnoty v majetkových priznaniach verejných funkcionárov, a to najmä poslancov Národnej rady SR, členov vlády, volených predstaviteľov samospráv a vrcholných predstaviteľov verejných orgánov.

10. OTVÁRAŤ SPOLOČNÝ TRH EÚ: Podporovať voľný pohyb tovarov a služieb, energií, kapitálu aj pracovných síl v EÚ. Aktívne sa zasadzovať najmä za budovanie jednotného trhu služieb, kde stále existujú najväčšie bariéry vzájomného obchodu. Podporiť takú dohodu o transatlantickom partnerstve s USA, ktorá prinesie vzájomné výhody.

Prečítajte si aj:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

Slovensko podľa Svetovej banky medzi krajinami s najlepším podnikateľským prostredím, iné rebríčky tvrdia opak

V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov

 

 

Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Aug 252015
 
 25. August 2015

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2015

Hodnotenie podnikateľského prostredia sa aj v druhom štvrťroku 2015 vyvíjalo negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia je 58,5 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu ďalší pokles o 2,24 percenta. Index pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) na základe vlastného prieskumu medzi oslovenými podnikateľmi. Ich spokojnosť s vývojom tentoraz výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Odrazila sa najmä v položkách „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“ a „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Podnikatelia sa tiež sťažujú na vysoké administratívne zaťaženie. Napriek častým sľubom nedochádza k jeho znižovaniu.

 Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým väčšia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. 

V tomto štvrťroku si najväčší pokles spokojnosti spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) pripísala položka „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Vo výraznej miere k tomu prispela reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Pochybnosti nad sudkyňou, ktorá rozhodovala o reštrukturalizácii a jej schválením aj napriek údajným chybám zo strany správkyne konkurznej podstaty vyvolali pochybnosti o funkčnosti právneho systému na Slovensku. K negatívnemu hodnoteniu prispelo aj rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR, na čele ktorého sa nachádza Štefan Harabin. Označilo inšpekciu ministerstva vnútra za nezákonný orgán, čo otvára dvere na slobodu okrem iného aj policajtom obvineným z korupcie. Za negatívnym hodnotením stojí aj dlhodobá absencia pozitívnych zmien v súdnictve, po ktorých podnikatelia už dlho volajú.

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou bola položka „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Súvisí to hlavne so zmenami v zákone o reštrukturalizácii, ktoré boli prijaté v zrýchlenom legislatívnom konaní. Stalo sa tak tesne pred schválením reštrukturalizačného plánu spoločnosti Váhostav a podnikatelia vnímali novelu ako jednoúčelovú. Mnohým podnikateľom sa nepozdáva spôsob riešenia problémov Váhostavu, pretože na nedostatky zákona o reštrukturalizácii podnikatelia poukazovali už dlhodobo a ani narýchlo prijaté zmeny podľa nich dostatočne neriešia problémy v tejto oblasti. Mnohí navyše poukazujú na reštrukturalizáciu Doprastavu, ktorá prebieha podľa pôvodných pravidiel. Preto sa uplatňuje rozdielny prístup k veriteľom týchto spoločností. Negatívne podnikatelia vnímali aj získanie ďalších štátnych zákaziek za desiatky miliónov eur spoločnosťou Váhostav. Podnikateľom sa tiež nepáči, že novozavedený systém odvádzania DPH až po úhrade neplatí plošne pre všetky spoločnosti.

„Byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo“ boli treťou položkou, ktorá zaznamenala najväčší pokles spokojnosti s vývojom. Podnikatelia sa dlhodobo sťažujú na vysokú administratívnu náročnosť, ktorú sa aj napriek vládnym stratégiám nedarí podstatnejšie znížiť. V mnohých prípadoch sa naopak v súvislosti s niektorými prijatými zákonmi ešte zvýšila. Mnohé z opatrení, ktoré pomáhajú štátu bojovať s daňovými únikmi, znamenali pre podnikateľov značné zvýšenie administratívy bez toho, aby prišlo k jej zníženiu v iných oblastiach.

