Nov 262015
 
 26. November 2015

Vnímanie kvality ekonomického prostredia pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska každý štvrťrok už 14 rokov. Index klesá posledných päť rokov v rade.

Podnikatelia hodnotili vývoj podnikateľského prostredia v treťom štvrťroku 2015 znovu negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie na hodnote 57,4 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to predstavuje pokles o 1,75 percenta, o niečo pomalší oproti prvej polovici tohto roka. Pod negatívne hodnotenie sa podpísali najmä pretrvávajúce, ale aj nové problémy v súdnictve, či neefektívne vynakladanie štátnych financií, o ktorom sa v posledných mesiacoch častejšie hovorilo. Index klesá už päť rokov, na základe vlastného prieskumu ho pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

 

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým je spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku vyššia a naopak, smerom dolu je nižšia. Dáta ku grafu uvádzame na konci správy.

Nefunkčné súdnictvo – trvalý tŕň v päte

Najväčší pokles spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za tretí štvrťrok pripísala vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Okrem dlhodobých problémov v súdnictve – najmä prieťahmi, nejednotnými rozsudkami a procesnými chybami sa pridal stále nekončiaci problém nevymenovaných kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, o ktorých nie je ani jasné, koľko ich vlastne je.

Na problémy s funkčnosťou súdnictva poukázali aj prípady, že senát vedený Štefanom Harabinom oslobodil viacerých policajtov obvinených z korupcie. Odôvodnením bolo, že policajná inšpekcia ministerstva vnútra nemá oporu v zákone, pričom na vec majú rozdielne senáty opačný názor. Hoci Harabin prišiel o všetky funkcie na Najvyššom súde a stal sa radovým sudcom, obraz justície zostal vplyvom jeho rozhodnutí nadlho poškodený.

Neefektívna informatizácia, sociálne balíčky, obletovanie Jaguaru

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku bola Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci. Pod nelichotivé hodnotenie sa podpísalo poukázanie odborníkov na veľmi chabé výsledky štátu v oblasti informatizácie spoločnosti napriek obrovskému množstvu preinvestovaných prostriedkov z operačného programu OPIS. Komentátori poukazovali najmä na príklad Estónska, ktoré má funkčný e-government už za zlomok sumy preinvestovanej na Slovensku. Mnohí vidia za týmito výsledkami znaky korupcie a klientelizmu.

K negatívnemu vnímaniu hospodárenia štátu prispel aj nový sociálny balíček a avizovanie tretieho balíčka ešte pred volbami. Podnikatelia pokladajú opatrenia zo sociálnych balíčkov za nekoncepčné a nesystémové, pričom neriešia ani podstatu problémov v spoločnosti. Štát pritom aj napriek zlepšenému výberu daní stále hospodári s deficitom, pričom väčšina opatrení vády sa sústredí na zvyšovanie príjmov rozpočtu hlavne na úkor podnikateľov.

Tretí najväčší pokles dosiahlo podľa vnímania podnikateľov uplatňovanie rovnosti pred zákonom, čo podnikatelia zdôvodňujú najmä prijatými zákonmi. Príchod novej automobilky a na to nadväzujúca novela zákona o opatreniach pri príprave významných investícií je ukážkou rozdielneho prístupu vlády k podnikateľom. Pre zahraničných investorov prispôsobuje zákony a poskytuje daňové úľavy, zatiaľ čo najmä malé a stredné domáce firmy, či živnostníci zápasia so stále horšími podmienkami na podnikanie. A hoci bola novela zákona o DPH prijatá medzi podnikateľmi pozitívne, jej platnosť len pre časť podnikateľov pokladajú za diskriminačnú.

Ekonomika kvitne, firmy prosperujú

V tomto štvrťroku získalo pozitívne hodnotenie hneď viacero položiek. Tradične sem patria všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia, čo svedčí o skvelom vývoji ekonomiky a firemného prostredia. Okrem toho podnikatelia hodnotili pozitívne hlavne prístup k finančným zdrojom, za čo môže popri politike centrálnych bánk aj postupné vracanie sa dôvery na trhy a nízke úrokové sadzby. Rekordne nízka je už dlhodobo aj inflácia, s čím súvisí pozitívne hodnotenie cenovej stability. Podnikatelia si pochvaľujú aj ďalšie makroekonomické faktory ako stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu eura a zlepšenie v oblasti infraštruktúry.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie podnikateľmi v 3. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak, čím viac doľava, tým väčšia nespokojnosť.

Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 57. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď, kde je ich hospodárska politika pozitívna a kde je vhodné prijať opatrenia na zlepšenie.

