Nov 032016
 
 3. November 2016

Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.

Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

  Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.

Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.

Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Odvody a dane strašia

Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.

Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.

Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.

S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.

Nerovné pravidlá, neférová hra

Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a  množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.

Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.

Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.

 

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. 

Prečítajte si aj:

Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Slovensko s guľou na nohe? Ako mu pomôcť zbaviť sa zbytočnej príťaže?

Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Aug 222016
 
 22. August 2016

Prostredie na podnikanie sa stále mierne zhoršuje, pokles sa spomalil aj pre málo nových zákonov vďaka volebnej odmlke parlamentu.

Podnikatelia stále hodnotia vývoj podnikateľského prostredia negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) za druhý štvrťrok 2016 je 54,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to znamená pokles o 1,74 percenta. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Na hodnotenie vplývali najmä udalosti ako kauza Bašternák a napätie medzi koalíciou a opozíciou, ktoré znižuje funkčnosť národnej rady. Objavili sa aj prvé negatívne dojmy z pripravovaného zavedenia zdanenia dividend a iných daňových zmien. Mierne pozitívne vnímajú účastníci prieskumu prerušenie toku zákonov vďaka parlamentným voľbám. To sa prejavilo už pred nimi, keďže odvtedy nebol schválený žiadny významnejší právny predpis.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desať rokov od začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul na 54 bodov. Niektoré položky však podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikov sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Neférový prístup trápi mnohých

Najväčší pokles spomedzi položiek IPP v druhom štvrťroku 2016 zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Príčinou je najmä kauza Bašternák s podozreniami, ktoré vrhá na ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kauzu podnikatelia vnímajú ako ukážku fungovania klientelizmu a prepojenia niektorých podnikateľov s politikmi na úkor štátu a občanov.

Nerovnosť pred zákonom vnímajú podnikatelia veľmi citlivo, najmä keď musia zápasiť s náročnou legislatívou, kontrolami a pokutami z úradov, či zadržiavaním prostriedkov. Na druhej strane sa vynárajú podozrenia, že špekulanti pod ochranou politikov podnikajú na úkor daňových poplatníkov a poctivých podnikateľov.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Tá má už dlho stále miesto medzi najhoršie hodnotenými kategóriami IPP, ešte nikdy sa nedostala do plusového pásma. Od volieb je však hodnotenie podnikateľov o niečo miernejšie, čo môže súvisieť s novou tvárou v kresle ministra spravodlivosti. Za negatívnym hodnotením podnikateľov sú práve chýbajúce zmeny, ktoré by smerovali k zlepšeniu fungovania slovenských súdov.

Štát prestáva fungovať

Na tretie miesto spomedzi negatívne hodnotených položiek sa prekvapivo dostala funkčnosť politického systému v štáte. Schôdze Národnej rady SR od volieb boli poznačené skôr neustálymi spormi koalície s opozíciou, odvolávaním ministrov a  častými obštrukciami z oboch strán. Takéto správanie poslancov znižuje dôveru podnikateľov v ich schopnosť riešiť problémy, s ktorými zápasia a zlepšovať podnikateľské prostredie. Zlé svetlo na fungovanie Slovenska vrhajú aj pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania najmä v  kauze Bašternák. Tesne za ňou skončila efektívnosť fungovania štátu.

Pozitívne hodnotili respondenti väčšinu položiek z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Najviac prístup k životnému prostrediu, ale aj úroveň likvidity a plnenie vlastných záväzkov, či vystupovanie voči obchodným partnerom a riešenie sporov. V tejto oblasti sa naopak do negatívneho pásma prekvapivo dostala položka produktivita a ziskovosť firiem.

Mimo oblasti vlastného vplyvu účastníci prieskumu pozitívne hodnotili predovšetkým prístup k finančným zdrojom a cenovú stabilitu. Naopak, problémom opäť začína byť organizovaný zločin a hospodárska kriminalita, ako aj dostupnosť zdrojov, najmä pracovnej sily, čo môže ohrozovať hospodársky rast.

Historický vývoj Indexu podnikateľského prostredia

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 60. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2016. Dáta ku grafu nájdete tu. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

 

Máj 112016
 
 11. Máj 2016

Respondentov tradičného prieskumu trápi najmä justícia, nerovnosť pred zákonom, byrokracia, korupcia a zlé hospodárenie štátu.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku v prvom štvrťroku 2016 hodnotili podnikatelia stále negatívne, ale o niečo miernejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je najnovšie 55,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu , to predstavuje pokles o 1,48 percenta. Za negatívne hodnotenie môžu predovšetkým trvajúce problémy v oblasti súdnictva, či byrokracie, ale aj kauzy, ktoré sa pred voľbami medializovali.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V prvom štvrťroku 2016 sa z jednotlivých zložiek IPP najviac zhoršilo vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Na to, že súdnictvo  má problémy, poukazuje okrem prezidenta aj nová ministerka spravodlivosti, ktorá sľubuje zmeny a  zrýchlenie súdnych konaní.

Počas prvého štvrťroka Národná rada SR neschválila nové zákony ani novely, týkajúce sa súdnictva, ani neprišlo k podstatným zmenám v tejto oblasti. Medzi podnikateľmi preto pretrváva negatívne vnímanie justície. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je Slovensko stále na jednej z posledných priečok medzi krajinami EÚ. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorý podnikatelia vnímajú je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú aj niekoľko rokov.

Druhý najväčší pokles si pripísala položka rovnosti pred zákonom. Malo na to vplyv aj odokrytie viacerých káuz v predvolebnom období a spôsob ich riešenia. Pri podozrení na prepojenie s vládnymi politikmi sa objavila skôr tendencia neriešenia a bagatelizovania podozrení, zatiaľ čo pri ostatných prišiel rýchlejší a ráznejší postup polície.