Pozitívne hodnotenie získali od podnikateľov takmer všetky položky, ktoré patria do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Okrem tejto kategórie zaznamenala miernejšie zlepšenie spokojnosti položka „prístup k finančným zdrojom“. Od podnikateľov získava pozitívne hodnotenie už dlhšie obdobie, za čo môže najmä politika Európskej centrálnej banky a s ňou súvisiace oživovanie ekonomiky. Nepatrne si polepšila aj položka „regulácia cezhraničného obchodu“.

Celkovo možno konštatovať, že podnikatelia vidia pozitívne zmeny vo svojom podnikaní vďaka rastu ekonomiky, exportu i domáceho dopytu po tovaroch a službách. Zo strany verejného sektora však prichádzajú skôr negatívne signály a kroky, ktoré ich podnikanie sťažujú. To môže viesť k opatrnosti podnikateľov pri nových investíciách, rozširovaní výroby a prijímaní nových zamestnancov a celkovo k brzdeniu rastu ekonomiky.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Kompletné výsledky IPP k 2Q 2015 (vo formáte .xls)

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 56. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Jún 112015
 
 11. Jún 2015

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2015

Vnímanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2015 podľa hodnotení podnikateľov opäť zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 59,8 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,21 percenta. Podnikateľom prekáža predovšetkým nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a zlá vymožiteľnosť práva. Nespokojnosť ďalej vyjadrili v súvislosti s nízkou efektívnosťou hospodárenia štátu a vadia tiež časté zmeny, slabá kvalita a neprehľadnosť právnych predpisov.

V hodnotení položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za prvý štvrťrok pripísala najväčší prepad položka uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Na pokles tejto položky mala podľa vyjadrení podnikateľov veľký podiel prebiehajúca debata o reštrukturalizácii Váhostavu, ktorej cena zostala na pleciach jeho dodávateľov, zatiaľ čo sa na verejnosť dostávali informácie o vlastníckej štruktúre, na pozadí ktorej sa okrem iných subjektov nachádzali aj schránkové firmy v daňových rajoch. Okrem tejto témy v spoločnosti rezonovala kauza prepojenia dnes už bývalého ministra hospodárstva Pavla Pavlisa na spoločnosť Port service, ktorá sa so Slovenskou republikou súdi o odškodné 60 miliónov eur. Tieto udalosti vzbudzujú medzi podnikateľmi pocit, akoby zákony a nariadenia pre vybrané skupiny neplatili v plnej miere a podkopávajú tak dôveru v štátne inštitúcie a existenciu právneho štátu.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, čo podnikatelia pri svojom hodnotení odôvodnili predovšetkým neexistenciou reálneho zlepšenia v tejto oblasti, aj napriek minuloročným zmenám. To že pôjde o dlhodobý proces naznačuje aj fakt, že prví sudcovia začali prechádzať previerkami až koncom februára, pričom NBÚ má na ich vyhodnotenie lehotu piatich mesiacov. O previerkach sudcov, ktorí už sú vo funkcii, rozhoduje Ústavný súd SR a nateraz sú pozastavené, čo účinnosť novely značne obmedzilo. Na vnímanie súdnictva mali negatívny vplyv aj neustále problémy týkajúce sa volieb sudcov – či už voľba kandidátky na pozíciu sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR, že prezident Andrej Kiska porušil nevymenovaním kandidátov na sudcov ústavného súdu ich práva.

Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci bol treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou indexu v tomto štvrťroku. Hodnoteniu určite neprospelo ohlásenie prípravy druhého sociálneho balíčka vládnej strany Smer a vyjadrenia, že do volieb bude aj tretí sociálny balíček. Hoci si podnikatelia uvedomujú dôležitosť riešenia mnohých z problémov, na ktoré sa tieto opatrenia zameriavajú, preferovali by radšej systémovejšie riešenia a takto vynaložene finančné prostriedky navrhujú použiť na zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

Pozitívne hodnotenie získali už druhý štvrťrok po sebe všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo tejto kategórie najviac rástla položka prístupu k finančným zdrojom, ktorá si výraznejšie polepšila už štvrtý štvrťrok po sebe, čo korešponduje so správami o postupnom zotavení sa z krízy a snahe Európskej centrálnej banky povzbudiť ekonomiku kvantitatívnym uvoľňovaním a zabrániť tak deflácii. Nepatrne si polepšili aj položky regulácie cezhraničného obchodu a cenovej stability.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Mar 122015
 
 12. Marec 2015

Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2014

Podľa hodnotení podnikateľov sa vnímanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku v poslednom štvrťroku 2014 opäť zhoršilo, hoci menej intenzívne než v minulom kvartáli. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 61,2 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 1,71 percenta. Podnikateľom prekážajú najmä neustále zmeny v legislatíve a zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov. Zhoršenie situácie podľa podnikateľov nastalo aj v oblastiach uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom a vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva.

V poslednom štvrťroku 2014 zaznamenala najvýraznejší pokles spomedzi sledovaných parametrov Indexu podnikateľského prostredia (IPP) položka hodnotiaca zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Odráža to skutočnosť, že v závere minulého roku došlo k viacerým významným zmenám v zákonoch dôležitých pre podnikanie. Hlavnou zmenou bola novela zákona o dani z príjmov, ktorá výrazne zmenila podmienky odpisovania. Podnikatelia kritizovali retroaktivitu zákona, keďže zmena odpisovania sa dotkla nielen nového majetku, ale aj majetku, ktorý podnikatelia zaradili do odpisovania v minulosti. Hoci vláda deklarovala zámer nezvyšovať dane pre podnikateľov, touto novelou im zvýšila daňové zaťaženie nepriamo. Pri súčasnej nízkej stabilite právneho rámca je pre podnikateľov náročné vytvárať dlhodobé plány, a  musia tiež vynakladať zvýšené úsilie na neustále sledovanie zmien v zákonoch pod hrozbou sankcií.

Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva bola v poradí druhá položka s najväčším poklesom. Aj napriek viacerým zmenám v oblasti súdnictva v roku 2014 sa podľa hodnotení podnikateľov zatiaľ pozitívny efekt nedostavil. Zlepšenie situácie v súdnictve je dlhodobý proces a ani na schválené zmeny v Ústave SR a s ňou spojené zmeny v legislatíve nie je medzi podnikateľmi jednotný názor a skôr prevláda zdržanlivosť. Negatívnemu hodnoteniu dopomohlo aj to, že Slovensku sa už vyše roka a pol nedarí predložiť zoznam vhodných kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je vnímané ako vizitka zlého stavu a kvality súdnictva na Slovensku.

Treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v minulom štvrťroku sa stalo nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Jedným z dôvodov bola reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav, na ktorú doplácajú jej dodávatelia – najmä menší a strední podnikatelia. Podnikatelia dlhodobo kritizujú zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je pri súčasnom nastavení často zneužívaný. Negatívne mohla vplývať na vnímanie uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom aj kauza predraženého CT prístroja v Piešťanoch, ktorá síce vyústila do odvolania ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a odstúpenia predsedu parlamentu Pavla Pašku, avšak podnikatelia neveria, že by v tejto kauze mohlo dôjsť k reálnemu vyvodeniu zodpovednosti voči osobám, ktoré pochybili.

Pokles indexu pomohol spomaliť medzikvartálny nárast počtu pozitívne hodnotených položiek. Rast zaznamenali všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo tejto kategórie najviac rástla položka cenová stabilita, čo súvisí s dlhodobo veľmi nízkou mierou inflácie. Pozitívne bolo hodnotené zlepšenie prístupu k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry, čo môže súvisieť so skutočnosťou, že vláda dlhodobo označuje budovanie diaľnic a rýchlostných ciest ako jednu zo svojich priorít. Nepatrne rástla aj položka regulácia cezhraničného obchodu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2014

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).