Výsledky predchádzajúceho IPP nájdete tu:

 

Aug 252015
 
 25. August 2015

Výsledky IPP za 2. štvrťrok 2015

Hodnotenie podnikateľského prostredia sa aj v druhom štvrťroku 2015 vyvíjalo negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia je 58,5 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu ďalší pokles o 2,24 percenta. Index pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) na základe vlastného prieskumu medzi oslovenými podnikateľmi. Ich spokojnosť s vývojom tentoraz výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Odrazila sa najmä v položkách „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“ a „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Podnikatelia sa tiež sťažujú na vysoké administratívne zaťaženie. Napriek častým sľubom nedochádza k jeho znižovaniu.

 Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým väčšia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. 

V tomto štvrťroku si najväčší pokles spokojnosti spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) pripísala položka „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Vo výraznej miere k tomu prispela reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Pochybnosti nad sudkyňou, ktorá rozhodovala o reštrukturalizácii a jej schválením aj napriek údajným chybám zo strany správkyne konkurznej podstaty vyvolali pochybnosti o funkčnosti právneho systému na Slovensku. K negatívnemu hodnoteniu prispelo aj rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR, na čele ktorého sa nachádza Štefan Harabin. Označilo inšpekciu ministerstva vnútra za nezákonný orgán, čo otvára dvere na slobodu okrem iného aj policajtom obvineným z korupcie. Za negatívnym hodnotením stojí aj dlhodobá absencia pozitívnych zmien v súdnictve, po ktorých podnikatelia už dlho volajú.

Druhou najnegatívnejšie hodnotenou bola položka „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Súvisí to hlavne so zmenami v zákone o reštrukturalizácii, ktoré boli prijaté v zrýchlenom legislatívnom konaní. Stalo sa tak tesne pred schválením reštrukturalizačného plánu spoločnosti Váhostav a podnikatelia vnímali novelu ako jednoúčelovú. Mnohým podnikateľom sa nepozdáva spôsob riešenia problémov Váhostavu, pretože na nedostatky zákona o reštrukturalizácii podnikatelia poukazovali už dlhodobo a ani narýchlo prijaté zmeny podľa nich dostatočne neriešia problémy v tejto oblasti. Mnohí navyše poukazujú na reštrukturalizáciu Doprastavu, ktorá prebieha podľa pôvodných pravidiel. Preto sa uplatňuje rozdielny prístup k veriteľom týchto spoločností. Negatívne podnikatelia vnímali aj získanie ďalších štátnych zákaziek za desiatky miliónov eur spoločnosťou Váhostav. Podnikateľom sa tiež nepáči, že novozavedený systém odvádzania DPH až po úhrade neplatí plošne pre všetky spoločnosti.

„Byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo“ boli treťou položkou, ktorá zaznamenala najväčší pokles spokojnosti s vývojom. Podnikatelia sa dlhodobo sťažujú na vysokú administratívnu náročnosť, ktorú sa aj napriek vládnym stratégiám nedarí podstatnejšie znížiť. V mnohých prípadoch sa naopak v súvislosti s niektorými prijatými zákonmi ešte zvýšila. Mnohé z opatrení, ktoré pomáhajú štátu bojovať s daňovými únikmi, znamenali pre podnikateľov značné zvýšenie administratívy bez toho, aby prišlo k jej zníženiu v iných oblastiach.

Pozitívne hodnotenie získali od podnikateľov takmer všetky položky, ktoré patria do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Okrem tejto kategórie zaznamenala miernejšie zlepšenie spokojnosti položka „prístup k finančným zdrojom“. Od podnikateľov získava pozitívne hodnotenie už dlhšie obdobie, za čo môže najmä politika Európskej centrálnej banky a s ňou súvisiace oživovanie ekonomiky. Nepatrne si polepšila aj položka „regulácia cezhraničného obchodu“.

Celkovo možno konštatovať, že podnikatelia vidia pozitívne zmeny vo svojom podnikaní vďaka rastu ekonomiky, exportu i domáceho dopytu po tovaroch a službách. Zo strany verejného sektora však prichádzajú skôr negatívne signály a kroky, ktoré ich podnikanie sťažujú. To môže viesť k opatrnosti podnikateľov pri nových investíciách, rozširovaní výroby a prijímaní nových zamestnancov a celkovo k brzdeniu rastu ekonomiky.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 2. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Kompletné výsledky IPP k 2Q 2015 (vo formáte .xls)

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 56. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Jún 112015
 
 11. Jún 2015

Výsledky IPP za 1. štvrťrok 2015

Vnímanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2015 podľa hodnotení podnikateľov opäť zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 59,8 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,21 percenta. Podnikateľom prekáža predovšetkým nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a zlá vymožiteľnosť práva. Nespokojnosť ďalej vyjadrili v súvislosti s nízkou efektívnosťou hospodárenia štátu a vadia tiež časté zmeny, slabá kvalita a neprehľadnosť právnych predpisov.