Nerovnosť pred zákonom silno zasahuje podnikateľské prostredie, najmä keď sa zvýhodňujú určití podnikatelia, či už na úkor daňových poplatníkov alebo konkurentov. Medializácia takýchto prípadov vysiela negatívny signál ostatným podnikateľom. Vnímaniu rovnosti pred zákonom neprospieva ani výraznejšia podpora veľkých investorov pri súčasnom zanedbávaní celkového stavu podnikateľského prostredia.

Byrokracia a prieťahy v konaniach na úradoch bola treťou najhoršie hodnotenou položkou v tomto štvrťroku. Podnikatelia sa na prílišnú byrokraciu sťažujú dlhodobo, za zhoršeným vnímaním je však aj zákon o nelegálnom zamestnávaní. Ten podnikateľov pod hrozbou sankcií núti zisťovať, či niekto zo zamestnancov ich dodávateľov nepracuje na čierno.

Napriek sľubom politikov o znižovaní administratívnej záťaže a byrokracie podnikatelia vnímajú len minimálne zlepšenia. Často ich však zatienia nové zákony a nariadenia, ktoré naopak administratívne zaťaženie zvyšujú. To ich odvádza od podstaty ich činnosti, navyše im aj priamo alebo nepriamo zvyšuje náklady na podnikanie. Tesne za byrokraciou nasledovala v rebríčku korupcia na úradoch a efektívnosť štátneho gazdovania.

Medzi položkami s pozitívnym hodnotením od podnikateľov si najvyšší rast pripísal prístup k finančným zdrojom, ktorý rástol najviac od vypuknutia krízy v roku 2008. Podnikatelia už dlhodobo hodnotia položku pozitívne, najmä vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Druhou najviac rastúcou bola položka vzťah k životnému prostrediu, ktorá patrí do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. V tejto kategórii dokonca rástli všetky položky. Podnikatelia tiež kladne hodnotili investičný a technologický rozvoj, úroveň infraštruktúry, napĺňanie zámerov a vízie podniku, informačnú otvorenosť, či a stálosť a predvídateľnosť cien, teda nízku infláciu.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

 Parametre IPP a ich hodnotenie v 1. štvrťroku 2016

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 59. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Mar 082016
 
 8. Marec 2016

Zlepšenie môžu priniesť reformy najmä v oblasti justície, daní a odvodov, či byrokracie.

Index podnikateľského prostredia na Slovensku klesá už približne desať rokov, zhruba od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2006. Jedinou výnimkou bolo malé zlepšenie počas jediného štvrťroka po nástupe proreformnej vlády Ivety Radičovej v roku 2010.

Zlepšenie podnikateľského prostredia si vyžaduje výrazné reformy najmä v oblasti súdnictva, daní a odvodov, tvorby a uplatňovania zákonov, či potláčania byrokracie a korupcie vo verejnej správe. Podnikateľská aliancia Slovenska svoje požiadavky zverejnila v januári, podporilo ich viacero politických strán.

Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

Podnikateľom v poslednom štvrťroku najviac prekážali slabá vymáhateľnosť práva a nerovnosť pred zákonom, najmä v prípade investičných stimulov a eurofondov. Pre novú vládu to môže byť jednoduchý návod, ako čo najrýchlejšie zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť výkon ekonomiky a vytvoriť nové pracovné miesta.

Index podnikateľského prostredia zostavuje PAS na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi a hodnotiaceho modelu. Podnikatelia posudzujú zlepšenie alebo zhoršenie v jednotlivých oblastiach oproti minulému štvrťroku.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Investičné stimuly skôr zhoršujú podnikateľské prostredie, ak sa udeľujú neprehľadne, účelovo a neférovo

Mar 022016
 
 2. Marec 2016

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, teda vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku sa podľa vlastného hodnotenia podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Inak to podľa nich nebolo ani v poslednom štvrťroku 2015. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už len 56 bodov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,52 percenta.

Hlavnými dôvodmi negatívneho hodnotenia podnikateľov bolo veľké množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov, pričom súčasne sťažuje podnikanie hlavne malým domácim podnikom. IPP na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V hodnotení jednotlivých položiek Indexu podnikateľského prostredia si za posledný štvrťrok vlaňajška pripísala najväčší pokles „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Hoci táto oblasť prešla za posledný rok a pol viacerými zmenami, tie sa z pohľadu podnikateľov neprejavili na riešení bežných problémov, s ktorými sa v justícii stretávajú.

Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory, či procesné chyby často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, či doťahovanie sa medzi predsedkyňou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.

V poradí druhou položkou s najhorším hodnotením bolo v tesnom závese „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne.

Okrem investičných stimulov, či daňových prázdnin pre vybrané podniky vadia podnikateľom aj niektoré zákony či opatrenia, šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prečítajte si aj: Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

„Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov“ bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP, k čomu dopomohlo veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie.

Dobrou ukážkou tohto problému, na ktorý poukázali aj sami podnikatelia je zákon o verejnom obstarávaní. Ten bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo. Podnikatelia sa sťažujú, že účasť na verejnom obstarávaní je už aj tak dosť zložitá a neustále sa meniaca legislatíva im to ešte viac sťažuje.

Okrem toho býva často najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov, v komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Príkladom takéhoto zákona je novela zákona o DPH, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Z komplikovane formulovaného zákona majú problém určiť, či sa ich táto možnosť dotýka alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.

Prečítajte si aj: Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

Za tento štvrťrok podnikatelia okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia pozitívne hodnotili aj položky cenová stabilita, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ktorú podporuje aj veľmi nízka cena ropy, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kde boli v poslednom štvrťroku otvorené úseky Jánovce – Jablonov na D1 a Pstruša – Kriváň na R2, či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 58. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.