V hodnotení položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si za prvý štvrťrok pripísala najväčší prepad položka uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Na pokles tejto položky mala podľa vyjadrení podnikateľov veľký podiel prebiehajúca debata o reštrukturalizácii Váhostavu, ktorej cena zostala na pleciach jeho dodávateľov, zatiaľ čo sa na verejnosť dostávali informácie o vlastníckej štruktúre, na pozadí ktorej sa okrem iných subjektov nachádzali aj schránkové firmy v daňových rajoch. Okrem tejto témy v spoločnosti rezonovala kauza prepojenia dnes už bývalého ministra hospodárstva Pavla Pavlisa na spoločnosť Port service, ktorá sa so Slovenskou republikou súdi o odškodné 60 miliónov eur. Tieto udalosti vzbudzujú medzi podnikateľmi pocit, akoby zákony a nariadenia pre vybrané skupiny neplatili v plnej miere a podkopávajú tak dôveru v štátne inštitúcie a existenciu právneho štátu.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, čo podnikatelia pri svojom hodnotení odôvodnili predovšetkým neexistenciou reálneho zlepšenia v tejto oblasti, aj napriek minuloročným zmenám. To že pôjde o dlhodobý proces naznačuje aj fakt, že prví sudcovia začali prechádzať previerkami až koncom februára, pričom NBÚ má na ich vyhodnotenie lehotu piatich mesiacov. O previerkach sudcov, ktorí už sú vo funkcii, rozhoduje Ústavný súd SR a nateraz sú pozastavené, čo účinnosť novely značne obmedzilo. Na vnímanie súdnictva mali negatívny vplyv aj neustále problémy týkajúce sa volieb sudcov – či už voľba kandidátky na pozíciu sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR, že prezident Andrej Kiska porušil nevymenovaním kandidátov na sudcov ústavného súdu ich práva.

Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci bol treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou indexu v tomto štvrťroku. Hodnoteniu určite neprospelo ohlásenie prípravy druhého sociálneho balíčka vládnej strany Smer a vyjadrenia, že do volieb bude aj tretí sociálny balíček. Hoci si podnikatelia uvedomujú dôležitosť riešenia mnohých z problémov, na ktoré sa tieto opatrenia zameriavajú, preferovali by radšej systémovejšie riešenia a takto vynaložene finančné prostriedky navrhujú použiť na zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

Pozitívne hodnotenie získali už druhý štvrťrok po sebe všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo tejto kategórie najviac rástla položka prístupu k finančným zdrojom, ktorá si výraznejšie polepšila už štvrtý štvrťrok po sebe, čo korešponduje so správami o postupnom zotavení sa z krízy a snahe Európskej centrálnej banky povzbudiť ekonomiku kvantitatívnym uvoľňovaním a zabrániť tak deflácii. Nepatrne si polepšili aj položky regulácie cezhraničného obchodu a cenovej stability.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Mar 122015
 
 12. Marec 2015

Výsledky IPP za 4. štvrťrok 2014

Podľa hodnotení podnikateľov sa vnímanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku v poslednom štvrťroku 2014 opäť zhoršilo, hoci menej intenzívne než v minulom kvartáli. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 61,2 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 1,71 percenta. Podnikateľom prekážajú najmä neustále zmeny v legislatíve a zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov. Zhoršenie situácie podľa podnikateľov nastalo aj v oblastiach uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom a vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva.

V poslednom štvrťroku 2014 zaznamenala najvýraznejší pokles spomedzi sledovaných parametrov Indexu podnikateľského prostredia (IPP) položka hodnotiaca zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Odráža to skutočnosť, že v závere minulého roku došlo k viacerým významným zmenám v zákonoch dôležitých pre podnikanie. Hlavnou zmenou bola novela zákona o dani z príjmov, ktorá výrazne zmenila podmienky odpisovania. Podnikatelia kritizovali retroaktivitu zákona, keďže zmena odpisovania sa dotkla nielen nového majetku, ale aj majetku, ktorý podnikatelia zaradili do odpisovania v minulosti. Hoci vláda deklarovala zámer nezvyšovať dane pre podnikateľov, touto novelou im zvýšila daňové zaťaženie nepriamo. Pri súčasnej nízkej stabilite právneho rámca je pre podnikateľov náročné vytvárať dlhodobé plány, a  musia tiež vynakladať zvýšené úsilie na neustále sledovanie zmien v zákonoch pod hrozbou sankcií.

Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva bola v poradí druhá položka s najväčším poklesom. Aj napriek viacerým zmenám v oblasti súdnictva v roku 2014 sa podľa hodnotení podnikateľov zatiaľ pozitívny efekt nedostavil. Zlepšenie situácie v súdnictve je dlhodobý proces a ani na schválené zmeny v Ústave SR a s ňou spojené zmeny v legislatíve nie je medzi podnikateľmi jednotný názor a skôr prevláda zdržanlivosť. Negatívnemu hodnoteniu dopomohlo aj to, že Slovensku sa už vyše roka a pol nedarí predložiť zoznam vhodných kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je vnímané ako vizitka zlého stavu a kvality súdnictva na Slovensku.

Treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v minulom štvrťroku sa stalo nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Jedným z dôvodov bola reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav, na ktorú doplácajú jej dodávatelia – najmä menší a strední podnikatelia. Podnikatelia dlhodobo kritizujú zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je pri súčasnom nastavení často zneužívaný. Negatívne mohla vplývať na vnímanie uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom aj kauza predraženého CT prístroja v Piešťanoch, ktorá síce vyústila do odvolania ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a odstúpenia predsedu parlamentu Pavla Pašku, avšak podnikatelia neveria, že by v tejto kauze mohlo dôjsť k reálnemu vyvodeniu zodpovednosti voči osobám, ktoré pochybili.

Pokles indexu pomohol spomaliť medzikvartálny nárast počtu pozitívne hodnotených položiek. Rast zaznamenali všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo tejto kategórie najviac rástla položka cenová stabilita, čo súvisí s dlhodobo veľmi nízkou mierou inflácie. Pozitívne bolo hodnotené zlepšenie prístupu k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry, čo môže súvisieť so skutočnosťou, že vláda dlhodobo označuje budovanie diaľnic a rýchlostných ciest ako jednu zo svojich priorít. Nepatrne rástla aj položka regulácia cezhraničného obchodu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2014

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).

Dec 032014
 
 3. December 2014

Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2014

Prepad kvality podnikateľského prostredia na Slovensku sa v treťom štvrťroku 2014 podľa hodnotení podnikateľov zrýchlil. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 62,2 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,58 percenta. Pod výraznejší prepad sa podpísala najmä nespokojnosť podnikateľov s daňovou politikou, nedôsledným uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom a nestabilnou legislatívou.

Najvýraznejší pokles spomedzi všetkých 33 položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) si v treťom štvrťroku 2014 pripísala položka hodnotiaca vývoj legislatívy upravujúcej dane, poplatky a investície. Dôvodov k horšiemu hodnoteniu je podľa vyjadrení podnikateľov viac. Okrem ponechania sadzby DPH na úrovní 20% sa pod horšie hodnotenie počas tretieho štvrťroku podpísali postupne avizované zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívny dopad na hodnotenie mali tiež zvýšené náklady podnikateľov spojené s novelou zákona o ochrane a podpore verejného zdravia. Podnikatelia vnímajú veľmi citlivo neustále zvyšovanie ich finančného zaťaženia bez toho, aby dochádzalo k adekvátnemu zlepšeniu podmienok na podnikanie.

Druhou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou je zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Neustále zmeny zákonov týkajúcich sa podnikania spôsobujú podnikateľom problémy, keďže narúšajú dlhodobé plánovanie, vyžadujú viazanie časti kapacít podniku na nepretržité sledovanie legislatívneho prostredia a v neposlednom rade zvyšujú náklady súvisiace s prispôsobovaním sa novým požiadavkám vyplývajúcim z novelizovaných zákonov. Ďalším problémom je nejednoznačnosť zákonov a z toho plynúca právna neistota. Všetky tieto faktory zneisťujú podnikateľov a odvádzajú ich pozornosť od podnikateľskej činnosti.

Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom sa stalo v tomto štvrťroku položkou s tretím najnegatívnejším hodnotením od podnikateľov. To sa odvíjalo najmä od pocitu rozdielneho prístupu vlády k jednotlivým podnikateľom. Namiesto plošného zlepšovania podmienok na podnikanie vláda uprednostňuje stratégiu podpory veľkých investícií, zatiaľ čo malí a strední podnikatelia zostávajú na okraji záujmu.

Pozitívne hodnotenie získalo tento štvrťrok iba niekoľko položiek. Najpozitívnejšie bolo vnímané zlepšenie prístupu k finančným zdrojom, čo zapríčinila najmä zvyšujúca sa ochota bánk poskytovať podnikateľom úvery pri nižších úrokových sadzbách. Aj keď minimálne, ale predsa len pozitívne boli hodnotené aj položky stálosť a predvídateľnosť výmenného kurzu a regulácia cezhraničného obchodu. Rast zaznamenala aj väčšina položiek z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, z ktorých si najviac polepšili podpora miestneho regiónu, dobročinnosť a tiež informačná otvorenosť podnikov.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 3. štvrťroku 2014

Pozn.: Čím negatívnejšia hodnota, tým väčšia nespokojnosť podnikateľov s vývojom hodnoteného parametra IPP a naopak. Graf zobrazuje zmenu IPP, jeho troch hlavných kategórií (tmavšie podfarbenie) a samotných parametrov (bledšie podfarbenie).